ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 13. decembra 2012
Vec F‑2/11
BW
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Úradník v skúšobnej dobe – Nevymenovanie po ukončení skúšobnej doby – Odôvodnenie rozhodnutia o prepustení úradníka v skúšobnej dobe – Právo na obranu“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BW v prvom rade navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 1. marca 2010 o jeho nevymenovaní
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Abstrakt
1. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Správa o ukončení skúšobnej doby – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Povinnosť podporiť hodnotové úsudky konkrétnymi príkladmi – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
2. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Predmet – Podmienky priebehu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
4. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Rozhodnutie o nevymenovaní úradníka v skúšobnej dobe – Rozhodnutie o prepustení úradníka v stálej službe – Rôznosť právnej povahy – Prvky posúdenia, ktoré sa majú zohľadniť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34 ods. 2)
5. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Posúdenie výsledkov – Posúdenie spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
6. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Dosah – Povinnosť prideliť úradníka v skúšobnej dobe na iné pracovné miesto v prípade predĺženia jeho skúšobnej doby – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34 ods. 3)
7. Úradníci – Hodnotenie – Existencia rozdielnych názorov medzi úradníkom a jeho nadriadeným – Absencia vplyvu na schopnosť nadriadeného posúdiť zásluhy dotknutej osoby
8. Úradníci – Zásady – Právo na obranu – Povinnosť vypočuť dotknutú osobu pred prijatím aktu spôsobujúceho jej ujmu – Rozsah – Správa o ukončení skúšobnej doby – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
1. Hoci stanovenie cieľov každému úradníkovi v skúšobnej dobe na začiatku skúšobnej doby, a to aj v prípade neexistencie ustanovení v tomto zmysle, je potrebné na to, aby hodnotiteľ mal základ hodnotenia výkonnosti dotknutého úradníka v skúšobnej dobe, povinnosť odôvodnenia od hodnotiteľa vyžaduje, len aby uviedol základné črty plnení úradníka v skúšobnej dobe, najmä z hľadiska spôsobilosti plniť si povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, výkonu a správania v službe, a nie aby označil stanovené ciele, ktoré neboli dosiahnuté. Takisto pokiaľ je dodržaná povinnosť odôvodnenia a pokiaľ je hodnotenie jasne individualizované a nie neosobné, hodnotiteľ nemá povinnosť detailne uviesť dôvody svojho hodnotenia predložením konkrétnych príkladov s cieľom podporiť každý hodnotový úsudok uvedený v správe o skúšobnej dobe.
Správa o skúšobnej dobe zo zásady môže obsahovať iba posúdenia týkajúce sa obdobia, pre ktoré je vypracovaná. Ak však bola skúšobná doba úradníka v skúšobnej dobe predĺžená, hodnotiteľ môže v správe uviesť, pokiaľ ide o obdobie predĺženia skúšobnej doby, pripomienky súvisiace s pôvodným obdobím skúšobnej doby, čím nezaťaží túto správu vadou, pokiaľ je cieľom takýchto údajov zdôrazniť vývoj plnení žalobcu.
Dodržanie povinnosti prislúchajúcej administratíve, ktorá spočíva v odôvodnení každej správy o skúšobnej dobe, sa musí posudzovať až vtedy, keď je vypracovaná konečná verzia tejto správy. V dôsledku toho, pokým sa správa o skúšobnej dobe nestane konečnou, skutočnosť, že bol zmenený jej obsah, nemôže predstavovať porušenie povinnosti odôvodnenia.
(pozri body 43 – 45)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, bod 86
2. Pravidlo o zhode medzi predchádzajúcou administratívnou sťažnosťou a žalobou možno uplatniť iba v prípade, ak žaloba mení predmet sťažnosti, čiže keď obsahuje dôvod založený na vonkajšej zákonnosti, hoci v sťažnosti boli vznesené iba dôvody vnútornej zákonnosti, alebo alternatívne, ak obsahuje dôvod vnútornej zákonnosti, hoci v sťažnosti boli vznesené iba dôvody vonkajšej zákonnosti. Skutočnosť, že žalobca sa na účely podania svojej sťažnosti obrátil na služby advokáta, nemá vplyv na otázku, či bol zmenený predmet konania.
(pozri body 46, 140 a 141)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 119
3. Hoci skúšobnú dobu, ktorá je určená na to, aby administratíve umožnila posúdiť spôsobilosť úradníka v skúšobnej dobe plniť si povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj jeho výkon a správanie v službe, nemožno považovať za rovnocennú s dobou vzdelávania, platí, že dotknutej osobe sa musí umožniť počas tohto obdobia preukázať svoje schopnosti. V praxi táto podmienka znamená, že úradník v skúšobnej dobe musí mať nárok nielen na primerané materiálne pracovné podmienky, ale aj na vhodné pokyny a rady so zreteľom na povahu vykonávaných úloh, aby sa mohol prispôsobiť špecifickým požiadavkám pracovného miesta, ktoré zastáva.
