Language of document : ECLI:EU:F:2015:23

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 26. marca 2015

Vec F‑124/13

CW

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o neplatnosť – Článok 12a služobného poriadku – Interné pravidlá týkajúce sa poradného výboru pre otázky obťažovania a jeho prevencie na pracovisku – Článok 24 služobného poriadku – Žiadosť o pomoc – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia – Úloha a právomoci poradného výboru pre otázky obťažovania a jeho prevencie na pracovisku – Fakultatívne predloženie veci úradníkom – Žaloba o náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou CW navrhuje najmä na jednej strane zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 8. apríla 2013, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o pomoc podaná z dôvodu psychického obťažovania, ktorého podľa jej tvrdenia bola obeťou zo strany svojich nadriadených, a na druhej strane zaviazanie Parlamentu, aby jej nahradil škodu

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila CW. CW znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Zohľadnenie odôvodnenia, ktoré je v ňom uvedené

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

3.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktorého cieľom alebo následkom je diskreditácia dotknutej osoby alebo zhoršenie jej pracovných podmienok – Požiadavka opakovaného správania – Požiadavka úmyselného správania – Rozsah – Neexistencia požiadavky zlého úmyslu obťažovateľa

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

4.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Zamietnutie žiadosti o účasť na jazykovom kurze – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

5.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Reorganizácia úloh v útvare – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

6.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Sarkastický tón nadriadeného v komunikácii adresovanej dotknutej osobe – Vylúčenie – Zohľadnenie správania úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

7.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Preskúmanie informácií zozbieraných počas stretnutí pracovnej skupiny zástupcom útvaru pred ich rozšírením v rámci útvaru – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

8.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Pokyn úradníkovi, aby sa ospravedlnil svojmu vedúcemu útvaru e‑mailom zaslaným celému útvaru – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

9.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Posúdenie odborných schopností úradníka kolegom, ktorý urobil negatívne vyhlásenia, ktoré sa týkajú úradníka – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

10.    Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Celkové preskúmanie viacerých udalostí

(Služobný poriadok úradníkov, článok 11, článok 12a ods. 3 a článok 24)

11.    Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Uplatnenie v oblasti psychického obťažovania – Povinnosť dotknutej osoby pred podaním žiadosti o pomoc predložiť vec najprv poradnému výboru pre otázky obťažovania – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 24)

12.    Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Uplatnenie v oblasti psychického obťažovania – Voľná úvaha administratívy – Rozhodnutie zamietnuť žiadosť o pomoc bez administratívneho vyšetrovania – Zohľadnenie skutočností oznámených žiadateľom a skutočností známych administratíve – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 24)

1.      Vzhľadom na to, že konanie pred podaním žaloby sa vyvíja, treba odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti zohľadniť aj pri preskúmaní zákonnosti pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu, pričom toto odôvodnenie sa považuje za zhodné s týmto aktom.

(pozri bod 33)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Mocová/Komisia, F‑41/11, EU:F:2012:82, bod 21

2.      Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v situácii patriacej do pôsobnosti článku 24 služobného poriadku, inštitúcia môže uložiť disciplinárny postih úradníkom uvedeným v sťažnosti na obťažovanie, či už ide o nadriadených údajnej obete alebo nie, alebo rozhodnúť o ich preradení iba vtedy, ak nariadené dokazovanie s istotou preukazuje, že sa dotknutí úradníci dopustili správania, ktoré poškodzuje riadne fungovanie služby alebo dôstojnosť a dobrú povesť iného úradníka.

(pozri bod 40)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Katsoufros/Súdny dvor, 55/88, EU:C:1989:409, bod 16

Súd prvého stupňa: rozsudky Dimitriadis/Dvor audítorov, T‑294/94, EU:T:1996:24, bod 39, a Schmit/Komisia, T‑144/03, EU:T:2005:158, bod 108

3.      Psychické obťažovanie je definované ako „nevhodné správanie“, ktoré, po prvé, má podobu správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, a ktoré sa prejavuje „počas určitého obdobia, opakuje sa alebo je systematické“, čo znamená, že psychické obťažovanie treba chápať ako proces, ktorý sa nevyhnutne odohráva v čase a predpokladá existenciu opakovanej alebo pokračujúcej činnosti, ktorá je „úmyselná“ a nie „náhodná“. Po druhé, aby sa na tieto správania, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo vzťahoval tento pojem, musia mať za následok zásah do osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej alebo psychickej integrity osoby.

Nie je teda nevyhnuté preukázať, že toto správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami, môže ísť o psychické obťažovanie bez toho, aby bolo preukázané, že osoba, ktorá sa obťažovania dopustila, svojím konaním zamýšľala zdiskreditovať obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, také následky objektívne vyvolali.

