Language of document : ECLI:EU:C:2016:324

Vec C‑477/14

Pillbox 38 (UK) Ltd

proti

Secretary of State for Health

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2014/40/EÚ – Článok 20 – Elektronické cigarety a plniace fľaštičky – Platnosť – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásady proporcionality a právnej istoty – Zásada subsidiarity – Charta základných práv Európskej únie – Články 16 a 17“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. mája 2016

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu – Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym súdom

(Článok 267 ZFEÚ)

2.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Žiadosť o výklad všeobecne záväzného aktu Únie, ktorého prebratie do vnútroštátneho práva nebolo predmetom vykonávacích opatrení – Prípustnosť žaloby pred vnútroštátnym súdom – Zahrnutie

(Článok 267 ZFEÚ)

3.        Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Návrh, ktorý neposkytuje žiadne spresnenie skutkového a právneho kontextu a neuvádza dôvody predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru – Neprípustnosť

[Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94 písm. c)]

4.        Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Rozdielne zaobchádzanie s elektronickými cigaretami a inými tabakovými výrobkami – Porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a voľnej hospodárskej súťaže – Neexistencia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, článok 20)

5.        Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Pojem

6.        Právo Európskej únie – Zásady – Proporcionalita – Rozsah – Voľná úvaha normotvorcu Únie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Článok 5 ods. 4 ZEÚ)

7.        Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Zavedenie osobitnej právnej úpravy na účely uvádzania elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek na trh – Porušenie zásad proporcionality a právnej istoty – Neexistencia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, článok 20)

8.        Právo Európskej únie – Zásady – Zásada obozretnosti – Rozsah

(Článok 168 ods. 1 ZFEÚ a článok 169 ods. 1 a 2 ZFEÚ)

9.        Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Oznamovacia povinnosť týkajúca sa uvedenia výrobku na trh – Porušenie zásad proporcionality a právnej istoty – Neexistencia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, článok 20 ods. 2 a 13)

10.      Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Požiadavky týkajúce sa tekutiny obsahujúcej nikotín obsiahnutý v plniacich fľaštičkách – Porušenie zásad proporcionality a právnej istoty – Neexistencia

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, odôvodnenia 36 a 39, článok 1 a článok 20 ods. 3 písm. a), b) a f); smernica Rady 93/42]

11.      Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Povinnosť priložiť informačný leták do jednotkových balení – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, článok 20 ods. 4 písm. a) a b)]

12.      Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Zákaz komerčných oznamov a sponzorstva – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Článok 9 ZFEÚ, článok 114 ods. 3 ZFEÚ a článok 168 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 35; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, odôvodnenie 43 a článok 20 ods. 5)

13.      Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Cezhraničný predaj na diaľku – Možnosť členských štátov zakázať tento spôsob predaja alebo ho povoliť s tým, že stanovia spoločné pravidlá – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Článok 114 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, odôvodnenie 43, článok 18 a článok 20 ods. 6)

14.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 296 ZFEÚ)

15.      Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Povinnosť predložiť každoročne príslušným orgánom údaje týkajúce sa výrobku – Porušenie zásad proporcionality a právnej istoty – Neexistencia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, článok 20 ods. 7)

16.      Právo Európskej únie – Zásady – Zásada subsidiarity – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Článok 5 ods. 3 ZEÚ; protokol č. 2 pripojený k Zmluvám o EÚ a FEÚ, článok 5)

17.      Aproximácia právnych predpisov – Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov – Smernica 2014/40 – Elektronické cigarety – Zákaz komerčných oznamov a sponzorstva – Neprimerané obmedzenie slobody podnikania a práva na duševné vlastníctvo – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, články 16, 17 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, článok 20 ods. 5)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 15, 16)

