Language of document : ECLI:EU:F:2012:187

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 12. decembra 2012

Vec F‑77/11

Kris Van Neyghem

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2007 – Odmietnutie povýšenia – Zrušenie – Vykonávacie opatrenie – Nové porovnávacie hodnotenie zásluh“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou K. Van Neyghem v podstate navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie o jeho nepovýšení do platovej triedy 7 funkčnej skupiny asistentov (AST) v rámci povyšovania v roku 2007, prijaté Radou Európskej únie 1. októbra 2010 v nadväznosti na nové porovnávacie hodnotenie zásluh uskutočnené s cieľom vykonať rozsudok Súdu pre verejnú službu z 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada (F‑53/08, ďalej len „rozsudok z 5. mája 2010“), a jednak vyplatiť náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá údajne vznikla v dôsledku tejto skutočnosti

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť štvrtinu trov konania K. Van Neyghema. Žalobca znáša tri štvrtiny svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

Menovací orgán na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh, ktoré sa majú zohľadniť v rámci rozhodnutia o povýšení stanoveného v článku 45 služobného poriadku, disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

Administratíva má širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o význam, ktorý prizná každému z troch kritérií stanovených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, keďže jeho ustanovenia nevylučujú možnosť priznať im rôznu váhu.

Voľná úvaha, ktorou disponuje menovací orgán, je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať toto hodnotenie starostlivo a nestranne v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na rovnom základe a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

Z tohto hľadiska sa preskúmanie súdu musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby a prostriedky, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, neprekročila hranice, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávne.

(pozri body 38 – 41)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 52 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 24. marca 2011, Canga Fano/Rada, F‑104/09, bod 68, rozsudok je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑281/11 P; 28. septembra 2011, AC/Rada, F‑9/10, bod 14