Language of document : ECLI:EU:C:2017:394

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 18. mája 2017 (1)

Vec C56/16 P

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

proti

Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto, IP

„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Slovná ochranná známka ‚Port Charlotte‘ – Návrh na vyhlásenie neplatnosti, ktorý podal Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto – Údaje o zemepisnom pôvode – Nariadenie (ES) č. 1234/2007 – Vyčerpávajúca ochrana vyplývajúca z práva Únie – Možnosť uznania dodatočnej ochrany vyplývajúcej z vnútroštátneho práva“






1.        Súdny dvor už vypracoval rozsiahlu judikatúru týkajúcu sa chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO). Toto odvolanie umožní Súdnemu dvoru uplatniť túto judikatúru na spor medzi CHOP pre vína a ochrannou známkou EÚ, ktorá podľa majiteľa prvého uvedeného označenia neoprávnene používa zemepisný názov charakteristický pre CHOP Porto/Port.(2)

2.        V spore vo veci samej proti sebe stoja konkrétne Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto, IP, (ďalej len „IVDP“) a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) („ÚHVT“, v súčasnosti Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo; ďalej len „EUIPO“). Posledný uvedený úrad po zápise rozlišovacieho označenia „Port Charlotte“ ako ochrannej známky EÚ prihlásenej s cieľom identifikovať whisky zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti uvedenej ochrannej známky, ktorý podal IVDP.

3.        Všeobecný súd(3) čiastočne vyhovel žalobe, ktorú podal IVDP proti rozhodnutiu EUIPO, čo viedlo k podaniu dvoch odvolaní: a) podľa EUIPO sa v napadnutom rozsudku nesprávne uvádza, že ochrana CHOP sa tiež riadi vnútroštátnym právom (v prejednávanej veci portugalským právom) a b) podľa IDVP sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže potvrdil tvrdenie EUIPO týkajúce sa zlučiteľnosti ochrannej známky „Port Charlotte“ s CHOP Porto/Port.

I.      Právo Únie

A.      Nariadenie (ES) č. 207/2009(4)

4.        Článok 8 ods. 4 znie takto:

„Na základe námietky majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, pokiaľ podľa právnych predpisov Spoločenstva alebo práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie:

a)      práva k takémuto označeniu boli nadobudnuté pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky EÚ alebo pred dátumom práva prednosti uplatneného na podporu prihlášky ochrannej známky EÚ;

b)      takéto označenie prepožičiava jeho majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky.“

5.        Článok 53 stanovuje:

„1.      Ochranná známka EÚ sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv:

c)      ak existuje skoršie právo, ako je uvedené v článku 8 ods. 4, a podmienky stanovené v danom odseku sú splnené;

…“

B.      Nariadenie (ES) č. 1234/2007(5)

6.        Článok 118b s názvom „Vymedzenie pojmov“ v odseku 1 uvádza:

„1.      Na účely tohto pododdielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)      ‚označenie pôvodu‘ je názov oblasti, osobitného miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny používaný na opis produktu, ktorý sa uvádza v článku 118a ods. 1 a ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)      jeho kvalita a vlastnosti sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi;

ii)      hrozno, z ktorého sa vyrába, pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;

iii)      vyrába sa v tejto zemepisnej oblasti a

iv)      získava sa z odrôd viniča patriacej do druhu Vitis vinifera;

b)      ‚zemepisné označenie‘ je označenie odkazujúce na oblasť, osobitné miesto alebo vo výnimočných prípadoch na krajinu používané na opis produktu, ktorý sa uvádza v článku 118a ods. 1 a ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)      má špecifickú kvalitu, povesť alebo iné charakteristiky, ktoré možno pripísať uvedenému zemepisnému pôvodu;

ii)      aspoň 85 % hrozna použitého na jeho výrobu pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;

iii)      vyrába sa v tejto zemepisnej oblasti a

iv)      získava sa z odrôd viniča patriaceho do druhu Vitis vinifera alebo z krížencov druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis.“

7.        Článok 118f s názvom „Predbežný vnútroštátny postup“ v odsekoch 6 a 7 stanovuje:

„6.      Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto článkom do 1. augusta 2009.

7.      V prípade, že členský štát nemá žiadne vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany označení pôvodu a zemepisných označení, môže výhradne prechodne a v súlade s podmienkami v tomto pododdiele udeliť názvu ochranu na vnútroštátnej úrovni s účinnosťou odo dňa podania žiadosti Komisii. Takáto prechodná vnútroštátna ochrana sa končí dňom, keď sa prijme rozhodnutie o zapísaní do registra alebo o zamietnutí podľa tohto pododdielu.“

8.        Článok 118l s názvom „Vzťah k ochranným známkam“ v odseku 1 uvádza:

„Ak sa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie chráni podľa tohto nariadenia, zápis ochrannej známky, ktorá sa používa v situácii zodpovedajúcej jednej zo situácií uvedených v článku 118m ods. 2 a vzťahuje na produkt, ktorý patrí do jednej z kategórií uvedených v prílohe XIb, do registra sa zamietne, ak sa žiadosť o zápis ochrannej známky do registra podá po dátume predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia Komisii a označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je následne chránené.

Platnosť ochranných známok zapísaných do registra v rozpore s prvým pododsekom sa zruší.“

9.        V zmysle článku 118m s názvom „Ochrana“ a jeho odsekov 1, 2 a 3:

„1.      Chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie môže používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý uvádza na trh víno vyrobené v zhode s príslušnou špecifikáciou produktu.