(pozri body 41 a 42)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky Cantisani/Komisia, F‑71/10, EU:F:2012:71, bod 89, a CQ/Parlament, F‑12/13, EU:F:2014:214, body 76 a 77 a tam citovaná judikatúra

4.      Psychické obťažovanie nemôže predstavovať skutočnosť, že nadriadený potvrdí žiadosť o účasť na jazykovom kurze jedného zo svojich podriadených a že túto žiadosť následne príslušná služba zamietne.

Preskúmanie žiadostí o účasť na jazykových kurzoch, organizovaných čiastočne alebo úplne v pracovnom čase, mimo pracoviska a financovaných inštitúciou, totiž patrí do právomoci služby zodpovednej za odborné vzdelávanie, ktorá preskúma žiadosti, aby vzhľadom na rozpočtové možnosti vybrala osoby, ktoré spĺňajú podmienky stanovené inštitúciou so zreteľom na záujem služby.

Hoci možno dôvodne očakávať, že vedúci útvaru vo všeobecnosti pozná pravidlá, ktoré sa uplatňujú v danej oblasti, nemožno od neho vyžadovať, aby vedel určiť alebo predpovedať, či žiadosť jedného z jeho podriadených o kurz spĺňa podmienky spôsobilosti.

(pozri body 51 a 52)

5.      Rozhodnutie vedúceho útvaru odňať jednému z jeho podriadených úlohu možno oznámiť na schôdzi útvaru, pričom to samo osebe nemôže predstavovať akt, ktorý možno posúdiť ako psychické obťažovanie.

Rovnako rozhodnutie nadriadeného dočasne odobrať úradníkovi niektoré z jeho vedľajších pracovných úloh nemôže ako také predstavovať dôkaz o psychickom obťažovaní a nemožno ho nijako posúdiť ako zneužitie právomoci.

(pozri body 64 a 105)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok K/Parlament, F‑15/07, EU:F:2008:158, bod 38

6.      Náhodné slová alebo gestá, aj keď sa môžu javiť ako nevhodné, sú vylúčené z pôsobnosti článku 12a ods. 3 služobného poriadku.

Stretnutie zorganizované medzi úradníkom a jeho riaditeľom, konané v prítomnosti jeho vedúceho útvaru, sa tak z pohľadu nestranného a rozumného pozorovateľa môže ľahko javiť ako posledný pokus vedenia ukončiť problematickú situáciu, ako je tomu napríklad v prípade veľkého množstva e‑mailov dotknutého úradníka, predovšetkým, keď sú tieto e‑maily v podstate zasielané počas času bežne venovaného práci alebo keď opakované spory narúšajú fungovanie útvaru.

Pokiaľ ide o tvrdenie uvedeného úradníka, že riaditeľ mu ústne oznámil, že vedúci útvaru má vždy pravdu a treba ho počúvať, okrem toho, že je nevyhnutné predložiť dôkazy umožňujúce posúdiť existenciu, tón alebo aj obsah tohto vyhlásenia, je v každom prípade fungovaniu administratívy vlastné, že vedenie môže rozhodovať o takých otázkach, ako sú otázky týkajúce sa vyhotovenia zápisnice alebo spôsobov komunikácie, ktoré treba uprednostniť medzi členmi správneho útvaru, predovšetkým v situácii jasných excesov prechádzajúcich do osobného konfliktu.

Okrem toho, aj keď sa tón niektorých e‑mailov zasielaných vedením dotknutému úradníkovi môže zdať dosť tvrdý, v každom prípade možno prípadne rozhorčené reakcie nadriadených za určitých okolností považovať za ospravedlniteľné vzhľadom na správanie úradníka.

Navyše skutočnosť, že vedúci útvaru zašle úradníkovi e‑mail, ktorého obsah môže úradník považovať za sarkastický, neprekračuje hranice primeranej kritiky, predovšetkým keď je dotknutý úradník agresívny a má sklon ku konfliktu v spore s jeho nadriadeným.

(pozri body 66, 72, 73, 94 a 97)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Fonzi/Komisia, 27/64 a 30/64, EU:C:1965:73, s. 640

Súd pre verejnú službu: rozsudky CW/Parlament, F‑48/13, EU:F:2014:186, bod 123, a CQ/Parlament, EU:F:2014:214, bod 95

7.      Psychickým obťažovaním nie je rozhodnutie vedúceho útvaru oboznámiť sa s obsahom informácií, ktoré počas stretnutí pracovnej skupiny zozbieral zástupca útvaru predtým, než sú tieto informácie rozšírené v rámci celého útvaru. Takéto rozhodnutie totiž patrí medzi právomoci vedúceho útvaru a je úplne pochopiteľné vzhľadom na riziko, že rozširovanie nesprávnych informácií môže znemožniť riadne fungovanie útvaru, riziko, ktoré je o to väčšie v prípade nedávno vymenovanej osoby, ktorá je v tejto úlohe nováčikom.

