Language of document : ECLI:EU:F:2013:193

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 11. decembra 2013

Vec F‑142/12

A

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Sociálne zabezpečenie – Úraz alebo choroba z povolania – Článok 73 služobného poriadku – Čiastočná trvalá invalidita – Návrh na náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 11. januára 2012, ktorým sa mu priznáva trvalá čiastočná invalidita v rozsahu 20 %, a ktorým sa určuje dátum ustálenia následkov jeho choroby z povolania na 25. februára 2010 a jednak zaviazanie Komisie na náhradu rôznej ujmy, ktorú utrpel ako z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie z 11. januára 2012, ako aj z dôvodu jeho choroby z povolania

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie z 11. januára 2012 o ukončení konania začatého podľa článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v nadväznosti na chorobu z povolania, ktorá postihla A, sa zrušuje. Európska komisia je povinná zaplatiť A sumu vo výške 3 500 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil A.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Voľná úvaha lekárskej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

2.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Povinnosť lekárskej komisie uviesť odôvodnenie – Rozsah – Nedostatočné a rozporuplné odôvodnenie – Právne následky – Zrušenie rozhodnutia založeného na posudku lekárskej komisie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

3.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Možnosť menovacieho orgánu odchýliť sa od posúdenia lekárskej komisie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

4.      Žaloba úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Predĺženie situácie vyčkávania vyvolanej protiprávnosťou rozhodnutia inštitúcie – Primeraná náhrada nemajetkovej ujmy

(Článok 266 ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

5.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Paušálna náhrada škody podľa služobného poriadku – Návrh o dodatočnú náhradu škody na základe pochybenia vedúceho k vzniku zodpovednosti inštitúcie – Posúdenie dodatočného návrhu na náhradu škody, ktoré si vyžaduje lekársky posudok – Neprípustnosť v priebehu konania podľa služobného poriadku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

1.      Pokiaľ ide lekársku komisiu uvedenú v článku 22 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Únie pre prípad úrazu a choroby z povolania, lekárske posúdenia ako také, formulované touto komisiou, sa musia považovať za konečné, ak boli vydané za riadnych podmienok. Súd je oprávnený iba overiť, na jednej strane, či uvedená komisia bola riadne zriadená a riadne fungovala, a na druhej strane, či je jej stanovisko riadne, najmä či obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých je založené, a či preukazuje pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým sa dospelo. Ak lekárska komisia prejednáva zložité otázky lekárskej povahy vzťahujúce sa najmä na obtiažnu diagnostiku alebo na príčinnú súvislosť medzi ochorením, ktorým dotknutá osoba trpí, a výkonom jej zamestnania v inštitúcii, je jej povinnosťou najmä uviesť vo svojom stanovisku údaje nachádzajúce sa v spise, o ktoré sa opiera, a v prípade značných odchýlok spresniť dôvody, pre ktoré sa odchýlila od skorších relevantných lekárskych správ priaznivejších pre dotknutú osobu.

(pozri bod 62)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2010, AE/Komisia, F‑79/09, body 64 a 65 a tam citovaná judikatúra

2.      Správa lekárskej komisie uvedenej v článku 22 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Únie pre prípad úrazu a choroby z povolania musí obsahovať odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých je založené, a preukázať pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým sa dospelo.

Pokiaľ sa lekárska komisia na odôvodnenie určenia dátumu konečného ustálenia obmedzuje na správne úvahy a predovšetkým iba uvádza dátum, kedy sa lekári stretli a oboznámili s obsahom zdravotného spisu, treba odôvodnenie považovať za nedostatočné.

Pokiaľ sa lekárska komisia okrem toho vo svojej správe odchýlila od svojich vlastných skorších posúdení zdravotného stavu bez ďalšieho spresnenia zdravotných dôvodov, ktoré ju viedli k takým záverom, je odôvodnenie rozporuplné.

Tým, že lekárska komisia prijala nedostatočné a rozporuplné odôvodnenie, neumožnila dotknutej osobe pochopiť súvislosť, ktorá podľa tejto komisie existovala medzi jej lekárskymi posudkami a závermi, ku ktorým dospela, pokiaľ ide o dátum ustálenia poškodení utrpených touto osobou.

Nárok dotknutej osoby na určenie rozsahu jej trvalej čiastočnej invalidity a v dôsledku toho na dávky stanovené v článku 73 ods. 2 služobného poriadku, ako aj na doplňujúci príspevok z dôvodu trvalej čiastočnej invalidity podľa článku 13 pravidiel o poistení, možno stanoviť iba na základe dátumu ustálenia následkov choroby z povolania, predovšetkým vzhľadom na to, že 1. januára 2006 nadobudla účinnosť mierka postihnutia, ktorej uplatniteľnosť na dotknutú osobu požaduje, aby sa jej poškodenie ustálilo po tomto nadobudnutí účinnosti, čo musí spresniť lekárska komisia, ktorá právne dostatočným spôsobom odôvodní svoj posudok.

V dôsledku toho konštatovanie nedostatku odôvodnenia lekárskeho stanoviska, pokiaľ ide o dátum ustálenia, postačuje na zrušenie rozhodnutia, ktorým bol tento dátum určený.

