Language of document : ECLI:EU:C:2017:287

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 6. apríla 2017 (1)

Vec C531/15

Elda Otero Ramos

proti

Servicio Galego de Saúde

a

Instituto Nacional de la Seguridad Social

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko)]

„Sociálna politika – Smernica 2006/54/ES – Rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia – Článok 19 – Pravidlá prenesenia dôkazného bremena – Smernica 92/85/EHS – Článok 4 – Hodnotenie činností, ktoré môžu zahŕňať expozíciu látkam, postupom či pracovným podmienkam“






1.        Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd, Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko), žiada o výklad pravidiel, ktoré prenášajú dôkazné bremeno na odporcu v konaniach, v ktorých navrhovateľ tvrdí, že zásada rovnosti zaobchádzania nebola na neho uplatnená z dôvodu pohlavia. Prenesenie dôkazného bremena vyplýva zo smernice 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2). Konanie o veci samej sa týka zamestnankyne, ktorá tvrdí, že v období dojčenia jej dieťaťa bola vystavená pracovným podmienkam, ktoré mohli nepriaznivo ovplyvniť jej zdravie alebo zdravie jej bábätka. Jej tvrdenie bolo prednesené v súlade s vnútroštátnymi predpismi, ktoré vykonávajú smernicu 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(3). Otázky predložené vnútroštátnym súdom vyžadujú, aby tento súd poskytol usmernenie, ako sa má vykladať táto smernica spoločne s predpismi smernice 2006/54 o dôkaznom bremene.

 Právo Únie

 Charta základných práv Európskej únie

2.        V článku 23 Charty základných práv Európskej únie(4) sa stanovuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

 Smernica 89/391

3.        Smernica 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(5) definuje „prevenciu“ ako „všetky postupy alebo opatrenia vykonávané alebo plánované vo všetkých etapách práce v podniku, zamerané na predchádzanie ohrozeniu pri práci alebo na jeho obmedzenie“.(6) Smernica stanovuje, že najmä citlivé rizikové skupiny treba chrániť pred nebezpečenstvami, ktoré ich osobitne ohrozujú,(7) a splnomocňuje normotvorcu EÚ, aby prijal samostatné smernice na podporu zlepšenia pracovného prostredia, pokiaľ ide o bezpečnosť a zdravie pracovníkov.(8)

 Smernica 92/85

4.        Ciele smernice 92/85 zahŕňajú zavedenie minimálnych požiadaviek na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, najmä v pracovnom prostredí.(9) Tehotné pracovníčky a pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky sa považujú za osobitnú rizikovú skupinu.(10) Takáto ochrana by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by sa dotknúť smerníc týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.(11) Niektoré druhy činností môžu predstavovať špecifické riziko vystavenia sa pôsobeniu nebezpečných látok a vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok pre dojčiace ženy. V relevantných prípadoch sa tieto riziká musia vyhodnocovať a výsledky tohto hodnotenia oznámiť pracovníčkam.(12) V prípade, že by toto hodnotenie odhalilo existenciu rizika pre bezpečnosť a zdravie pracovníčky, treba zabezpečiť ochranu takejto pracovníčky.(13) Dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať činnosti vyhodnotené ako činnosti spojené s rizikom vystavenia sa niektorým zvlášť nebezpečným látkam alebo pracovným podmienkam, ohrozujúcim ich bezpečnosť a zdravie.(14)

5.        Článok 1 ods. 1 stanovuje, že účelom smernice 92/85, „ktorá je desiatou samostatnou smernicou v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS, je vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.“

6.        Dojčiaca pracovníčka je vymedzená v článku 2 písm. c) ako „pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou“.(15)

7.        V súlade s článkom 3 ods. 1 Komisia vypracovala usmernenia na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2.(16)

8.        Článok 4 ods. 1 stanovuje, že pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I,(17) zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia dotknutých zamestnankýň v zmysle článku 2. Takéto hodnotenie sa vykonáva, aby sa vyhodnotili všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky, okrem iného na dojčenie dotknutej zamestnankyne, a aby sa rozhodlo, aké opatrenia sa prijmú. Podľa článku 4 ods. 2 dotknutá zamestnankyňa musí byť informovaná o výsledkoch hodnotenia a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci. Uvedené usmernenia slúžia ako základ pre takéto hodnotenie.

9.        Článok 5 s názvom „Opatrenia na základe výsledkov hodnotenia“, uvádza:

„1.      Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 ods. 1 poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

2.      Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/alebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.

3.      Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.

…“

10.      Článok 11 prvý odsek znie takto:

„Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

1.      V prípadoch uvedených v (článku 5) musia byť zabezpečené zamestnanecké práva pracovníčok v zmysle článku 2, týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;

…“

 Smernica 2006/54

11.      Odôvodnenia smernice 2006/54 stanovujú po prvé, že smernica Rady 97/80/ES(18) obsahuje ustanovenia, ktorých účelom je, okrem iného, zavedenie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a so ženami.(19) Po druhé z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že nepriaznivé zaobchádzanie so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materstvom predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Smernica 2006/54 by sa preto mala výslovne vzťahovať na takéto zaobchádzanie.(20) Po tretie Súdny dvor uznal, že s ohľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania je oprávnené chrániť biologický stav ženy v čase tehotenstva a materstva a zaviesť opatrenia na ochranu materstva ako prostriedok na dosiahnutie skutočnej rovnosti. Smernica 92/85 by preto nemala byť dotknutá smernicou 2006/54.(21) Ciele smernice 2006/54 teda zahŕňajú ochranu zamestnaneckých práv žien na materskej dovolenke, aby sa v dôsledku tejto dovolenky nezhoršili ich podmienky, a aby mali prospech z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by boli mali nárok v čase ich absencie.(22)

12.      Po štvrté odôvodnenia uznávajú, že „prijatie pravidiel o dôkaznom bremene zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by sa preto mali prijať ustanovenia na zabezpečenie toho, že dôkazné bremeno sa presunie na odporcu, ak je na prvý pohľad zrejmé, že ide o diskrimináciu, okrem konaní, v ktorých je skutkovú podstatu povinný skúmať súd alebo iný príslušný vnútroštátny orgán. Je však potrebné objasniť, že zhodnotenie skutočností, z ktorých možno usudzovať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, ostáva naďalej v pôsobnosti príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnym právom alebo obvyklými postupmi. V pôsobnosti členských štátov je aj zavedenie takých pravidiel dokazovania, ktoré sú pre žalobcov výhodnejšie, a to v akejkoľvek fáze konania“.(23)

13.      Článok 1 stanovuje, že účelom smernice 2006/54 je „zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania“.

14.      Priama diskriminácia je definovaná v článku 2 ods. 1 písm. a) tak, že k nej dochádza, „keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii“. Nepriama diskriminácia existuje, „keď by sa v dôsledku zdanlivo neutrálneho ustanovenia, kritéria alebo praxe obzvlášť znevýhodnili osoby jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia, iba ak by toto ustanovenie, kritérium alebo prax boli objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa by boli primerané a nevyhnutné“ (článok 2 ods. 1 písm. b). Podľa článku 2 ods. 2 písm. c) „diskriminácia“ zahŕňa „akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky v zmysle (smernice 92/85)“.

15.      V hlave II sú uvedené osobitné ustanovenia týkajúce sa zákazu diskriminácie v oblasti rovnakej odmeny a rovnakého zaobchádzania v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia. Časť hlavy II tvorí kapitola 3, ktorá obsahuje článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odborné vzdelávanie a zamestnanie a pracovného podmienky.

16.      Článok 19, ktorý tvorí hlavu III („Horizontálne ustanovenia“)

„1.      Členské štáty prijmú v súlade so svojimi vnútroštátnymi súdnymi systémami nevyhnutné opatrenia, aby prislúchalo odporcovi preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, hneď ako sa osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii.

2.      Odsek 1 nebráni členským štátom, aby zaviedli pravidlá dokazovania, ktoré sú pre navrhovateľov výhodnejšie.

4.      Odseky [1 a 2] sa vzťahujú aj na:

a)      situácie obsiahnuté …, pokiaľ ide o diskrimináciu z dôvodu pohlavia, v [smernici 92/85] …

…“

17.      Podľa článku 28 smernica 2006/54 sa nedotýka ustanovení týkajúcich sa ochrany žien, najmä v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. Tiež je osobitne uvedené, že sa nedotýka, okrem iného, smernice 92/85.