(pozri bod 77)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok CQ/Parlament, EU:F:2014:214, body 102 až 104

8.      Pokiaľ ide o skutočnosti súvisiace so sťažnosťou na psychické obťažovanie, keď dotknutá osoba nenáležite verejne spochybnila autoritu a dôveryhodnosť svojho priameho nadriadeného, teda vedúceho útvaru, počas schôdze útvaru a keď v e‑maile adresovanom vedúcemu útvaru a v kópii zaslanom všetkým členom útvaru vzniesla nové výhrady voči vedúcemu útvaru, treba sa domnievať, že príkaz riaditeľa, aby dotknutá osoba adresovala svoje ospravedlnenie rovnakej verejnosti, neprekračuje hranice jeho voľnej úvahy pri riadení jeho služieb. Predovšetkým vzhľadom na toto neopodstatnené spochybnenie vedúceho útvaru v rámci útvaru a pred jeho nadriadeným, teda riaditeľom, môže tento riaditeľ analogicky vyžadovať, aby ospravedlnenie, ktoré dotknutá osoba už oznámila vedúcemu útvaru, bolo adresované aj členom útvaru.

Vzhľadom na to, že riaditeľ napriek tomu, že navrhne znenie ospravedlňujúceho e‑mailu, necháva na dotknutej osobe formuláciu jej ospravedlnenia, nestranný, rozumný a bežne citlivý pozorovateľ v rovnakých podmienkach môže považovať takýto postup riaditeľa za postup, ktorý nie je neprimeraný a hodný kritiky, a nevidieť v ňom konanie, na ktoré sa vzťahuje pojem psychického obťažovania, ale skôr pokus napomenúť zamestnanca, ktorého správanie môže ohroziť riadne fungovanie služby.

(pozri body 91 a 93)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Nanopoulos/Komisia, F‑30/08, EU:F:2010:43, bod 247

9.      Nemožno považovať za prejav psychického obťažovania v zmysle článku 12a služobného poriadku skutočnosť, že kolega, ktorý v minulosti urobil vyhlásenia opisujúce negatívnym spôsobom správanie dotknutého úradníka, zasadá v komisii poverenej preskúmaním jazykovej schopnosti dotknutého úradníka.

(pozri bod 114)

10.    Po tom, čo boli uvádzané udalosti preskúmané jednotlivo a vyvodený záver, že ich nemožno považovať za prejavy psychického obťažovania v zmysle článku 12a služobného poriadku, treba ich ešte preskúmať celkovo.

Je pravda, že za daných okolností, zohľadnených v ich súhrne, uvádzané udalosti odhaľujú konfliktný vzťah v problematickom administratívnom kontexte, ale nepotvrdzujú konania, ktoré majú nevhodnú alebo úmyselnú povahu, keďže doložené slová a správanie preukazujú nanajvýš nešikovné riešenie konfliktu vedením, a nie úmyselnú vôľu konať nevhodne voči žalujúcej strane.

Predovšetkým v prípade, keď správanie úradníka, údajnej obete, nesie stopy tvrdohlavosti, neústupčivosti a v niektorých prípadoch sa blíži odopretiu poslušnosti, sa dotknutá osoba nemôže dovolávať toho, že nerozumela dôvodom rozhodnutí prijatých jej nadriadenými. V tejto súvislosti pôsobnosť pojmov psychického obťažovania a povinnosti poskytnúť pomoc, uvedených v článkoch 12a a 24 služobného poriadku, nemôže ísť tak ďaleko, aby umožňovala údajnej obeti systematicky spochybňovať každú hierarchickú autoritu, ba dokonca sa domnievať, že sa na ňu nevzťahujú povinnosti výslovne upravené v služobnom poriadku, ako sú napríklad povinnosti týkajúce sa systému dovoleniek alebo povinnosť lojálnej spolupráce s nadriadenými.

Rovnako treba pripomenúť, že povinnosť lojálnosti uvedená v článku 11 služobného poriadku, ako aj povinnosť každého úradníka podľa článku 12 služobného poriadku zdržať sa každého konania a správania, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho postavenie, zahŕňajú povinnosť každého podriadeného zdržať sa neopodstatneného spochybňovania autority jeho nadriadených a v každom prípade povinnosť preukázať mieru a obozretnosť pri zasielaní e‑mailov, ktoré je súčasťou takého postupu, a pri výbere adresátov týchto e‑mailov.

