Language of document : ECLI:EU:F:2016:205

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 29. augusta 2016

Spojené veci F‑106/13 DEP a F‑25/14 DEP

DD

proti

Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA)

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky trov konania, ktorý podal DD v nadväznosti na rozsudok Súdu pre verejnú službu z 8. októbra 2015, DD/FRA (F‑106/13 a F‑25/14, EU:F:2015:118, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑742/15 P).

Rozhodnutie:      Celková výška trov konania, ktoré Agentúra Európskej únie pre základné práva nahradí DD z titulu nahraditeľných trov konania vo veciach F‑106/13 a F‑25/14, sa stanovuje jednak na sumu 20 643 eur, pokiaľ ide o odmenu advokátom žalobcu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty splatnú z tejto sumy, a jednak na sumu 79,80 eur, pokiaľ ide o výdavky na vlak a taxík, ktoré vynaložil žalobca na dopravu jeho advokátov do Luxemburgu na pojednávanie. Sumy uvedené v bode 1 sa zvyšujú o úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia do dňa ich skutočného zaplatenia v úrokovej sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie, ktorá je platná k prvému kalendárnemu dňu mesiaca príslušného dňa splatnosti, zvýšenej o 2 percentuálne body.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Námietka proti nahraditeľným trovám konania ‑ Pojem ‑ Neexistencia požiadavky podať námietku účastníkom konania zaviazaného na náhradu trov konania, proti žiadosti o ich zaplatenie

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 106 ods. 1)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c )]

3.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Náklady vzniknuté v období pred podaním žaloby – Vylúčenie

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c)]

4.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom osôb iných než advokátov účastníkov konania – Podmienky náhrady

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c)]

5.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Posúdenie predovšetkým z hľadiska celkového počtu pracovných hodín objektívne nevyhnutných na účely konania

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 105 písm. c)]

6.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Úroky z omeškania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 106)

1.      Podľa článku 106 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu o námietke s ohľadom na trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, rozhodne uvedený súd uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania.

Na účely zabrániť zbaveniu potrebného účinku postupu stanoveného v tomto ustanovení, ktorým je to, aby sa o trovách konania rozhodlo s konečnou platnosťou, teda nemožno pripustiť, aby sa námietka v zmysle uvedeného článku považovala za podanú len vtedy, keď ten, proti komu návrh podaný úspešným účastníkom konania na náhradu trov konania smeruje, výslovne a úplne tento návrh odmieta.

(pozri body 31 a 32)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenia z 25. marca 2014, Marcuccio/Komisia, T‑126/11 P‑DEP, EU:T:2014:171, bod 13, a z 11. decembra 2014, Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P‑DEP, EU:T:2014:1083, bod 13

2.      Podľa znenia článku 105 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu sa za nahraditeľné trovy konania považujú „nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nahraditeľné trovy konania sú ohraničené na jednej strane trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred uvedeným súdom, a na strane druhej strane trovami konania, ktoré boli nevyhnutné na tento účel.

V tejto súvislosti súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale môže stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie zobrať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

Pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd voľne posúdiť okolnosti veci pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.

Pri určení výšky nahraditeľných trov konania Súd pre verejnú službu zohľadní všetky okolnosti danej veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania, vrátane nutných výdavkov týkajúcich sa konania o určení výšky trov konania.

(pozri body 35 – 38)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenie z 23. marca 2012, Kerstens/Komisia, T‑498/09 P‑DEP, EU:T:2012:147, bod 15

Súd pre verejnú službu: uznesenia z 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, EU:F:2009:149, bod 22; z 26. apríla 2010, Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, EU:F:2010:32, body 23 a 24, a z 27. septembra 2011, De Nicola/EIB, F‑55/08 DEP, EU:F:2011:155, bod 41

3.      V prípade sporu o určenie trov konania, odmeny splatné za služby advokáta v štádiu konania pred podaním žaloby nie sú výdavkami, ktoré sa nahrádzajú, s výnimkou osobitných prípadov.

(pozri bod 39)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 28. októbra 2010, Cerafogli/ECB, F‑23/09, EU:F:2010:138, bod 63

4.      Cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom, ktoré vynaložili iné osoby ako advokát žalobcu, sú nahraditeľné, len ak prítomnosť týchto osôb bola nevyhnutná na účely konania.

(pozri bod 40)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie z 8. júla 1998, uznesenie Eugénio Branco/Komisia, T‑85/94 (92) a T‑85/94 (122) (92), EU:T:1998:156, bod 24 a citovaná judikatúra

5.      Súd nie je viazaný vyúčtovaním predloženým účastníkom konania, ktorý chce požadovať náhradu trov konania, ale je povinný zohľadniť iba celkový počet odpracovaných hodín, ktoré sa môžu javiť ako objektívne nevyhnutné na účely konania.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: uznesenia z 26. apríla 2010, Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, EU:F:2010:32, bod 29, a z 25. októbra 2012, Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, F‑50/09 DEP, EU:F:2012:147, bod 21

6.      Na základe článku 106 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu do výlučnej právomoci Súdu pre verejnú službu patrí uznanie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania zo záväzku nahradiť trovy konania vysloveného týmto súdom a určenie uplatniteľnej sadzby.

(pozri bod 61)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: uznesenie z 24. októbra 2014, Marcuccio/Komisia, F‑14/10 DEP, EU:F:2014:240, bod 32