2.      Chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie a víno, v prípade ktorých sa tieto chránené názvy používajú v zhode so špecifikáciou výrobku, sa chránia pred:

a)      akýmkoľvek priamym alebo nepriamym komerčným využitím chráneného názvu:

i)      v prípade podobných produktov, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou chráneného názvu, alebo

ii)      ak sa takýmto využívaním zneužíva povesť označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)      každým zneužitím, napodobením alebo vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď sa uvádza skutočný pôvod produktu alebo služby, alebo ak je chránený názov preložený alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚ako sa vyrába v‘, ‚napodobenina‘, ‚s príchuťou‘, ‚na spôsob‘ a podobne;

c)      každým iným nepravdivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností produktu na vnútornom alebo vonkajšom obale, na reklamných materiáloch alebo v dokumentoch týkajúcich sa dotknutého vinárskeho produktu, ako aj balením produktu do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

d)      každým iným postupom, ktorým by sa spotrebiteľ mohol zavádzať, pokiaľ ide o skutočný pôvod produktu.

3.      Chránené označenia pôvodu alebo chránené zemepisné označenia sa v Spoločenstve nestávajú druhovými v zmysle článku 118k ods. 1“

10.      Podľa článku 118n s názvom „Register“:

„Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín.“

11.      Článok 118s s názvom „Existujúce chránené názvy vín“ stanovuje:

„1.      Názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkami 51 a 54 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a článkom 28 nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 [zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, 1999, s. 1], pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov…, sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 118n tohto nariadenia.

2.      Pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1, členské štáty zašlú Komisii:

a)      technickú dokumentáciu, ako sa ustanovuje v článku 118c ods. 1;

b)      vnútroštátne rozhodnutia o schválení.

3.      Názvy vín uvedené v odseku 1, v prípade ktorých sa informácie uvedené v odseku 2 nepredložia do 31. decembra 2011, strácajú ochranu podľa tohto nariadenia. Komisia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým sa takéto názvy odstránia z registra ustanoveného v článku 118n.

4.      Článok 118r sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.

Komisia môže z vlastného podnetu a v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 4 do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 118b.

…“

12.      Článok 120d s názvom „Prísnejšie pravidlá ustanovené členskými štátmi“ stanovuje:

„Členské štáty môžu obmedziť alebo vylúčiť využívanie určitých enologických postupov a ustanoviť prísnejšie obmedzenia v prípade vín povolených podľa práva Spoločenstva, ktoré sa vyrábajú na ich území, aby tak prispeli k zachovaniu základných charakteristík vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, ako aj šumivých a likérových vín.

Členské štáty tieto obmedzenia a vylúčenia oznámia Komisii, ktorá ich dá na vedomie ostatným členským štátom.“

II.    Okolnosti predchádzajúce sporu

13.      Z bodov 1 až 15 napadnutého rozsudku vyplýva, že 27. októbra 2006 spoločnosť Bruichladdich Distillery Co. Ltd. (ďalej len „Bruichladdich“) podala prihlášku ochrannej známky Spoločenstva „Port Charlotte“ pre výrobky, ktoré patria do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody(6), a to „Alkoholické nápoje“.

14.      Ochranná známka bola zapísaná 18. októbra 2007 pod číslom 5421474 a uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 60/2007 z 29. októbra 2007.

15.      Dňa 7. apríla 2011 IVDP podal na ÚHVT návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky podľa článku 53 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 8 ods. 4, článku 53 ods. 2 písm. d) a článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) a g) nariadenia č. 207/2009.

16.      V odpovedi na uvedený návrh Bruichladdich obmedzila zoznam tovarov, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná, na „whisky“.

17.      Na podporu svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti IVDP sa odvolával na CHOP „porto“ a „port“, ktoré sú podľa neho na jednej strane chránené vo všetkých členských štátoch viacerými ustanoveniami portugalského práva a článkom 118m ods. 2 nariadenia č. 491/2009, a na druhej strane sú zapísané a chránené podľa Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958 v revidovanom a doplnenom znení vo Francúzsku, v Taliansku, na Cypre, v Maďarsku, Portugalsku a na Slovensku.

18.      Rozhodnutím z 30. apríla 2013 zrušovacie oddelenie EUIPO zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti.

19.      Dňa 2. februára 2014 IVDP podal proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia odvolanie na EUIPO.

20.      Rozhodnutím z 8. júla 2014 štvrtý odvolací senát EUIPO zamietol všetky tri odvolacie dôvody, na ktorých bolo založené odvolanie.

21.      V prvom rade odvolací senát zamietol odvolací dôvod založený na porušení článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 tohto nariadenia. Uviedol predovšetkým, že na ochranu CHOP vín sa vzťahuje výlučne nariadenie č. 491/2009, a preto patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Okrem toho sa domnieva, že tieto CHOP sú chránené len pre vína, a teda pre tovar, ktorý nie je podobný s whisky, a že ochranná známka „Port Charlotte“ o víne Porto nevyvoláva mylnú predstavu. Dodal, že nebolo nevyhnutné overiť, či zemepisné označenia „porto“ alebo „port“ majú dobré meno, pretože napadnutá ochranná známka o týchto zemepisných označeniach nevyvoláva mylnú predstavu, ani ich nepoužíva.

22.      V druhom rade odvolací senát zamietol odvolací dôvod založený na porušení článku 53 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 207/2009, ktorý sa opieral o CHOP „porto“ a „port“ zapísané vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO) 18. marca 1983 pod číslom 682 v súlade s Lisabonskou dohodou. Odvolací senát uviedol, že tento zápis chráni len pojem „porto“ – nielen v Portugalsku –, ktorý však nie je súčasťou napadnutej ochrannej známky.

