Language of document : ECLI:EU:F:2013:202

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 12. decembra 2013

Vec F‑22/12

Mark Hall

proti

Európskej komisii

a

Európskej policajnej akadémii (CEPOL)

„Verejná služba – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Príspevok na vzdelanie – Deti manželky žalobcu, ktoré nežijú v domácnosti manželského páru – Podmienky priznania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. Hall navrhuje zrušenie implicitného rozhodnutia Európskej komisie z 25. marca 2011 a explicitného rozhodnutia Európskej komisie z 11. júla 2011, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie pre tri deti jeho manželky za obdobie, keď ešte žili na Filipínach, a náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nevyplatenia uvedených príspevkov

Rozhodnutie:      Žaloba sa v rozsahu, v akom smeruje proti Európskej policajnej akadémii, zamieta ako neprípustná. Implicitné rozhodnutie Európskej komisie z 25. marca 2011, ako aj explicitné rozhodnutie Európskej komisie z 11. júla 2011, ktoré zamietajú žiadosť o poskytnutie príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevkov na vzdelanie pre tri deti manželky M. Halla za obdobie, keď ešte žili na Filipínach, sa zrušujú. Žaloba smerujúca proti Európskej komisii sa v zostávajúcej časti zamieta. Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli M. Hallovi. M. Hall je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej policajnej akadémii.

Abstrakt

Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Podmienky priznania – Skutočné vyživovanie – Presne vymedzená právomoc administratívy

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 2)

Článok 2 ods. 3 a 5 prílohy VII služobného poriadku sa týka prípadu, keď dieťa úradníka nevyhnutne zakladá nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa, pretože tieto ustanovenia predpokladajú, že dotknuté dieťa je skutočne vyživované úradníkom už z toho dôvodu, že je maloleté, študuje, trvalo choré alebo invalidné. Z toho však nevyplýva, že inštitúcia je oslobodená od povinnosti overiť, či je splnená podmienka stanovená v článku 2 ods. 2 prílohy VII služobného poriadku, ktorou je skutočné vyživovanie dieťaťa úradníkom. Iba v prípade splnenia tejto podmienky možno vychádzať z toho, že menovací orgán má v troch prípadoch uvedených v článku 2 ods. 3 písm. a) a b) a ods. 5 uvedenej prílohy presne vymedzenú právomoc. Maloleté dieťa totiž nemožno považovať za nezaopatrené dieťa dotknutého úradníka, ani za zakladajúce nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa, ak iná osoba, verejná alebo súkromná, zabezpečuje jeho skutočné vyživovanie.

(pozri body 39 – 41)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. novembra 1991, Schwedler/Parlament, C‑132/90 P, body 19 až 24; 7. mája 1992, Rada/Brems, C‑70/91 P, bod 5

Súd prvého stupňa: 11. júla 2000, Skrzypek/Komisia, T‑134/99, bod 66