Language of document : ECLI:EU:F:2014:37

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 27. februára 2014

Vec F‑32/13

Robert Walton

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Odchodné – Odstúpenie z funkcie konštatované Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev – Určenie dňa odstúpenia z funkcie – Právna sila rozhodnutej veci – Rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré sa stalo právoplatným z dôvodu nepodania opravného prostriedku – Nedodržanie predchádzajúceho správneho konania – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou R. Walton v podstate navrhuje jednak zrušenie listu Európskej komisie z 13. apríla 2012, v ktorom orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) prijal svoje stanovisko v súvislosti s jeho žiadosťou týkajúcou sa pohľadávky, ktorú má voči Komisii, najmä zaplatenia časti odchodného, ako aj jednak zrušenie rozhodnutia z 9. januára 2013, ktorým OOUPZ zamietol sťažnosť žalobcu, ktorá bola v tejto súvislosti podaná 17. septembra 2012

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. R. Walton znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

Súdne konanie – Právna sila rozhodnutej veci – Rozsah

Žaloba sa považuje za neprípustnú z dôvodu právnej sily rozhodnutej veci vzťahujúcej sa na skorší rozsudok, ktorým sa rozhodlo o žalobe s rovnakými účastníkmi konania, ktorá mala rovnaký predmet a zakladala sa na rovnakých žalobných dôvodoch. Akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, predstavuje pri posúdení existencie takéhoto skoršieho rozsudku podstatný prvok umožňujúci určiť predmet žaloby. Okolnosť, že žaloby smerovali proti odlišným rozhodnutiam, ktoré administratíva formálne prijala, však nestačí na vyvodenie záveru o neexistencii zhody predmetu, ak tieto rozhodnutia majú v podstate rovnaký obsah a sú založené na rovnakých dôvodoch.

Ak žalobca namieta, ako je to v prejednávanej veci, zákonnosť rozhodnutí, ktoré sa stali konečnými, vyhlásenie jeho žaloby za prípustnú by viedlo k priznaniu možnosti opätovného vzniku práva podať žalobu proti týmto rozhodnutiam v jeho prospech, ako aj možnosti spochybniť právnu silu rozhodnutej veci skorších rozsudkov týkajúcich sa týchto rozhodnutí.

Pokiaľ ide o údajné porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v prípade nutnosti vyhlásenia žaloby za neprípustnú, napadnuté rozhodnutia nadobudli konečný charakter z dôvodu nečinnosti žalobcu, ktorý sa rozhodol nevyužiť správne a súdne opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii.

(pozri body 40, 41, 48 a 49)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, bod 9; 27. októbra 1987, Diezler a i./CES, 146/85 a 431/85, body 14 až 16

Súd prvého stupňa: 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T‑162/94, body 37 a 38

Všeobecný súd Európskej únie: 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, T‑66/01, bod 197

Súd pre verejnú službu: 11. júna 2009, Ketselidis/Komisia, F‑72/08, bod 33; 25. februára 2014, Marcuccio/Komisia, F‑118/11, bod 54