23.      V treťom rade odvolací senát zamietol odvolacie dôvody založené na porušení článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) a g) tohto nariadenia. Napadnutá ochranná známka podľa odvolacieho senátu neodkazuje súčasne na miesto – existujúce či neexistujúce – nazvané Port Charlotte aj „na mesto Oporto (Porto)“. Odvolací senát ďalej uviedol, že absolútny dôvod zamietnutia na základe článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia bol uplatnený „až v čase odvolania“, a teda IVDP nebol oprávnený predložiť tento dôvod. V každom prípade napadnutá ochranná známka nie je podľa odvolacieho senátu spôsobilá klamať verejnosť, pokiaľ ide o zemepisný pôvod tovaru, na ktorý sa vzťahuje, v zmysle článku 7 ods. 1 písm. g) uvedeného nariadenia.

III. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

24.      Dňa 15. septembra 2014 IVDP podal na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia odvolacieho senátu. Vychádzal v nej zo šiestich odvolacích dôvodov, z ktorých je na účely tohto odvolania relevantný najmä tretí odvolací dôvod týkajúci sa porušenia článku 53 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.

25.      IVDP vytýkal odvolaciemu senátu, že sa nesprávne domnieval, že na ochranu vín chránených prostredníctvom CHOP Porto/Port sa vzťahuje výlučne nariadenie č. 491/2009 a je vylúčená ochrana na základe portugalského práva.

26.      V rámci tohto odvolacieho dôvodu a odhliadnuc od odkazov na portugalské právo, IVDP namietal závery odvolacieho senátu o zlučiteľnosti ochrannej známky „Port Charlotte“ a CHOP Porto/Port, odvolávajúc sa pritom na článok 118m nariadenia č. 491/2009.

27.      K poslednému uvedenému ustanoveniu IVDP uviedol, i) že zakazuje priame či nepriame obchodné používanie CHOP pre podobné produkty, čo je prípad vína Porto a whisky; ii) že aj keby nešlo o podobné produkty, skutočnosť, že napadnutá ochranná známka sa zakladá na obchodnom používaní pojmu Port, ktorý je charakteristický pre CHOP, predstavuje zneužitie povesti alebo dobrého mena tohto označenia, čo uvedené ustanovenie taktiež zakazuje, a iii) že v každom prípade ochranná známka „Port Charlotte“ napodobňuje CHOP Porto alebo Port alebo vyvoláva o nich mylnú predstavu.

28.      Všeobecný súd prijal tvrdenia IVDP týkajúce sa uplatnenia vnútroštátneho práva. Na základe svojej analýzy dospel k záveru, že dôvody neplatnosti zapísanej ochrannej známky môžu byť založené, alternatívne alebo kumulatívne, na skorších právach „podľa právnych predpisov [Únie] alebo vnútroštátneho práva upravujúceho ochranu“. Podľa jeho názoru môže ochranu priznanú CHOP dopĺňať relevantné vnútroštátne právo, ktoré priznáva dodatočnú ochranu.

29.      Vychádzajúc z uvedeného predpokladu a vzhľadom na to, že IVDP uviedol relevantné pravidlá portugalského práva v súvislosti s CHOP Porto/Port, odvolací senát nemohol odmietnuť uplatniť vnútroštátnu právnu úpravu z dôvodu, že ochrana uvedeného označenia pôvodu je upravená výlučne nariadením č. 491/2009, a spadá do výlučnej právomoci Únie.

30.      V súvislosti s ostatnými dôvodmi neplatnosti, ktoré uviedol IVDP, Všeobecný súd potvrdil zlučiteľnosť napadnutej ochrannej známky s CHOP Porto/Port v posúdení, ktoré bolo (s drobnými obmenami) obdobné posúdeniu, ktoré vykonal odvolací senát.

IV.    Odvolanie, ktoré podal EUIPO

31.      Vo svojom jedinom odvolacom dôvode EUIPO predovšetkým vytýka Všeobecného súdu jeho záver, že podľa vnútroštátneho práva sa CHOP môže priznať dodatočná ochrana k ochrane, ktorá vyplýva z práva Únie. Podľa EUIPO vychádza toto tvrdenie z nesprávneho uplatnenia článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 a článkom 53 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia.

32.      EUIPO uznáva, že ku dňu podania prihlášky ochrannej známky „Port Charlotte“ (27. október 2006) sa na pojmy „porto“ a „port“ vzťahovali právne predpisy Spoločenstva, ktoré upravujú ochranu CHOP. Právnou úpravou uplatniteľnou v čase napadnutia zapísanej ochrannej známky (7. apríl 2011) bolo nariadenie č. 1234/2007, zmenené nariadením č. 491/2009. Táto zmena, ktorou bolo nariadenie č. 1234/2007 rozšírené o články 118a až 118t, sa obmedzila na prevzatie článkov 33 až 51 a článku 53 nariadenia (ES) č. 479/2008.(7) Pri posúdení zámeru normotvorcu Únie v oblasti ochrany CHOP pre vína sa preto musí venovať pozornosť ustanoveniam a odôvodneniam nielen nariadenia č. 1234/2007, ale aj nariadenia č. 479/2008.

33.      EUIPO vychádza z rozsudku z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar(8) a prirovnáva režim ochrany CHOP vín k režimu CHOP potravín a poľnohospodárskych výrobkov, ktorý je upravený nariadením (ES) č. 510/2006(9). Na základe tohto rozsudku uvádza, že uznaním vnútroštátneho režimu dodatočnej ochrany sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže právo Únie zavádza jednotnú právnu úpravu, ktorá vylučuje akúkoľvek inú ochranu poskytnutú vnútroštátnym právom. Právna úprava obsiahnutá v nariadení č. 491/2009 je jednotná a vyčerpávajúca pre celé územie Únie.