2.        Nemožno platne tvrdiť, že žaloba o preskúmanie zákonnosti zámeru a/alebo povinnosti členského štátu prebrať smernicu, v rámci ktorej bol formulovaný návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti tejto smernice, predstavuje prostriedok obchádzania systému opravných prostriedkov zavedených Zmluvou o FEÚ. Možnosť jednotlivcov dovolávať sa pred vnútroštátnymi súdmi neplatnosti aktu Únie so všeobecnou pôsobnosťou totiž nie je podmienená tým, že uvedený akt už bol v skutočnosti prebratý vykonávacími opatreniami prijatými podľa vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti stačí, ak sa vnútroštátnemu súdu predloží na rozhodnutie existujúci spor, v ktorom je otázka platnosti takého aktu vznesená nepriamo.

(pozri body 18, 19)

3.        Z ducha spolupráce, v ktorom sa má niesť prejudiciálne konanie, vyplýva, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol presné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že odpoveď na jeho otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie je nevyhnutná na vyriešenie sporu. Je preto dôležité, aby vnútroštátny súd najmä uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, a uviedol dôvody neplatnosti, ktoré v dôsledku toho možno podľa jeho názoru uplatniť. Taká požiadavka vyplýva tiež z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Okrem toho informácie obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede, ale tiež na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým stranám bola poskytnutá možnosť podať pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora.

Z toho vyplýva, že v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdny dvor skúma platnosť aktu Únie alebo určitých jeho ustanovení iba vzhľadom na dôvody neplatnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

(pozri body 24 – 27)

4.        Článok 20 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, nemožno považovať za neplatný z dôvodu, že porušuje zásady rovnosti zaobchádzania a slobodnej hospodárskej súťaže tým, že pre elektronické cigarety vyhradzuje menej priaznivé zaobchádzanie, než je zaobchádzanie, ktorému podliehajú tabakové výrobky, hoci elektronické cigarety sú menej škodlivé než tabakové výrobky.

Elektronické cigarety sa totiž nenachádzajú v rovnakej situácii ako tabakové výrobky. Po prvé prvky ich zloženia sú zjavne odlišné z viacerých hľadísk. Po druhé spôsob užívania elektronických cigariet je tiež podstatne odlišný od spôsobu užívania tabakových výrobkov. Po tretie na rozdiel od tabakových výrobkov sú elektronické cigarety pomerne nové výrobky, ktorých riziká pre zdravie ešte treba spresniť. Preto tým, že tieto cigarety boli podriadené odlišnému právnemu režimu a okrem toho menej prísnemu, ako je režim uplatniteľný na tabakové výrobky, normotvorcovi Únie nemožno vytýkať, že by porušil zásadu rovnosti zaobchádzania a slobodnej hospodárskej súťaže.

(pozri body 34, 37, 40 – 45)

5.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 35)

6.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 48, 49)

7.        Osobitný právny režim elektronických cigariet stanovený v článku 20 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov je zlučiteľný so zásadami proporcionality a právnej istoty.

Keďže totiž účinky elektronických cigariet na ľudské zdravie sú predmetom sporov na medzinárodnej úrovni a vedecké údaje o efektívnosti elektronických inhalátorov nikotínu ako metódy odvykania od tabaku sú obmedzené a neumožňujú vyvodzovať závery, normotvorca Únie musí prihliadať na zásadu obozretnosti. V tomto ohľade normotvorca Únie tým, že sa rozhodol venovať osobitnú právnu úpravu trhu s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami, zamýšľal na jednej strane bdieť nad riadnym fungovaním vnútorného trhu, pokiaľ ide o tieto výrobky tým, že za základ prijal vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia najmä pri mladých a, na druhej strane rešpektovať povinnosti Únie vyplývajúce z Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku. Takýmto postupom tento normotvorca zjavne neporušil hranice miery posúdenia, ktorou v tejto oblasti disponuje.

