Language of document : ECLI:EU:F:2013:104

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 28. júna 2013

Vec F‑44/11

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Článok 34 ods. 1 a 6 rokovacieho poriadku – Žaloba podaná faxom v lehote na podanie žaloby predĺženej o desaťdňovú lehotu z dôvodu vzdialenosti – Žaloba podaná poštou do desiatich nasledujúcich dní – Absencia zhody medzi nimi – Zmeškanie lehoty na podanie žaloby“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje predovšetkým, aby Súd pre verejnú službu určil ničotnosť rozhodnutia Európskej komisie o zamietnutí jeho žiadosti zo 6. marca 2010, alebo ho zrušil, ako aj rozhodnutia o zamietnutí jeho sťažnosti z 3. septembra 2010 a zaviazal ju na náhradu škody, ktorá mu bola údajne spôsobená tým, že jeden z poverených lekárov lekárskej služby Komisie zaslal list jeho ošetrujúcemu lekárovi 8. marca 2004. Podaniu originálu žaloby poštou predchádzalo 13. apríla 2011 zaslanie dokumentu označeného ako kópia originálu žaloby faxom.

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná. L. Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Abstrakt

1.      Úradníci – Akty administratívy – Prezumpcia platnosti – Ničotný právny akt – Pojem – Zamietnutie návrhu úradníka o náhradu škody, ktorý tvrdí údajné pochybenie povereného lekára inštitúcie tým, že zaslal určité informácie ošetrujúcemu lekárovi uvedeného úradníka a neodôvodnené zamietnutie – Vylúčenie

(Článok 288 ZFEÚ)

2.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Žaloba podaná faxom v lehote na podanie žaloby – Vlastnoručný podpis advokáta odlišný od podpisu nachádzajúceho sa na origináli žaloby zaslanej poštou – Dôsledok – Nezohľadnenie dátumu doručenia faxom na účely posúdenia dodržania lehoty na podanie žaloby

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 34 odseky 1 a 6; služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 3)

1.      Akty inštitúcií Únie v zásade požívajú prezumpciu zákonnosti, a preto majú právne účinky aj v prípade, že sú postihnuté nejakou vadou, dovtedy, kým neboli zrušené alebo odvolané. Výnimkou z tohto pravidla sú však akty postihnuté vadou, ktorej závažnosť je taká evidentná, že nemôže byť právnym poriadkom Únie tolerovaná a musia sa považovať za akty, ktoré nemajú žiadny právny účinok. Závažnosť následkov, ktoré sa spájajú s konštatovaním ničotnosti aktu inštitúcií Únie, si vyžaduje, aby z dôvodov právnej istoty bolo toto konštatovanie vyhradené iba pre skutočne výnimočné prípady.

Za také výnimočné prípady sa nemôže považovať porušenie práva na rešpektovanie súkromného života, dôvernosti, etických pravidiel upravujúcich povolanie lekára, ani povinnosti odôvodnenia.

Ako zjavne neprípustný sa preto musí zamietnuť návrh úradníka na vyhlásenie ničotnosti rozhodnutia Komisie o implicitnom zamietnutí jeho žiadosti o náhradu škody údajne spôsobenej zaslaním listu jedného z poverených lekárov lekárskej služby Komisie jeho ošetrujúcemu lekárovi, pokiaľ po prvé oba lekári zasadajú v posudkovej komisii poverenej preskúmaním spisu tohto úradníka a po druhé žiadosť o informácie podaná povereným lekárom spadá práve do rámca prešetrenia spisu o invalidite tohto úradníka. Poverený lekár, ktorý si vyžiada také informácie iba na účely riadneho výkonu úloh, ktoré sú mu zverené, koná v rámci služby, v medziach svojich právomocí a bez porušenia svojej povinnosti zachovať lekárske tajomstvo. Tento lekár teda neporušil nijaké etické pravidlo uplatniteľné na jeho povolanie.

Navyše skutočnosť, že poverený lekár informoval ošetrujúceho lekára úradníka o tom, že sa zmenila jeho administratívna adresa, nepredstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ani povinnosti zachovávať dôvernosť, pretože táto okolnosť je uvedená v rozhodnutí o zmene miesta pridelenia úradníka v záujme služby, ktoré mu je oznámené a zverejnené prinajmenšom v rámci inštitúcie. Napokon rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o náhradu škody nemôže byť v nijakom prípade považované za ničotné iba preto, že nebolo odôvodnené.

(pozri body 23 a 26 – 29)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 24. novembra 2010, Marcuccio/Komisia, T‑9/09 P, bod 37 a tam citovaná judikatúra

2.      V sporoch v rámci verejnej služby Únie na účely riadneho predloženia každého procesného podania, ustanovenia článku 34 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, a najmä jeho odsek 1 a odsek 6, ktorý umožňuje podanie žaloby faxom, ukladá zástupcovi účastníka konania vlastnoručne podpísať originál aktu pred jeho zaslaním faxom a doručiť tento istý originál do kancelárie súdu najneskoršie do nasledujúcich desiatich dní.

Za týchto okolností, ak sa zdá, že sa na origináli podania, ktorý je fyzicky predložený kancelárii do desiatich dní po tom, čo bol zaslaný Súdu pre verejnú službu faxom, nenachádza ten istý podpis ako na uvedenom odfaxovanom dokumente, treba konštatovať, že do kancelárie Súdu pre verejnú službu boli doručené dve rôzne procesné podania, aj keď podpis pripojila tá istá osoba. Keďže Súdu pre verejnú službu totiž neprislúcha, aby overoval, či sa oba texty slovo za slovom zhodujú, je zjavné, že pokiaľ podpis nachádzajúci sa na jednom z oboch dokumentov nie je zhodný s podpisom na druhom z nich, dokument zaslaný faxom nie je kópiou originálu aktu, ktorý bol zaslaný poštou.

Okrem toho pokiaľ zaslanie textu poslaného faxom nespĺňa podmienky právnej istoty vyžadované článkom 34 rokovacieho poriadku, nemožno na účely dodržania lehoty na podanie žaloby zohľadniť dátum zaslania dokumentu poslaného faxom.

(pozri body 36, 37 a 39)