34.      EUIPO v tejto súvislosti uvádza tri tvrdenia: i) na to, aby vnútroštátna právna úprava mohla koexistovať s režimom zavedeným právom Únie alebo sa od neho odchyľovať, musia existovať ustanovenia, ktoré to výslovne stanovujú, pričom článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 nemožno považovať za ustanovenie na takéto účely. Uvedené ustanovenie predstavuje všeobecný odkaz, ktorý vnútroštátnym právnym poriadkom nepriznáva právo odchýliť sa od režimu ochrany Únie; ii) zásada subsidiarity pri výkone spoločných právomocí podľa článku 2 ods. 2 ZFEÚ neumožňuje, aby členské štáty vykonávali svoje právomoci, ak sa svoje právomoci rozhodli vykonávať inštitúcie Únie, a iii) z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa ochrany označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín(10) vyplýva, že úroveň ochrany, ktorú poskytujú vnútroštátne právne predpisy, skončí, keď vstúpi do platnosti ochrana poskytnutá právnymi predpismi Únie.

35.      IVDP namieta voči tomuto prístupu a odmieta pritom súbežnosť medzi nariadením č. 491/2009 uplatniteľným na CHOP vín (články 118a až 118z) a nariadením č. 510/2006 uplatniteľným na označenia pôvodu iných poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Domnieva sa, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa nariadenia č. 510/2006(11) by sa nemala uplatňovať na vinárske výrobky, čo podľa jeho názoru vyplýva z bodu 28 rozsudku Assica a Krafts Foods Italia(12).

36.      IVDP zastáva názor, že článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 odôvodňuje uplatnenie ochrany, ktorú poskytuje vnútroštátna právna úprava. Odmieta tvrdenie EUIPO, podľa ktorého by mohlo byť ohrozené fungovanie vnútorného trhu, ak by sa pripustila možnosť udelenia dodatočnej ochrany na základe vnútroštátnych právnych predpisov, a uvádza, že ochrana, ktorú poskytujú portugalské právne predpisy CHOP s veľmi dobrým menom, je totožná s ochranou, ktorú poskytuje právo Únie týkajúce sa ochranných známok.

37.      Bruichladdich v podstate súhlasí s argumentáciou EUIPO týkajúcou sa úplnosti ochrany CHOP a CHZO, ktorú poskytuje právo Európskej únie.

38.      Portugalská vláda sa naopak domnieva, že nemožno súhlasiť s tým, že by ochrana, ktorú právo Únie priznáva CHOP, bola výlučná a že by mala mať prednosť pred akoukoľvek inou ochranou na vnútroštátnej úrovni.

V.      Vzájomné odvolanie IVDP

39.      IVDP sa bráni voči odvolaniu, ktoré podal EUIPO, a okrem toho podal svoje vlastné odvolanie založené na troch odvolacích dôvodoch. Prvý z týchto odvolacích dôvodov(13) sa vo všeobecnosti zhoduje s vyjadrením uvedeným v odpovedi na súvisiaci dôvod, ktorý uviedol EUIPO v súvislosti s výlučným uplatňovaním ochrany CHOP, ktorá vyplýva z práva Únie.

40.      V rámci svojho druhého odvolacieho IVDP vytýka Všeobecnému súdu,(14) že porušil článok 118m ods. 2 písm. a) nariadenia č. 491/2009, keďže sa domnieval, že napadnutá ochranná známka nepoužíva CHOP Porto/Port ani o ňom nevyvoláva mylnú predstavu, a teda nie je potrebné overiť jeho dobré meno.

41.      IVDP zastáva názor, že použitie pojmu „port“ v napadnutej ochrannej známke napodobňuje alebo vyvoláva mylnú predstavu o CHOP Porto/Port, ktorý má právo na ochranu podľa článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 491/2009. Súdny dvor už rozhodol v tom zmysle, že k vyvolávaniu mylnej predstavy dochádza, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť CHOP takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené.(15)

42.      V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu IVDP vytýka Všeobecnému súdu jeho záver,(16) podľa ktorého použitie napadnutej ochrannej známky nezahŕňa zneužitie, napodobenie alebo vyvolávanie mylnej predstavy o CHOP Porto/Port, a domnieva sa, že tento záver je v rozpore s článkom 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 491/2009. V tomto zmysle IVDP odmieta úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa vlastností vína Porto a whisky, čo Všeobecnému súdu umožnilo dospieť k záveru, že priemerný spotrebiteľ dobre pozná oba tieto alkoholické nápoje. Podľa názoru IVDP ide v skutočnosti o podobné produkty.

43.      EUIPO považuje druhý a tretí odvolací dôvod za neprípustné, pretože sa netýkajú právnych úvah Všeobecného súdu, ale posúdenia dôkazov a skutkových okolností. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla(17), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že posúdenie vyvolávania mylnej predstavy nepredstavuje právnu otázku.

44.      Subsidiárne, pokiaľ ide o porovnateľnosť medzi ochrannou známkou a CHOP, EUIPO zastáva názor, že IVDP iba zopakoval svoje tvrdenia predložené na prvom stupni bez toho, aby preukázal, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo že skreslil skutkové okolnosti. Okrem toho sa EUIPO domnieva, že Všeobecný súd správne uplatnil judikatúru uvedenú v rozsudku z 21. januára 2016, Viiniverla(18), ktorá sa týka pojmu vyvolávanie mylnej predstavy.