Navyše je síce pravda, že opatrenia, ktoré prijal normotvorca Únie podľa článku 20 smernice 2014/40, nefigurujú medzi opatreniami, ktoré pôvodne zamýšľala Komisia vo svojom návrhu smernice, a teda neboli predmetom analýzy vplyvu. Takáto analýza vplyvu však nezaväzuje ani Parlament, ani Radu. V dôsledku toho normotvorca Únie môže voľne prijať iné opatrenia než opatrenia, ktoré boli predmetom tejto analýzy vplyvu. Samotná skutočnosť, že bolo zvolené odlišné opatrenie a prípadne viac obmedzujúce než opatrenia zamýšľané Komisiou v analýze vplyvu, nemôže preukazovať, že toto opatrenie zjavne prekročilo hranice toho, čo bolo potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

(pozri body 51, 53, 55, 61, 64, 65)

8.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 55)

9.        Oznamovacia povinnosť o uvedení elektronickej cigarety na trh stanovená v článku 20 ods. 2 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, neporušuje zásady proporcionality a právnej istoty. Táto povinnosť má totiž podľa odôvodnenia 36 smernice 2014/40 za cieľ umožniť členským štátom vykonávanie ich úloh dohľadu a kontroly. Takýto prístup je odôvodnený okrem iného požiadavkami spojenými so zásadou obozretnosti, ako aj výzvou adresovanou zmluvným stranám Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku na úplné sledovanie používania elektronických inhalátorov obsahujúcich alebo neobsahujúcich nikotín.

Pokiaľ ide o otázku, či uvedená povinnosť nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa, je nutné konštatovať, že na jednej strane alternatívne opatrenie spočívajúce v stanovení spoločných noriem uplatniteľných na elektronické cigarety a plniace fľaštičky na úrovni Únie sa nezdá v tomto štádiu ako predstaviteľné opatrenie, pretože vypracovanie takých noriem obvykle predpokladá existenciu dostatočne bohatých údajov týkajúcich sa predmetného výrobku, ktorými normotvorca Únie pri prijatí smernice 2014/40 nedisponoval. Na druhej strane lehota šiestich mesiacov uvedená v článku 20 ods. 2 prvom pododseku tejto smernice má za cieľ poskytnúť príslušným orgánom dostatočný čas na preskúmanie všetkých údajov, ktoré im výrobcovia a dovozcovia odovzdali.

Navyše povinnosť poskytnúť informácie o dávkovaní a vstrebávaní nikotínu pri konzumácii za obvyklých alebo odôvodnene predvídateľných podmienok podľa článku 20 ods. 2 druhého pododseku písm. d) smernice 2014/40 je dostatočne spresnená, keďže informácie, ktoré sa majú oznámiť podľa uvedeného ustanovenia, sa zjavne netýkajú individuálnych dávok nikotínu a jeho vstrebávania u jednotlivých spotrebiteľov, ale minimálnych, priemerných alebo maximálnych hodnôt, ktoré sú pri fajčení elektronickej cigarety bežne očakávané. Okrem toho normotvorca Únie môže využiť všeobecný právny rámec, ktorý prípadne následne spresní. V prejednávanej veci Komisii prislúcha prijať na základe uplatnenia článku 20 ods. 13 tejto smernice vykonávací akt stanovujúci spoločný formát pre oznamovanie podľa odseku 2 tohto článku. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že normotvorca Únie porušil zásadu právnej istoty.

(pozri body 70 – 73, 76 – 79)

10.      Čo sa týka tekutiny obsahujúcej nikotín v plniacich fľaštičkách pre elektronické cigarety, pokiaľ ide o spôsobilosť požiadaviek stanovených v bodoch a), b) a f) odseku 3 článku 20 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov dosiahnuť ciele tejto smernice spočívajúce podľa jej článku 1 v uľahčení riadneho fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom sa bude vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, je nutné konštatovať, že pravidlá harmonizujúce zloženie elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek sú svojou povahou vhodné na odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru. Rovnako požiadavky uvedené v článku 20 ods. 3 písm. a) a b) tejto smernice umožňujú obmedziť riziká spojené s vystavením nikotínu. Preto sú tiež vhodné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia.

