Language of document : ECLI:EU:F:2012:182

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 11. decembra 2012

Vec F‑107/11

Ioannis Ntouvas

proti

Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Hodnotenie za rok 2010 – Návrh na zrušenie hodnotiacej správy“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou I. Ntouvas v podstate navrhuje zrušiť svoju hodnotiacu správu za rok 2010

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložilo ECDC.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba o neplatnosť hodnotiacej správy – Zmluvný zamestnanec, ktorý už v dotknutej inštitúcii nepracuje – Nesprístupnenie tejto správy tretím osobám – Zachovanie záujmu na konaní

(Služobný poriadok úradníkov, článok 4; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 87)

2.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Návrh pôvodnej hodnotiacej správy vypracovanej hodnotiteľom a overovateľom a stanovisko spoločného hodnotiaceho výboru – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      Hodnotiaca správa zmluvného zamestnanca predstavuje nezávisle od svojho budúceho použitia písomný a formálny dôkaz o kvalite práce dotknutej osoby. Takéto hodnotenie nespočíva len v opise úloh vykonávaných počas dotknutého obdobia, ale obsahuje aj posúdenie kvalít, ktoré hodnotená osoba preukázala pri výkone svojho zamestnania. Preto má každý zamestnanec právo, aby jeho práca bola ohodnotená správnym a spravodlivým posúdením. V súlade s právom na účinnú súdnu ochranu preto musí byť zamestnancovi priznané právo napadnúť hodnotiacu správu, ktorá sa ho týka, z dôvodov jej obsahu alebo preto, že nebola vypracovaná v súlade s pravidlami služobného poriadku.

Skutočnosť, že zamestnanec po tom, ako podal žalobu napádajúcu hodnotiacu správu, opustil dotknutú inštitúciu a že jeho hodnotiaca správa nebola sprístupnená tretím osobám, teda nemôže viesť k strate jeho záujmu na konaní na účely napadnutia tejto správy.

(pozri body 35 a 36)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, body 46 a 47

2.      Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, napadnuteľnými aktmi v rámci žaloby o neplatnosť sú len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto konania, a nie predbežné opatrenia, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie. V oblasti žalôb úradníkov alebo zamestnancov tak prípravné akty rozhodnutia nespôsobujú ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, pretože nejde jednak o opatrenia, ktoré majú také právne záväzné účinky, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že závažným spôsobom menia jeho právne postavenie, a jednak opatrenia, ktoré s konečnou platnosťou vymedzujú stanovisko inštitúcie.

Z tohto hľadiska, pokiaľ sa vypracovanie hodnotiacej správy zamestnanca európskej agentúry vykonáva vo viacerých fázach na konci interného konania a v prípade spochybnenia pôvodnej hodnotiacej správy vypracovanej hodnotiteľom a overovateľom sa táto správa stane konečnou až na základe rozhodnutia riaditeľa dotknutej agentúry po stanovisku spoločného hodnotiaceho výboru, iba konečná hodnotiaca správa vypracovaná riaditeľom predstavuje akt spôsobujúci ujmu, ktorý môže byť napadnutý. Naproti tomu pôvodná hodnotiaca správa vypracovaná hodnotiteľom a overovateľom, ako aj stanovisko spoločného hodnotiaceho výboru predstavujú iba prípravné opatrenia, ktoré nespôsobujú zamestnancovi ujmu a nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, takže návrhy týkajúce sa týchto aktov sú neprípustné.

(pozri body 42 – 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 28. septembra 1993, Yorck von Wartenburg/Parlament, T‑57/92 a T‑75/92, bod 36 a tam citovaná judikatúra; 6. februára 2007, Wunenburger/Komisia, T‑246/04 a T‑71/05, bod 42 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑71/08, body 27 až 30

3.      Súdu pre verejnú službu neprináleží svojím posúdením nahradiť posúdenie osôb, ktoré sú poverené hodnotiť prácu hodnotenej osoby, keďže inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce svojich úradníkov a zamestnancov. Okrem prípadov nesprávnych skutkových zistení, zjavne nesprávnych posúdení alebo zneužitia právomoci teda Súdu pre verejnú službu neprislúcha, aby preskúmaval opodstatnenosť posúdenia profesionálnych schopností úradníka alebo zamestnanca, ktoré vykonala administratíva, pokiaľ také posúdenie obsahuje zložité hodnotiace posudky, ktoré na základe svojej povahy nemôžu byť predmetom objektívneho overenia.

(pozri bod 78)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. októbra 2005, Cwik/Komisia, T‑96/04, bod 41 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 13. septembra 2011, Nastvogel/Rada, F‑4/10, bod 32