45.      Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, ktorý predložil IVDP, EUIPO odkazuje na tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní týkajúce sa jednotnej a vyčerpávajúcej ochrany, ktorú priznáva právo Únie.

46.      Bruichladdich tiež namieta prvý odvolací dôvod IVDP a žiada, aby bol zamietnutý na základe judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa nariadenia č. 510/2006, ktorú Všeobecný súd správne uplatnil. Výlučná povaha uvedeného systému nevylučuje uplatnenie vnútroštátnych právnych poriadkov v súvislosti s CHOP a CHZO iba vtedy, ak nepatria do pôsobnosti nariadení.

47.      Bruichladdich zdôrazňuje, že v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti nariadení Spoločenstva, sa sleduje spoločný cieľ vytvoriť jednotný systém ochrany na úrovni Únie, čo vylučuje dvojitú ochranu založenú súčasne na vnútroštátnom práve a na práve Únie. Jedinou prípustnou výnimkou je ustanovenie o použití prechodného režimu (článok 5 ods. 6 nariadenia č. 510/2006 a článok 118f ods. 6 a 7 nariadenia č. 491/2009).

48.      Nakoniec sa Bruichladdich domnieva, že druhý a tretí odvolací dôvod IVDP nie je dôvodný. Príslušnej skupine verejnosti v Únii nehrozí žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi napadnutou ochrannou známkou a CHOP Porto/Port. Posledné uvedené označenie odkazuje na oblasť na území Portugalska, zatiaľ čo napadnutá ochranná známka neodkazuje na uvedený región, ale na morské pobrežie súvisiace s prístavom, prípadne na ženské meno (Charlotte), ktoré predstavuje hlavný prvok tejto ochrannej známky. Medzi oboma označeniami neexistuje žiadna vzájomná podobnosť, čo vylučuje možnosť uplatniť článok 118m ods. 2 nariadenia č. 491/2009 bez toho, aby bolo potrebné skúmať podmienky, ktoré toto ustanovenie ukladá, najmä podmienku týkajúcu sa zneužívania povesti CHOP „porto“ alebo „port“. V každom prípade oba tieto produkty nie sú vzájomne podobné, pokiaľ ide o ich zložky, chuť alebo obsah alkoholu.

VI.    Analýza

A.      Úvodná poznámka

49.      Spor, ktorý sa rieši v rámci tohto (dvojitého) odvolania, sa týka prevažne otázky, či sa za právny režim, ktorý sa výlučným alebo vyčerpávajúcim spôsobom uplatňuje na ochranu CHOP pre vína, má považovať režim zavedený nariadením č. 1234/2007.(19)

50.      IVDP v súlade s napadnutým rozsudkom tvrdí, že je nevyhnutné uplatniť portugalské právo, keďže poskytuje vyššiu mieru ochrany než právo Únie. S týmto predpokladom však nemožno súhlasiť. V písomných podaniach predložených Súdnemu dvoru IVDP nespresnil konkrétny obsah údajnej vyššej miery ochrany.(20) Inak to bolo v konaní pred Všeobecným súdom, keďže v žalobe o neplatnosť(21) sa uvádza, že portugalské právne predpisy zakazujú používať CHOP Porto/Port nielen vtedy, keď existuje pravdepodobnosť zámeny, ale aj keď by neoprávnené používanie CHOP (ochrannou známkou) mohlo poškodiť dobré meno CHOP tým, že sa neoprávnene využíva jeho rozlišovacia spôsobilosť alebo povesť.

51.      Opakujem, že tento predpoklad nie je správny, keďže ochrana, ktorú právo Únie priznáva CHOP, je aspoň rovnako účinná ako ochrana poskytovaná portugalskými právnymi predpismi, ktorú uvádza IDVP. Konkrétne jedným z dôvodov, ktoré bránia zápisu ochranných známok Únie, je práve snaha neoprávnene využívať povesť CHOP pre vína.

52.      Samotný IVDP priamo či nepriamo priznáva uvedenú skutočnosť z dvojitého uhla pohľadu. Na jednej strane vo vzájomnom odvolaní na základe nariadenia č. 1234/2007 uvádza, že mu článok 118m ods. 2 písm. b) bod ii) poskytuje „ochranu pred používaním ochrannej známky ‚v rozsahu, v akom toto používanie predstavuje zneužitie dobrého mena‘ CHOP Port“(22). Na druhej strane uvádza, že „ochrana zemepisných označení s veľmi dobrým menom, ktorá vyplýva z portugalských právnych predpisov, je zhodná s ochranou, ktorú poskytuje právo Únie všeobecne známym ochranným známkam (well known trade marks)“(23).

53.      Ak je pravda, že v týchto prípadoch poskytujú portugalské právne predpisy a právo Únie rovnakú ochranu, domnievam sa, že spor týkajúci sa prednostného uplatňovania niektorého z uvedených právnych poriadkov, ktorý vznikol z dôvodu údajnej vyššej miery ochrany CHOP vyplývajúci z vnútroštátnych právnych predpisov, je do značnej miery umelý. Všeobecný súd sa preto mohol vo svojom posúdení obmedziť iba na ostatné dôvody napadnutia a nebolo nevyhnutné, aby sa zaoberal širším problémom, ktorý je nepochybne zaujímavý, ale prejednávanej veci sa netýka.

