Language of document : ECLI:EU:F:2016:121

Predbežné znenie

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

z 23. mája 2016

Vec F‑65/09 DEP

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie trov konania podaný Európskou komisiou v dôsledku rozsudku Súdu pre verejnú službu z 23. novembra 2010, Marcuccio/Komisia (F‑65/09, EU:F:2010:149), vydaného vo veci zapísanej pod číslom F‑65/09

Rozhodnutie:      Celková výška trov konania, ktorú je Luigi Marcuccio povinný nahradiť Európskej komisii z dôvodu nahraditeľných trov konania vo veci F‑65/09, sa stanovuje na 5 000 eur. K uvedenej sume sa pripočítajú úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia do dňa zaplatenia v sadzbe vypočítanej na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý deň mesiaca splatnosti platby, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Určenie výšky trov konania na základe presných údajov poskytnutých navrhovateľom alebo v prípade neposkytnutia takýchto informácií na základe spravodlivého posúdenia súdu Únie – Paušálna povaha odmeny advokáta – Neexistencia vplyvu na voľnu úvahu súdu

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c)]

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Pojem – Odmena zaplatená inštitúciou jej advokátovi – Zahrnutie

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek, a príloha I, článok 7 ods. 1)

1.      Súd Únie nie je oprávnený určiť odmenu, ktorú majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, ale má stanoviť sumu, do výšky ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Na posúdenie nutnosti výdavkov skutočne vynaložených na účely konania, musí navrhovateľ predložiť presné údaje. V tomto zmysle paušálna povaha odmeny nemá vplyv na posúdenie sumy, ktorá sa nahrádza z dôvodu trov konania, Súdom pre verejnú službu, keďže súd vychádza z ustálených sudcovských kritérií a z presných údajov, ktoré musia predložiť účastníci konania. Hoci neposkytnutie takýchto informácií nebráni Súdu pre verejnú službu, aby na základe spravodlivého posúdenia určil výšku nahraditeľných trov konania, dostáva ho do situácie, v ktorej musí požiadavky navrhovateľa posúdiť nevyhnutne striktne.

(pozri body 24, 30 a 34)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenie zo 17. februára 2004, DAI/ARAP a i., C‑321/99 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2004:103, bod 23

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenia z 31. marca 2011, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02 DEP a T‑80/02 DEP, neuverejnené, EU:T:2011:129, bod 68, a z 28. mája 2013, Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, EU:T:2013:269, bod 16

Súd pre verejnú službu: uznesenia z 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, EU:F:2009:149, bod 22; z 26. apríla 2010, Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, EU:F:2010:32, bod 24, a z 27. septembra 2011, De Nicola/EIB, F‑55/08 DEP, EU:F:2011:155, body 40 a 41

2.      Pri určení výšky nahraditeľných trov konania súd Únie zohľadní všetky okolnosti danej veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania, t. j. vrátane nutných výdavkov týkajúcich sa konania o určení výšky trov konania.

V tejto súvislosti ako vyplýva z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I uvedeného štatútu, inštitúcie sú oprávnené využiť pomoc advokáta. Na odmenu tohto advokáta sa teda vzťahuje pojem nutných výdavkov vynaložených v súvislosti s konaním, pričom inštitúcia nie je povinná preukázať, že takáto pomoc bola objektívne odôvodnená. V prípade, že inštitúcia zapojila dvoch splnomocnených zástupcov a externého advokáta, táto skutočnosť nemá vplyv na prípadnú nahraditeľnosť trov konania a v zásade ich nemožno vylúčiť, môže mať však vplyv na určenie výšky trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním, ktoré sa majú napokon nahradiť.

(pozri body 26 a 27)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenia z 23. marca 2012, Kerstens/Komisia, T‑498/09 P‑DEP, neuverejnené, EU:T:2012:147, body 15 a 20, a z 28. mája 2013, Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, EU:T:2013:269, bod 14