Language of document : ECLI:EU:F:2014:67

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE

z 5. mája 2014

Vec F‑27/14 R

DK

proti

Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (SEAE)

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Disciplinárne konanie – Odvolanie z funkcie – Návrh na odklad výkonu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou DK navrhuje odklad výkonu rozhodnutia zo 16. januára 2014, ktorým ho administratívny generálny riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (SEAE) ako menovací orgán (ďalej len „MO”) SEAE s účinnosťou od 1. februára 2014 odvolal z jeho funkcie bez zníženia jeho práv na dôchodok

Rozhodnutie:      Výkon rozhodnutia zo 16. januára 2014, ktorým Európska služba pre vonkajšiu činnosť odvolala DK z jeho funkcie bez zníženia jeho práv na dôchodok sa odkladá. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vykonávanie zásady, podľa ktorej prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania – Porušenie zásady – Vážna a nenapraviteľná ujma

(Článok 278 ZFEÚ)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Návrh na odklad výkonu disciplinárneho rozhodnutia o odvolaní z funkcie kvôli úkonom odporujúcim finančným záujmom Únie – Výsledok v prospech žalobcu vzhľadom na nemožnosť preukázať existenciu vytýkaných skutočností a porušení

(Článok 278 ZFEÚ; rozhodnutie Komisie 1999/352)

1.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej.

V tomto prípade treba poznamenať, predovšetkým vzhľadom na dôvody uvádzané na podporu návrhov na zrušenie smerujúcich k vysloveniu, že inštitúcia porušila zásadu, podľa ktorej prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania a prezumpciu neviny, že požadované predbežné opatrenie, ktorého cieľom je odklad výkonu napadnutého rozhodnutia o odvolaní z funkcie, smeruje k dosiahnutiu rovnakého výsledku, o aký usiluje žaloba vo veci samej, takže chýba akcesorická povaha konania o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, s ktorým je spojené, a v dôsledku toho jeho predbežná povaha, čo ako také môže odôvodniť zamietnutie návrhu na odklad.

Skutkové a právne tvrdenia uvádzané žalobcom však vzbudzujú pochybnosti o zákonnosti napadnutého rozhodnutia predovšetkým s ohľadom na zásadu, podľa ktorej prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania. Za týchto okolností súd rozhodujúci o predbežnom opatrení nemôže bez toho, aby mu bolo vytýkané, že sa sám dopustil porušenia uvedenej zásady, zamietnuť pre nedostatok naliehavosti návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorý sa spája práve s vykonávaním uvedenej zásady, prinajmenšom do rozhodnutia Súdu pre verejnú službu, ktorý rozhodne o žalobe vo veci samej. Táto zásada teda vychádza zo základného práva na spravodlivý proces, chráneného tak ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie, ako aj ustanoveniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý Charta základných práv Európskej únie odkazuje vo svojej preambule.

Inými slovami, pokiaľ je zásada, podľa ktorej prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania na prvý pohľad porušená, jej ochranu nemožno odkladať, a to ani dočasne, do stanoviska súdu rozhodujúceho o veci samej bez spôsobenia vážnej a nenapraviteľnej ujmy žalobcovi, pretože výsledok trestného konania by teoreticky mohol byť vážne ovplyvnený názorom správneho orgánu na existenciu skutočností, ktoré boli dôvodom takéhoto konania.

(pozri body 57 – 60)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), bod 62; 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 R a C‑217/03 R, bod 142

Súd prvého stupňa: 29. júna 1994, Williams/Dvor audítorov, T‑146/94 R, bod 23; 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, bod 25; 16. novembra 2012, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑345/12 R, bod 25, a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 13. februára 2014, CX/Komisia, F‑5/14 R, bod 80

2.      Hoci nenariadenie odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia o odvolaní z funkcie môže spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu úradníkovi, nariadenie tohto odkladu naopak môže predstavovať ujmu pre inštitúciu vzhľadom na dôsledky, ktoré zákonite vyvolá dočasné opätovné zamestnanie úradníka, o ktorom sa predpokladá, že sa správal nezlučiteľne s výkonom a vážnosťou jeho úradu. Za takýchto okolností prináleží súdu rozhodujúcemu o predbežnom opatrení, aby zvážil existujúce záujmy.

Treba preto zvážiť na jednej strane vážnu a nenapraviteľnú ujmu, ktorý utrpí úradník a na druhej strane záujem inštitúcie na tom, aby jej nebolo uložené zachovanie pracovnoprávneho vzťahu v situácii, keď bol úradník prepustený z disciplinárneho dôvodu.

V tejto súvislosti, ako vyplýva z úvodnej časti rozhodnutia 1999/352, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), inštitúcie a členské štáty prikladajú veľký význam ochrane finančných záujmov Únie a boju proti podvodom a ostatným nezákonným činnostiam poškodzujúcim tieto finančné záujmy. Navyše je všeobecne známe, že verejný názor je citlivý na otázku ochrany verejných príjmov a európskeho daňovníka.

Vzhľadom na to, že existujú výhrady, ktoré sú dostatočne závažné a relevantné na to, aby už v štádiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predstavovali fumus boni juris, a teda z dôvodu, že vytýkané skutočnosti a porušenia nemožno považovať za zistené, však ponechanie uvedeného úradníka v službe nemôže vážne ovplyvniť dôveryhodnosť inštitúcií a dôveru členských štátov a verejnosti vo všeobecnosti v nich.

(pozri body 63 – 66)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Williams/Dvor audítorov, už citovaný, bod 23

Súd pre verejnú službu: CX/Komisia, už citovaný, bod 80