V situácii, keď úradník, ktorý je údajnou obeťou, nie je nijako zbavený svojich hlavných úloh, odňatie niektorých vedľajších úloh, hoci ich dotknutá osoba plnila rada, v globálnejšom kontexte udalostí svedčiacich o nevhodnom správaní úradníka voči jeho nadriadeným, objektívne nemá za následok zásah do jeho osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej alebo psychickej integrity.

(pozri body 117, 118, 122 a 123)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, EU:T:2007:322, body 104 a 105

Súd pre verejnú službu: rozsudky Tzirani/Komisia, F‑46/11, EU:F:2013:115, bod 97, a CQ/Parlament, EU:F:2014:214, bod 128

11.    Na rozdiel od znenia a cieľa článku 12a služobného poriadku, sa článok 24 služobného poriadku netýka konkrétne prevencie alebo boja proti obťažovaniu, ale všeobecnejšie umožňuje každej osobe, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, požiadať menovací orgán, aby prijal každé opatrenie, ktoré má pomôcť úradníkovi, najmä v konaní proti osobe, ktorá sa dopúšťa vyhrážania, urážania alebo ohovárania, alebo pri útoku na osobu alebo majetok, ktorému je vystavený z dôvodu svojho postavenia a svojich povinností.

Podanie žiadosti o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku tak nevyžaduje, a to ani vtedy, ak sa žiadosť o pomoc týka obťažovania, aby dotknutá osoba musela vec najprv predložiť poradnému výboru inštitúcie pre otázky obťažovania, vytvorenému na základe článku 12a služobného poriadku, aby sa mohla obrátiť na menovací orgán, ktorý jediný má právomoc rozhodnúť o žiadosti o pomoc.

(pozri body 137 a 138)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Faita/EHSV, F‑92/11, EU:F:2013:130, bod 91

12.    Ak je podaná žiadosť o pomoc na základe článku 24 služobného poriadku, prináleží v zásade inštitúcii, aby prijala vhodné opatrenia, najmä uskutočnila v spolupráci so sťažovateľom vyšetrovanie na zistenie skutočností, na ktorých je sťažnosť založená.

Pokiaľ však ide o zákonnosť rozhodnutia zamietajúceho takúto žiadosť o pomoc bez toho, aby bolo začaté administratívne vyšetrovanie, musí súd Únie preskúmať dôvodnosť tohto rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých administratíva vedela, najmä od dotknutého úradníka z jeho žiadosti o pomoc, v čase, keď prijímala svoje rozhodnutie.

Menovací orgán je tak oprávnený zohľadniť pri rozhodovaní o žiadosti o pomoc informácie, o ktorých už vie a na ktoré žiadateľ priamo a/alebo nepriamo odkazuje vo svojej žiadosti o pomoc.

Navyše, keď vedenie nového vyšetrovania znamená vypočuť tých istých účastníkov, ktorí už počas iného vyšetrovania boli vypočutí k skutočnostiam, z ktorých niektoré sú rovnaké a nemusia nevyhnutne poskytnúť doplňujúce vysvetlenia vo vzťahu k dôkazným prostriedkom, ktoré menovaciemu orgánu vyčerpávajúcim spôsobom predložil sťažovateľ, inštitúcia sa nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere opatrení a spôsobov uplatnenia článku 24 služobného poriadku, pri ktorom má širokú mieru voľnej úvahy a teda neporuší toto ustanovenie, keď odmietne nariadiť začatie nového rozsiahleho vyšetrovania. Menovací orgán sa totiž môže oprávnene domnievať, že má dostatočnú vedomosť o skutočnostiach, ktoré mu umožňujú zamietnuť ako nedôvodnú žiadosť o pomoc bez toho, aby mal potrebu zveriť poradnému výboru pre otázky obťažovania alebo akémukoľvek inému orgánu vykonanie doplňujúcich vyšetrovaní.

Napriek tomu, keď menovací orgán zamietne sťažnosť podanú proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí pomoci z dôvodu, že je údajne predčasná, keďže žalujúca strana sa údajne najprv mala obrátiť na poradný výbor pre otázky obťažovania, vychádza z nesprávneho dôvodu, ktorý môže uviesť úradníkov a zamestnancov do omylu, pokiaľ ide o právomoci a zodpovednosť poradného výboru pre otázky obťažovania a menovacieho orgánu v oblasti psychického obťažovania, keďže iba menovací orgán má právomoc rozhodovať o žiadosti založenej na článku 24 služobného poriadku.

(pozri body 142, 143, 145, 147, 150 a 154)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Faita/EHSV, EU:F:2013:130, bod 98