 Španielske právne predpisy

18.      Podľa článku 26 ods. 1 Ley de Prevención de Riesgos Laborales (zákon o prevencii pracovných rizík) (ďalej len „LPRL”) pri hodnotení rizík treba určiť povahu, stupeň a trvanie vystavenia zamestnankýň, ktoré sú tehotné alebo ktoré nedávno porodili, látkam, postupom alebo pracovným podmienkam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie zamestnankyne, alebo plodu pri akejkoľvek činnosti, ktorá môže predstavovať špecifické riziko. Ak z výsledkov hodnotenia vyplynie riziko pre bezpečnosť a zdravie alebo možný vplyv na tehotenstvo alebo dojčenie uvedených zamestnankýň, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na zabránenie vystavenia tomuto riziku prostredníctvom úpravy pracovných podmienok alebo pracovného času dotknutej zamestnankyne. Ak je to nevyhnutné, k týmto opatreniam patrí nevykonávanie nočnej práce alebo práce na zmeny.

19.      Podľa článku 26 ods. 2 tohto zákona, ak úprava pracovných podmienok alebo pracovného času nie je možná, alebo ak podmienky na pracovnom mieste môžu napriek takej úprave nepriaznivo ovplyvniť zdravie tehotnej zamestnankyne alebo plodu, musí zamestnankyňa vykonávať inú funkciu, ktorá je zlučiteľná s jej stavom. Zamestnávateľ musí po porade so zástupcami zamestnancov vypracovať zoznam pracovných miest, ktoré nie sú rizikové. Pokiaľ to bude možné, bude zamestnankyňa preložená na takéto pracovné miesto. Článok 26 ods. 3 však stanovuje, že ak uvedená zmena pracovného miesta nie je technicky alebo objektívne možná alebo ak ju nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, môže byť pracovná zmluva dotknutej zamestnankyne prerušená z dôvodu, že je vystavená riziku počas tehotenstva, na dobu, ktorá je nevyhnutná na ochranu jej bezpečnosti a zdravia, a to do času, kým sa nemôže vrátiť na svoje predchádzajúce pracovné miesto alebo na iné pracovné miesto, ktoré je zlučiteľné s jej stavom.

20.      Podľa článku 26 ods. 4 tohto zákona spadá zamestnankyňa, ktorá dojčí svoje dieťa, do pôsobnosti článku 26 ods. 1 a 2 za predpokladu, že by jej pracovné podmienky mohli nepriaznivo ovplyvniť jej zdravie alebo zdravie jej dieťaťa, a o tejto skutočnosti jej vystaví potvrdenie zdravotné oddelenie patriace pod Instituto Nacional de la Seguridad Social (Národný inštitút pre sociálne zabezpečenie, ďalej len „INSS“), spolu so správou lekára patriaceho pod Servicio Nacional de Salud (Štátna zdravotná služba), ktorý ošetruje zamestnankyňu alebo jej dieťa. Ak nie je v danom prípade možné preradenie na iné pracovné miesto, môže byť dotknutej zamestnankyni prerušená zmluva podľa článku 26 ods. 3 z dôvodu rizika počas dojčenia dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov.

21.      Článok 135a Ley General de la Seguridad Social (ďalej len „všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení“) stanovuje, že na účely peňažnej dávky, ktorá sa vypláca dojčiacej matke, ktorá sa považuje za vystavenú riziku na svojom pracovnom mieste, (ďalej len „peňažná dávka“), za chránenú situáciu sa považuje obdobie prerušenia pracovnej zmluvy v prípade, keď nebolo možné prevedenie zamestnankyne na iné pracovné miesto v súlade s článkom 26 ods. 4 LPRL.

22.      Vnútroštátny súd dodáva, že Ley Orgánica 3/2007, de 22 de marzo, para la igualdad efectiva de mujeres y hombres (zákon č. 3/2007 z 22. marca o účinnom presadzovaní rovnosti žien a mužov) zaviedol ustanovenia, ktoré upravujú situáciu matiek, ktoré sú vystavené rizikám v období, keď dojčia svoje deti. Pred prijatím tohto zákona nebolo ich postavenie v španielskom práve upravené, právna úprava bola prijatá na zosúladenie so smernicou 92/85, a najmä s článkom 5 ods. 3 tejto smernice.

 Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

23.      Pani Elda Oterová Ramosová je zamestnaná ako zdravotná sestra na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti Centro Hospitalario Universitario de A Coruña (Univerzitná nemocnica v meste La Coruña, ďalej len „nemocnica“), ktorá je súčasťou Servicio Galego de Saúde (Galícijská zdravotná služba). Dňa 22. decembra 2011 sa jej narodila dcéra, ktorú od narodenia dojčila.

24.      Dňa 8. mája. 2012 pani Oterová Ramosová požiadala INSS o vydanie lekárskeho potvrdenia, ktoré osvedčuje, že sa na ňu vzťahuje definícia zamestnankyne, ktorá dojčí svoje dieťa v súlade s vnútroštátnymi predpismi, a že v dôsledku plnenia svojich povinností zdravotnej sestry na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti nemocnice je vystavená riziku.(24)

25.      Pri posúdení týkajúcom sa žiadosti pani Oterovej Ramosovej sa prihliadalo na nasledujúcu informáciu: po prvé vyhlásenie vedúceho oddelenia ľudských zdrojov nemocnice, že: i) pani Oterová Ramosová je zamestnaná ako zdravotná sestra na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti; ii) jej pracovné podmienky zahŕňajú prevádzku na zmeny v režime ranných, popoludňajších, večerných a nočných zmien; iii) osobitné riziko týkajúce sa dojčiacej matky bolo spresnené v priloženej správe z odboru preventívneho lekárstva, a iv) jej pracovné miesto bolo zaradené do „zoznamu pracovných miest, ktorý zostavil zamestnávateľ po porade so zástupcami zamestnancov, ako nerizikové“; po druhé správa, ktorú vypracoval lekár oddelenia preventívneho lekárstva [zmienená v bode iii) vyššie], ktorá potvrdzuje, že bolo vykonané posúdenie pani Oterovej Ramosovej, a že lekárska správa, ktorú predložila, bola takisto preskúmaná, lekár vyhlásil, že je „spôsobilá… na výkon úloh zodpovedajúcich jej pracovnému miestu, pričom neexistuje riziko týkajúce sa dojčenia“.(25)

26.      O dva dni neskôr INSS svojím rozhodnutím z 10. mája 2012 zamietol žiadosť pani Oterovej Ramosovej z dôvodu, že sa nepreukázalo, že jej pracovné podmienky nepriaznivo ovplyvňujú jej zdravie (alebo zdravie jej dieťaťa). Preto jej bolo oznámené, že nie je na mieste začať konanie o udelenie peňažnej dávky.(26)

27.      Dňa 11. júla 2012 pani Oterová Ramosová napadla rozhodnutie INSS na Juzgado de lo Social No 2, de A Coruña (Pracovný súd č. 2 La Coruña, Španielsko).(27) K žalobe pripojila list podpísaný jej nadriadeným, lekárom a vedúcim oddelenia urgentnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „správa nadriadeného pracovníka“). Podľa tohto listu zdravotná sestra, ktorá pracuje na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je dojčiacou matkou, je vystavená fyzikálnym, chemickým, biologickým a psychosociálnym rizikám, ktoré ohrozujú udržanie laktácie. Správa nadriadeného zahŕňala nasledujúce informácie o biologických faktoroch. Zdravotné sestry sú vystavené napríklad chrípke typu A, bakteriálnym infekciám, multirezistentným baktériám, vírusu HIV a hepatitíde. Pokiaľ ide o fyzikálne činitele, oddelenie urgentnej zdravotnej starostlivosti prijíma rôznych pacientov, z ktorých má väčšina závažné pohybové ťažkosti spôsobené vekom alebo akútnym alebo chronickým ochorením. Zdravotné sestry sú tak vystavené fyzickej a svalovej záťaži. Fyzická záťaž sa zvyšuje, ak sú pacienti v kritickom stave (pacienti v kóme, pacienti so zastavením kardiorespiračnej činnosti, pacienti v konečných štádiách ochorenia), vo vzťahu k chemickým činiteľom, dochádza k expozícii všetkým typom chemickej liečby, pretože na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti sa liečia všetky typy ochorení. Psychosociálne riziká spočívajú v tom, že zamestnanci pracujú v trojzmennej prevádzke (práca na zmeny a nočná práca). Dochádza tiež k stresu alebo záťaži spôsobenej nutnosťou zvládať kolísajúce množstvo pacientov, ktoré môže byť vysoké, keďže nie je stanovené, koľko pacientov pripadá na jednu zdravotnú sestru. V čase zvýšených požiadaviek na zdravotnú starostlivosť sa zamestnanci musia stále znovu prispôsobovať, aby mohli vykonávať svoje úlohy a organizovať svoju prácu. U dojčiacich zamestnankýň práca na zmeny a nočná práca mení vylučovanie prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu mlieka. Nepravidelná pracovná doba a nočná práca môžu viesť k vzniku mastitídy kvôli zmene rytmu odsávania mlieka.

