Language of document : ECLI:EU:F:2015:29

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 15. apríla 2015

Vec F‑96/13

Nikolaos Pipiliagkas

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Preloženie v záujme služby – Článok 26 služobného poriadku – Právo na obranu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou N. Pipiliagkas navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) Európskej komisie, ktorým bolo s účinnosťou od 1. januára 2013 zmenené jeho miesto pridelenia prostredníctvom preloženia na riaditeľstvo „Spoločné zdroje“ generálneho riaditeľstva (GR) „Mobilita a doprava“ (ďalej len „GR ‘Mobilita’“) v Bruseli (Belgicko)

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie z 19. decembra 2012 o zmene miesta pridelenia pána Pipiliagkasa s účinnosťou od 1. januára 2013 na riaditeľstvo „Spoločné zdroje“ generálneho riaditeľstva „Mobilita a doprava“ v Bruseli (Belgicko), sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil N. Pipiliagkas.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Žiadosť o vyradenie určitých dokumentov zo spisu podaná úradníkom, ktorý tvrdí, že tieto dokumenty neboli založené do jeho osobného spisu – Zamietnutie

(Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 137 ods. 2; služobný poriadok úradníkov, článok 26)

2.      Úradníci – Osobný spis – Dokumenty, ktoré sa v ňom majú nachádzať – Rozhodnutie ovplyvňujúce administratívne postavenie úradníka – Pojem – Oznámenia zo strany úradníkov uvádzajúce stanovisko iného úradníka, ktorého miesto pridelenia bolo následne zmenené – Zahrnutie

[Služobný poriadok úradníkov, článok 26 prvý odsek písm. a)]

3.      Úradníci – Rozhodnutie ovplyvňujúce administratívne postavenie úradníka – Zohľadnenie okolností nenachádzajúcich sa v jeho osobnom spise – Rozhodujúci vplyv – Zrušenie – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26 druhý odsek a článok 90 ods. 1)

4.      Úradníci – Zásady – Právo na obranu – Povinnosť vypočuť dotknutú osobu pred prijatím aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu – Rozsah

1.      Článok 26 služobného poriadku zakazuje inštitúcii použiť alebo citovať proti úradníkovi dokumenty, ktoré sa majú nachádzať v jeho osobnom spise, ale ktoré v ňom neboli spomenuté, takže rozhodnutie administratívy založené na takýchto dokumentoch je vystavené riziku zrušenia. Tento článok však nijako neupravuje prípustnosť dokumentov v sporovom konaní.

Okrem toho, ak by sa dokumenty, s ktorými bol úradník oboznámený, vylúčili v takomto konaní, bránilo by to súdu Únie preskúmať pred ním uplatnené dôvody založené na uvedených dokumentoch. V tejto súvislosti by nemalo žiadny zmysel vylúčiť z prejednania dokumenty, ktoré slúžili na preskúmanie dôvodu po pojednávaniach, ktoré sa venovali práve týmto dokumentom na účely rozhodnutia o uvedenom dôvode. Tento postup by bol navyše v rozpore s článkom 137 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie, podľa ktorého v prípade odvolania musí kancelária Súdu pre verejnú službu odovzdať spis prvostupňového konania kancelárii Všeobecného súdu.

(pozri body 26 a 27)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky Rozand‑Lambiotte/Komisia, T‑96/95, EU:T:1997:25, bod 42, a de Brito Sequeira Carvalho/Komisia a Komisia/de Brito Sequeira Carvalho, T‑40/07 P a T‑62/07 P, EU:T:2009:382, bod 99

2.      Článok 26 prvý odsek písm. a) služobného poriadku sám osebe neukladá administratíve povinnosť založiť do osobného spisu každý dokument, ktorý sa akokoľvek týka úradníka. Rozlišuje teda medzi na jednej strane „dokumentmi“, ktoré sa musia nachádzať v osobnom spise iba v prípade, ak sa týkajú administratívneho postavenia dotknutého úradníka a „správami“, ktoré tam musia byť založené iba ak sa týkajú jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania, a na druhej strane akýmkoľvek iným dokumentom týkajúcim sa dotknutého úradníka.

Článok 26 prvý odsek písm. a) služobného poriadku pri uvedení vyššie spomenutých správ odkazuje na formálne dokumenty úradného významu, ktorých predmetom je spôsobilosť, výkonnosť alebo správanie úradníkov. Napriek tomu sa v osobnom spise musia nachádzať aj dokumenty uvádzajúce skutočnosti alebo skutkové okolnosti týkajúce sa správania úradníka, ktoré budú následne použité pri prijatí rozhodnutia dotýkajúceho sa jeho administratívneho postavenia a služobného postupu, ako je napríklad názor vo forme poznámky obsahujúcej posúdenie jeho spôsobilosti a správania alebo už existujúce dokumenty obsahujúce vytýkané skutočnosti, alebo dokonca aj všetky dokumenty, ktoré sa môžu dotýkať administratívneho postavenia úradníka a jeho služobného postupu. Článok 26 služobného poriadku však nijako nezakazuje inštitúcii, aby začala vyšetrovanie a na tento účel vytvorila spis a jedinými dokumentmi týkajúcimi sa tohto vyšetrovania, ktoré musia byť založené do spisu úradníka, sú prípadne rozhodnutia o uložení postihu prijaté na základe tohto vyšetrovacieho spisu.

Okrem toho jednoduchý e‑mail nemožno v zásade považovať za správu v zmysle článku 26 prvého odseku písm. a) služobného poriadku. Obdobne ani poznámku, ktorej autorom nie je administratívny orgán, nemožno považovať za správu v zmysle článku 26 prvého odseku písm. a) služobného poriadku.

