Language of document : ECLI:EU:F:2014:93

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

zo 14. mája 2014

Vec F‑34/13

Christodoulos Alexandrou

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/231/12 – Nepripustenie k účasti na hodnotiacich skúškach – Prístup k dokumentom“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou C. Alexandrou navrhuje zrušenie rozhodnutí nepripustiť ho k hodnotiacim skúškam výberového konania EPSO/AD/231/12, oznámených Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO) 28. júna a 16. júla 2012, a rozhodnutia z 31. januára 2013, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť z 25. septembra 2012 proti uvedeným rozhodnutiam

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. C. Alexandrou znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Vylúčenie uchádzača z dôvodu nedostatočných výsledkov získaných v skúškach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Oznámenie konečnej vylučovacej známky – Dostatočné odôvodnenie, ak neexistujú osobitné okolnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

Účelom povinnosti odôvodniť rozhodnutie spôsobujúce ujmu, ako je napríklad rozhodnutie, ktoré prijme výberová komisia výberového konania voči uchádzačovi, je jednak poskytnúť dotknutej osobe údaje potrebné na určenie, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a jednak umožniť jeho súdne preskúmanie.

Ak neexistujú osobitné okolnosti, administratíva, ktorá organizuje prijímacie skúšky vo forme otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, si splní povinnosť odôvodnenia tým, že uchádzačom, ktorí na týchto skúškach neuspeli, oznámi percentuálny pomer správnych odpovedí a že v prípade, ak o to požiadajú, im oznámi odpoveď na každú z položených otázok, ktorú bolo potrebné uviesť.

(pozri body 30 – 33)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, bod 67, a 27. marca 2003, Martínez Páramo a i./Komisia, T‑33/00, bod 43

Súd pre verejnú službu: 29. júna 2011, Angioi/Komisia, F‑7/07, body 136 až 138