54.      Ak však napadnutý rozsudok obsahuje určité úvahy (a výrok z nich vychádzajúci) v neprospech vyčerpávajúceho uplatnenia práva Únie s cieľom vymedziť ochranu CHOP vín, musí čeliť námietkam, ktoré proti týmto úvahám predkladá uvedené odvolanie. Už vopred uvádzam, že riešenie závisí od výkladu uplatniteľných nariadení, najmä nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009.(24)

B.      O jedinom odvolacom dôvode EUIPO a o prvom dôvode vzájomného odvolania IVDP

55.      Považujem za relevantné analyzovať jediný dôvod odvolania EUIPO spolu s prvým dôvodom vzájomného odvolania IVDP. Oba tieto dôvody sa totiž, hoci každý z iného pohľadu, týkajú vyčerpávajúcej povahy uplatnenia nariadenia č. 1234/2007, v súvislosti s tvrdením, podľa ktorého môžu CHOP používať dodatočnú ochranu na základe vnútroštátneho práva.

56.      EUIPO sa opiera o rozsudok Budějovický Budvar(25) s cieľom vylúčiť, že by vnútroštátne právo mohlo poskytnúť CHOP vyššiu mieru ochrany, než aká vyplýva z práva Únie. V uvedenej veci mal Súdny dvor vyjasniť podobnú diskusiu,(26) ktorá sa však týkala ochrany, ktorú poskytuje nariadenie č. 510/2006, v súvislosti so zemepisným označením pre pivo. Rozsudok potvrdil vyčerpávajúcu povahu tejto ochrany, keďže cieľom uvedeného nariadenia nie je „upraviť popri vnútroštátnych úpravách, ktoré môžu ďalej existovať, doplnkový režim ochrany kvalifikovaných zemepisných označení, ako je napríklad režim zavedený nariadením Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), ale stanoviť jednotný a výlučný režim ochrany týchto označení“.(27)

57.      Jednotlivé tvrdenia uvedené v odvolaní podporujú alebo popierajú možnosť uplatniť judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa nariadenia č. 510/2006 na pôsobnosť nariadenia č. 1234/2007. IVDP zastáva názor, že CHOP pre vína majú také špecifické vlastnosti, že sa im musí poskytnúť ochrana, ktorá je odlišná od tej, ktorú udeľuje právo Únie iným podobným označeniam.

58.      Všeobecný súd najskôr uznáva,(28) že článok 118m ods. 1 a 2 nariadenia č. 1234/2007 upravuje jednotným a výlučným spôsobom povolenie, ako aj obmedzenia, či dokonca zákaz obchodného používania chránených zemepisných označení. Potom však trvá na tom,(29) že článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 (o ochrannej známke EÚ) umožňuje zabrániť zápisu ochrannej známky alebo dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti už zapísanej ochrannej známky, ak sa dostane do rozporu so starším označením chráneným právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. Z toho vyvodzuje, že CHOP Porto/Port by mohli byť chránené dodatočnou ochranou, ktorú poskytuje portugalské právo.

59.      Ak by sa článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 vykladal samostatne, záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, by sa mohol hypoteticky potvrdiť. Pri výklade uvedeného ustanovenia však nemožno zabúdať na dôsledky vyplývajúce z ďalších normatívnych prvkov práva Únie. Je potrebné najmä zohľadniť samotnú úpravu CHOP a CHZO vzhľadom na to, že Únia v tejto oblasti uplatnila svoje vlastné právomoci. Okrem toho tak urobila tým, že do nariadenia č. 1234/2007 vložila konkrétne ustanovenie (článok 118l) s cieľom presne vymedziť vzťah medzi uvedenými formami práv duševného vlastníctva (kolektívnej povahy) a zapísanými ochrannými známkami EÚ (individuálnej povahy).

60.      Normotvorca Únie sa totiž rozhodol uplatniť svoje právomoci týkajúce sa CHOP a CHZO v oblasti poľnohospodárskych výrobkov a potravín (nariadenie č. 510/2006), ako aj v oblasti liehovín (nariadenie č. 110/2008)(30) a v sektore vinohradníctva a vinárstva (nariadenie č. 1234/2007). V oblastiach, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedených nariadení, podliehajú označenia pôvodu a zemepisné označenia naďalej právomoci členských štátov.

61.      V sektoroch upravených právom Spoločenstva sa ochrana vyplývajúca z nariadení Únie netýka akéhokoľvek označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ale iba tých, ktoré sú v týchto nariadeniach vymedzené. Pokiaľ ide o prvé uvedené označenia, ochrana sa poskytuje CHOP označujúcim výrobky, ktorých kvality a charakteristiky sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi. Pokiaľ ide o druhé uvedené označenia, chránené sú iba kvalifikované označenia označujúce výrobky, ktoré majú špecifickú povahu, povesť alebo iné charakteristiky, ktoré možno pripísať ich zemepisnému pôvodu (CHZO). CHZO majú s CHOP spoločný územný prvok, ale posledné uvedené označenia sú vyhradené pre výrobky, ktorých osobitné vlastnosti sú dané prírodnými alebo ľudskými činiteľmi, ktoré sú vlastné ich miestu pôvodu.

62.      V prípade CHOP pre vína bola normatívna činnosť Únie už sama osebe rozšírená na celý rozsah ochrany, aby bolo možné zjednotiť režim tejto ochrany pre všetky členské štáty.(31) Členským štátom je možné priznať voľnosť v oblasti úpravy jednoduchých (nekvalifikovaných) zemepisných označení, to znamená označení, ktoré nevyžadujú, aby mali výrobky osobitné vlastnosti alebo určitú povesť súvisiacu s miestom, z ktorého pochádzajú, ale musia byť dostatočné pre identifikáciu tohto miesta. Právne predpisy Únie sa vzťahujú len na CHOP a CHZO, ale iba vyčerpávajúcim spôsobom, zatiaľ čo jednoduché zemepisné označenia sú chránené podľa vnútroštátneho práva.

