Language of document : ECLI:EU:C:2014:2377

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (piata komora)

zo 14. novembra 2014 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rokovací poriadok – Článok 99 – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Veľké meškanie letu – Právo cestujúcich na náhradu škody – Podmienky oslobodenia leteckého dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť náhradu – Pojem ,mimoriadne okolnosti‘ – Lietadlo poškodené mobilnými schodíkmi na nastupovanie pri predchádzajúcom lete“

Vo veci C‑394/14,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Amtsgericht Rüsselsheim (Nemecko) z 12. augusta 2014 a doručený Súdnemu dvoru 18. augusta 2014, ktorý súvisí s konaním:

Sandy Siewert,

Emma Siewert,

Nele Siewert

proti

Condor Flugdienst GmbH,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, A. Rosas, E. Juhász a D. Šváby (spravodajca),

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne formou odôvodneného uznesenia v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Condor Flugdienst GmbH (ďalej len „Condor“), leteckým dopravcom, a paniami Siewertovými, ktorý sa týka odmietnutia zo strany tohto leteckého dopravcu poskytnúť im náhradu škody za to, že ich let mal veľké meškanie.

 Právny rámec

3        Odôvodnenia 14 a 15 nariadenia č. 261/2004 stanovujú:

„(14)      tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;

(15)      za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu;“

4        Článok 5 tohto nariadenia stanovuje:

„1.      V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

c)      príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7…

3.      Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

5        Článok 7 uvedeného nariadenia, ktorý má názov „Právo na náhradu“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)      250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b)      400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)      600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

…“

6        Článok 13 tohto istého nariadenia znie takto:

„V prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.“

 Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

7        Žalobkyne vo veci samej si v spoločnosti Condor rezervovali let s odletom z Antalye (Turecko) do Frankfurtu nad Mohanom.

8        Tento let sa uskutočnil 3. októbra 2011 so šesť a pol hodinovým meškaním pri prílete.

9        Condor s cieľom dosiahnuť, aby sa nevyhovelo návrhu na náhradu škody, ktorý panie Siewertové podali na základe judikatúry Súdneho dvora v spojení s článkom 5 ods. 3 a článkom 7 nariadenia č. 261/2004, tvrdí, že toto meškanie bolo spôsobené poškodením lietadla, ktorým mal byť uskutočnený predmetný let, ku ktorému došlo predchádzajúci deň na letisku v Stuttgarte. Do tohto lietadla narazili mobilné schodíky na nastupovanie, pričom došlo k poškodeniu štruktúry krídla, takže bolo potrebné uvedené lietadlo nahradiť. Ide preto o „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, v dôsledku čoho Condor nie je povinná poskytnúť náhradu škody.

10      Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či sa „mimoriadne okolnosti“, ktoré oslobodzujú dotknutého dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť náhradu na základe článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia č. 261/2004, musia vzťahovať priamo na sporný let alebo či môžu vyplývať aj z predchádzajúcich letov, ktoré boli uskutočnené lietadlom prevádzkujúcim uvedený let.

11      Za týchto podmienok Amtsgericht Rüsselsheim rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Musia sa mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia [č. 261/2004] vzťahovať priamo na rezervovaný let?

2.      V prípade, že sú mimoriadne okolnosti, ktoré nastanú pri predchádzajúcich letoch, relevantné pre neskorší let: musia sa primerané opatrenia, ktoré má prijať prevádzkujúci letecký dopravca, podľa článku 5 ods. 3 nariadenia [č. 261/2004] vzťahovať len na zabránenie mimoriadnym okolnostiam alebo aj na odvrátenie dlhšieho meškania?

3.      Majú sa zásahy tretích osôb, ktoré konajú na vlastnú zodpovednosť a na ktoré boli prenesené úlohy patriace k prevádzke leteckého dopravcu, považovať za mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia [č. 261/2004]?

4.      V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: je pri posúdení relevantné, kto poveril tretiu osobu (letecká spoločnosť, prevádzkovateľ letiska a pod.)?“

 O prejudiciálnych otázkach

12      Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak možno odpoveď na prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na takúto otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

13      V rámci predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné toto ustanovenie uplatniť.

 O tretej a štvrtej otázke

14      Treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že udalosť, ktorou je náraz letiskových mobilných schodíkov na nastupovanie do lietadla, sa má považovať za „mimoriadnu okolnosť“ oslobodzujúcu leteckého dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu prevádzkovaného týmto lietadlom.