Okrem toho uvádzanie elektronických cigariet, ktorých tekutina obsahuje viac ako 20 miligramov nikotínu na mililiter, na trh, nie je právom Únie zakázané. Ako vyplýva z článku 20 ods. 1 druhého pododseku smernice 2014/40 v spojení s jej odôvodnením 36, také výrobky môžu prípadne byť v Únii predávané za podmienok a podľa postupov stanovených smernicou 2001/83, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch a smernicou 93/42 o zdravotníckych pomôckach. Predvídajúc takúto možnosť, normotvorca Únie zohľadnil potreby určitých spotrebiteľov z dôvodu ich stavu závislosti alebo ich návykov, využiť ako pomôcku pri odvykaní elektronické cigarety obsahujúce vyššiu koncentráciu nikotínu, ako je povolená článkom 20 ods. 3 písm. b) smernice 2014/40. Normotvorca Únie preto pristúpil k vyváženiu medzi rozličnými záujmami, keď zohľadnil viaceré faktory, a bez toho, aby porušil hranice širokej miery úvahy. V dôsledku toho sa nezdá, že prijatím článku 20 ods. 3 písm. a) a b) uvedenej smernice tento normotvorca konal svojvoľne alebo zjavne prekročil hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie ním sledovaného cieľa.

Ďalej s prihliadnutím na cieľ spresnený v odôvodnení 39 smernice 2014/40 článok 20 ods. 3 písm. f) tejto smernice dostatočne jasne definuje výsledok, aký sa má dosiahnuť, a to, aby každá inhalácia uvoľňovala rovnaké množstvo nikotínu za rovnakých podmienok používania, vrátane sily inhalácie. V tomto ohľade okolnosť, že toto ustanovenie nepredpisuje konkrétnu metódu alebo postup na účely splnenia tejto požiadavky, však neznamená, že je v rozpore so zásadou právnej istoty. Pri absencii právnej úpravy v tejto súvislosti na úrovni Únie prislúcha členským štátom alebo prípadne samotným výrobcom, aby zvolili spoľahlivú metódu, ktorá by mohla zabezpečiť splnenie tejto požiadavky.

(pozri body 84 – 86, 94 – 97, 100, 101)

11.      Požiadavka stanovená v článku 20 ods. 4 písm. a) smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, aby jednotkové balenia elektronických cigariet a plniace fľaštičky obsahovali samostatný leták, nie je neprimeraná.

Po prvé totiž množstvo a povaha určitých informácií, ktoré musia byť uvedené na samostatnom letáku, ako sú informácie o kontraindikáciách, varovaniach pre konkrétne rizikové skupiny a o možných nepriaznivých účinkoch, je také, že sa zdá málo pravdepodobné, aby mohli byť uvedené dostatočne viditeľným a čitateľným spôsobom na samotnom obale predmetného výrobku, o to viac, že ten musí podľa článku 20 ods. 4 písm. b) smernice 2014/40 uvádzať zoznam všetkých zložiek nachádzajúcich sa vo výrobku a požadované zdravotné varovania. Po druhé samostatný leták balenia výrobku obsahujúci uvedené informácie umožňuje spotrebiteľom, aby ním disponovali aj po zahodení uvedeného obalu.

(pozri body 103 – 105)

12.      Nezdá sa, že by normotvorca Únie prijatím článku 20 ods. 5 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, zjavne prekročil hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou.