(pozri bod 104)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. mája 1985, Patrinos/HSV, 3/84, body 20 a 21
Súd prvého stupňa: 5. marca 1997, Rozand‑Lambiotte/Komisia, T‑96/95, bod 95
Súd pre verejnú službu: 16. apríla 2008, Doktor/Rada, F‑73/07, bod 31
4. Rozhodnutie o nevymenovaní sa svojou povahou odlišuje od prepustenia osoby, ktorá bola vymenovaná za úradníka v stálej službe, v užšom slova zmysle. Zatiaľ čo v prípade takéhoto prepustenia sa vyžaduje dôkladné preskúmanie dôvodov odôvodňujúcich ukončenie existujúceho služobného pomeru, v prípade rozhodnutí o vymenovaní úradníkov v skúšobnej dobe sa musí vykonať celkové preskúmanie, ktoré sa musí týkať existencie alebo neexistencie všetkých pozitívnych skutočností, ktoré sa prejavili v priebehu skúšobnej doby, a musí z neho vyplynúť, že vymenovanie úradníka v skúšobnej dobe je v záujme služby.
(pozri bod 78)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. novembra 1983, Tréfois/Súdny dvor, 290/82, body 24 a 25
Súd pre verejnú službu: 18. októbra 2007, Krčová/Súdny dvor, F‑112/06, body 61 a 62
5. Súdu Únie teda neprináleží, aby nahrádzal posúdenie inštitúcií svojím posúdením, pokiaľ ide o výsledok skúšobnej doby a schopností uchádzača o vymenovanie do administratívy Európskej únie s konečnou platnosťou, keďže sa jeho preskúmanie obmedzuje, pokiaľ ide o vnútornú zákonnosť rozhodnutia, na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomocí.
(pozri bod 78)
Odkaz:
Súdny dvor: Tréfois/Súdny dvor, už citovaný, body 24 a 25
Súd pre verejnú službu: Krčová/Súdny dvor, už citovaný, body 61 a 62
6. Povinnosť starostlivosti administratívy voči svojim zamestnancom vyjadruje rovnováhu práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto povinnosť, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných znamenajú najmä to, že orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a zohľadňuje pritom nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka. Z článku 34 ods. 3 tretieho pododseku služobného poriadku jednoznačne vyplýva, že administratíva má možnosť, a nie povinnosť prideliť úradníka v skúšobnej dobe po rozhodnutí o predĺžení jeho skúšobnej doby na iné pracovné miesto. Ak by sa v dôsledku povinnosti starostlivosti alebo zásady riadnej správy vecí verejných mala táto možnosť administratívy zmeniť na povinnosť, zmenili by rovnováhu medzi právami a povinnosťami stanovenými služobným poriadkom pre vzťahy medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby.
(pozri body 112, 122 a 123)
Odkaz:
Súdny dvor: 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, bod 12
Súd pre verejnú službu: Doktor/Rada, už citovaný, bod 42
7. Hoci nemožno vylúčiť, že rozdielne názory medzi úradníkom a jeho nadriadeným môžu v nadriadenom vyvolať isté podráždenie, táto možnosť sama osebe neznamená, že nadriadený už nie je schopný objektívne posúdiť zásluhy dotknutej osoby.
(pozri bod 114)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, bod 150
8. Dodržanie práva na obranu vo všetkých konaniach začatých proti určitej osobe, ktoré môžu viesť k prijatiu aktu spôsobujúceho ujmu tejto osobe, je základnou zásadou práva Únie. Táto zásada vyžaduje, aby sa dotknutá osoba mohla účinne vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré môžu byť použité v jej neprospech v akte, ktorý má byť prijatý.
Správa o skúšobnej dobe však nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu, ale prípravný akt na rozhodnutie o vymenovaní alebo prepustení dotknutého úradníka v skúšobnej dobe. V prípade neexistencie osobitného ustanovenia preto hodnotiteľ nie je povinný vypočuť žalobcu pred vypracovaním tejto správy. Okrem toho hodnotiteľ môže správu o skúšobnej dobe zmeniť po vypočutí dotknutej osoby.
(pozri body 136, 137 a 139)
Odkaz:
Súdny dvor: 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, bod 27; 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, bod 99; 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, bod 37
Súd prvého stupňa: 8. marca 2005, Vlachaki/Komisia, T‑277/03, bod 64
Všeobecný súd: 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, bod 81