28.      Dňa 24. októbra 2013 bola žaloba pani Oterovej Ramosovej zamietnutá. Prvostupňový súd rozhodol, že podľa vnútroštátnej judikatúry sa bude pri posúdení dôkazov, či existuje riziko na účely udelenia peňažnej dávky, uplatňovať striktné kritérium. Pani Oterová Ramosová podala odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý sa pýta, či jej situácia spadá do pôsobnosti smernice 2006/54. V prípade kladnej odpovede žiada o usmernenie k tomu, či treba najmä článok 19 tejto smernice vykladať vo svetle ustanovení smernice 92/85. Vnútroštátny súd preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Vzťahujú sa pravidlá o dôkaznom bremene stanovené v článku 19 smernice [2006/54] na rizikovú situáciu počas dojčenia upravenú v článku 26 ods. 4 v spojení s článkom 26 ods. 3 [LPRL], ktorý bol prijatý s cieľom prebrať článok 5 ods. 3 [smernice 92/85] do španielskeho práva?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno považovať existenciu rizík týkajúcich sa dojčenia pri výkone povolania zdravotnej sestry na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti, preukázaných prostredníctvom správy vystavenej lekárom, ktorý je zároveň vedúcim oddelenia urgentnej zdravotnej starostlivosti nemocnice, v ktorej je zamestnankyňa zamestnaná, za skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii v zmysle článku 19 [smernice 2006/54]?

3.      V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, možno vychádzať z toho, že ak pracovné miesto zamestnankyne patrí medzi pracovné miesta, ktoré sú na zozname pracovných miest, ktorý zostavil zamestnávateľ po porade so zástupcami zamestnancov, uvedené ako nerizikové, a ak oddelenie preventívneho lekárstva/prevencie pracovných rizík predmetnej nemocnice vydalo vyhlásenie o spôsobilosti, pričom uvedené listiny neobsahujú žiadne podrobnejšie informácie o tom, akým spôsobom bol vyvodený tento záver, je v každom prípade a bez možnosti spochybnenia preukázané, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle článku 19 [smernice 2006/54]?

4.      V prípade kladnej odpovede na druhú otázku a zápornej odpovede na tretiu otázku, ktorý z účastníkov konania – zamestnankyňa, ktorá je navrhovateľkou, alebo zamestnávateľ, ktorý je odporcom – nesie podľa článku 19 [smernice 2006/54] – po preukázaní existencie rizík pre matku alebo dojčené dieťa vyplývajúcich z výkonu práce – dôkazné bremeno o tom, že po prvé, úprava pracovných podmienok alebo pracovného času nie je možná, alebo podmienky na pracovnom mieste môžu napriek takej úprave nepriaznivo ovplyvniť zdravie tehotnej zamestnankyne alebo dojčeného dieťaťa (článok 26 ods. 2 v spojení s článkom 26 ods. 4 [LPRL], ktorým sa preberá článok 5 ods. 2 [smernice 92/85]), a že po druhé, zmena pracovného miesta nie je technicky alebo objektívne možná alebo ju nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov (článok 26 ods. 3 v spojení s článkom 26 ods. 4 [LPRL], ktorým sa preberá článok 5 ods. 3 [smernice 92/85])?“

29.      Písomné pripomienky predložili pani Oterová Ramosová, INSS, španielska vláda a Európska komisia. Na pojednávaní 19. októbra 2016 predniesli ústne vyjadrenia tí istí účastníci konania s výnimkou pani Oterovej Ramosovej.

 Posúdenie

 Úvodné poznámky

30.      Cieľom smernice 92/85, ktorá bola prijatá na základe článku 118a Zmluvy o EHS (predchodca článku 153 ZFEÚ), je totiž podporiť zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok pri práci.(28) Táto smernica je jedným z opatrení prijatých v rámci smernice 89/391.(29) Smernica 92/85 okrem iného označuje dojčiace matky ako zvlášť citlivú rizikovú skupinu pracovníčok, ktoré treba chrániť pred nebezpečenstvami, ktoré ich osobitne ohrozujú a musia byť pre ne prijaté opatrenia s ohľadom na ich bezpečnosť a zdravie.(30) Táto ochrana by sa nemala dotýkať smerníc o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a so ženami.(31) Smernica 2006/54 je jedným z príkladov takéhoto typu opatrenia.

31.      Je nesporné, že v rozhodujúcom období sa na pani Oterovú Ramosovú vzťahovala definícia zamestnankyne, ktorá dojčí, podľa článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 92/85, a že jej zamestnávateľ bol preto povinný vykonať posúdenie rizika podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice v súlade s usmerneniami spomenutými v článku 3 ods. 1.

32.      Všetky štyri otázky predložené vnútroštátnym súdom spolu súvisia, keďže sú založené na predpoklade, že výsledkom posúdenia podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice 92/85, ak sa vykoná správne a na základe príslušných dôkazov, môže byť odhalenie nebezpečenstva pre zdravie alebo bezpečnosť pani Oterovej Ramosovej alebo možného vplyvu na jej stav dojčiacej matky. Z tohto predpokladu teda vyplýva, že podmienky pre ďalší postup podľa článku 5 smernice 92/85 by boli splnené.

 O prvej otázke

 Všeobecné poznámky

33.      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd chce uistiť o tom, že situácia, o ktorej musí rozhodnúť, spadá do pôsobnosti smernice 2006/54. Kladie si konkrétne otázku, či pani Oterová Ramosová nesie dôkazné bremeno, alebo či došlo k preneseniu dôkazného bremena, ktoré teraz znášajú odporcovia.

34.      V rámci konania o návrhu na začatie prejudiciálneho konania zabezpečujúcom spoluprácu medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom Súdnemu dvoru prislúcha poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď, ktorá bude preň užitočná a umožní mu rozhodnutie vo veci. Na tento účel Súdny dvor môže preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Ďalej je povinnosťou Súdneho dvora vykladať všetky ustanovenia práva EÚ, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru.(32) Napriek tomu, že prvá otázka vnútroštátneho súdu výslovne odkazuje len na článok 5 ods. 3 smernice 92/85, to nebráni tomu, aby tento súd poskytol vnútroštátnemu súdu všetky potrebné prvky výkladu práva EÚ, vrátane iných ustanovení tejto smernice (tu konkrétne článku 4), ktoré mu môžu pomôcť rozhodnúť vo veci, ktorá mu bola predložená, bez ohľadu na to, či na tieto ustanovenia tento súd odkázal v znení svojich otázok. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad.(33)

35.      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania INSS rozhodol, že „požadované osvedčenie nebude vydané, pretože nebolo preukázané, že podmienky pracovného miesta, ktoré žalobkyňa zastáva, nepriaznivo ovplyvňujú jej zdravie alebo zdravie jej dieťaťa…“. Prvá otázka však vychádza z predpokladu, že existovali dôkazy o existencii takéhoto rizika.(34)

36.      Smernica 92/85 zaviedla požiadavku posúdenia a oznámenia rizík. Ak výsledky posúdenia rizík vykonaného podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie zamestnankyne, článok 5 ods. 1 a 2 stanovuje, že zamestnávateľ musí dočasne prispôsobiť pracovné podmienky alebo pracovný čas zamestnankyne.(35) Ak toto nie je možné za daných okolností, dotknutú zamestnankyňu je nutné previesť na inú prácu. Iba v prípade, že takéto opatrenie nie je možné, článok 5 ods. 3 smernice stanovuje, že zamestnankyni sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne pracovné voľno na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.(36)

37.      Ak posúdenie podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85 nepoukazuje na riziko, z tohto ustanovenia spolu s článkom 5 ods. 1 smernice 92/85 vyplýva, že zamestnávateľ nie je povinný prijať ďalšie opatrenia. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že práve preto, že posúdenie rizika nemocnicou podľa článku 4 viedlo k záveru, že pani Oterová Ramosová nie je vystavená riziku, nebola splnená podmienka podľa článku 5 na posúdenie nutnosti prispôsobiť pracovné podmienky pani Oterovej Ramosovej, či by mala byť prevedená na inú prácu, alebo či by jej malo byť poskytnuté pracovné voľno.