63.      Považujem za nepopierateľné, že nariadenie č. 510/2006 sa na jednej strane v rozsahu, v akom sa týka CHOP pre vína, v podstatných otázkach zhoduje s nariadením č. 1234/2007. Cieľ oboch nariadení je rovnaký, a teda ubezpečiť spotrebiteľa – a z iného uhľa pohľadu tiež majiteľov príslušných označení – že výrobky, na ktoré sa vzťahujú obe nariadenia, majú vysokú úroveň kvality vychádzajúcu z ich zemepisného pôvodu. Obe nariadenia sa taktiež zhodujú v tom, že na uvedené výrobky (v prvom prípade vinárske výrobky a v druhom prípade poľnohospodárske výrobky a potraviny vo všeobecnosti) sa musí vzťahovať rovnaký systém zápisu a následnej jednotnej ochrany na celom území Únie, bez ohľadu na ich vnútroštátny pôvod.

64.      Samotné nariadenie č. 479/2008 (ktorého znenie neskôr prevzala reforma nariadenia č. 1234/2007), v skutočnosti zdôrazňuje, že posledné uvedené nariadenie iba prenáša do oblasti CHOP pre víno zásady nariadenia č. 510/2006. V jeho odôvodnení 27 sa výslovne uvádza, že „žiadosti o označenie pôvodu alebo zemepisné označenie [pre vína sa] skúmajú v súlade s prístupom v rámci horizontálnej politiky Spoločenstva v oblasti kvality potravín iných než víno a liehoviny, uvedenej v nariadení Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín“.

65.      Uvedená podobnosť vyplýva z analýzy vlastností konania o registrácii CHOP a CHZO. V rozsudku Budějovický Budvar sa zdôraznilo, že „na rozdiel od ostatných režimov Spoločenstva týkajúcich sa systému ochrany práv priemyselného a obchodného vlastníctva, … konanie o registrácii podľa nariadení č. 2081/92 a 510/2006 sa zakladá na rozdelení právomocí medzi dotknutým členským štátom a Komisiou, keďže Komisia môže prijať rozhodnutie o registrácii iba vtedy, ak jej dotknutý členský štát predložil žiadosť s týmto cieľom, a takú žiadosť možno podať iba vtedy, ak členský štát overil, či je oprávnená (rozsudok zo 6. decembra 2001, Carl Kühne a i., C‑269/99, [EU:C:2001:659], bod 53). Vnútroštátne konania o zápise do registra sú teda súčasťou rozhodovacieho konania Spoločenstva a sú jeho podstatnou časťou. Nemôžu existovať mimo režimu ochrany Spoločenstva“(32).

66.      Tento model bol použitý v nariadení č. 479/2008 pre vinársky sektor(33) a v nariadení č. 110/2008 (článok 17) pre liehoviny. Úvahy týkajúce sa tejto (procesnej) stránky nariadení č. 2081/92 a č. 510/2006, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku Budějovický Budvar a ktoré som uviedol v predchádzajúcom bode, možno teda uplatniť na nariadenie č. 1234/2007.

67.      Okrem toho uvedené nariadenia potvrdzujú, že prijatím nariadení uplatniteľných na CHOP a CHZO sa nahrádzajú vnútroštátne režimy ochrany v tom zmysle, že zaviedli prechodné ustanovenia, keďže v Únii koexistovali vnútroštátne systémy, ktoré už majú vlastné právne predpisy upravujúce označenia pôvodu, a systémy, ktoré tieto právne predpisy nemali (alebo nemajú).(34)

68.      V súvislosti s vínom je potrebné vrátiť sa k nariadeniu č. 1493/1999, ktorého článok 54 ods. 2 vymedzil „akostné vína vyrobené vo vymedzených regiónoch“ (ďalej iba „akostné vína psr“) a ich kategórie. Odsek 4 toho istého článku stanovil, že „členské štáty oznámia Komisii zoznam akostných vín psr, ktoré uznali, pričom pre každé z týchto akostných vín psr budú uvedené podrobnosti o vnútroštátnych ustanoveniach upravujúcich ich výrobu“. Keďže CHOP Porto/Port používalo ochranu na základe portugalského práva, vína, na ktoré sa toto CHOP vzťahovalo, boli zapísané do zoznamu akostných vín psr a automaticky získali ochranu vyplývajúcu z nariadenia č. 1234/2007 (článok 118s ods. 1), pričom ich Komisia zaradila do registra stanoveného v článku 118n uvedeného nariadenia (zoznam E‑Bacchus).(35)

69.      Uvedený automatický postup však ďalej spresňuje samotný článok 118s nariadenia č. 1234/2007, ktorý zaviedol určité opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vína zaradené do zoznamu E‑Bacchus spĺňali stanovené podmienky, pričom stanovuje určité lehoty, aby členské štáty poskytli nevyhnutné informácie a aby Komisia mohla overiť, či bol zápis do registra vhodný.(36)

70.      Článok 118f ods. 7 nariadenia č. 1234/2007 stanovuje, že v prípade, že členský štát nemá žiadne vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany CHOP, môže prechodne udeliť názvu ochranu na vnútroštátnej úrovni. Takáto prechodná ochrana sa končí dňom, keď Komisia prijme rozhodnutie o zapísaní do registra alebo o zamietnutí podľa tohto nariadenia.

