Language of document : ECLI:EU:F:2015:117

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 8. októbra 2015

Vec F‑39/14

FT

proti

Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA)

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Účtovník – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Príslušný orgán – Zjavne nesprávne posúdenie – Dôkazné bremeno – Pravidlo zhody medzi žalobou a sťažnosťou“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou FT v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 28. júna 2013 o neobnovení jeho zmluvu dočasného zamestnanca uzatvorenú na dobu určitú, ktorej platnosť uplynula 31. decembra 2013

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. FT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

Abstrakt

Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b) a článok 119]

Zmluvný zamestnanec, ktorý uzavrel zmluvu na dobu určitú, nemá v zásade žiadne právo na obnovenie svojej zmluvy, keďže ide iba o možnosť podmienenú tým, že obnovenie zmluvy je v súlade so záujmom služby. V tejto súvislosti má administratíva v oblasti obnovovania zmluvy širokú mieru voľnej úvahy. Keď je Súdu pre verejnú službu podaná žaloba o neplatnosť proti aktu prijatému v rámci výkonu tejto právomoci, musí svoje preskúmanie obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, neprekročila medze, voči ktorým nemožno mať výhrady a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávne.

Pochybenie možno pritom kvalifikovať ako zjavné iba v prípade, ak môže byť ľahko odhaliteľné z hľadiska kritérií, ktorým normotvorca zamýšľal podriadiť výkon miery voľnej úvahy administratívou. Preukázanie, že administratíva sa pri posúdení skutkového stavu dopustila zjavného pochybenia, ktoré môže odôvodňovať zrušenie rozhodnutia prijatého na základe tohto hodnotenia, teda predpokladá, že dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, sú dostatočné na to, aby sa posúdenia zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazom uvádzaným žalobcom možno spochybnené posúdenie stále považovať za odôvodnené a koherentné.

(pozri body 72 – 74)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 11. júla 2012, AI/Súdny dvor, F‑85/10, EU:F:2012:97, body 152 a 153 a tam citovaná judikatúra, a z 19. februára 2013, BB/Komisia, F‑17/11, EU:F:2013:14, bod 57 a tam citovaná judikatúra