38.      Takisto je zrejmé, že pani Oterová Ramosová spochybňuje posúdenie nemocnice a napáda rozhodnutie INSS, ktorým jej zamietol žiadosť o peňažnú dávku. Domnieva sa, že zo skutkových okolností opísaných v návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že jej práca zdravotnej sestry na nemocničnom oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti ju skutočne vystavovala riziku a zjavne nebolo možné zosúladiť požiadavky jej pracovného miesta s dojčením jej dieťaťa.

39.      Prvým krokom v konaní ustanovenom smernicou 92/85 je preukázať v súlade s článkom 4, či je zdravie alebo bezpečnosť zamestnankyne, na ktorú sa vzťahuje článok 2, ohrozená. Na rozhodnutie o tom, či posúdenie situácie pani Oterovej Ramosovej bolo správne, bude nutné zohľadnenie skutkových otázok, ktoré je povinný vykonať vnútroštátny súd. Správny výklad požiadaviek článku 4 ods. 1 smernice 92/85 však prináleží Súdnemu dvoru.

40.      Prvú otázku preto treba chápať tak, že jej predmetom je: i) výklad článku 4 smernice 92/85, ii) (ak je rozhodnutie založené na posúdení podľa tohto ustanovenia napadnuté dotknutou zamestnankyňou), či dôkazné bremeno znáša navrhovateľ alebo odporca na účely článku 19 smernice 2006/54, a iii) (ak je toto podanie úspešné a preukáže sa riziko pre dotknutú zamestnankyňu), či v tom prípade je zamestnávateľ povinný určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 5 smernice 92/85.

 Smernica 92/85

41.      Medzi účastníkmi konania je zrejmé, že je nevyhnutné určiť, či bolo rozhodnutie INSS o neexistencii rizika pre pani Oterovú Ramosovú založené na správnom posúdení jej okolností.

42.      Podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85 zamestnávateľ „zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle článku 2,“… „pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam“, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I. Takéto hodnotenie vykonáva, aby „vyhodnotil všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo a dojčenie…“, a „rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať“.(37)

43.      Tieto ustanovenia treba vykladať v spojení s usmerneniami, na ktoré odkazuje článok 3 ods. 1 smernice 92/85, ktorých cieľom podľa článku 3 ods. 2 smernice 92/85 „je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4 ods. 1“. Z týchto usmernení je zrejmé, že požiadavky článku 4 ods. 1 nesplní široké a všeobecné posúdenie pracoviska, podmienok výkonu jednotlivých prác a všeobecný stav zdravia priemernej zamestnankyne, ktorá je tehotná, nedávno porodila, alebo ktorá chce dojčiť svoje dieťa.

44.      Tieto usmernenia preto zdôrazňujú, že „niektoré nebezpečenstvá môžu ovplyvniť zdravie tehotných žien a matiek novorodencov a ich detí“. Podľa týchto usmernení kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie rizika „je najchúlostivejšou súčasťou procesu, pretože osoba, vykonávajúca posúdenie, musí byť spôsobilá a musí skutočne zohľadniť relevantné informácie, vrátane informácií poskytnutých samotnými tehotnými ženami alebo ich zástupcami, pri uplatnení vhodných metód, aby mohla dospieť k záveru, či zistené nebezpečenstvá naozaj predstavujú pre zamestnankyne rizikovú situáciu“.(38) Posúdenie rizika „musí prihliadať na preventívne aspekty (smernice 89/391)“.(39) Posúdenie rizika „je osobitnej povahy, pretože musí zohľadniť neustále sa vyvíjajúci stav, ktorý je u každej jednotlivej ženy odlišný. Okrem toho posúdenie sa netýka len ženy, ale aj jej nenarodeného dieťaťa alebo dojčeného dieťaťa. … Jednorazové hodnotenie nemusí byť dostatočné, keďže tehotenstvo je dynamický proces a nie statický stav. Ďalej nielen v jednotlivých štádiách tehotenstva, ale aj po pôrode môžu ženu a jej nenarodené dieťa alebo novorodenca ovplyvniť rôzne nebezpečenstvá v rôznej miere… Lekárske odporúčania, správy a potvrdenia by mali vždy zohľadňovať pracovné podmienky. To je zvlášť dôležité z hľadiska stavu jednotlivej ženy… Posúdenie rizika by malo zohľadniť lekárske odporúčania týkajúce sa konkrétnej ženy“.(40) Usmernenia zdôrazňujú, že zamestnávatelia musia predbežne hodnotiť riziká, pričom „existujú iné riziká (ako napr. riziká ohrozujúce tehotenstvo) pre ženy, ktoré nedávno porodili, alebo ktoré dojčia. Zamestnávatelia musia zabezpečiť, že pracovníčky, ktoré dojčia, nie sú vystavené rizikám, ktoré môžu poškodiť zdravie alebo bezpečnosť po celú dobu dojčenia“.(41)

45.      Usmernenia takisto obsahujú dve podrobné tabuľky. Prvá tabuľka má názov „Posúdenie rizík pre generické nebezpečenstvá a súvisiace situácie“, ktoré „sa pravdepodobne týkajú väčšiny tehotných žien, matiek novorodencov alebo dojčiacich matiek“. (42) Druhá tabuľka má názov „Posúdenie rizika: osobitné nebezpečenstvá a (spôsoby ich odvrátenia)“. Jej úvod poukazuje na to, že „tehotenstvo je dynamický stav, počas ktorého prebiehajú neustále zmeny a vývoj, a preto rovnaké pracovné podmienky môžu spôsobovať rôznym ženám v rôznych štádiách tehotenstva a ženám, ktoré sa vracajú do práce po pôrode alebo počas dojčenia, rôzne problémy z hľadiska zdravia a bezpečnosti. Niektoré z týchto problémov sú predvídateľné a platia všeobecne… iné závisia od okolností jednotlivca a osobnej zdravotnej histórie“. Tabuľka ďalej skúma fyzikálne, biologické činitele,(43) chemické činitele a pracovné podmienky.(44)

46.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že práca pani Oterovej Ramosovej bola klasifikovaná ako „neriziková,“ a že ona je „spôsobilá“ na výkon práce. Z toho zrejme vyplýva, že zamestnávateľ vo svojom prístupe plne nezohľadnil jej konkrétne okolnosti. Po prvé nie je zrejmé, či z klasifikácie jej práce zdravotnej sestry na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti ako „nerizikovej“ vyplýva, že pracovné miesto bolo nerizikové pre tehotné pracovníčky a pracovníčky, ktoré nedávno porodili, alebo či bola konkrétne zohľadnená situácia dojčiacich matiek.(45) Po druhé nie je tu vôbec uvedené, či bolo vykonané posúdenie rizík, ktorým by bola vystavená samotná pani Oterová Ramosová ako dojčiaca matka počas výkonu tejto práce, ako napríklad možný dopad na laktáciu, alebo či existovala pravdepodobnosť mastitídy alebo infekcie. Po tretie nebola uvedená informácia, či bolo vykonané posúdenie rizika expozície fyzikálnym, biologickým a chemickým činiteľom uvedeným v prílohe smernice 92/85.

