Language of document : ECLI:EU:F:2012:25

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 29. februára 2012

Vec F‑3/11

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Úraz – Žiadosť o založenie dokumentu do spisu o úraze – Zamietnutie – Akt nespôsobujúci ujmu – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje predovšetkým jednak zrušiť údajné odmietnutie Komisie založiť dokument do jeho spisu o úraze a jednak zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila sumu vo výške 1 000 eur ako náhradu ujmy, ktorá mu údajne vznikla

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca znáša všetky trovy konania a je povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu sumu vo výške 2 000 eur.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Spis týkajúci sa úrazu – Pojem – Definícia v práve Únie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 26, 26a a 73)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Žiadosť o založenie dokumentu do spisu úradníka, ktorý začal konanie o uznanie úrazu – Prípravný akt – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, články 16 až 25)

3.      Konanie – Súdne výdavky – Výdavky spôsobené Súdu pre verejnú službu žalobou úradníka predstavujúcou zjavné zneužitie práva – Zaviazanie úradníka na náhradu týchto výdavkov

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

4.      Všeobecné zásady práva Únie – Zásada práva na účinnú súdnu ochranu – Žaloba úradníka predstavujúca zjavné zneužitie práva – Dôsledky

1.      Ani článok 73 služobného poriadku v časti, ktorá sa osobitne zaoberá poistením pre prípad úrazu, ani pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, s ktorými špeciálne počíta toto ustanovenie služobného poriadku, neobsahujú ustanovenia o vytvorení spisu týkajúceho sa úrazu. Pojem spis týkajúci sa úrazu nepatrí ani do pôsobnosti článku 26 služobného poriadku, ani do pôsobnosti článku 26a služobného poriadku.

(pozri body 31 a 33)

2.      V konaní na účely posúdenia zdravotného stavu, ktoré sa týka uznania úrazu riadne oznámeného dotknutým úradníkom, a neskôr stanovenia stupňa invalidity po ustálení poškodení spôsobených týmto úrazom, nemožno žiadosť dotknutej osoby, aby bol do jej „spisu týkajúceho sa úrazu“, ktorý je iba spisom na prešetrenie jej žiadosti o uznanie úrazu a potom na stanovenie stupňa invalidity, založený dokument obsahujúci informáciu, ktorá sa jej týka, považovať za žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorej implicitné zamietnutie by mohlo byť predmetom sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku a následne žaloby podľa článku 91 služobného poriadku.

Články 16 až 25 pravidiel poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania totiž umožňujú domnievať sa, že ide o osobitné konanie, ktoré má čisto povahu konania na posúdenie zdravotného stavu a ktoré možno začať iba z výlučnej iniciatívy dotknutého úradníka alebo jeho právnych nástupcov. Toto konanie teda nie je konaním správnej povahy a v žiadnom prípade nie je správnym konaním, ktoré môže ovplyvniť administratívne postavenie úradníka.

Žiadosť o založenie je teda súčasťou daného konania na posúdenie zdravotného stavu, pričom založenie dokumentu do „spisu týkajúceho sa úrazu“ je v organizačnej a vyšetrovacej právomoci orgánu povereného spisom. Za týchto okolností prináleží orgánu poverenému prešetriť žiadosť o uznanie úrazu a potom následne stanoviť z toho vyplývajúci stupeň invalidity, aby v rámci riadneho priebehu konania na posúdenie zdravotného stavu týkajúceho sa tohto úrazu zabezpečil efektívne a kompetentné vedenie „spisu týkajúceho sa úrazu“ tým, že prijme každý vhodný akt alebo opatrenie.

(pozri body 34 a 39)

3.      Podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak vznikli Súdu pre verejnú službu výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže tento súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Toto ustanovenie je namieste uplatniť vtedy, keď už súdy Únie niekoľkokrát konštatovali, že žalujúci úradník sa rozhodol ísť cestou sporu bez závažného odôvodnenia, a keď je daná žaloba pokračovaním takého postupu.

(pozri body 50 a 51)

4.      Základná požiadavka účinnej súdnej ochrany musí umožniť na jednej strane každému plný výkon jeho práva na účinný prostriedok nápravy a na druhej strane konajúcim súdom efektívne rozhodnúť práve v záujme všetkých osôb podliehajúcich súdnej právomoci.

(pozri bod 53)