Zákaz komerčných oznamov a sponzorstva v prospech elektronických cigariet a ich plniacich fľaštičiek stanovený článkom 20 ods. 5 smernice 2014/40 je vhodný na zabezpečenie uplatňovania jednotného režimu predaja elektronických cigariet na vnútornom trhu, pričom zároveň zaručuje vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vzhľadom na neistotu obklopujúcu tento výrobok a požiadavky vyplývajúce zo zásady obozretnosti. Na jednej strane z odôvodnenia 43 smernice vyplýva, že rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami a postupmi súvisiacimi s reklamou a sponzorovaním v súvislosti s elektronickými cigaretami predstavujú prekážku voľnému pohybu tovaru, ako aj slobode poskytovania služieb, pričom spôsobujú značné narušenie hospodárskej súťaže. Bez ďalších opatrení prijatých na úrovni Únie sa tieto rozdiely v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zväčšia, a to tiež vzhľadom na rastúci trh s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami. Na druhej strane článok 20 ods. 5 uvedenej smernice umožňuje obmedziť kontakt spotrebiteľov a najmä mladých, ktorí sú zvlášť vnímaví na reklamu, s komerčnými podnetmi na kúpu alebo užívanie elektronických cigariet s cieľom, aby boli menej vystavovaní ukazujúcim sa alebo potenciálnym rizikám pre ľudské zdravie, ktoré tieto výrobky môžu vytvárať.

Ďalej okolnosť, že tabakové výrobky po dlhé roky využívali reklamnú kampaň, nemôže v žiadnom prípade predstavovať dôvod, ktorý by normotvorcovi Únie ukladal umožniť takúto kampaň tiež v prospech elektronických cigariet. Naopak, keďže mal vedomosti o závažných vedeckých informáciách odhaľujúcich existenciu potenciálnych rizík pre ľudské zdravie, ktoré pomerne nový výrobok na trhu môže vytvárať, normotvorca Únie bol povinný konať v súlade so zásadou obozretnosti, článkom 35 druhou vetou Charty základných práv Európskej únie, článkom 9 ZFEÚ, článkom 114 ods. 3 ZFEÚ a článkom 168 ods. 1 ZFEÚ, ktoré mu ukladajú zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie.

(pozri body 111 – 113, 115, 116)

13.      Nezdá sa, že by pravidlo stanovené v článku 20 ods. 6 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov zjavne prekračovalo hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou.

Cieľom tohto ustanovenia, ktoré stanovuje, že možnosť členských štátov zakázať cezhraničný predaj tabakových výrobkov spotrebiteľom na diaľku upravený v článku 18 smernice 2014/40 sa uplatňuje na cezhraničný predaj elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek na diaľku, je umožniť členským štátom zabrániť obchádzaniu pravidiel zhody stanovených smernicou 2014/40, pokiaľ ide o elektronické cigarety a plniace fľaštičky, pričom berie za základ vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, najmä mladých ľudí. Akt Únie prijatý na základe článku 114 ZFEÚ môže obsahovať ustanovenia na zabránenie obchádzaniu predpisov, ktorých predmetom je zlepšovanie podmienok pre fungovanie vnútorného trhu.

Tým, že členským štátom povoľujú zakázať cezhraničný predaj elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, stanovujúc pre členské štáty, ktoré ho nezakážu, určité spoločné pravidlá, sú opatrenia stanovené v článku 20 ods. 6 smernice 2014/40 vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Pokiaľ ide o striktne nevyhnutnú povahu týchto opatrení, toto ustanovenie neukladá zákaz cezhraničného predaja elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, ale ponecháva na členských štátoch voľbu zakázať alebo za určitých podmienok povoliť takýto predaj. Článok 20 ods. 6 tak umožňuje členským štátom prispôsobiť ich postup v závislosti od vedeckého pokroku v tejto oblasti a vývoja príslušného trhu.

(pozri body 119, 122 – 126, 128)

14.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 130)

15.      Článok 20 ods. 7 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, ktorý ukladá výrobcom, ako aj dovozcom elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek povinnosť, aby každoročne predkladali príslušným orgánom členských štátov určité údaje, ktoré im umožnia sledovať vývoj na trhu, neporušuje zásady proporcionality a právnej istoty.