47.      Po štvrté posúdenie nemocnice spočíva v podstate vo vyhlásení, že pani Oterová Ramosová je „spôsobilá“ na výkon povinností, ktoré sú súčasťou jej práce, a že jej dojčenie nie je ohrozené. Spomínam si však, že posúdenie je preventívne opatrenie, ktorého cieľom je chrániť dojčiacu matku,(46) a že správa nadriadeného vykresľuje celkom iný obraz práce zdravotnej sestry na oddelení urgentnej zdravotnej starostlivosti (uvádza, napríklad, že zamestnanci prichádzajú do kontaktu s pacientmi nakazenými hepatitídou).(47)

48.      Jedine vnútroštátny súd, ktorý môže preskúmať skutkové okolnosti, môže posúdiť, či posúdenie nemocnice spĺňa náležitosti článku 4 ods. 1 smernice 92/85. Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že to tak nie je, ďalším krokom bude zvážiť, či pani Oterová Ramosová patrí do pôsobnosti smernice 2006/54, a teda, či sa na ňu vzťahuje článok 19 tejto smernice. Ďalej z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd chce tiež určiť, či pani Oterová Ramosová mohla byť chránená opatreniami prijatými podľa článku 5 smernice 92/85.

 Smernica 2006/54

49.      INSS a Španielsko tvrdia, že táto vec nespadá do pôsobnosti smernice 2006/54. Pani Oterová Ramosová a Komisia zastávajú opačný názor.

50.      Ani ja nesúhlasím s reštriktívnym výkladom smernice 2006/54, ktorý podávajú INSS a španielska vláda.

51.      Účelom tejto smernice 2006/54 podľa článku 1 je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami vo veciach zamestnania a povolania.

52.      Je pravda, že ženy, ktoré sú na materskej dovolenke podľa článku 8 smernice 92/85, „sa nachádzajú v osobitnej situácii, ktorá si vyžaduje, aby sa im poskytla osobitná ochrana, teda v situácii, ktorú nemožno zamieňať so situáciou muža ani so situáciou ženy, ktorí skutočne pôsobia na svojom pracovnom mieste“.(48) Neznamená to však, ako naznačujú INSS a Španielsko, že všetky zamestnankyne, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice 92/85, spadajú mimo rozsah pôsobnosti smernice 2006/54.

53.      Pojmy priamej a nepriamej diskriminácie sú vymedzené jednotlivo v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2006/54. Článok 2 ods. 2 písm. c) stanovuje, že diskriminácia na základe pohlavia zahŕňa „akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky v zmysle [smernice 92/85]“.

54.      Článok 2 písm. c) smernice 92/85 definuje zamestnankyňu, ktorá dojčí, odkazom na vnútroštátnu legislatívu a/alebo prax. Vnútroštátny súd uvádza, že podľa článku 26 ods. 1 LPRL: „pri hodnotení rizík treba určiť povahu, stupeň a trvanie vystavenia zamestnankýň, ktoré sú tehotné alebo ktoré nedávno porodili, látkam, postupom alebo pracovným podmienkam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie zamestnankyne… pri akejkoľvek činnosti, ktorá môže predstavovať špecifické riziko“. Podľa článku 26 ods. 4 LPRL „…spadá zamestnankyňa, ktorá dojčí svoje dieťa, do pôsobnosti článku 26 ods. 1 … ak by jej pracovné podmienky mohli nepriaznivo ovplyvniť jej zdravie alebo zdravie jej dieťaťa, a o tejto skutočnosti jej vystaví potvrdenie…“ príslušný orgán. Z materiálov predložených Súdnemu dvoru ďalej nevyplýva, ako je „obdobie dojčenia“ (ako také) vymedzené vo vnútroštátnom práve a/alebo praxi.

55.      Súdny dvor opakovane rozhodol, že po prvé, „pokiaľ ide o ochranu tehotenstva a materstva,… [daná smernica] tým, že vyhradzuje členským štátom právo zachovať alebo prijať ustanovenia zamerané na túto ochranu, uznáva z pohľadu zásady rovnosti zaobchádzania bez rozdielu pohlavia tak zákonnosť ochrany biologických podmienok ženy počas tehotenstva a následne po ňom, ako aj ochrany osobitných vzťahov medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po pôrode“.(49)

56.      Predpokladám, že podľa práva a v súlade s prírodou(50) stav dojčiacej matky „súvisí“ s tehotenstvom a materstvom. Z článku 5 ods. 3 smernice 92/85 je zrejmé, že zamestnankyni, na ktorú sa vzťahuje článok 2, bude priznané pracovné voľno, ak nie je možné alebo dôvodné preložiť ju na iné pracovné miesto. Z toho vyplýva, že na stav dojčiacej matky sa vzťahujú pojmy „z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky“ v článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54.(51)

57.      Pojmy „nepriaznivé zaobchádzanie“ zahŕňajú nesprávne uplatňovanie požiadaviek článku 4 ods. 1 smernice 92/85 na dojčiacu matku. Ak dôjde k takejto situácii, dotknutá osoba je zbavená ochrany, ktorá jej náleží podľa tohto ustanovenia a je vystavená riziku. To je dané najmä tým, že zamestnávateľ v takom prípade nepristúpi k prijatiu potrebných preventívnych opatrení podľa článku 5 tejto smernice na ochranu jej bezpečnosti a zdravia. Takéto nepriaznivé zaobchádzanie je priamou diskrimináciou na základe pohlavia.

58.      Ďalej uvediem, že článok 28 (a odôvodnenie 24) smernice 2006/54 stanovuje, že smernica „sa nedotýka“ ustanovení týkajúcich sa ochrany žien, najmä v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. Z bežného významu týchto slov vyplýva, že smernica 92/85 existuje súčasne s opatreniami, ktoré ustanovuje smernica 2006/54 na vykonanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a so ženami vo veciach zamestnania a povolania. Práva týkajúce sa bezpečnosti a zdravia podľa smernice 92/85 teda nie sú smernicou 2006/54 oslabené, a už vôbec nie vylúčené.

59.      Sú v tomto prípade splnené podmienky na uplatnenie článku 19 ods. 1 smernice 2006/54?

60.      Podľa môjho názoru je odpoveď na uvedenú otázku kladná.

61.      Pani Oterová Ramosová sa zjavne považuje za osobu, ktorá bola poškodená v zmysle uvedeného ustanovenia. Tvrdí, že bola vystavená diskriminácii na základe pohlavia, keďže podľa jej tvrdenia jej zamestnávateľ nesplnil požiadavky smernice 92/85. Článok 19 ods. 4 písm. a) smernice 2006/54 výslovne stanovuje, že v takýchto prípadoch sa použijú pravidlá prenesenia dôkazného bremena podľa článku 19 ods. 1.

62.      Nevykonanie posúdenia v súlade s požiadavkami článku 4 ods. 1, prílohou I a usmerneniami opísanými v článku 3 ods. 1 smernice 92/85 predstavuje menej priaznivé zaobchádzanie s dojčiacou zamestnankyňou.(52) Takéto zaobchádzanie je zahrnuté v definícii diskriminácie podľa článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54, keďže sa naň vzťahuje krížový odkaz na smernicu 92/85 v článku 19 ods. 4 písm. a) smernice 2006/54 a predstavuje diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle tohto ustanovenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na takéto nároky sa vzťahuje článok 19 ods. 1 smernice 2006/54.

63.      Keď matka požiada o vystavenie potvrdenia a zamestnávateľ vykonáva posúdenie rizika podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85 (prvé štádium v procese poskytnutia ochrany podľa tejto smernice), pravidlá podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 sa zatiaľ neuplatňujú, a to z toho dôvodu, že tento proces je v kompetencii zamestnávateľa. Tieto pravidlá sa však stanú relevantnými až vtedy, keď je následné rozhodnutie napadnuté na súde alebo príslušnom orgáne.

64.      Na dotknutej osobe – v tomto prípade pani Oterovej Ramosovej – potom spočíva bremeno preukázať prima facie, že došlo k diskriminácii.(53) V konaní vo veci samej by navrhovateľka musela predložiť dôkazy (napríklad dôkazy obsiahnuté v liste jej nadriadeného),(54) ktoré vierohodne potvrdzujú, že došlo k nesprávnemu výkladu alebo aplikácii článku 4 ods. 1 smernice 92/85. Vo vnútroštátnom konaní by sa potom dôkazné bremeno prenieslo na odporcu.

