Language of document : ECLI:EU:C:2015:718

Vec C‑264/14

Skatteverket

proti

Davidovi Hedqvistovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta förvaltningsdomstolen)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 135 ods. 1 písm. d) až f) – Služby za protihodnotu – Výmena virtuálnej meny ‚bitcoin‘ za tradičné meny – Oslobodenie od dane“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 22. októbra 2015

1.        Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Poskytovanie služieb za protihodnotu – Pojem – Výmena virtuálnej meny ‚bitcoin‘ za tradičné meny – Zahrnutie

[Smernica Rady 2006/112, článok 2 ods. 1 písm. c), články 14 a 24]

2.        Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia od daní – Bankové transakcie alebo transakcie týkajúce sa cenných papierov – Výmena virtuálnej meny ‚bitcoin‘ za tradičné meny – Vylúčenie

[Smernica Rady 2006/112, článok 135 ods. 1 písm. d) a f)]

3.        Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia od daní – Transakcie týkajúceho sa devíz – Výmena virtuálnej meny ‚bitcoin‘ za tradičné meny – Zahrnutie

[Smernica Rady 2006/112, článok 135 ods. 1 písm. e)]

4.        Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami – Zohľadnenie všeobecnej systematiky a účelu dotknutej právnej úpravy

[Smernica Rady 2006/112, článok 135 ods. 1 písm. e)]

1.        Článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že transakcie, ktoré spočívajú vo výmene tradičných mien za virtuálne menové jednotky „bitcoin“ a naopak a uskutočňujú sa za platbu sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, za ktorú dotknutý poskytovateľ kúpil menu, a cenou, za ktorú ju predáva svojím zákazníkom, predstavujú poskytovanie služieb za protihodnotu v zmysle tohto ustanovenia.

Po prvé virtuálna mena s možnosťou obojstrannej výmeny „bitcoin“ totiž nemôže byť považovaná za hmotný majetok v zmysle článku 14 smernice 2006/112, keďže táto virtuálna mena nemá iný účel, ako je účel platidla. Následne sa na transakcie, ktoré spočívajú vo výmene rôznych peňažných prostriedkov, pojem dodanie tovaru uvedený v danom článku 14 smernice nevzťahuje. Tieto transakcie predstavujú za týchto okolností poskytovanie služieb v zmysle článku 24 smernice 2006/112. Po druhé, pokiaľ ide o odplatnosť poskytovania služieb v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice, treba uviesť, že transakcie, v rámci ktorých existuje synalagmatický právny vzťah, v rámci ktorého sa účastníci vzájomne zaväzujú odviesť sumy v určitej mene a prijať za ne protihodnotu vo virtuálnej mene s možnosťou obojstrannej výmeny, alebo naopak, predstavujú poskytovania služieb za protihodnotu, ktorá je v priamej súvislosti s poskytnutou službou. V tejto súvislosti na účely určenia odplatnosti poskytovania služieb nie je relevantná skutočnosť, že odmena za takéto poskytovanie nemá formu vyplatenia určitej provízie alebo platby osobitných poplatkov.

(pozri body 24, 26 – 31, bod 1 výroku)

2.        Článok 135 ods. 1 písm. d) a f) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie služieb, ktoré spočíva vo výmene tradičných mien za virtuálne menové jednotky „bitcoin“ a naopak a uskutočňuje sa za platbu sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, ktorú dotknutý poskytovateľ zaplatil za menu, a cenou, za ktorú ju predáva svojím zákazníkom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti týchto ustanovení.

Pokiaľ ide na jednej strane o oslobodenia upravené v článku 135 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice keďže virtuálna mena „bitcoin“ je zmluvným platidlom, nemožno ju na jednej strane považovať za bežný účet, ani za vklady, platby alebo prevody platieb. Na druhej strane, na rozdiel od dlhov, šekov a iných obchodovateľných nástrojov upravených v článku 135 ods. 1 písm. d) smernice 2006/112 predstavuje prostriedok priamej platby medzi subjektmi, ktorí ju akceptujú. Pokiaľ ide následne o oslobodenia od dane stanovené v článku 135 ods. 1 písm. f) smernice 2006/112 virtuálna mena „bitcoin“ nepredstavuje cenný papier priznávajúci vlastnícke právo v právnických osobách ani cenný papier porovnateľnej povahy.

(pozri body 38, 42, 54, 55, 57, bod 2 výroku)

3.        Článok 135 ods. 1 písm. e) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie služieb, ktoré spočíva vo výmene tradičných mien za virtuálne menové jednotky „bitcoin“ a naopak a uskutočňuje sa za platbu sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, ktorú dotknutý poskytovateľ zaplatil za menu, a cenou, za ktorú ju predáva svojím zákazníkom, predstavuje transakcie oslobodené od dane z pridanej hodnoty v zmysle tohto ustanovenia.

Pojmy použité v článku 135 ods. 1 písm. e) smernice 2006/112, ktorý stanovuje, že členské štáty oslobodia od dane transakcie týkajúce sa najmä devíz, bankoviek a mincí používaných ako zákonné platidlo, sa majú totiž vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie. Cieľom oslobodení od dane stanovených v tomto ustanovení je najmä odstrániť ťažkosti spojené so zisťovaním základu dane, ako aj sumy odpočítateľnej dane z pridanej hodnoty, ktoré vznikajú v rámci zdaňovania finančných transakcií. Transakcie týkajúce sa netradičných mien, t. j. iných, v akých sú peniaze, ktoré sú zákonným platidlom v jednom štáte alebo viacerých štátoch, pokiaľ boli tieto meny akceptované stranami transakcie ako alternatívne platidlo k zákonným platidlám a nemajú iný účel, ako je účel platidla, tak predstavujú finančné služby.

Okrem toho v osobitnom prípade transakcií, akými sú výmenné transakcie, môžu byť ťažkosti spojené so zisťovaním základu dane, ako aj sumy odpočítateľnej dane z pridanej hodnoty, rovnaké, či už ide o výmenu tradičných devíz bežne oslobodených od dane podľa článku 135 ods. 1 písm. e) smernice 2006/112, alebo výmeny na jednej strane takýchto devíz za na druhej strane virtuálne meny s možnosťou obojstrannej výmeny, ktoré bez toho, aby boli zákonným platidlom, predstavujú platidlo akceptované stranami transakcie a naopak. V tejto súvislosti výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého sa toto ustanovenie vzťahuje na transakcie týkajúce sa len tradičných mien, by viedol k čiastočnému zbaveniu jeho účinkov.

(pozri body 44, 45, 48 – 51, 53, 57, bod 2 výroku)

4.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 47)