Táto povinnosť nie je neprimeraná len z dôvodu samotnej skutočnosti, že žiadna analogická povinnosť nezaťažuje výrobcov a dovozcov tabakových výrobkov, keďže na rozdiel od výrobcov a dovozcov tabakových výrobkov, pri ktorých príslušné orgány už disponujú podrobnými informáciami z dôvodu ich dlhodobej prítomnosti na trhu a vedeckých štúdií, ktorých sú predmetom, uvádzanie elektronických cigariet, ako aj plniacich fľaštičiek na trh môže, či dokonca musí, byť predmetom sprísneného dohľadu z dôvodu novosti týchto výrobkov a neistoty týkajúcej sa rizík pre ľudské zdravie, ktorým sa vystavujú ich spotrebitelia. Navyše údaje, ktoré výrobcovia a dovozcovia elektronických cigariet, ako aj plniacich fľaštičiek musia poskytnúť podľa článku 20 ods. 7 smernice 2014/40, sa priamo týkajú ich obchodnej činnosti, takže sú tí najpovolanejší poskytnúť tieto údaje. Navyše keďže tieto údaje majú evidentný význam pre vývoj obchodných stratégií výrobcov a dovozcov týchto výrobkov, zdá sa pravdepodobné, že ich budú zbierať samotní výrobcovia a dovozcovia. Nezdá sa preto, že by táto povinnosť ukladala týmto výrobcom a dovozcom zjavne neprimerané bremeno.

Ďalej, pokiaľ ide presnosť kontúr povinnosti poskytnúť informácie o preferenciách rôznych skupín spotrebiteľov uvedenej v článku 20 ods. 7 bode ii) smernice 2014/40, je nutné konštatovať, že jednak nie je potrebné, aby samotný legislatívny akt prinášal spresnenia technickej povahy, ako sú najmä definícia metódy, ktorú treba uplatniť s cieľom zozbierať nejaký údaj, a jednak, že pri absencii právnej úpravy v tejto súvislosti na úrovni Únie prislúcha členským štátom určiť spoľahlivú metódu na účely splnenia povinností v tejto oblasti.

(pozri body 132, 136, 137, 139, 140)

16.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 144, 147, 148)

17.      Sloboda podnikania zakotvená v článku 16 Charty základných práv Európskej únie nepredstavuje absolútne privilégium, ale treba ju posudzovať s ohľadom na jej spoločenskú funkciu. Táto sloboda môže teda podliehať veľkému rozsahu zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje predovšetkým v spôsobe, akým treba uplatniť zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 Charty.

V tomto ohľade, pokiaľ ide o zákaz komerčných oznamov v prospech elektronických cigariet a ich plniacich fľaštičiek stanovený článkom 20 ods. 5 smernice 2014/40 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, tento zákaz predstavuje zásah do slobody podnikania hospodárskych subjektov v tom zmysle, že im neumožňuje propagovať ich výrobky. Toto obmedzenie však bolo stanovené v zmysle článku 52 ods. 1 Charty zákonom a nedotýka sa podstaty slobody podnikania. Ani článok 20 ods. 5 smernice 2014/40, ani žiadne iné ustanovenie tejto smernice totiž nebráni hospodárskym subjektom vyrábať a predávať elektronické cigarety a plniace fľaštičky pri rešpektovaní podmienok stanovených v tejto súvislosti smernicou. Konštatovaný zásah tiež neprekračuje hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov, ktoré sleduje smernica 2014/40.

Pokiaľ ide o prípadný zásah do vlastníckeho práva zakotveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie, je nutné konštatovať, že na jednej strane článok 20 smernice 2014/40 nijako nebráni hospodárskemu subjektu využívať jeho duševné vlastníctvo v rámci predaja jeho výrobkov, takže podstata tohto vlastníckeho práva zostáva v zásade nedotknutá. Na druhej strane ani tento zásah neprekračuje hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných smernicou 2014/40.

(pozri body 156 – 159, 161, 162, 164)