65.      Cieľom predpisov, ktoré upravujú dôkazné bremeno, je zabezpečiť účinné vykonanie zásady rovnakého zaobchádzania.(55) Ako už Súdny dvor uviedol, cieľom sledovaným normami práva Únie, ktoré upravujú rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti práv tehotných žien alebo žien krátko po pôrode, je ich ochrana pred pôrodom a po ňom.(56) Tento cieľ, z ktorého vychádza smernica 92/85 a smernica 2006/54, by nebolo možné dosiahnuť, ak by pre úspech žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí ochrany bolo nutné, aby dotknutá žena preukázala, že je vystavená riziku.

66.      Predpokladám, že v situácii, keď zamestnávateľ vykoná posúdenie podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85 a určí, že dotknutá žena nie je vystavená riziku, nemožno od nej vyžadovať, aby vykonala svoje vlastné podrobné posúdenie rizika, aby presvedčivo vyvrátila posúdenie jej zamestnávateľa. Pravdepodobne sa nebude môcť poradiť s odborníkom na ochranu zdravia pri práci, ktorý by posúdil jej pracovné miesto, pracovné podmienky a riziko, ktorému je vystavená ona a/alebo jej dieťa, a ani nebude mať na takéto posúdenie finančné prostriedky. Takýto prístup by oslabil ochranu, ktorej prináleží podľa smernice 92/85. Podľa môjho názoru má článok 19 smernice 2006/54 riešiť práve takúto situáciu.

67.      Tento záver podporuje aj zásada rovnosti medzi mužmi a ženami zakotvená v článku 23 Charty, podľa ktorej rovnosť musí byť zabezpečená vo „všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.“ Pojem „vo všetkých oblastiach“ svedčí v prospech takého výkladu článku 19 ods. 1 smernice 2006/54, ktorý zabezpečí možnosť účinného vykonania práv, ktoré sú chránené podľa smernice 92/85.

68.      Vnútroštátny súd sa pýta, či zo skutočnosti, že podľa španielskeho práva je peňažná dávka vyplácaná podľa článku 11 ods. 1 smernice 92/85 dojčiacej matke, ktorej je udelené pracovné voľno, považovaná za dávku sociálneho zabezpečenia, vyplýva, že na takúto úpravu sa nemôže vzťahovať zákaz diskriminácie podľa článku 14 smernice 2006/54. Domnieva sa, že pokiaľ by malo byť obdobie pracovného voľna financované zamestnávateľom ženy, nevzťahoval by sa naň tento zákaz.

69.      Podľa môjho názoru sa kvalifikácia dávky vo vnútroštátnom systéme nedotýka uplatniteľnosti predpisov, ktoré upravujú dôkazné bremeno v článku 19 smernice 2006/54. Ak by sa malo rozlišovať na základe toho, či je pracovné voľno financované zamestnávateľom alebo štátnym režimom sociálneho zabezpečenia, potom by sa pôsobnosť smernice 2006/54 líšila podľa úprav v jednotlivých členských štátoch.(57) Takýto výsledok by nebol v súlade s jednotným výkladom práva EÚ. Z tohto dôvodu by mal byť teda odmietnutý.(58) Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby za takých okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, posúdil skutkový stav a uplatnil príslušné ustanovenia smernice 2006/54.(59)

70.      Preto vyvodzujem záver, že odpoveď na prvú otázku by mala znieť takto: pokiaľ sa vykonáva posúdenie podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85, je nutné preskúmať konkrétnu situáciu dojčiacej zamestnankyne a určiť, či je ohrozená jej bezpečnosť a zdravie alebo bezpečnosť a zdravie jej dieťaťa v súlade s týmto ustanovením, prílohou I a usmerneniami ustanovenými v článku 3 ods. 1 tejto smernice. Pokiaľ nie je takéto posúdenie riadne vykonané, ide o menej priaznivé zaobchádzanie dotknutej zamestnankyne, ktoré predstavuje diskrimináciu na účely článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54. Takéto zaobchádzanie je diskrimináciou z dôvodu pohlavia v zmysle článku 19 ods. 4 písm. a) smernice 2006/54 a spadá teda do pôsobnosti predpisov ustanovených v článku 19 ods. 1 tejto smernice, ktoré prenášajú dôkazné bremeno na odporcu. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či skutkové okolnosti prejednávanej veci preukazujú existenciu diskriminačného zaobchádzania. V rozsahu, v akom je v kontexte vnútroštátneho konania nevyhnutné, aby daný súd určil, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia (a prípadne aké opatrenia) podľa článku 5 smernice 92/85 na ochranu bezpečnosti a zdravia dotknutej zamestnankyne, na toto posúdenie sa uplatnia ustanovenia článku 19 smernice 2006/54.

 O druhej, tretej a štvrtej otázke

 Prípustnosť

71.      Druhá, tretia a štvrtá otázka majú byť založené na predpoklade, že na prvú otázku bude daná kladná odpoveď. Vnútroštátny súd sa v podstate chce uistiť o tom, ako sa v takýchto prípadoch uplatňujú predpisy, ktoré prenášajú dôkazné bremeno.

72.      Španielsko tvrdí, že druhá, tretia a štvrtá otázka sú neprípustné, pretože vnútroštátny súd v podstate žiada o usmernenie k posúdeniu skutkového stavu vo veci pani Oterovej Ramosovej.

73.      S tým nesúhlasím.

74.      Práve vnútroštátny súd, a nie Súdny dvor je povinný preukázať, či okolnosti vo veci pani Oterovej Ramosovej predstavujú diskrimináciu na účely smernice 2006/54. Druhou až štvrtou otázkou vnútroštátny súd nežiada Súdny dvor, aby vykonal takéto skutkové zistenie. Namiesto toho žiada o usmernenie k výkladu článku 19 tejto smernice, aby mohol správne uplatniť príslušné právne predpisy na dôkazy, ktoré mu boli predložené.

75.      Druhá, tretia a štvrtá otázka sú teda prípustné.

 O druhej otázke

76.      Predmetom druhej otázky vnútroštátneho súdu je, či správa nadriadeného pani Oterovej Ramosovej (vedúci oddelenia urgentnej zdravotnej starostlivosti nemocnice), ktorú predložila na podporu svojej žaloby, stačí na založenie domnienky diskriminácie.(60)

77.      INSS a Španielsko tvrdia, že správa nadriadeného má zanedbateľnú hodnotu. Po prvé domnievajú sa, že nadriadený bude automaticky zaujatý v prospech zamestnankyne, ktorá žiada o dotknutú dávku. Po druhé poukazujú na to, že správa nebola vypracovaná odborníkom na ochranu zdravia pri práci.

78.      Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé.

79.      Posúdiť relevantnosť správy nadriadeného pracovníka a váhu, ktorú treba takejto správe pripisovať, prináleží súdu, ktorý vec prejednáva. Otázku, či je nadriadený zaujatý v prospech (či neprospech) konkrétnej zamestnankyne, však možno zodpovedať len na základe príslušných dôkazov predložených v tomto zmysle. Existenciu konkrétnej zaujatosti nemožno predpokladať len na základe postavenia nadriadeného pracovníka a existencie hierarchického pracovného zaradenia dotknutej osoby. Pokiaľ ide o druhý uvedený bod, aj keď nie je nadriadený odborníkom na ochranu zdravia pri práci, správa bola napriek tomu napísaná lekárom, ktorý má priame vedomosti o konkrétnej situácii navrhovateľky a jej pracovného miesta. Nadriadený môže poskytnúť relevantné dôkazy o povinnostiach navrhovateľky a všeobecných a konkrétnych nebezpečenstvách, ktorým môže byť vystavená.

80.      Vnútroštátny súd by mal prihliadať na túto správu vo svetle týchto usmernení zmienených v článku 3 ods. 1 smernice 92/85. V usmerneniach sa odzrkadľujú práve biologické a fyzikálne riziká vymenované v správe nadriadeného.(61) Aj keď uvedenému súdu prináleží, aby určil presnú hodnotu správy nadriadeného podľa vnútroštátnych procesných pravidiel, dokument takejto povahy nemožno bez ďalšieho odmietnuť s tým, že jeho obsah je dotknutý zaujatosťou a nedostatkom odbornosti.

