Language of document : ECLI:EU:F:2014:6

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 14. januára 2014

Vec F‑60/13

Giorgio Lebedef

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Zápis neprítomnosti z dôvodu choroby – Neospravedlnená neprítomnosť – Skrátenie riadnej dovolenky menovacím orgánom – Podanie návrhu elektronickou poštou – Vedomosť dotknutej osoby o existencii rozhodnutia – Neotvorenie pošty a neoboznámenie sa s obsahom rozhodnutia kliknutím na hypertextový odkaz – Prípustnosť – Lehoty – Určenie okamihu, od ktorého sa môže dotknutá osoba oboznámiť s obsahom rozhodnutia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Lebedef navrhuje zrušiť údajne implicitné rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti podanej 13. apríla 2012, aby Európska komisia opravila zápisy niektorých jeho neprítomností v internej softwarovej aplikácii tejto inštitúcie, ktorá spravuje dovolenky jej zamestnancov (ďalej len „SysPer 2“), ako aj zrušiť explicitné rozhodnutie z 24. júla 2012, ktorým sa rozhodlo o tej istej žiadosti (ďalej len „rozhodnutie z 24. júla 2012“), v rozsahu, v akom z nároku žalobcu na riadnu dovolenku strháva 5 dní

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Pán Lebedef znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Oznámenie – Pojem – E‑mail oznamujúci existenciu a dostupnosť rozhodnutia – Zahrnutie – Relevantný okamih – Okamih, keď sa úradník mohol účinne oboznámiť s obsahom rozhodnutia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Explicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, voči ktorému sa v stanovej lehote nenamietalo – Následné oznámenie, ktoré odkazuje na skoršie rozhodnutie – Opätovné začatie plynutia lehoty – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Na to, aby bolo rozhodnutie riadne oznámené v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku, je nielen potrebné, aby bolo oznámené osobe, ktorej je určené, ale aj to, aby táto osoba bola schopná účinne sa oboznámiť s jeho obsahom.

Najmä v situácii, keď dotknutá osoba vykonáva činnosť v zmysle článku 35 písm. a) služobného poriadku, je potrebné sa v zásade domnievať, že ak administratíva akceptuje elektronické podanie žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, v prejednávanej veci prostredníctvom elektronickej pracovnej adresy, ktorú tejto osobe poskytla administratíva, je vzhľadom na výber spôsobu komunikácie, ktorý si zvolila samotná dotknutá osoba, oprávnené, aby daná administratíva mohla v rámci uplatnenia zásady paralelnosti foriem oznámiť dotknutej osobe svoju odpoveď tiež prostredníctvom e‑mailu odoslaného z elektronickej adresy menovacieho orgánu, ktorý bol adresátom žiadosti dotknutej osoby, na pracovnú elektronickú adresu úradníka.

Inštitúcia sa nemôže domnievať, že interné oznámenie vykonané elektronickým spôsobom, v prejednávanej veci e‑mailom oznamujúcim existenciu a dostupnosť „on‑line“ rozhodnutia menovacieho orgánu, sa k svojmu adresátovi dostane akonáhle sa tento bude fyzicky nachádzať na svojom pracovnom mieste. Naopak takýto predpoklad možno prijať, ak sa dotknutá inštitúcia opiera nie o jednoduché indície, ale o skutočnosti, vrátate tých predložených dotknutou osobou, ktoré preukazujú, že osobe bol ako adresátovi s veľkou pravdepodobnosťou doručený na jeho pracovnú elektronickú adresu e‑mail, ktorý mohol otvoriť, a oboznámiť sa tak prostredníctvom hypertextového odkazu s rozhodnutím, ktorého existencia mu bola v e‑maily oznámená.

Okolnosť, že administratíva nepožiadala dotknutú osobu o potvrdenie prečítania mailu, nemá vplyv na dátum, ktorý možno považovať za okamih účinného oboznámenia sa danej osoby s rozhodnutím menovacieho orgánu vzhľadom na skutočnosť, že dotknutá osoba triedila prečítanie svojich elektronických správ v závislosti od toho, ako ich považovala za dôležité a ako sa domnievala, že je potrebné sa s nimi oboznámiť.

(pozri body 39, 42 – 44, 46 a 47)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. júna 1976, Jänsch/Komisia, 5/76, bod 10

Súd pre verejnú službu: 25. apríla 2007, Lebedef‑Caponi/Komisia, F‑71/06, body 29 až 31 a 34; 7. októbra 2009, Pappas/Komisia, F‑101/08, body 43; 16. decembra 2010, AG/Parlament, F‑25/10, body 38 a 39

2.      Čisto informačný e‑mail administratívy o existencii explicitného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti úradníka, s ktorým sa dotknutá osoba neoboznámila, nemôže mať za následok začatie plynutie novej lehoty na podanie sťažnosti voči tomuto rozhodnutiu v prospech danej osoby.

Článok 91 ods. 3 druhá zarážka služobného poriadku sa týka lehoty na podanie žaloby na Súd pre verejnú službu a nemôže byť v žiadnom prípade uvádzaný na podporu právnej fikcie, podľa ktorej explicitné rozhodnutie môže po prijatí údajne implicitného rozhodnutia spôsobiť opätovné začatie plynutia lehoty na podanie sťažnosti v okamihu, keď sa sťažovateľ konečne uráči oboznámiť sa s touto explicitnou odpoveďou administratívy.

(pozri body 51 a 52)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, bod 18; 21. novembra 1990, Infortec/Komisia, C‑12/90, bod 10

Súd prvého stupňa: 9. januára 2007, Van Neyghem/Výbor regiónov, T‑288/04, bod 52

Súd pre verejnú službu: 10. mája 2011, Barthel a i./Súdny dvor, F‑59/10, bod 27