Language of document : ECLI:EU:F:2013:38

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 19. marca 2013

Vec F‑10/12

José Joaquín Infante García‑Consuegra

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Odmena – Diéty – Preloženie – Priznanie diét – Úradník vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na novom mieste pridelenia – Dôkaz o vzniku nákladov spojených s dočasným umiestnením v novom mieste pridelenia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou José Joaquín Infante García‑Consuegra v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskej komisii z 24. mája 2011 zamietajúce priznať mu diéty

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložil José Joaquín Infante García‑Consuegra. José Joaquín Infante García‑Consuegra znáša polovicu vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Diéty – Podmienky priznania

(Služobný poriadok úradníkov, články 20 a 71; príloha VII, článok 10 ods. 1)

2.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Diéty – Podmienky priznania – Náklady alebo nevýhody spôsobené potrebou dochádzať do miesta pridelenia alebo dočasne sa tam ubytovať – Dôkazné bremeno zaťažujúce úradníka – Rešpektovanie voľby ubytovania úradníka administratívou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII, článok 10 ods. 1)

3.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Diéty – Podmienky priznania – Náklady spôsobené povinnosťou bývať v mieste pridelenia – Pojem – Náklady spôsobené povinnosťami, ktoré má úradník ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na novom mieste pridelenia – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII, článok 10 ods. 1)

1.      Cieľom článku 71 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že úradník má nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli predovšetkým pri jeho preradení, je zabrániť tomu, aby úradník sám znášal vynaložené výdavky a výdavky súvisiace s plnením jeho povinností.

Článok 10 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku, ktorý priznáva diéty úradníkovi, ktorý preukáže, že na účely splnenia požiadaviek vyplývajúcich z článku 20 služobného poriadku, to je mať bydlisko v mieste svojho pridelenia alebo v takej vzdialenosti od miesta pridelenia, ktorá mu nebráni vo výkone svojej funkcie, musel zmeniť svoje bydlisko, treba uplatniť so zreteľom na tento cieľ.

Priznanie diét podlieha dvom podmienkam: jednak podmienke zmeny bydliska na účely splnenia požiadaviek článku 20 služobného poriadku, a jednak podmienke existencie nákladov alebo nevýhod spôsobených potrebou dochádzať do miesta pridelenia alebo dočasne sa tam ubytovať. Vzhľadom na to, že tieto dve podmienky sú kumulatívne, nemožno diéty priznať úradníkovi, ktorý najmä nepreukáže, že mu takéto náklady alebo nevýhody vznikli.

Normotvorca Únie naopak priznanie diét nikdy nepodmienil tým, že dotknutý úradník preukáže, že prechodne si musel ponechať bydlisko v mieste svojho pôvodu alebo na predchádzajúcom mieste pridelenia, s čím sa, tiež dočasne, spájajú náklady. Doplňujúca podmienka „sekundárnych“ nákladov, ktorej splnenie by inštitúcia požadovala na to, aby dotknutému úradníkovi priznala diéty, by tak porušovala základnú zásadu právnej istoty, ako aj znenie článku 10 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku.

Okrem toho sa nemožno domnievať, že iba osoby, ktoré majú s inštitúciou pracovný pomer na dobu určitú (úradníci v skúšobnej dobe, dočasní alebo zmluvní zamestnanci, vyslaní národní experti) možno do ich presťahovania, považovať za zamestnancov s dočasným bydliskom v mieste pridelenia, v dôsledku čoho by v rozpore so služobným poriadkom z možnosti získať diéty boli automaticky vylúčení úradníci. V tejto súvislosti nie je relevantná dočasná povaha pracovného pomeru, ale dočasná povaha bydliska osoby, ktorá je na základe služobného poriadku povinná usadiť sa v mieste pridelenia, kde má vykonávať svoju funkciu v inštitúcii, orgáne, úrade alebo agentúre Únie. Dočasná povaha bydliska sa totiž od dočasnej povahy zamestnania pojmovo líši. Stáleho úradníka mieniaceho miesto pridelenia teda možno považovať za dočasne usadeného v novom mieste pridelenia.

(pozri body 27 – 29, 39 a 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. februára 1987, Mouzourakis/Parlament, 280/85, body 9 a 12

Súd prvého stupňa: 26. septembra 1990, Beltrante a i./Rada, T‑48/89, bod 28; 10. júla 1992, Benzler/Komisia, T‑63/91, body 20 a 21

2.      Hoci v rámci žiadosti o diéty v dôsledku nového pridelenia úradníka uvedenému úradníkovi prináleží predložiť dôkaz o nákladoch alebo nevýhodách spôsobených potrebou dochádzať alebo dočasne sa presťahovať do miesta pridelenia, administratíve prislúcha túto voľbu dotknutého úradníka rešpektovať, a nechať mu na zváženie, ako a kde sa v tom období ubytuje. Administratíve preto neprislúcha spochybňovať voľbu úradníka, ktorá môže spočívať v dočasnom ubytovaní za úhradu, napríklad v hotelovej izbe alebo v prenajatom zariadenom byte, či bez úhrady, napríklad u rodinného príslušníka, alebo priateľa, či v byte, ktorý vlastní, ibaže by mala vážne podozrenie a zjavné nepriame dôkazy o tom, že uplatňované náklady v skutočnosti nezodpovedajú reálnej situácii dotknutej osoby.

(pozri bod 30)

3.      V rámci žiadosti o diéty v dôsledku pridelenia úradníka nemožno náklady, ktoré musí úradník v každom prípade znášať ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v novom mieste pridelenia, napríklad splátky hypotekárneho úveru určeného na kúpu bytu a náklady na správu a prevádzku budovy, údržbu a elektrinu, považovať za náklady vyplývajúce z povinnosti usadenia sa stanovenej v článku 20 služobného poriadku.

Na priznanie diét musí úradník preukázať, že znášal náklady spôsobené povinnosťou usadiť sa v mieste svojho pridelenia a nie povinnosťami vyplývajúcimi z jeho postavenia ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na rovnakom mieste.

(pozri body 33 a 34)