81.      Vnútroštátny súd by teda pri určení, či boli v prejednávanej veci splnené požiadavky článku 4 ods. 1 smernice 92/85, mal vziať do úvahy správu nadriadeného týkajúcu sa pracovného miesta dotknutej zamestnankyne. Práve tomuto súdu prináleží preukázať, či takáto správa poskytuje informácie o konkrétnej situácii zamestnankyne, na ktoré by mal vo svojom posúdení prihliadať.

 O tretej otázke

82.      Predmetom tretej otázky je zistiť, či vyhlásenie zamestnávateľa, že určité pracovné miesto sa považuje za „nerizikové“, v spojení so záverom, že dotknutá zamestnankyňa je „spôsobilá“ na výkon práce, preukazuje bez možnosti zmeny, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle článku 19 smernice 2006/54.

83.      V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd uvádza, že niektoré rozhodnutia španielskych súdov preukazujú, že „…sa postupne presadzuje prísny postoj k posudzovaniu dôkazov týkajúcich sa existencie rizika relevantného na priznanie dávky“.

84.      Otázka, či takýto postoj v skutočnosti znamená, že sa v takýchto prípadoch uplatňuje domnienka, ktorú nemožno (prakticky) vyvrátiť, je otázkou vnútroštátneho práva, ktorú musí preskúmať vnútroštátny súd.

85.      Ak by to tak bolo, takýto výsledok by bol podľa môjho názoru nezlučiteľný s článkom 19 ods. 1 smernice 2006/54.(62) Po prvé je v rozpore s cieľom zabezpečiť účinné vykonanie zásady rovnosti zaobchádzania. Po druhé je v rozpore s článkom 23 Charty, pretože nechráni zvlášť citlivú skupinu žien – ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 92/85 – pred nepriaznivým zaobchádzaním z dôvodu pohlavia. Po tretie takýto prístup by len ťažko mohol predstavovať primeraný spôsob hodnotenia dôkazov v takýchto veciach. Po štvrté vnútroštátne predpisy, ktoré nadmerne sťažujú osobe, ktorá sa cíti poškodená tým, že nebola uplatnená zásada rovnosti zaobchádzania, možnosť napadnúť takéto rozhodnutie, by mohli ohroziť ciele smernice 2006/54.(63) Práve takýmto predpisom by bola nevyvrátiteľná domnienka v prospech odporcu.

86.      Preto som dospela k záveru, že pokiaľ predpisy vnútroštátneho práva nadmerne sťažujú osobe, ktorá sa cíti poškodená porušením zásady rovnosti zaobchádzania, možnosť napadnúť takýto záver, takéto predpisy sú nezlučiteľné s článkom 19 smernice 2006/54. To, či v prejednávanej veci ide o tento prípad, je záležitosťou vnútroštátneho súdu.

 O štvrtej otázke

87.      Štvrtá otázka vychádza z predpokladu, že správne vykonané posúdenie podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85 mohlo odhaliť riziko pre dojčiacu matku, a je teda nevyhnutné zvážiť, aké opatrenia mali byť prijaté na ochranu jej bezpečnosti a zdravia podľa článku 5.

88.      Uvedený predpoklad sa neodzrkadľuje v opise skutkového stavu, ktorý podal vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Vnútroštátny súd však neuviedol, že by takáto otázka nespadala do rámca konania vo veci samej.(64) Z tohto dôvodu navrhujem odpoveď na štvrtú otázku tak, aby som poskytla vnútroštátnemu súdu všetky prvky nevyhnutné k rozhodnutiu veci, ktorú prejednáva.

89.      Pokiaľ vnútroštátny súd dospeje k záveru, že pani Oterová Ramosová bola vystavená riziku a je teda v rámci daného konania nevyhnutné určiť, aké opatrenia by mali byť prijaté na účely článku 5 smernice 92/85, dôkazné bremeno bude znášať odporca. Pani Oterová Ramosová by zostala „poškodenou“ osobou na účely článku 19 ods. 1 smernice 2006/54, pretože jej nebolo priznané pracovné voľno ani dávka vyplácaná dojčiacim zamestnankyniam po dobu neprítomnosti v práci.

90.      Ak výsledky posúdenia rizika vykonané v súlade s článkom 4 smernice 92/85 „poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky v zmysle článku 2“, článok 5 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje, že zamestnávateľ musí dočasne prispôsobiť pracovné podmienky a/alebo pracovný čas alebo, ak toto nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak to nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prevedie dotknutú zamestnankyňu na inú prácu. Iba v prípade, že takýto krok nie je možný, článok 5 ods. 3 smernice stanovuje, že zamestnankyni sa poskytne dovolenka v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.(65)

91.      V rozsahu, v akom je súčasťou konania vo veci samej posúdenie ďalších opatrení podľa článku 5 smernice 92/85, dôkazné bremeno podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 znáša odporca.

 Návrh

92.      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko) takto:

1.      Na účely článku 4 ods. 1 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, pokiaľ sa vykonáva posúdenie, je nutné preskúmať konkrétnu situáciu dojčiacej zamestnankyne a určiť, či je ohrozená jej bezpečnosť a zdravie alebo bezpečnosť a zdravie jej dieťaťa v súlade s týmto ustanovením, prílohou I a usmerneniami ustanovenými v článku 3 ods. 1 tejto smernice. Pokiaľ nie je takéto posúdenie riadne vykonané, ide o menej priaznivé zaobchádzanie dotknutej zamestnankyne, ktoré predstavuje diskrimináciu na účely článku 2 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania. Takéto zaobchádzanie je diskrimináciou z dôvodu pohlavia v zmysle článku 19 ods. 4 písm. a) smernice 2006/54 a spadá teda do pôsobnosti predpisov ustanovených v článku 19 ods. 1 tejto smernice, ktoré prenášajú dôkazné bremeno na odporcu.

–        Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či skutkové okolnosti prejednávanej veci preukazujú existenciu diskriminačného zaobchádzania.

–        V rozsahu, v akom je v kontexte vnútroštátneho konania nevyhnutné, aby daný súd určil, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia (a prípadne aké opatrenia) podľa článku 5 smernice 92/85 na ochranu bezpečnosti a zdravia dotknutej zamestnankyne, na toto posúdenie sa uplatnia ustanovenia článku 19 smernice 2006/54.

2.      Vnútroštátny súd by pri určení, či boli v prejednávanej veci splnené požiadavky článku 4 ods. 1 smernice 92/85, mal vziať do úvahy správu nadriadeného týkajúcu sa pracovného miesta dotknutej zamestnankyne. Práve tomuto súdu prináleží preukázať, či takáto správa poskytuje informácie o konkrétnej situácii zamestnankyne, na ktoré by mal vo svojom posúdení prihliadať.

3.      Pokiaľ predpisy vnútroštátneho práva nadmerne sťažujú osobe, ktorá sa cíti poškodená porušením zásady rovnosti zaobchádzania, možnosť napadnúť takýto záver, takéto predpisy sú nezlučiteľné s článkom 19 smernice 2006/54. To, či v prejednávanej veci ide o tento prípad, je záležitosťou vnútroštátneho súdu.

4.      V rozsahu, v akom je súčasťou konania vo veci samej posúdenie ďalších opatrení podľa článku 5 smernice 92/85, dôkazné bremeno podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 znáša odporca.


1 –      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23).


3      Smernica Rady (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) z 19. októbra 1992 (Ú. v. ES L 348, 1992, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 349).


4      Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389 (ďalej len „Charta“).


5      Smernica Rady z 12. júna 1989 (Ú. v. ES 1989 L 183, s. 1, Mim. vyd. 05/001, s. 349).


6      Článok 3 písm. d).


7      Článok 15.


8      Článok 16 ods. 1.


9      Pozri prvé odôvodnenie.


10      Pozri siedme a ôsme odôvodnenie.


11      Pozri deviate odôvodnenie.


12      Pozri desiate odôvodnenie.


13      Pozri desiate a jedenáste odôvodnenie.


14      Pozri dvanáste odôvodnenie.


15      V týchto návrhoch budem používať aj výraz „dojčiaca matka“.


16      Pozri Oznámenie Komisie o usmerneniach o všeobecných zásadách pre hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických činiteľov a priemyselných postupov, ktoré sú považované za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie tehotných zamestnankýň a zamestnankýň krátko po pôrode alebo dojčiacich zamestnankýň [KOM(2000) 466 v konečnom znení] (ďalej len „všeobecné zásady“).


