Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 30. apríla 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria – Maďarsko) – Árpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai/OTP Jelzálogbank Zrt

(vec C-26/13)1

(Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 4 ods. 2 a článok 6 ods. 1 – Posúdenie nekalej povahy zmluvných podmienok – Vylúčenie podmienok týkajúcich sa hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny alebo úhrady, ak boli formulované jasne a zrozumiteľne – Zmluvy o spotrebiteľských úveroch vyjadrených v cudzej mene – Podmienky týkajúce sa výmenných kurzov – Rozdiel medzi kurzom pre nákup uplatňujúcim sa pri poskytnutí úveru a kurzom pre predaj uplatňujúcim sa pri jeho vrátení – Právomoc vnútroštátneho súdu v prípade podmienky vyhlásenej za „nekalú“ – Nahradenie nekalej podmienky dispozitívnym ustanovením vnútroštátneho práva – Prípustnosť)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kúria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Árpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai

Žalovaná: OTP Jelzálogbank Zrt

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Kúria – Výklad článku 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) – Posúdenie nekalej povahy zmluvných podmienok – Zmluva o pôžičke vyjadrenej v cudzej mene zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, uzavretá medzi jednotlivcom a bankou, podľa ktorej sa vyplatenie a splatenie pôžičky majú vykonať v domácej mene – Dlh vypočítaný pri uzavretí zmluvy na základe kurzu pre nákup cudzej meny – Zmluvná podmienka, ktorá stanovuje, že splatné mesačné splátky budú určené s použitím aktuálneho kurzu pre predaj cudzej meny a nie kurzu pre nákup

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že:

–    slovné spojenie „hlavný predmet zmluvy“ sa vzťahuje na podmienku, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a ktorá nebola individuálne dohodnutá, ako je tá vo veci samej, podľa ktorej sa kurz pre predaj tejto meny uplatňuje na výpočet splátok úveru, len pokiaľ sa zistí, že podmienka určuje podstatné plnenie z tejto zmluvy, ktoré ju ako také charakterizuje, čoho preverenie vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy, ako aj jej právne a skutkové súvislosti prislúcha vnútroštátnemu súdu,

–    takáto podmienka, pokiaľ obsahuje peňažný záväzok spotrebiteľa platiť v rámci vrátenia úveru sumy vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom pre predaj a kurzom pre nákup cudzej meny, by sa nemala považovať za obsahujúcu „úhradu“, ktorej primeranosť ako protiplnenia za službu poskytnutú veriteľom sa nemôže posudzovať z hľadiska svojej nekalej povahy v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13.

Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je tá vo veci samej, v ktorej zmluva uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom nemôže ďalej existovať po odstránení nekalej zmluvnej podmienky, toto ustanovenie nebráni vnútroštátnej právnej norme umožňujúcej vnútroštátnemu súdu napraviť neplatnosť tejto podmienky jej nahradením ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy.

____________

1 Ú. v. EÚ C 156, 1.6.2013.