Language of document : ECLI:EU:F:2013:201

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 12. decembra 2013

Vec F‑142/11

Erik Simpson

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Povýšenie – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu do platovej triedy AD 9 po úspešnom absolvovaní výberového konania platovej triedy AD 9 – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet:       Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Simpson navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie z 9. decembra 2010, ktorým Rada Európskej únie zamietla jeho žiadosť o povýšenie do platovej triedy AD 9 po úspešnom absolvovaní výberového konania EPSO/AD/113/07 usporiadaného na prijatie vedúcich oddelení s platovou triedou AD 9 v oblasti prekladu, a rozhodnutie zo 7. októbra 2011, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť, a jednak zaviazať Radu na náhradu škody

Rozhodnutie: Rozhodnutie Rady Európskej únie z 9. decembra sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli E. Simpsonovi.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Posúdenie in concreto

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

2.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia najneskôr v štádiu zamietnutia sťažnosti – Rozsah – Nedostatočné odôvodnenie – Náprava počas sporového konania – Obmedzenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 a článok 90 ods. 2)

1.      Účelom povinnosti odôvodnenia zakotvenej v článku 25 služobného poriadku je na jednej strane poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na posúdenie dôvodnosti rozhodnutia prijatého administratívou a vhodnosti podať žalobu na Súd pre verejnú službu a na druhej strane umožniť tomuto súdu vykonať svoje preskúmanie. Rozsah tejto povinnosti treba posúdiť v závislosti od konkrétnych okolností, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môže mať osoba, ktorej je akt určený, na získaní vysvetlenia. Ak je totiž zamietnutie žiadosti o povýšenie odôvodnené v podstate len odkazom na záujem služby bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, také odôvodnenie neumožňuje Súdu pre verejnú službu vykonať svoje preskúmanie.

(pozri body 21, 26)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. októbra 2004, Vicente‑Nuñez/Komisia, T‑294/02, bod 94

2.      Neexistenciu odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu nemožno napraviť vysvetleniami poskytnutými administratívou po podaní žaloby na súde. Navyše nie prípustné ani to, aby inštitúcia mohla neskôr zmeniť dôvody prijatého rozhodnutia a odôvodniť toto rozhodnutie napríklad s ohľadom na iné ustanovenia než tie, ktoré pôvodne tvrdila. Taký postup by totiž viedol inštitúciu k porušeniu povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutia ako vyplýva z ustanovení článku 25 druhého odseku v spojení s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorej účelom je na jednej strane poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na posúdenie dôvodnosti zamietnutia jej žiadosti a vhodnosti podať žalobu na Súd pre verejnú službu a na druhej strane umožniť tomuto súdu vykonať svoje preskúmanie.

Naopak nedostatočné odôvodnenie podané počas konania pred podaním žaloby neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď menovací orgán predložil dodatočné vysvetlenia v priebehu konania, pričom však inštitúcia nemôže nahradiť pôvodné chybné odôvodnenie úplne novým odôvodnením.

(pozri body 27 – 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, bod 22; 30. mája 1984, Picciolo/Parlament, 111/83, bod 22; 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, bod 15

Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, bod 40; 3. marca 1993, Vela Palacios/ETUC, T‑25/92, body 26 a 27; 9. januára 1996, Bitha/Komisia, T‑23/95, bod 30; 17. februára 1998, Maccaferri/Komisia, T‑56/96, bod 38; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, bod 55; 29. septembra 2005, Napoli Buzzanca/Komisia, T‑218/02, bod 63