Language of document : ECLI:EU:F:2012:20

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 15. februára 2012

Vec F‑113/10

AT

proti

Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Hodnotiaca správa – Definitívny charakter – Lehota na podanie žaloby – Omeškanie – Predčasná výpoveď pracovnej zmluvy na dobu určitú pre nespôsobilosť – Súdne preskúmanie – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AT v podstate navrhuje zrušiť jeho hodnotiacu správu za obdobie od 1. júna do 31. decembra 2008 a rozhodnutie Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) z 12. februára 2010 o predčasnej výpovedi jeho pracovnej zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú, ako aj zaviazať EACEA na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty –Začiatok plynutia – Vedomosť osoby, ktorej je rozhodnutie určené, o jeho obsahu – Dôkazné bremeno – Dôkaz vyplývajúci z korešpondencie vyhotovenej dotknutou osobou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 46)

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o výpovedi zmluvy – Dôvod založený na nezrovnalosti hodnotiacej správy nenapadnutej v stanovených lehotách – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu určitú pre nespôsobilosť – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Zjavne nesprávne posúdenie – Dôkazné bremeno

1.      Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorý sa na základe článku 46 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov uplatňuje na dočasných zamestnancov, treba sťažnosti podať v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe, ale v každom prípade najneskôr odo dňa, keď sa s ním príslušná osoba oboznámila, ak ide o individuálne opatrenie.

Prináleží účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva prekročenia lehoty, aby predložil dôkaz o dátume, od ktorého uvedená lehota začala plynúť. Ak v tejto súvislosti tento dôkaz nevyplýva z jednoduchých nepriamych dôkazov, na základe ktorých sa možno domnievať, že žalobca dostal rozhodnutie skôr, ako uvádza, môže dôkaz okamihu, v ktorom sa oboznámil s týmto rozhodnutím, vyplývať z iných okolností, než je formálne oznámenie uvedeného rozhodnutia. Tento dôkaz môže vyplývať najmä z korešpondencie žalobcu, z ktorej bez pochybností vyplýva, že žalobca sa s týmto rozhodnutím náležite oboznámil pred uvádzaným dátumom.

(pozri body 38 a 39)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 7. októbra 2009, Pappas/Komisia, F‑101/08, body 43, 44 a 51 až 53

2.      Umožniť dočasnému zamestnancovi, ktorý nechal bez napadnutia svojej hodnotiacej správy uplynúť prekluzívne lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, aby ju incidenčne spochybnil v konaní o žalobe podanej proti rozhodnutiu o výpovedi zmluvy, pri ktorého prijatí hrala táto správa prípravnú úlohu, je nezlučiteľné so zásadami upravujúcimi opravné prostriedky zavedené služobným poriadkom a narušilo by to stabilitu tohto systému, ako aj zásadu právnej istoty, z ktorej tento systém vychádza.

(pozri bod 70)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. februára 1996, Lopes/Súdny dvor, T‑547/93, bod 128; 27. septembra 2006, Lantzoni/Súdny dvor, T‑156/05, bod 103

3.      Nesprávne posúdenie je zjavné, keď je ľahko rozpoznateľné a možno ho odhaliť pomocou kritérií, ktorým chcel normotvorca podriadiť prijatie rozhodnutia administratívy, ktoré je predmetom žaloby. Na preukázanie takéhoto nesprávneho posúdenia prináleží žalobcovi, aby predložil dôkazy, ktoré postačujú na spochybnenie pravdepodobnosti posúdení administratívy. Tieto dôkazy teda nie sú postačujúce, ak možno napádané posúdenie administratívy pripustiť ako pravdivé alebo prijateľné. Platí to zvlášť vtedy, keď sa dané rozhodnutie vyznačuje pochybeniami v posúdení, ktoré majú súhrnne iba zanedbateľnú povahu, ktorá nemohla ovplyvniť administratívu.

Pri prepustení dočasného zamestnanca pre nespôsobilosť sa dôkazy budú považovať za nedostatočné najmä vtedy, keď bolo rozhodnutie o výpovedi zmluvy zamestnanca schválené jednomyseľne, ak rozhodnutie nebolo nikdy napadnuté, ak zamestnanca jeho nadriadení sústavne a pozorne riadili, sledovali a hodnotili a zistilo sa, že jeho výkonnosť a schopnosti boli naďalej nepostačujúce, a mal problémy spolupracovať na úrovni, ktorú vyžadovali jeho úlohy. Navyše, hoci zamestnanec skutočne môže tvrdiť, že nemohol postačujúcim spôsobom plniť svoje úlohy pre psychické obťažovanie alebo že osoba, ktorá sa dopustila psychického obťažovania, ktorého je obeťou, sa zúčastnila na vypracovaní alebo prijatí rozhodnutia, ktoré sa ho týka, s cieľom poškodiť mu, musí v každom prípade pripojiť k svojim tvrdeniam dôkazy, ktoré ich potvrdzujú.

(pozri body 73 – 77, 82 a 84)

Odkaz:

Súdny dvor: 23. novembra 1978, Agence européenne d’intérims SA/Komisia, 56/77, bod 20

Súd prvého stupňa: 8. mája 1996, Adia interim/Komisia, T‑19/95, bod 49; 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221; 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, bod 63; 6. júla 2000, AICS/Parlament, T‑139/99, bod 39

Súd pre verejnú službu: 24. februára 2010, Menghi/ENISA, F‑2/09, body 70 a 71; 24. marca 2011, Canga Fano/Rada, F‑104/09, bod 35