15      Na úvod treba pripomenúť, že normotvorca Únie mal v úmysle v prípade zrušenia letu alebo veľkého meškania, to znamená trvajúceho tri hodiny alebo viac, regulovať povinnosti leteckých dopravcov stanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudky Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 39, ako aj McDonagh, C‑12/11, EU:C:2013:43, bod 37).

16      Podľa odôvodnení 14 a 15, ako aj článku 5 ods. 3 uvedeného nariadenia, čo predstavuje výnimku z článku 5 ods. 1, letecký dopravca teda nemá povinnosť poskytnúť náhradu cestujúcim na základe článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak môže preukázať, že zrušenie nastalo z dôvodu mimoriadnych okolností, ktorým nebolo možné predísť, aj keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda z dôvodu okolností, ktoré sa vymykajú účinnej kontrole leteckého dopravcu (rozsudok McDonagh, EU:C:2013:43, bod 38 a citovaná judikatúra).

17      Pokiaľ ide o výnimku zo zásady poskytnutia náhrady cestujúcim, uvedený článok 5 ods. 3 sa musí vykladať striktne (rozsudok Wallentin‑Hermann, C‑549/07, EU:C:2008:771, bod 20). Navyše všetky mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce a je úlohou leteckého dopravcu, ktorý má v úmysle sa ich dovolávať, okrem iného preukázať, že by sa im v nijakom prípade nedalo vyhnúť opatreniami prispôsobenými situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (rozsudok Eglītis a Ratnieks, C‑294/10, EU:C:2011:303, bod 25).

18      Pokiaľ ide konkrétne o technické poruchy lietadla, Súdny dvor uviedol, že hoci takéto technické poruchy môžu byť zahrnuté medzi takéto okolnosti, nič to nemení na skutočnosti, že okolnosti zahŕňajúce takúto udalosť môžu byť posúdené ako „mimoriadne“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 iba vtedy, ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa podľa vzoru tých, ktoré sú uvedené v odôvodnení 14 tohto nariadenia, netýka bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly z dôvodu jej povahy alebo jej pôvodu (rozsudok Wallentin‑Hermann, EU:C:2008:771, bod 23).

19      Pokiaľ pritom ide o technickú poruchu spôsobenú nárazom letiskových mobilných schodíkov na nastupovanie do lietadla, treba uviesť, že takéto mobilné schodíky alebo nástupné chodby sa nevyhnutne používajú v kontexte leteckej prepravy cestujúcich, pričom im umožňujú nastúpiť do lietadla a vystúpiť z neho, takže leteckí dopravcovia sú pravidelne konfrontovaní so situáciami vyplývajúcimi z používania takýchto mobilných schodíkov. Za takýchto okolností sa musí náraz takýchto mobilných schodíkov do lietadla považovať za udalosť súvisiacu s bežnou aktivitou leteckého dopravcu. Navyše, z ničoho nevyplýva, že by poškodenie lietadla, ktorým sa mal sporný let uskutočniť, bolo spôsobené činom vymykajúcim sa z rámca bežných služieb letiska, ako je napríklad sabotáž alebo teroristický čin, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora (pozri rozsudok Wallentin‑Hermann, EU:C:2008:771, bod 26), spadajú pod pojem „mimoriadne okolnosti“, čo bola Condor povinná preukázať na vnútroštátnom súde v súlade s judikatúrou citovanou v bode 17 tohto uznesenia.

20      Takúto udalosť preto nemožno považovať za „mimoriadnu okolnosť“ oslobodzujúcu leteckého dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu.

21      Napokon treba pripomenúť, že splnením povinností podľa nariadenia č. 261/2004 nie je dotknutá možnosť týchto dopravcov požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá spôsobila meškanie, vrátane tretích osôb, odškodnenie, ako to stanovuje článok 13 tohto nariadenia (rozsudok Folkerts, C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 44 a citovaná judikatúra).

22      Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že udalosť, akou je udalosť dotknutá v konaní vo veci samej, ktorou je náraz letiskových mobilných schodíkov na nastupovanie do lietadla, nemožno považovať za „mimoriadnu okolnosť“ oslobodzujúcu leteckého dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu prevádzkovaného týmto lietadlom.

23      Vzhľadom na odpoveď na tretiu a štvrtú otázku nie je potrebné odpovedať na ostatné otázky.

 O trovách

24      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že udalosť, akou je udalosť dotknutá v konaní vo veci samej, ktorou je náraz letiskových mobilných schodíkov na nastupovanie do lietadla, nemožno považovať za „mimoriadnu okolnosť“ oslobodzujúcu leteckého dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu prevádzkovaného týmto lietadlom.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.