Language of document : ECLI:EU:F:2015:101

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 9. septembra 2015

Vec F‑28/14

Stéphane De Loecker

proti

Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

„Verejná služba – Zamestnanci ESVČ – Dočasný zamestnanec – Vedúci delegácie v tretej krajine – Narušenie vzťahu dôvery – Preloženie do sídla ESVČ – Predčasné vypovedanie pracovnej zmluvy – Výpovedná lehota – Odôvodnenie rozhodnutia – Článok 26 služobného poriadku – Porušenie práva na obranu – Právo byť vypočutý“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou S. De Loecker navrhuje zrušiť rozhodnutie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoká predstaviteľka“) z 20. decembra 2013 o ukončení jeho zmluvy dočasného zamestnanca s účinnosťou od 31. marca 2014, zrušiť rozhodnutia vysokej predstaviteľky o zamietnutí jeho vypočutia v nadväznosti na sťažnosť pre obťažovaniu, ktorú podal proti administratívnemu generálnemu riaditeľovi Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), o zamietnutí jeho žiadosti, aby bol určený externý vyšetrovateľ veľmi vysokej úrovne na preskúmanie tejto sťažnosti, a o zaregistrovaní uvedenej sťažnosti ako žiadosti o pomoc zo strany príslušných služieb Európskej komisie, ako aj prijať opatrenia na vykonanie dokazovania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. S. De Loecker znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Abstrakt

1.      Žaloba úradníkov – Dočasní zamestnanci – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Odmietnutie vypočuť dotknutého úradníka s cieľom informovať ho o presných dôvodoch zmeny miesta jeho pridelenia – Rozhodnutie o zmene miesta pridelenia, ktoré už bolo predmetom žaloby o neplatnosť – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)

2.      Úradníci – Rozhodnutie ovplyvňujúce administratívne postavenie úradníka – Zohľadnenie skutkových okolností neuvedených v osobnom spise, ale skôr oznámených dotknutému úradníkovi – Zákonnosť – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26 a článok 90 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11)

3.      Úradníci – Osobný spis – Písomnosti, ktoré musí osobný spis obsahovať – Rozhodnutie dotýkajúce sa administratívneho postavenia úradníka – Pojem – Správa z administratívneho vyšetrovania – Vylúčenie – Správa z hodnotiacej služobnej cesty poukazujúca na vážne nedostatky úradníka – Zahrnutie

[Služobný poriadok úradníkov, článok 26 prvý odsek písm. a), a príloha IX článok 2 ods. 2]

4.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Vypovedanie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Povinnosť prijať rozhodnutie po poskytnutí dotknutej osobe možnosti predložiť svoje pripomienky – Rozsah – Porušenie – Dôsledky

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b) bod ii)]

1.      Iba opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky a ktoré môžu ovplyvniť záujmy žalujúcej osoby tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie, predstavujú akty spôsobujúce ujmu a v dôsledku toho sú napadnuteľné.

V tejto súvislosti zamietnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy vypočuť dočasného zamestnanca, ktorý žiada o vypočutie s cieľom informovať sa o presných dôvodoch zmeny miesta jeho pridelenia z pracovného miesta, na ktoré bol vybratý, na iné pracovné miesto, nie je akt spôsobujúci ujmu, pokiaľ rozhodnutie o zmene miesta pridelenia už bolo predmetom žaloby o neplatnosť pred súdom Únie.

Takéto zamietnutie totiž nadväzuje na rozhodnutie o zmene miesta pridelenia dotknutého zamestnanca a javí sa len ako ochranné opatrenie, ktorého cieľom je zachovávať platnosť uvedeného rozhodnutia v kontexte konania o žalobe o neplatnosť, ktoré proti danému rozhodnutiu prebiehalo.

(pozri body 46 – 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie z 13. júla 2004, Comunidad Autónoma de Andalucía/Komisia, T‑29/03, EU:T:2004:235, bod 29, a rozsudok zo 4. októbra 2006, Tillack/Komisia, T‑193/04, EU:T:2006:292, bod 67

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 20. mája 2010, Komisia/Violetti a i., T‑261/09 P, EU:T:2010:215, bod 46

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 26. februára 2013, Labiri/CESE, F‑124/10, EU:F:2013:21, bod 42

2.      Cieľom článku 26 služobného poriadku, ktorý sa uplatňuje na dočasných zamestnancov podľa článku 11 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, je zaručiť právo na obranu úradníkov a zamestnancov tým, že bráni tomu, aby rozhodnutia prijaté orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy, ktoré sa týkajú ich administratívneho postavenia a profesijnej kariéry, sa nezakladali na skutočnostiach týkajúcich sa ich spôsobilosti, výkonnosti a správania, ktoré nie sú uvedené v ich osobnom spise. Z toho vyplýva, že rozhodnutie založené na takých skutkových okolnostiach je v rozpore so zárukami služobného poriadku a musí byť zrušené ako rozhodnutie prijaté v konaní, ktoré je postihnuté nezákonnosťou.

