ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
zo 17. októbra 2013
Vec F‑60/09 RENV
Gerhard Birkhoff
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Vrátenie veci Súdu pre verejnú službu po zrušení – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Dieťa trpiace vážnou chorobou alebo invaliditou, ktoré mu bránia zarábať si na živobytie – Žiadosť o predĺženie vyplácania príspevku“
Predmet: Vrátenie veci F‑60/09, týkajúcej sa žaloby pôvodne podanej podľa článku 236 ES a článku 152 AE, rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie z 29. novembra 2011, Birkhoff/Komisia (T‑10/11 P, ďalej len „rozsudok o vrátení veci“), zrušujúcim rozsudok Súdu pre verejnú službu z 27. októbra 2010, Birkhoff/Komisia (F‑60/09, ďalej len „rozsudok z 27. októbra 2010“), ktorým sa rozhodlo o žalobe doručenej do kancelárie Súdu pre verejnú službu 24. júna 2009, ktorou M. Birkhoff navrhoval v podstate zrušenie rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo 14. novembra 2008, ktorým sa mu zamietlo predĺženie vyplácania príspevku na nezaopatrené dieťa po 31. decembri 2008 (ďalej len „predmetný príspevok“), ktorý poberal od roku 1978 na základe článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) na jeho zdravotne postihnutú dcéru
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Birkhoffovi vo veci F‑60/09 a vo veci T‑10/11 P. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania vo veci F‑60/09 RENV.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Nahradenie odôvodnenia napadnutého aktu v priebehu konania – Neprípustnosť – Výnimka
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Právo na predĺženie vyplácania bez ohľadu na vek v prípade, keď si dieťa nemôže zarábať na živobytie – Povinnosti administratívy – Presne vymedzená právomoc
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 2 ods. 5)
1. Administratíva nemôže v priebehu konania nahradiť alebo doplniť dôvod rozhodnutia, okrem prípadu, že sa preukáže, že je v situácii jej vymedzenej právomoci, takže prípadné zrušenie sporného rozhodnutia by mohlo mať za následok iba povinnosť administratívy znovu prijať nové rozhodnutie, ktoré by bolo z vecného hľadiska identické so zrušeným rozhodnutím.
(pozri bod 39)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 17. júna 2008, De Fays/Komisia, F‑97/07, bod 70; 14. apríla 2011, Šimonis/Komisia, F‑113/07, bod 93 a tam citovaná judikatúra
2. Vyplácanie príspevku podľa článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku v prípade dieťaťa, ktorému vážna choroba alebo invalidita bráni zarábať si na živobytie, pokračuje počas celého obdobia trvania tejto choroby alebo invalidity bez ohľadu na vek. Toto ustanovenie neudeľuje administratíve nijakú diskrečnú právomoc na priznanie nároku na predmetný príspevok, ale jej udeľuje presne vymedzenú právomoc v tom zmysle, že z jeho kogentného znenia vyplýva, že orgán je povinný priznať príspevok na nezaopatrené dieťa, pokiaľ konštatuje, že sú splnené podmienky vymenované v tomto ustanovení a v opačnom prípade ho nepriznať.
(pozri bod 40)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 21. októbra 2003, Šimonis/Komisia, T‑302/01, bod 38