Language of document : ECLI:EU:F:2011:172

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2011

Vec F‑80/10

AJ

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Články 43 a 45 služobného poriadku – Hodnotiaca správa – Zjavne nesprávne posúdenie – Odôvodnenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AJ navrhuje najmä zrušenie jeho hodnotiacej správy za rok 2008

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Voľná úvaha hodnotiteľov – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Predmet – Povinnosti hodnotiteľov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Zhoršenie hodnotenia v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Spoločný výbor pre hodnotenie a povyšovanie v rámci Komisie – Úloha sprostredkovacích pracovných skupín

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Rešpektovanie práva na obranu – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      Hodnotiteľom je priznaná široká miera voľnej úvahy pri hodnotení práce osôb, ktoré majú hodnotiť. Súdne preskúmanie obsahu hodnotiacich správ vykonávané súdom Únie je preto obmedzené na preskúmanie riadneho priebehu konania, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci. Súdu Únie teda neprináleží, aby preskúmaval dôvodnosť posúdenia profesionálnej spôsobilosti úradníka vykonaného administratívou, pokiaľ toto posúdenie obsahuje komplexné hodnotiace úsudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť objektívne overené.

Pochybenie možno kvalifikovať ako zjavné iba vtedy, keď ho možno ľahko zistiť na základe kritérií, ktorým chcel normotvorca podriadiť výkon rozhodovacej právomoci.

V dôsledku toho s cieľom preukázať, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia o povýšení alebo hodnotiacej správy, musia byť dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenia zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazom uvádzaným žalobcom možno spochybňované posúdenie pripustiť ako pravdivé alebo akceptovateľné.

Je to tak predovšetkým vtedy, keď je napadnuté rozhodnutie poznačené pochybeniami v posúdení, ktoré sú vo svojom súhrne iba menej významné a nemohli byť pre administratívu určujúce.

Treba dodať, zvlášť pokiaľ ide o súdne preskúmanie posúdení obsiahnutých v hodnotiacich správach, že obmedzenie tohto preskúmania na zjavné pochybenie je o to dôvodnejšie, že súd Únie nepozná priamo situáciu hodnotených úradníkov, pričom postup hodnotenia obsahuje na administratívnej úrovni záruky, keďže sa na ňom zúčastňuje hodnotený úradník, jeho hierarchicky nadriadení a spoločný orgán.

(pozri body 32 a 34 – 37)

Odkaz:

Súdny dvor: 23. novembra 1978, Agence européenne d’intérims/Komisia, 56/77, bod 20

Súd prvého stupňa: 8. mája 1996, Adia interim/Komisia, T‑19/95, bod 49; 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 6. júla 2000, AICS/Parlament, T‑139/99, bod 39; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221; 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, bod 63

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2009, Wenning/Europol, F‑114/07, bod 111 a tam citovaná judikatúra; 23. februára 2010, Faria/ÚHVT, F‑7/09, bod 44 a tam citovaná judikatúra; 24. marca 2011, Canga Fano/Rada, F‑104/09, bod 35, rozsudok je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑281/11 P

2.      Hodnotiaca správa má predstavovať písomný a formálny dôkaz o kvalite práce úradníka, takže nie je iba opisom úloh vykonávaných počas dotknutého obdobia, ale obsahuje aj posúdenie ľudských kvalít, ktoré hodnotená osoba preukázala pri výkone svojho zamestnania. Z toho predovšetkým vyplýva, že hodnotiaca správa nemá poskytovať vyčerpávajúci zoznam výkonov, ktoré musel úradník uskutočniť pri plnení úloh, ktoré patria k jeho pracovnému miestu, ale má na základe rozhodujúcich skutočností zdôrazniť spôsobilosť, výkonnosť a správanie každého úradníka v službe. Navyše posudok hodnotiteľa je vypracovaný na konci kontradiktórneho konania, ktoré sa týka práve hodnotenia výkonov počas referenčného obdobia. V dôsledku toho v zásade stačí, že hodnotiaca správa uvádza a hodnotí charakteristické črty výkonov úradníka najmä z hľadiska výkonnosti, spôsobilosti a správania v službe. Pokiaľ je dodržaná povinnosť odôvodnenia a pokiaľ je hodnotenie jasne individualizované a nie je neosobné, hodnotiteľ nie je povinný podrobne uviesť dôvody svojho hodnotenia tým, že spomenie konkrétne príklady na podloženie svojich hodnotiacich úsudkov.

Navyše, hoci je pravda, že hodnotiteľ nemôže preniesť na tretie osoby úlohu posudzovať výkony hodnotených úradníkov, nič mu nebráni v tom, aby zohľadnil informácie pochádzajúce z oficiálnych a vierohodných zdrojov. Takýto postup je v súlade s povinnosťou každého orgánu rozhodnúť s plnou znalosťou veci a po úplnom preskúmaní situácie.

(pozri body 58 a 59)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, bod 44

Súd prvého stupňa: 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, bod 86; 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑49/08 P, bod 57

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, bod 46; 10. septembra 2009, van Arum/Parlament, F‑139/07, bod 101

3.      Administratíva má povinnosť dostatočne a podrobne odôvodniť hodnotiacu správu a umožniť dotknutej osobe podať pripomienky k tomuto odôvodneniu; dodržanie týchto požiadaviek je zvlášť dôležité, pokiaľ je hodnotenie v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením horšie.

(pozri bod 86)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, T‑205/04, bod 94

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, F‑65/05, bod 96; 21. februára 2008, Semeraro/Komisia, F‑19/06, body 47 a 48

4.      Pri postupe hodnotenia v rámci Komisie majú sprostredkovacie pracovné skupiny iba úlohu pripraviť plenárne zasadnutia spoločného výboru pre hodnotenie a povyšovanie a zosumarizovať pre tento spoločný výbor prácu spoločných pracovných skupín. Z toho vyplýva, že vytvorenie týchto skupín patrí do vnútornej organizačnej právomoci orgánu, ktorá ho aj bez výslovného ustanovenia oprávňuje prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť svoje vnútorné fungovanie v záujme riadnej správy. Navyše treba zdôrazniť, že vytvorenie sprostredkovacích pracovných skupín neviedlo k preneseniu právomoci zverenej služobným poriadkom menovaciemu orgánu a že hodnoteným úradníkom neukladá žiadnu povinnosť ani im nepriznáva žiadne právo alebo procesnú záruku.

(pozri bod 101)

5.      Hoci sa v postupe hodnotenia uplatňuje právo na obranu, znamená iba to, že hodnotený úradník môže počas postupu hodnotenia a predtým, než sa jeho hodnotiaca správa stane konečnou, dostatočne uviesť svoje stanovisko k hodnotiacim úsudkom, ktoré sa ho týkajú.

Odvolací hodnotiteľ navyše môže považovať za nevyhnutnú konzultáciu s hierarchicky nadriadenými hodnoteného úradníka, jeho hodnotiteľom alebo dokonca so spolupracovníkmi dotknutej osoby bez toho, aby táto konzultácia nutne znamenala otvorenie kontradiktórnej diskusie s hodnoteným úradníkom. To platí tým skôr v prípade sprostredkovacích pracovných skupín spoločného výboru pre hodnotenie a povyšovanie v rámci Komisie, ktoré samotné nemôžu hodnotiť výkony dotknutých osôb.

(pozri body 108 a 109)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, T‑308/04, body 73 a 74; 18. júna 2008, Sundholm/Komisia, T‑164/07 P, body 28 a 29