Language of document : ECLI:EU:F:2012:23

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE

z 28. februára 2012

Vec F‑140/11 R

BK

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) – Predvolanie na výsluch – Správa o ukončení vyšetrovania – Akt spôsobujúci ujmu – Neprípustnosť žaloby vo veci samej“

Predmet:      Návrh podaný podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorým BK navrhuje odklad výkonu rozhodnutia Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) z 28. októbra 2011, ktorým bol predvolaný na výsluch v rámci interného vyšetrovania, v časti, v ktorej sa v tomto rozhodnutí oznamuje ukončenie vyšetrovania a vypracovanie konečnej správy týkajúcej sa tohto vyšetrovania

Rozhodnutie:      Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky prípustnosti – Sporné rozhodnutie, ktoré čiastočne stratilo účinky ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia – Čiastočne neprípustný návrh

(Článok 278 ZFEÚ)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Právomoc sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení – Vydávanie príkazov dočasnej povahy

(Článok 279 ZFEÚ)

3.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Prípustnosť žaloby vo veci samej – Nedostatok relevantnosti – Hranice

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ)

4.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) o ukončení vyšetrovania – Oznámenie o ukončení vyšetrovania a o vypracovaní konečnej správy – Rozhodnutie predvolávajúce úradníka na výsluch a informujúce ho o predmete a spôsobe vykonania tohto výsluchu – Vylúčenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1073/1999, článok 4 ods. 1 a 2 a článok 9)

5.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

6.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

1.      Keď časť sporného rozhodnutia stratí účinky ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, sú návrhy, ktoré sa týkajú tejto časti, neprípustné.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 27. mája 2011, Mariën/Komisia a ESVČ, F‑5/11 R a F‑15/11 R, body 39 a 42

2.      Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení má právomoc vydávať príkazy, ktoré majú dočasnú povahu a nijako neprejudikujú rozhodnutie súdu rozhodujúceho vo veci samej.

(pozri bod 31)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. augusta 1983, CMC a i./Komisia, 118/83 R, bod 53

Súd prvého stupňa: 12. decembra 1995, Connolly/Komisia, T‑203/95 R, bod 25

3.      Otázka prípustnosti žaloby vo veci samej sa v zásade nemá posudzovať v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ale má byť vyhradená analýze uvedenej žaloby. Rozhodnutie o prípustnosti v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia, ak prípustnosť žaloby nemožno prima facie úplne vylúčiť, by sa totiž rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia súdu rozhodujúceho vo veci samej.

Napriek tomu sa však môže ukázať nevyhnutným, predovšetkým vtedy, keď sa namieta zjavná neprípustnosť žaloby vo veci samej, s ktorou je spojený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby súd overil, či existujú určité dôvody umožňujúce na prvý pohľad konštatovať, že taká žaloba je prípustná.

(pozri body 32 a 33)

Odkaz:

Súdny dvor: 27. júna 1991, Bosman/Komisia, C‑117/91 R, bod 7

Súd prvého stupňa: 4. februára 1999, Peña Abizanda a i./Komisia, T‑196/98 R, bod 10 a tam citovaná judikatúra; 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T‑125/03 R a T‑253/03 R, bod 56

Súd pre verejnú službu: 14. decembra 2006, Dálnoky/Komisia, F‑120/06 R, bod 41

4.      Tak v osobitných sporových konaniach európskej verejnej služby, ako aj vo všeobecných sporových konaniach predstavujú iba opatrenia so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie, akty spôsobujúce ujmu, a teda akty, ktoré možno napadnúť.

V tejto súvislosti správa o ukončení vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) nemení právne postavenie osôb, ktoré sú v nej uvedené. Tým skôr nemožno za akt spôsobujúci ujmu považovať oznámenie o ukončení vyšetrovania a o vypracovaní konečnej správy.

Okrem toho ani rozhodnutie OLAF‑u, ktorým bol úradník alebo zamestnanec predvolaný, aby sa dostavil na výsluch, prípadne informovaný o predmete a spôsobe vykonania tohto výsluchu, nemení jeho právne postavenie dostatočne podstatným spôsobom na to, aby predstavovalo akt spôsobujúci ujmu. Ide totiž jasne o prípravné opatrenie prijaté počas vedenia vyšetrovania, ktoré môže viesť ku konečnému rozhodnutiu, ktoré dotknutá inštitúcia alebo príslušné vnútroštátne súdne orgány budú môcť prijať so zreteľom na správu OLAF‑u o ukončení tohto vyšetrovania.

(pozri body 39, 41 a 42)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. apríla 2006, Camós Grau/Komisia, T‑309/03, body 48 a 49

Všeobecný súd Európskej únie: 20. mája 2010, Komisia/Violetti a i., T‑261/09 P, bod 46

5.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a fumus boni iuris sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení tiež v prípade potreby pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci voľne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 56 – 58)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, bod 18; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, body 12 a 13

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, body 20 a 22

6.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je navyše na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

(pozri bod 60)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, bod 27