Language of document : ECLI:EU:F:2012:179

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 11. decembra 2012

Vec F‑112/10

Cornelia Trentea

proti

Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA)

„Verejná služba – Zamestnanci FRA – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou C. Trentea navrhuje Súdu pre verejnú službu jednak zrušiť rozhodnutia Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“ alebo „agentúra“) o zamietnutí jej kandidatúry na pracovné miesto administratívnej sekretárky a o prijatí iného uchádzača na toto pracovné miesto a jednak zaviazať FRA zaplatiť jej náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli FRA.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Konanie – Prijatie dočasného zamestnanca Agentúrou Európskej únie pre základné práva na účely obsadenia dlhodobého pracovného miesta – Povinnosť začať a zavŕšiť interné prijímacie konanie alebo prijímacie konanie v rámci iných agentúr Únie pred začatím externého prijímacieho konania – Neexistencia

[Služobný poriadok úradníkov, článok 110; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 12 ods. 5]

2.      Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Cieľ – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov – Voľná úvaha menovacieho orgánu alebo orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Hranice – Dodržanie podmienok stanovených v oznámení o voľnom pracovnom mieste

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)

3.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov – Spôsoby – Možnosť vypočutia uchádzačov v každom štádiu preskúmavania kandidatúr

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania výboru pre výber zamestnancov

[Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. c)]

5.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov – Voľná úvaha menovacieho orgánu alebo orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Dodržanie podmienok stanovených v oznámení o voľnom pracovnom mieste – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)

1.      Ustanovenia článku 2 rozhodnutia 2009/3 Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) o všeobecných vykonávacích ustanoveniach služobného poriadku týkajúcich sa konaní upravujúcich prijímanie a zamestnávanie dočasných zamestnancov vo FRA, ktoré stanovujú, že „dlhodobé pracovné miesta môžu byť obsadené na základe interného prijímania alebo v rámci iných agentúr Európskej únie pred uplatnením externého prijímania do zamestnania“ [neoficiálny preklad] a že „oznámenie o voľnom dlhodobom pracovnom mieste môže byť uverejnené v agentúre a zároveň v iných agentúrach Európskej únie predtým, ako bude zverejnené externe“ [neoficiálny preklad], nemožno vykladať tak, že zaväzujú FRA na účely obsadenia dlhodobého pracovného miesta začať a zavŕšiť interné prijímacie konanie alebo prijímacie konanie v iných agentúrach Únie pred začatím externého prijímacieho konania.

Použitie slovesa „môcť“ poukazuje iba na to, že FRA má v prípade, ak sa domnieva, že dlhodobé pracovné miesto by s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo byť obsadené na základe prijímacieho konania v rámci nej alebo v rámci iných agentúr Únie, možnosť uplatniť jedno alebo druhé z týchto konaní. Ak sa teda FRA naopak domnieva, že žiadnym z týchto dvoch prijímacích konaní s dostatočnou istotou nebude môcť dosiahnuť tento účel, je oprávnená od začiatku uplatniť externé prijímacie konanie.

Okrem toho vykladať článok 2 rozhodnutia 2009/3 tak, že ukladá FRA povinnosť pred začatím externého prijímacieho konania zavŕšiť prijímacie konanie v rámci nej alebo v rámci iných agentúr Únie, by bolo v rozpore so štruktúrou tohto ustanovenia, ktorého cieľom je umožniť FRA, ktorej počet zamestnancov sa má zvyšovať, urýchlene prijať zamestnancov s cieľom umožniť jej plniť si všetky úlohy.

(pozri body 46 a 47)

2.      Funkciou oznámenia o voľnom pracovnom mieste je na jednej strane čo najpresnejšie informovať záujemcov o povahe podmienok vyžadovaných na obsadenie pracovného miesta, aby mali možnosť posúdiť, či pre nich predloženie kandidatúry prichádza do úvahy, a na druhej strane vymedziť právny rámec, na základe ktorého orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy zamýšľa vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov. Táto druhá funkcia znamená, že sa majú vyhlásiť dostatočne presné požiadavky na to, aby bolo možné vykonať toto porovnávacie hodnotenie a odôvodniť vykonanú voľbu.

Z tohto hľadiska okolnosť, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste neobsahovalo informácie týkajúce sa váhy vyhradenej každému z kritérií pripustenia na písomné alebo ústne skúšky alebo metódu ich hodnotenia neznamená, že voľba vybratej uchádzačky bola nevyhnutne vykonaná bez zváženia kritérií pripustenia, ale svedčí iba o tom, že v právnom rámci vytvorenom oznámením o voľnom pracovnom mieste orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy zamýšľal ponechať výboru pre výber zamestnancov mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o váhu vyhradenú každému z kritérií pripustenia na písomné a ústne skúšky a spôsob ich vykonania.