S dokumentom týkajúcim sa administratívneho postavenia úradníka, ktorý môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, musí byť v zásade dotknutý úradník oboznámený, a potom musí byť tento dokument založený do jeho osobného spisu. Pokiaľ ide konkrétnejšie o rozhodnutie o zmene miesta pridelenia úradníka, bez ohľadu na to, že toto rozhodnutie nie je správou týkajúcou sa spôsobilosti, výkonnosti alebo správania dotknutého úradníka v zmysle článku 26 služobného poriadku, toto oboznámenie a založenie do osobného spisu sa a priori vyžadujú v prípade e‑mailu alebo poznámky podpísanej úradníkmi a zamestnancami, ktoré uvádzajú postoj dotknutého úradníka, keďže tieto dokumenty môžu mať rozhodujúci vplyv na to, či sa prijme alebo neprijme rozhodnutie o zmene miesta jeho pridelenia.

(pozri body 42, 43, 46 a 48)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Ojha/Komisia, C‑294/95 P, EU:C:1996:434, bod 67

Súd prvého stupňa: rozsudky Rozand‑Lambiotte/Komisia, EU:T:1997:25, bod 42; Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, EU:T:1998:71, bod 36; Ojha/Komisia, T‑77/99, EU:T:2001:71, bod 57; Recalde Langarica/Komisia, T‑344/99, EU:T:2001:237, bod 60; Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, EU:T:2005:447, bod 52, a de Brito Sequeira Carvalho/Komisia a Komisia/de Brito Sequeira Carvalho, EU:T:2009:382, bod 96

Súd pre verejnú službu: rozsudky Bianchi/ETF, F‑38/06, EU:F:2007:117, body 45 a 48, a Talvela/Komisia, F‑43/06, EU:F:2007:162, body 59 až 62

3.      Samotná skutočnosť, že niektoré dokumenty neboli vložené do osobného spisu úradníka, neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, ak bola dotknutá osoba s týmito dokumentmi skutočne oboznámená.

Z článku 26 druhého odseku služobného poriadku totiž vyplýva, že nemožnosť odvolávať sa voči úradníkovi na dokumenty týkajúce sa jeho administratívneho postavenia, sa vzťahuje iba na dokumenty, s ktorými nebol vopred oboznámený. Netýka sa dokumentov, ktoré ešte neboli založené do osobného spisu úradníka, aj keď s nimi oboznámený bol. V prípade, ak by inštitúcia nezaložila takéto dokumenty do osobného spisu úradníka, bolo by stále dovolené, aby úradník podal žiadosť o toto založenie podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku a v prípade zamietnutia administratívnu sťažnosť. V žiadnom prípade však inštitúcii nemožno zabrániť, aby v záujme služby prijala rozhodnutie na základe dokumentov, s ktorými bol úradník vopred oboznámený, iba z dôvodu, že tieto dokumenty neboli založené do jeho osobného spisu.

(pozri bod 49)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Ojha/Komisia, EU:C:1996:434, bod 68

Súd prvého stupňa: rozsudok Recalde Langarica/Komisia, EU:T:2001:237, bod 60

4.      Iba to, že je preukázané, že dotknutý úradník vedel o skutkových okolnostiach, ktoré sú základom rozhodnutia, ktoré mu spôsobuje ujmu, nemožno považovať za dostatočný dôkaz toho, že mal možnosť účinne brániť svoje záujmy pred jeho prijatím. Aby bolo zabezpečené rešpektovanie práva úradníka na obranu, je ešte potrebné, aby inštitúcia všetkými možnými prostriedkami preukázala, že uvedenému úradníkovi skutočne umožnila pochopiť, že hoci sa dané skutkové okolnosti nenachádzajú v jeho osobnom spise, môžu odôvodňovať rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu. Zo zásady práva na obhajobu, ktorého výrazom je právo byť vypočutý, navyše vyplýva že dotknutej osobe sa musí umožniť pred vydaním rozhodnutia, ktoré sa jej negatívne dotýka, aby skutočne vyjadrila svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na ktorých základe môže byť toto rozhodnutie prijaté. V tejto súvislosti, ak úradníka pozve na pohovor jeho nadriadený, musí administratíva dbať, aby bol dotknutý úradník jasne informovaný o uvažovanom opatrení a zvlášť o predmete pohovoru, aby mohol skutočne oznámiť svoje stanovisko pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa ho nepriaznivo dotýka.

Aby však porušenie práva byť vypočutý mohlo viesť k zrušeniu rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, je ešte nevyhnutné preskúmať, či by bez tejto vady konanie mohlo viesť k inému výsledku. Pri tomto preskúmaní treba zohľadniť všetky okolnosti veci a najmä povahu výhrad a množstvo procesných vád, ku ktorým došlo, vo vzťahu k zárukám, z ktorých úradník mohol mať prospech.

Keď v tejto súvislosti rozhodnutie spôsobujúce ujmu spočíva na výhradách založených na subjektívnych hodnotiacich úsudkoch, ktoré sa preto môžu zmeniť, platí, že ak by úradník bol vypočutý pred vypracovaním uvedeného rozhodnutia, mohol by uviesť svoje stanovisko a tak možno dosiahnuť zmenu posúdení voči nemu.

(pozri body 55, 57, 65 a 66)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok de Brito Sequeira Carvalho/Komisia a Komisia/de Brito Sequeira Carvalho, EU:T:2009:382, bod 94

Súd pre verejnú službu: rozsudky Nastvogel/Rada, F‑4/10, EU:F:2011:134, bod 94; Possanzini/Frontex, F‑124/11, EU:F:2013:137, bod 60; CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, bod 38; Delcroix/SEAE, F‑11/13, EU:F:2014:91, body 35 a 42, a Tzikas/AFE, F‑120/13, EU:F:2014:197, bod 55