Language of document : ECLI:EU:F:2014:228

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 1. októbra 2014

Vec F‑91/13

DF

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Cestovné výdavky – Dočasné preloženie žalobcu do krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom – Podmienka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou DF navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 20. decembra 2012, ktorým bolo nariadené vymáhanie príspevku na expatriáciu a ročných cestovných výdavkov, ktoré poberal počas svojho dočasného preloženia do Nemecka v období od 1. septembra 2009 do 31. augusta 2012, náhradu už vrátených súm, ako aj priznanie náhrady škody

Rozhodnutie:      Európska komisia je povinná zaplatiť DF sumu 1 500 eur ako náhradu jeho nemajetkovej ujmy. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania, ktoré vynaložil DF. DF znáša tri štvrtiny svojich trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania – Zvyčajné bydlisko mimo územia členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce počas referenčného obdobia – Referenčné obdobie – Určenie dňa skončenia v prípade dočasného preloženia úradníka – Deň pôvodného nástupu do služby

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. b)]

2.      Úradníci – Náhrada neoprávnených platieb – Podmienky – Zjavná nezrovnalosť platby – Kritériá

(Služobný poriadok úradníkov, článok 85)

3.      Úradníci – Zásady – Právo na obhajobu – Povinnosť vypočuť dotknutú osobu pred prijatím aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu – Rozsah – Porušenie – Dôsledky

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a)]

1.      Pokiaľ ide o podmienky priznania príspevku na expatriáciu v prípade dočasného preloženia úradníka, desaťročné obdobie stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku sa skončí v každom prípade v deň pôvodného nástupcu do služby.

(pozri bod 17)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Magdalena Fernández/Komisia, T‑90/92, EU:T:1993:78, bod 32

Súd pre verejnú službu: rozsudky B/Komisia, F‑7/06, EU:F:2007:129, bod 39; Cavallaro/Komisia, F‑108/05, EU:F:2007:164, bod 71, a Blais/ECB, F‑6/08, EU:F:2008:160, bod 67

2.      Pokiaľ ide o podmienky náhrady neoprávnených platieb, výraz „taká zjavná“, ktorý charakterizuje neoprávnenosť platby, a ktorý sa nachádza v článku 85 služobného poriadku, neznamená, že úradník, ktorý je príjemcom platby bez právneho dôvodu, je zbavený akejkoľvek snahy o premýšľanie alebo preskúmanie tejto platby, ale znamená, že povinnosť túto platbu vrátiť vznikne v prípade, ak ide o omyl, ktorý si všimne bežne starostlivý úradník považovaný za osobu, ktorá pozná pravidlá upravujúce jej plat.

Bežne starostlivý a skúsený úradník zaradený do vysokej platovej triedy tak nemôže nevedieť, že výplata príspevku na expatriáciu je spojená s expatriáciou v zmysle článku 4 prílohy VII služobného poriadku, o ktorú nejde v prípade úradníka dočasne preloženého na plnenie úloh do krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom.

Rovnako v situácii, keď administratíva odmietne písomne potvrdiť to, čo bolo uvedené iba ústne, je bežne starostlivý a skúsený úradník zaradený do vysokej platovej triedy povinný overiť správnosť takýchto ústnych uistení, napríklad tým, že sa na administratívu obráti s písomnou žiadosťou podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku.

(pozri body 35, 37 a 38)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Stempels/Komisia, 310/87, EU:C:1989:9, bod 10, a uznesenie Gouvras/Komisia, C‑420/04 P, EU:C:2005:482, bod 59

Súd prvého stupňa: rozsudky Maslias/Parlament, T‑92/94, EU:T:1996:70, bod 60; Jensen/Komisia, T‑156/96, EU:T:1998:174, bod 63; Barth/Komisia, T‑348/00, EU:T:2001:144, bod 29, a Gussetti/Komisia, T‑312/02, EU:T:2004:102, bod 82

3.      Podľa článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie má každý právo byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

Aby však porušenie práva byť vypočutý mohlo viesť k zrušeniu rozhodnutia, je ešte nevyhnutné preskúmať, či by bez tejto vady konanie mohlo viesť k inému výsledku.

Keď teda okolnosť, že dotknutej osobe nebolo umožnené, aby predložila svoje pripomienky a poskytla vysvetlenia pred prijatím rozhodnutia o vymáhaní neoprávnene poberaných súm, nebolo spôsobilé ovplyvniť obsah tohto rozhodnutia, potom nedodržanie práva byť vypočutý nemôže samo osebe odôvodniť jeho zrušenie. To nič nemení na skutočnosti, že administratíva sa z toho istého dôvodu dopustila protiprávnosti predstavujúcej nesprávny služobný postup, ktorý môže odôvodniť náhradu škody.

(pozri body 41 – 47)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, body 33 a 38