(pozri body 57 a 58)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. februára 1998, Campogrande/Komisia, T‑3/97, bod 100

3.      V rámci voľnej úvahy priznanej orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, ktorú má pri určovaní spôsobov vykonávania porovnávacieho hodnotenia kandidatúr, prislúcha tomuto orgánu, ako aj jednotlivým nadriadeným, s ktorými sa uskutočňujú konzultácie v priebehu výberového konania, aby v každom štádiu preskúmania kandidatúr posúdili, či je v tomto štádiu potrebné získať informácie alebo doplňujúce údaje hodnotenia prostredníctvom pohovoru so všetkými uchádzačmi alebo len s niektorými z nich, aby sa mohlo rozhodnúť s úplnou znalosťou veci.

(pozri bod 62)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 2007, Konidaris/Komisia, T‑93/03, bod 107 a tam citovaná judikatúra

4.      Povinnosť odôvodnenia uvedená v článku 25 druhom odseku služobného poriadku má za cieľ na jednej strane poskytnúť dotknutej osobe dostatočné usmernenie, aby pochopila dôvodnosť aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a posúdila možnosť podať žalobu na Súd pre verejnú službu, a na druhej strane umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti aktu. Okrem toho Charta základných práv v článku 41 ods. 2 písm. c) potvrdzuje, že základné právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa najmä „povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia“.

Takáto povinnosť odôvodnenia však musí byť v rámci prijímacieho konania na účely obsadenia voľného pracovného miesta v súlade s dodržiavaním tajnosti rokovania výboru pre výber zamestnancov, ktorá bráni tak zverejneniu postojov jednotlivých členov výboru pre výber zamestnancov, ako aj všetkých skutočností spojených s osobným hodnotením alebo porovnávaním uchádzačov.

(pozri body 89 a 90)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 30 a tam citovaná judikatúra; 14. novembra 2006, Neirinck/Komisia, T‑494/04, bod 73

5.      Uplatnenie voľnej úvahy, ktorou administratíva disponuje v oblasti vymenúvania alebo povyšovania, predpokladá, že administratíva starostlivo a nestranne preskúma všetky relevantné časti každej kandidatúry a že dôsledne dodrží podmienky stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, takže je povinná odmietnuť každého uchádzača, ktorý tieto požiadavky nespĺňa. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste totiž tvorí právny rámec, ktorý si administratíva sama stanovuje a ktorý musí striktne dodržiavať.

Pokiaľ ide o prípadné nesprávne posúdenie pri výbere uchádzača, takéto nesprávne posúdenie musí byť zjavné a musí prekročiť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou administratíva v rámci stanovenom oznámením o voľnom mieste disponuje pri porovnávaní zásluh uchádzačov a pri posudzovaní záujmov služby. Preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na skutočnosti, o ktoré sa opierala pri svojom posudzovaní, neprekročila primerané hranice a či neuplatnila svoju mieru voľnej úvahy zjavne nesprávne alebo ju neuplatnila na iné účely, než na aké jej bola pôvodne zverená. Súd Únie preto nemôže nahradiť svojím posúdením zásluh alebo kvalifikácií uchádzačov posúdenie vykonané administratívou, pokiaľ žiadna zo skutočností uvedených v spise neumožňuje tvrdiť, že administratíva sa pri posúdení týchto zásluh a kvalifikácií uchádzačov dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

Z tohto hľadiska samotná skutočnosť, že uchádzač má zjavné a uznané zásluhy, nevylučuje, že v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov sa iným uchádzačom uznajú vyššie zásluhy. Takisto samotná okolnosť, že uchádzač splnil všetky kritériá obsiahnuté v oznámení o voľnom pracovnom mieste, nestačí na preukázanie, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 101, 102 a 104)

Odkaz:

Súdny dvor: 30. októbra 1974, Grassi/Rada, 188/73, body 26, 38 a 41; 4. februára 1987, Bouteiller/Komisia, 324/85, bod 6

Súd prvého stupňa: 18. septembra 2003, Pappas/Výbor regiónov, T‑73/01, bod 54; 9. novembra 2004, Montalto/Rada, T‑116/03, bod 65; 4. mája 2005, Sena/EASA, T‑30/04, bod 80

Súd pre verejnú službu: 6. mája 2009, Campos Valls/Rada, F‑39/07, bod 43