Vec C‑26/13
Árpád Kásler
a
Hajnalka Káslerné Rábai
proti
OTP Jelzálogbank Zrt
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria)
„Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 4 ods. 2 a článok 6 ods. 1 – Posúdenie nekalej povahy zmluvných podmienok – Vylúčenie podmienok týkajúcich sa hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny alebo úhrady, ak boli formulované jasne a zrozumiteľne – Zmluvy o spotrebiteľských úveroch vyjadrených v cudzej mene – Podmienky týkajúce sa výmenných kurzov – Rozdiel medzi kurzom pre nákup uplatňujúcim sa pri poskytnutí úveru a kurzom pre predaj uplatňujúcim sa pri jeho vrátení – Právomoc vnútroštátneho súdu v prípade podmienky vyhlásenej za ‚nekalú‘ – Nahradenie nekalej podmienky dispozitívnym ustanovením vnútroštátneho práva – Prípustnosť“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 30. apríla 2014
1. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pôsobnosť – Zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy alebo týkajúce sa ceny alebo úhrady a služieb alebo tovaru dodávaných ako protiplnenie – Pojem – Podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá – Vylúčenie
(Smernica Rady 93/13, článok 4 ods. 2)
2. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pôsobnosť – Zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy alebo týkajúce sa ceny alebo úhrady a služieb alebo tovaru dodávaných ako protiplnenie – Vylúčenie – Podmienky – Povinnosť splniť požiadavky zrozumiteľnosti a transparentnosti – Rozsah
(Smernica Rady 93/13, článok 4 ods. 2)
3. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Vyhlásenie nekalej povahy podmienky – Dosah – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca vnútroštátnemu súdu konštatujúcemu neplatnosť nekalej podmienky nahradiť ju ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy – Prípustnosť
(Smernica Rady 93/13, článok 6 ods. 1)
1. Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že slovné spojenie „hlavný predmet zmluvy“ sa vzťahuje na podmienku, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a ktorá nebola individuálne dohodnutá, podľa ktorej sa kurz pre predaj tejto meny uplatňuje na výpočet splátok úveru, len pokiaľ sa zistí, že podmienka určuje podstatné plnenie z tejto zmluvy, ktoré ju ako také charakterizuje, čoho preverenie vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy, ako aj jej právne a skutkové súvislosti prislúcha vnútroštátnemu súdu. Takáto podmienka, pokiaľ obsahuje peňažný záväzok spotrebiteľa platiť v rámci vrátenia úveru sumy vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom pre predaj a kurzom pre nákup cudzej meny, by sa nemala považovať za obsahujúcu „úhradu“, ktorej primeranosť ako protiplnenia za službu poskytnutú veriteľom sa nemôže posudzovať z hľadiska svojej nekalej povahy v zmysle uvedeného článku.
Vzhľadom na povahu článku 4 ods. 2 uvedenej smernice ako výnimky a na požiadavku striktného výkladu tohto ustanovenia, ktorá z toho vyplýva, zmluvné podmienky vzťahujúce sa na pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle tohto ustanovenia sa musia chápať ako podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú. Naopak, na podmienky, ktoré majú vedľajšiu povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu zmluvného vzťahu, by sa nemal vzťahovať pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle uvedeného článku.
V tejto súvislosti zo znenia článku 4 ods. 2 uvedenej smernice vyplýva, že táto skupina podmienok, ktoré sa týkajú primeranosti ceny a úhrady na jednej strane, ako aj tovaru alebo služieb dodávaných ako protiplnenie na druhej strane, vo vzťahu ku ktorým nemožno skúmať ich prípadnú nekalú povahu, má obmedzený rozsah, keďže táto výnimka sa týka len primeranosti medzi stanovenou cenou alebo úhradou a službami alebo tovarom dodanými ako protiplnenie.
V dôsledku toho by sa vylúčenie posúdenia nekalej povahy podmienky obmedzené na primeranosť medzi cenou a úhradou na jednej strane a službami alebo tovarom dodávanými ako protiplnenie na druhej strane nemalo uplatňovať v prípade spochybnenia asymetrie medzi kurzom pre predaj cudzej meny, ktorý sa na základe tejto podmienky musí použiť na výpočet splátok, a kurzom pre nákup tejto meny, ktorý sa na základe ostatných podmienok zmluvy o úvere musí použiť na výpočet sumy poskytnutého úveru.
(pozri body 49, 50, 54, 57, 59, bod 1 výroku)
2. Aj keď sa podmienka vzťahuje na „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, táto podmienka napriek tomu nepodlieha posúdeniu svojej nekalej povahy len vtedy, ak je formulovaná jasne a zrozumiteľne.
Článok 4 ods. 2 uvedenej smernice sa má totiž vykladať v tom zmysle, že požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Navyše pokiaľ ide o podrobnosti mechanizmu zmeny cudzej meny, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, vrátane reklamy a informácií poskytnutých veriteľom v rámci dojednávania zmluvy o úvere, určil, či priemerný spotrebiteľ, riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, mohol nielen vedieť o existencii rozdielu, ktorý sa vo všeobecnosti zaznamenáva na peňažnom trhu medzi výmenným kurzom pre predaj a výmenným kurzom pre nákup cudzej meny, ale tiež posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z uplatňovania výmenného kurzu pre predaj pri výpočte splátok, ktoré bude v konečnom dôsledku dlhovať, a teda celkových nákladov svojho úveru.
(pozri body 61, 74, 75, bod 2 výroku)
3. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, v ktorej zmluva uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom nemôže ďalej existovať po odstránení nekalej zmluvnej podmienky, toto ustanovenie nebráni vnútroštátnej právnej úprave umožňujúcej vnútroštátnemu súdu napraviť neplatnosť tejto podmienky jej nahradením ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy.
Nahradenie nekalej podmienky vnútroštátnym ustanovením dispozitívnej povahy je totiž v súlade s cieľom článku 6 ods. 1 smernice 93/13, keďže toto ustanovenie smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť, a nie k vyhláseniu neplatnosti všetkých zmlúv obsahujúcich nekalé podmienky.
Naproti tomu, ak by nebolo možné nahradiť nekalú podmienku ustanovením dispozitívnej povahy, pričom súd by bol povinný vyhlásiť neplatnosť zmluvy ako celku, spotrebiteľ by mohol byť vystavený obzvlášť škodlivým dôsledkom, takže by mohol byť zmarený odstrašujúci účinok vyplývajúci z vyhlásenia neplatnosti zmluvy.
Dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti je totiž v zásade okamžitá splatnosť nesplatenej časti úveru vo výške, ktorá by mohla prekročiť finančné možnosti spotrebiteľa, a z toho dôvodu by viedla k potrestaniu skôr spotrebiteľa než veriteľa, ktorý by v dôsledku tejto skutočnosti nebol odrádzaný od toho, aby do zmlúv, ktoré navrhuje, vkladal takéto podmienky.
(pozri body 82 – 85, bod 3 výroku)