Porušenie článku 26 prvého odseku písm. a) služobného poriadku má však za následok zrušenie aktu iba vtedy, ak sa preukáže, že dotknuté dokumenty mohli mať rozhodujúci vplyv na sporný akt. Samotná skutočnosť, že takéto dokumenty neboli vložené do osobného spisu úradníka, nemôže odôvodniť zrušenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, ak bol s nimi dotknutý úradník skutočne oboznámený. Z článku 26 druhého odseku služobného poriadku totiž vyplýva, že nepoužiteľnosť voči úradníkovi dokumentov týkajúcich sa jeho administratívneho postavenia sa týka len tých dokumentov, ktoré mu neboli skôr oznámené. Netýka sa písomností, ktoré – hoci mu boli oznámené – neboli ešte vložené do jeho osobného spisu. V prípade, že inštitúcia nevložila takéto dokumenty do osobného spisu úradníka, tento úradník môže vždy podať žiadosť v tom zmysle podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku a v prípade jej zamietnutia môže podať administratívnu sťažnosť. V žiadnom prípade však nemožno inštitúcii brániť v prijatí rozhodnutia v záujme služby len preto, že písomnosti, ktoré boli predtým dotknutému úradníkovi oznámené, neboli vložené do jeho osobného spisu.

(pozri body 74 a 84)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C‑294/95 P, EU:C:1996:434, bod 68

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 28. júna 2007, Bianchi/ETF, F‑38/06, EU:F:2007:117, bod 45

3.      Článok 26 prvý odsek písm. a) služobného poriadku nezaväzuje sám osebe administratívu vložiť do osobného spisu každý dokument, ktorý sa akokoľvek týka úradníka. Rozlišuje sa teda medzi jednak „dokumentmi“, ktoré sa môžu vložiť do osobného spisu, len ak sa týkajú administratívneho postavenia dotknutého úradníka, a „správami“, ktoré sa tam môžu vložiť, len ak sa týkajú jeho spôsobilosti, výkonnosti alebo správania, a jednak akýmkoľvek iným dokumentom týkajúcim sa dotknutého úradníka. Spomenutím v článku 26 prvom odseku písm. a) služobného poriadku tohto druhu správ, odkazuje tento článok na formálne dokumenty úradného významu, ktoré sa týkajú spôsobilosti, výkonnosti alebo správania sa úradníka.

Článok 26 služobného poriadku však nijako nebráni inštitúcii v začatí vyšetrovania a založení na tento účel spisu, pričom jedinými dokumentmi týkajúcimi sa tohto vyšetrovania, ktoré musia byť vložené do spisu úradníka, sú prípadné rozhodnutia o sankcii prijaté na základe tohto spisu.

Z článku 26 služobného poriadku nevyplýva, že administratíva je povinná vložiť správu z administratívneho vyšetrovania, ktoré sa týkalo úradníka, po jeho oboznámení s touto správou do jeho osobného spisu. Podľa článku 2 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku povinnosť administratívy informovať dotknutú osobu po skončení vyšetrovania spočíva v poskytnutí tejto osobe záverov vyšetrovacej správy a na požiadanie aj všetkých dokumentov priamo súvisiacich s obvineniami, ktoré boli proti nej vznesené, pričom musí dbať o ochranu legitímnych záujmov tretích osôb.

Každý dokument, ktorý môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie spôsobujúce ujmu, sa v zásade musí oznámiť dotknutému úradníkovi a potom vložiť do jeho osobného spisu. Hoci správa z hodnotiacej služobnej cesty poukazujúca na vážne nedostatky dotknutého úradníka nepredstavuje správu týkajúcu sa spôsobilosti, výkonnosti a správania dotknutého úradníka v zmysle článku 26 služobného poriadku, toto oznámenie a vloženie danej správy do jeho osobného spisu je nevyhnutné, pretože môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie o jeho prepustení alebo neprepustení.