(pozri body 70 – 78)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: AE/Komisia, už citovaný, bod 64 a tam citovaná judikatúra; 13. júna 2012, Guittet/Komisia, F‑31/10, body 54 a 68 a tam citovaná judikatúra

3.      Cieľom ustanovení služobného poriadku o lekárskej komisii, ktorá koná v rámci článku 73, je zveriť odborníkom z oblasti medicíny konečné posúdenie zdravotných otázok, ktoré nemôže vykonať nijaký menovací orgán vzhľadom na internú a administratívnu povahu svojho zloženia. V dôsledku toho sa menovací orgán nemôže – inak by sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia – odchýliť od lekárskych posudkov vykonaných lekárskou komisiou s výnimkou prípadu, že tieto posudky nie sú relevantné z dôvodu, že neboli vydané za riadnych podmienok. Aj za predpokladu, že by lekársky posudok vykonaný lekárskou komisiou bol nesprávny, nemôže menovací orgán nahradiť jej rozhodnutie svojím vlastným a sám rozhodnúť o otázkach lekárskej povahy, pretože by prekročil svoje právomoci.

Pokiaľ ide o určenie dátumu ustálenia, stačí pripomenúť, že ustálenie poškodení je lekársky pojem, ktorý môže posúdiť len lekárska komisia, a tento dátum sa nemôže určiť podľa doby trvania znášania liečebných nákladov na základe Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Únie pre prípad úrazu a choroby z povolania.

V dôsledku toho menovací orgán určením dátumu ustálenia následkov choroby k inému dátumu, než je ten, ktorý určila lekárska komisia, prekročil svoje právomoci, a v tejto časti sa vo svojom rozhodnutí dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

(pozri body 81 – 85)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 7. mája 2013, McCoy/Výbor regiónov, F‑86/11, bod 78

4.      V prípade rozsudku, ktorým sa zrušuje rozhodnutie inštitúcie, ktorá stanovila určitý rozsah čiastočnej trvalej invalidity, má táto inštitúcia na základe článku 266 ZFEÚ povinnosť prijať opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozsudku a predovšetkým v súlade so zásadou legality prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré spravodlivo vyrovná znevýhodnenie vyplývajúce pre žalobcu zo zrušeného aktu, pričom sa tým nedotkne možnosť, aby žalobca následne podal žalobu proti opatreniam prijatým touto inštitúciou na výkon zrušujúceho rozsudku.

Pokiaľ však nie je zrušovacím rozsudkom určený dátum ustálenia poškodení, nemožno v tejto fáze posúdiť, či je dĺžka konania primeraná, pretože rozhodnutie o konečnom určení rozsahu invalidity žalobcu, ktorým sa toto konanie ukončí, možno prijať až po určení konečného dátumu ustálenia poškodení.

Vzhľadom na to, že v dôsledku zrušujúceho rozsudku sa žalobca opätovne nachádza v situácii vyčkávania na definitívne ukončenie konania začatého podľa článku 73 služobného poriadku, takéto predlžovanie situácie vyčkávania a neistoty, spôsobené nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia zakladá nemajetkovú ujmu, ktorú je inštitúcia povinná napraviť formou primeraného odškodnenia, ktoré treba určiť ex æquo et bono v rámci zrušujúceho rozsudku.

(pozri body 90 – 92)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. september 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 98

Súd pre verejnú službu: 24. jún 2008, Andres a i./ECB, F‑15/05, bod 132; 13. jún 2012, BL/Komisia, F‑63/10, bod 108

5.      Úradník, ktorý utrpel chorobu z povolania môže požiadať o dodatočné odškodnenie podľa všeobecného práva, len ak systém stanovený článkom 73 služobného poriadku neumožňuje primeranú náhradu. Preto v zásade návrh na náhradu škody smerujúci k náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá bola úradníkovi spôsobená chorobou z povolania vo všeobecnosti, nie je prípustný dovtedy, kým nie je ukončené konanie začaté na základe článku 73 služobného poriadku.

Zo skutočnosti, že sa neukončil lekársky postup však nemožno systematicky vyvodzovať predčasnosť návrhu smerujúceho k priznaniu náhrady škody z dôvodu nesprávneho služobného postupu, ktorého sa údajne dopustila inštitúcia. Práve vzhľadom na hospodárnosť konania sa prípustnosť žaloby o náhradu škody podľa všeobecného práva podmieňuje vyčerpaním možnosti získať náhradu škody podľa služobného poriadku.

Ak však určenie príčinnej súvislosti medzi podmienkami výkonu povolania dotknutou osobou a udávanou ujmou, rovnako ako vyhodnotenie uvedenej ujmy, vyžaduje využitie lekárskeho posudku, takže nemožno pristúpiť k určeniu uvedenej príčinnej súvislosti a uvedenej ujmy pred ukončením konania začatého na základe článku 73 služobného poriadku, treba návrh žalobcu, pokiaľ ide o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá je dôsledkom choroby z povolania, považovať za predčasný.

(pozri body 95 – 97)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, bod 94; 10. decembra 2008, Nardone/Komisia, T‑57/99, bod 56

Súd pre verejnú službu: 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, body 151 a 152