UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 13. decembra 2013

Spojené veci F‑137/12, F‑138/12, F‑139/12 a F‑141/12

Fabrice Van Oost a iní

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Certifikačný postup 2010 až 2011 – Vylúčenie zo zoznamu certifikovaných úradníkov – Zmier na podnet Súdu pre verejnú službu – Lehota na podanie sťažnosti – Sťažnosť po uplynutí lehoty – Pojem ospravedlniteľný omyl – Starostlivosť vyžadovaná od bežne informovaného úradníka – Informácie získané telefonicky – Dôkaz – Neprípustnosť“

Predmet:      Žaloby podané podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorými F. Van Oost M. B. Ibarra de Diego a N. Theodoridis 14. novembra 2012, a M. Hotz 16. novembra 2012, v podstate navrhujú zrušenie rozhodnutí poradného výboru pre certifikačný postup 2010 až 2011 o ich nezapísaní na zoznam uchádzačov, ktorí uspeli vo všetkých skúškach v rámci programu školenia „certifikácia“ organizovaného v rokoch 2010 – 2011, ako aj náhradu vzniknutej ujmy

Rozhodnutie:      Veci F‑137/12, F‑138/12 a F‑139/12 sa vymažú z registra Súdu pre verejnú službu. Účastníci konania vo veciach F‑137/12, F‑138/12 a F‑139/12 znášajú trovy konania podľa svojej dohody.       Žaloba vo veci F‑141/12 sa zamieta ako neprípustná. M. Hotz znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia v rámci konania vo veci F‑141/12.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl – Pojem – Chybné informácie prípadne poskytnuté telefonicky administratívou – Neexistencia vplyvu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 2; rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a Európskeho ombudsmana 2002/620, článok 4)

Pojem ospravedlniteľný omyl sa musí vykladať reštriktívne a môže sa vzťahovať iba na mimoriadne okolnosti, najmä okolnosti, za ktorých je správanie inštitúcie, samo osebe alebo v rozhodujúcej miere, spôsobilé vyvolať pochopiteľné pochybnosti u úradníka alebo zamestnanca, ktorý koná v dobrej viere a ktorý preukázal všetku požadovanú starostlivosť. Tento pojem možno uplatniť, analogicky s článkom 91 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, na záväzné lehoty stanovené na podanie aktu alebo dokumentu na samotnú administratívu vrátane sťažnosti v zmysle článku 90 ods. 2 uvedeného služobného poriadku.

Úradník sa na preukázanie existencie ospravedlniteľného omylu nemôže dovolávať telefonického rozhovoru s administratívou, počas ktorého mu boli poskytnuté chybné informácie, pokiaľ ide o menovací orgán, ktorému adresoval sťažnosť proti rozhodnutiu Európskeho úradu pre výber pracovníkov. Keďže výklad uplatniteľných ustanovení rozhodnutia 2002/620 o zriadení EPSO je bez osobitných ťažkostí, dotknutej osobe prináleží preukázať riadnu starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného úradníka a v dôsledku toho sa správne informovať o orgáne príslušnom na preskúmanie sťažnosti.

(pozri body 25 – 28 a 30)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. novembra 2008, Speiser/Parlament, T‑390/07, bod 33

Súd pre verejnú službu: 10. mája 2011, Barthel a i./Súdny dvor, F‑59/10, bod 28

Všeobecný súd Európskej únie: 16. septembra 2009, Boudová a i./Komisia, T‑271/08 P, bod 72 a tam citovaná judikatúra; 1. apríla 2011, Doherty/Komisia, T‑468/10, bod 29