17      Zoznam zahŕňa fyzikálne vplyvy, biologické a chemické látky. Podrobný opis týchto látok je uvedený v tabuľke, ktorá obsahuje časť usmernení uvedených v      článku 3 ods. 1 V niektorých prípadoch sa na uvedené látky vzťahuje osobitná právna úprava EÚ. Napríklad biologické látky uvedené v prílohe I A. bod 2 smernice 92/85 sú uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES      z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 262, 2000, s. 21, Mim. vyd.      05/004, s. 48). Podľa uvedenej smernice sú biologické činitele rozdelené do štyroch      skupín podľa úrovne rizika infekcie. Do skupiny I patria činitele s najnižším rizikom (v prípade ktorého je nepravdepodobné, že spôsobí ochorenie ľudí), zatiaľ čo do skupiny číslo 4 patria činitele s najvyšším rizikom (spôsobujúci závažné ochorenie ľudí a pre pracovníkov predstavuje závažné nebezpečenstvo) (pozri článok 2 smernice 2000/54).


18      Smernica z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 6, Mim. vyd. 05/003, s. 264). Smernica 2006/54 zrušila a nahradila viaceré smernice, ktorými sa vykonáva zásada rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami, vrátane smernice 97/80.


19      Pozri odôvodnenie 1.


20      Pozri odôvodnenie 23.


21      Pozri odôvodnenie 24.


22      Pozri odôvodnenie 25.


23      Pozri odôvodnenie 30.


24      Pozri body 18 až 22 vyššie.


25      Vyhlásenie riaditeľa oddelenia ľudských zdrojov nemocnice budem spoločne so správou lekára z odboru preventívneho lekárstva ďalej označovať ako „posúdenie nemocnice”.


26      Toto dvojdňové obdobie budem označovať ako „rozhodujúce obdobie“.


27      Kým hlavná časť návrhu na začatie prejudiciálneho konania odkazuje na Juzgado No 2 de Santiago de Compostela (Pracovný súd č. 2 Santiago de Compostela, Španielsko), úvodná časť návrhu odkazuje na odvolanie podané na vnútroštátny súd súdom v meste La Coruña. Podľa vnútroštátnej judikatúry predloženej Súdnemu dvoru spolu s návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že druhé je správne.


28      Pozri prvé odôvodnenie a článok 1 smernice 92/85, ako aj rozsudok z 18. marca 2014, D., C‑167/12, EU:C:2014:169, body 29 a 30 a citovanú judikatúru.


29      Pozri bod 3 vyššie.


30      Pozri siedme a ôsme odôvodnenie smernice 92/85.


31      Pozri deviate odôvodnenie smernice 92/85.


32      Pozri napríklad rozsudky z 13. februára 2014, TSN a YTN, C‑512/11 a C‑513/11, EU:C:2014:73, bod 32 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2014, B., C‑394/13, EU:C:2014:2199, bod 21 a citovanú judikatúru.


33      Pozri napríklad rozsudky z 13. februára 2014, TSN a YTN, C‑512/11 a C‑513/11, EU:C:2014:73, bod 33 a citovanú judikatúru, a z 19. septembra 2013, Betriu Montull, C‑5/12, EU:C:2013:571, body 40 a 41.


34      Pre posúdenie nemocnice pozri body 25 a 26 vyššie, pre ďalšie dôkazy odporujúce tomuto posúdeniu pozri bod 27 vyššie.


35      Pozri jedenáste odôvodnenie smernice 92/85 a rozsudok z 1. júla 2010, Parviainen, C‑471/08, EU:C:2010:391, bod 31 a citovanú judikatúru.


36      Rozsudok z 1. júla 2010, Parviainen, C‑471/08, EU:C:2010:391, body 31 a 32 a citovaná judikatúra.


37      Pozri článok 4 ods. 1 prvú a druhú zarážku smernice 92/85 a pozri tiež jedenáste odôvodnenie tejto smernice.


38      Pozri stranu 6 usmernení.


39      Pozri stranu 8 usmernení. Usmernenia tu opäť odkazujú na dokument Komisie s názvom „Pokyny k posúdeniu rizika pri práci“. (ISBN 97‑727‑4278‑9), ktorý je opísaný ako „ideálny základ pre prípravu usmernení zmienených v článku 3 ods. 1 [smernice 92/85]“.


40      Pozri „osobitné aspekty“ na strane 8 a 9 usmernení.


41      Pozri stranu 12 usmernení, ktorá odkazuje tiež na smernicu Rady 89/654 z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (prvá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, 1989, s. 1, Mim. vyd. 05/001, s. 358).


42      Prvá položka v tejto tabuľke sa týka „duševnej a fyzickej únavy a pracovnej doby” a uvádza, že „niektoré tehotné ženy a dojčiace ženy nemusia byť schopné striedať pracovné zmeny alebo pracovať do neskorých hodín či v noci” a opisuje konkrétne riziká, ktoré súvisia s výkonom takejto práce pre, okrem iného, schopnosť matiek dojčiť.


43      Prvá položka v tomto oddelení tabuľky odkazuje na „všetky biologické látky v skupinách 2, 3 a 4“ (zo skupín vymedzených smernicou Rady 90/679/EHS z 26. novembra 1990 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou biologickým činiteľom pri práci) (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. V. ES 1990 L 374, s. 1) a označuje riziká vyplývajúce pre dojčené dieťa okrem iného z hepatitídy a HIV.


44      Prvá položka v tomto oddelení tabuľky odkazuje na „ručnú manipuláciu s nákladom“ a označuje možné riziká okrem iného pre ženy, ktoré nedávno porodili, a ktoré dojčia.


45      Pri vykonávaní hodnotenia rizika by si mali byť zamestnávatelia vedomí, že je nevyhnutné rozlišovať medzi rizikami pre tehotné ženy, ženy krátko po pôrode alebo dojčiace ženy: pozri napríklad všeobecné zásady, strana 12.


46      Pozri jedenáste a dvanáste odôvodnenie smernice 92/85.


47      Vírusy infekčnej žltačky kmeňov B a D (a dosiaľ neznámych kmeňov) sú v smernici 2000/54 klasifikované ako „riziko skupiny 3“, z čoho vyplýva, že činiteľ môže spôsobiť závažné ochorenie človeka a predstavuje možné riziko pre zamestnancov.


48      Rozsudok z 1. júla 2010, Parviainen, C‑471/08, EU:C:2010:391, bod 40 a citovaná judikatúra.


49      Rozsudok z 30. septembra 2010, Roca Álvarez, C‑104/09, EU:C:2010:561, bod 27 a citovaná judikatúra.


50      Mlieko nutné na dojčenie dieťaťa sa tvorí iba žene, ktorá krátko predtým porodila.


51      Pozri odôvodnenie 23 smernice 2006/54.


52      Pozri bod 57 vyššie.


53      Rozsudok z 21. júla 2011, Kelly, C‑104/10, EU:C:2011:506, bod 29.


54      Pozri bod 27 vyššie.


55      Odôvodnenie 30 smernice 2006/54.


56      Rozsudok z 11. novembra 2010, Danosa, C‑232/09, EU:C:2010:674, bod 68.


57      Úpravy na vykonane článku 11 smernice 92/85 sa skutočne v jednotlivých členských štátoch líšia. Pozri napríklad správu Komisie o vykonaní (smernice 92/85) z 19. októbra 1992 o zavádzaní opatrení na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, COM(1999) 100 final, strany 15 až 19.


58      Pozri ďalej odôvodnenie 25 smernice 2006/54.


59      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2010, Danosa, C‑232/09, EU:C:2010:674, bod 72.


60      Pozri bod 27 vyššie.


61      Pozri body 43 až 47 vyššie, a posúdenie všeobecných nebezpečenstiev a súvisiacich situácií a posúdenie konkrétnych nebezpečenstiev v tabuľkách pripojených k usmerneniam.


62      Pozri ďalej odôvodnenie 30 smernice 2006/54.


63      Pozri napríklad rozsudok z 21. júla 2011, Kelly, C‑104/10, EU:C:2011:506, body 30 až 35.


64      Pozri body 25 a 26 vyššie.


65      Rozsudok z 1. júla 2010, Gassmayr, C‑194/08, EU:C:2010:386, body 35 a 36.