Language of document : ECLI:EU:F:2015:106

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 22. septembra 2015

Vec F‑83/14

Juha Tapio Silvan

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Povyšovanie v roku 2013 – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu – Článok 43 a článok 45 ods. 1 služobného poriadku – VVU Komisie – Námietka nezákonnosti – Porovnávanie zásluh – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Neexistencia hodnotenia v číselnej podobe ani analytických posúdení – Slovné poznámky“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou J. T. Silvan v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu Európskej únie o jeho nepovýšení do platovej triedy AD 10 v rámci povyšovania v roku 2013

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. J. T. Silvan znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Podmienky – Voľná úvaha administratívy – Zavedenie systému založeného na poznámkach hodnotiteľov bez používania hodnotenia v číselnej podobe alebo analytických posúdení – Prípustnosť – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 45)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Predchádzajúce preskúmanie spisov na každom generálnom riaditeľstve – Prípustnosť – Ďalšie preskúmanie výborom pre povýšenie a následne menovacím orgánom – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 21 ods. 1 a článok 45 ods. 1)

1.      Menovací orgán má právomoc vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh podľa postupu alebo metódy, ktoré považuje za najvhodnejšie. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje inštitúcia pri realizácii cieľov článku 45 služobného poriadku v súlade s jej vlastnými potrebami organizácie a riadenia svojich zamestnancov, nemá totiž dotknutá inštitúcia povinnosť prijať konkrétny systém hodnotenia a povyšovania.

Právomoc takto priznaná uvedenému orgánu je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh so starostlivosťou a nestrannosťou, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Toto hodnotenie tiež treba vykonať s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

Hoci samozrejme nemožno tvrdiť, že článok 43 služobného poriadku vyžaduje použitie číselného a analytického hodnotenia, povinnosť vykonať porovnanie zásluh na rovnom základe s použitím porovnateľných zdrojov informácií a údajov, obsiahnutá v článku 45 služobného poriadku, vyžaduje postup alebo metódu, ktorá je schopná neutralizovať subjektivitu vyplývajúcu z hodnotení vykonaných rôznymi hodnotiteľmi.

Každé posúdenie zásluh úradníkov v rámci hodnotenia vo všeobecnosti a inherentne obsahuje určité riziko v rôznorodosti spojené so subjektivitou rôznych hodnotiteľov. V tejto súvislosti je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45 služobného poriadku potrebné a nevyhnutné, aby inštitúcie na účely výkonu porovnávacieho hodnotenia zásluh obmedzili túto rôznorodosť v hodnoteniach tým, že v maximálnej miere obmedzia riziko, ktoré je inherentnou súčasťou pri každom výkone posúdenia.

(pozri body 24 – 26 a 34)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 1. júla 1976, de Wind/Komisia, 62/75, EU:C:1976:103, bod 17

Súd prvého stupňa: rozsudky zo 16. mája 2006, Magone/Komisia, T‑73/05, EU:T:2006:127, bod 28; z 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, EU:T:2006:329, body 131 a 172 a tam citovaná judikatúra, a zo 14. februára 2007, Simões Dos Santos/ÚHVT, T‑435/04, EU:T:2007:50, bod 132

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 15. januára 2014, Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, bod 32

Súd pre verejnú službu: rozsudky zo 14. júla 2011, Praskevicius/Parlament, F‑81/10, EU:F:2011:120, bod 53; z 28. septembra 2011, AC/Rada, F‑9/10, EU:F:2011:160, bod 16, a z 18. marca 2015, Ribeiro Sinde Monteiro/ESVČ, F‑51/14, EU:F:2015:11, bod 41, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑278/15 P

2.      Podľa článku 45 ods. 1 služobného poriadku stanovuje každému menovaciemu orgánu povinnosť vykonať pred každým povýšením porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie. Presnejšie pri svojom porovnávacom hodnotení si môže tento orgán vyžiadať pomoc administratívnych služieb na rôznych stupňoch hierarchie v súlade so zásadami, ktoré sú vlastné fungovaniu každého hierarchicky usporiadaného administratívneho systému a ktoré sú zakotvené v článku 21 prvom odseku služobného poriadku, podľa ktorého je úradník bez ohľadu na jeho služobné postavenie povinný pomáhať a radiť svojim nadriadeným. Predbežné hodnotenie spisov úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie na každom generálnom riaditeľstve však nemôže nahradiť porovnávacie hodnotenie, ktoré má následne vykonať výbor pre povýšenie, keď je to stanovené, a potom menovací orgán. Konkrétne, ak nemá byť porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie bezpredmetné, nemožno pripustiť, aby sa tento orgán uspokojil s tým, že preskúma zásluhy úradníkov, ktorí sú v zoznamoch zostavených jednotlivými službami alebo generálnymi riaditeľstvami zaradení najlepšie.

(pozri bod 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky z 30. novembra 1993, Tsirimokos/Parlament, T‑76/92, EU:T:1993:106, bod 17; z 8. mája 2001, Caravelis/Parlament, T‑182/99, EU:T:2001:131, bod 34, a z 3. februára 2005, Heurtaux/Komisia, T‑172/03, EU:T:2005:34, bod 40