(pozri body 75, 77, 75 a 83)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, EU:C:1996:434, bod 67

Súd prvého stupňa: rozsudky z 2. apríla 1998, Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, EU:T:1998:71, bod 36; z 20. septembra 2001, Recalde Langarica/Komisia, T‑344/99, EU:T:2001:237, bod 66, a z 5. októbra 2009, de Brito Sequeira Carvalho a Komisia/Komisia a de Brito Sequeira Carvalho, T‑40/07 P a T‑62/07 P, EU:T:2009:382, bod 96

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 13. novembra 2014, De Loecker/ESVČ, F‑78/13, EU:F:2014:246, bod 50, a z 15. apríla 2015, Pipiliagkas/Komisia, F‑96/13, EU:F:2015:29, bod 48

4.      Podľa článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie má každý právo byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať. Okrem toho právo byť vypočutý sa musí dodržiavať aj vtedy, ak príslušná právna úprava takúto formálnu požiadavku výslovne nestanovuje. Právo byť vypočutý zaručuje každému možnosť oznámiť účinne a efektívne svoj názor v priebehu administratívneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy.

Rozhodnutie vypovedať pracovnú zmluvu dočasného zamestnanca na základe článku 47 písm. b bodu ii) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov predstavuje individuálne opatrenie, ktoré sa nepriaznivo dotýka dotknutého zamestnanca. Dotknutý zamestnanec musí byť preto vypočutý pred prijatím takého rozhodnutia, hoci také právo nie je výslovne stanovené v uvedenom ustanovení.

Účelom pravidla, podľa ktorého sa príjemcovi rozhodnutia spôsobujúceho ujmu musí umožniť, aby pred prijatím rozhodnutia predložil pripomienky, je totiž to, aby aj príslušný orgán účelne zohľadnil všetky relevantné skutočnosti. Aby sa zaručila účinná ochrana dotknutej osoby, účelom tohto pravidla je predovšetkým to, aby táto osoba mohla opraviť chybu alebo uviesť také skutočnosti týkajúce sa jej osobného stavu, ktoré môžu ovplyvniť prijatie alebo neprijatie rozhodnutia alebo jeho obsah.

Aby však porušenie práva byť vypočutý mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, je ešte nevyhnutné preskúmať, či by bez tejto vady konanie mohlo viesť k inému výsledku.

Ak bolo rozhodnutie o prepustení prijaté bez vypočutia dotknutého zamestnanca, no z okolností v danej veci vyplýva, že také vypočutie by pred prijatím uvedeného rozhodnutia nemohlo presvedčiť orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy o neprepustení dotknutého zamestnanca pred skončením jeho zmluvy, rozhodnutie o prepustení nie je dôvodné zrušiť. O taký prípad najmä vtedy, ak dotknutý zamestnanec, ktorý bol prijatý na výkon úloh riadenia a úloh súvisiacich s vedením ako vedúci delegácie Európskej únie, sa dopustil vážnych nedostatky vo vedení tejto delegácie, v dôsledku čoho došlo k strate dôvery zo strany orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy v jeho spôsobilosť viesť delegáciu, a ak tento zamestnanec bol pred prijatím rozhodnutia o prepustení vypočutý v súvislosti s jeho pochybeniami, ktorých sa dopustil ako vedúceho delegácie.

Za týchto okolností nemôže povinnosť starostlivosti orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy voči dotknutému zamestnancovi viesť až k povinnosti tohto orgánu ponechať ho v službe až do momentu skončenia jeho zmluvy, keby po vypočutí dotknutého zamestnanca v každom prípade rozhodol o jeho prepustení pred uplynutím doby, na ktorú bola jeho zmluva uzavretá.

(pozri body 122 – 124, 127, 128 a 133)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 18. decembra 2008, Sopropé, C‑349/07, EU:C:2008:746, bod 49; z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 83, a z 3. júla 2014, Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C‑129/13 a C‑130/13, EU:C:2014:2041, body 39 a 79

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 12. decembra 2013, CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, body 34 a 38; zo 14. mája 2014, Delcroix/ESVČ, F‑11/13, EU:F:2014:91, bod 42; z 10. septembra 2014, Tzikas/ERA, F‑120/13, EU:F:2014:197, bod 46, a zo 17. septembra 2014, Wahlström/Frontex, F‑117/13, EU:F:2014:215, bod 28