71.      Všetky tieto prechodné ustanovenia v prípade potreby potvrdzujú, že členské štáty stratili právomoc udeliť dodatočnú a posilnenú ochranu CHOP pre vína, ktoré už majú postavenie, ktoré im priznáva nariadenie č. 1234/2007. V opačnom prípade by zavedenie prechodného obdobia pre zmenu predchádzajúceho stavu na súčasný stav nemalo význam, keďže cieľom tohto prechodného obdobia je zabezpečiť presun právomoci s cieľom vymedziť rámec ochrany. Opäť platí, že úvahy uvedené v rozsudku Budějovický Budvar(37) v súvislosti s nariadením č. 510/2006 sú v tejto súvislosti uplatniteľné na nariadenie č. 1234/2007.

72.      V súvislosti s týmito kritériami na hodnotenie (a ostatnými kritériami, ktoré viedli k rozsudku Budějovický Budvar(38), ku ktorým sa podľa môjho názoru nie je potrebné ďalej vyjadrovať) IVDP trvá na rozdieloch medzi nariadením č. 510/2006 a nariadením č. 479/2008. Bez spochybnenia existencie niektorých rozdielov si myslím, že tieto rozdiely nemôžu vyvrátiť záver, že obe tieto nariadenia majú podobné ciele a základné charakteristiky.

73.      IDVP uvádza odôvodnenie 28 nariadenia č. 479/2008 na podporu tvrdenia, že Únia mala v úmysle rešpektovať vnútroštátne osobitosti, pokiaľ ide o ochranu vín, čo podľa neho preukazuje znenie uvedeného odôvodnenia: „S cieľom zachovať osobitné kvalitatívne charakteristiky vín s označením pôvodu alebo zemepisným označením by sa malo členským štátom umožniť uplatňovať v tomto ohľade prísnejšie pravidlá“.

74.      Toto tvrdenie však nepovažujem za presvedčivé. Zmysel odôvodnenia 28 nariadenia č. 479/2008 sa naopak musí chápať v spojení s článkom 120d nariadenia č. 1234/2007, ktorý členské štáty oprávňuje, aby požadovali využívanie určitých enologických postupov, alebo aby ustanovili prísnejšie obmedzenia v prípade vín s CHOP, ktoré sa vyrábajú na ich území. Uvedené ustanovenie nemá vplyv na jednotnú a vyčerpávajúcu povahu režimu ochrany, ktorý sa priznáva CHOP pre vína, ktoré dosiahli určité minimálne úrovne kvality. Ak členský štát stanoví, že jeho vína môžu získať postavenie CHOP iba po splnení prísnejších výrobných postupov, takéto rozhodnutie je legitímne. Opakujem však, že táto požiadavka nemôže viesť k tomu, aby režim ochrany CHOP, ktoré už bolo zapísané pre celé územie Únie, mal byť ponechaný na vnútroštátne právne predpisy.(39)

75.      Uvedené úvahy ma privádzajú k návrhu, aby sa vyhovelo jedinému dôvodu odvolania EUIPO. Aj keď Všeobecný súd vo svojom rozsudku správne zdôraznil „výlučný“ charakter ochrany, ktorú poskytuje článok 118m ods. 1 a 2 nariadenia č. 1234/2007,(40) dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keďže v ďalších bodoch (44 až 49) rozsudku spochybnil toto správne tvrdenie tým, že pripustil dodatočnú ochranu vyplývajúcu z vnútroštátnych právnych poriadkov, ktorú predtým implicitne zamietol.

C.      O druhom a treťom dôvode vzájomného odvolania IVDP

1.      O prípustnosti odvolacích dôvodov

76.      Na prvý pohľad by sa oba uvedené odvolacie dôvody, ktoré predložil IVDP, mohli zdať neprípustné, ako uvádzajú ostatní účastníci konania, pretože sa zdá, že smerujú iba proti posúdeniam Všeobecného súdu, ktoré sú v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora mimo kontroly posledného uvedeného súdu.(41)

77.      Ak by sa totiž obsah oboch uvedených odvolacích dôvodov obmedzil iba na spochybnenie posúdení Všeobecného súdu v súvislosti s podobnosťou medzi ochrannou známkou a CHOP alebo s dojmami, ktoré by mohli prevažovať pri vnímaní ochrannej známky a CHOP zo strany verejnosti, alebo s pravdepodobnosťou zámeny medzi ochrannou známkou a CHOP, súhlasil by som s navrhovanou námietkou neprípustnosti.

78.      Domnievam sa však, že pravý zmysel oboch týchto odvolacích dôvodov je iný a že sa v nich vynára skutočný právny problém, a nie iba samotné posúdenie skutkových okolností, ani to, čo Súdny dvor označuje pojmom „úvahy faktickej povahy“. Cieľom je zistiť, či spôsob, akým Všeobecný súd vyložil článok 118m ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 1234/2007, je v súlade s normatívnym obsahom tohto ustanovenia. Na potvrdenie alebo zamietnutie tohto výkladu je zjavne potrebné použiť právne pojmy (použitie, zneužitie, napodobenie, vyvolávanie mylnej predstavy, zneužitie dobrého mena), pričom uplatnenie týchto pojmov na určité rozlišovacie označenia a na CHOP si nevyhnutne vyžaduje konkrétne, a nie len abstraktné posúdenie. Ak by Súdny dvor pri vykonávaní svojich úloh, ktoré mu prináležia v odvolacom konaní, nemohol overiť, či výklad, ktorý v tejto oblasti podal Všeobecný súd, je v súlade s právnymi predpismi, obávam sa, že jeho prieskumné právomoci by tým boli značne potlačené.

79.      Na podporu svojej námietky neprípustnosti EUIPO uvádza bod 31 rozsudku z 21. januára 2016, Viiniverla(42), v ktorom Súdny dvor pripomenul, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby „posúdil, či pri názve ‚Verlados‘ pre destilát z jablčného vína ide o ‚napodobenie‘ chráneného zemepisného označenia ‚Calvados‘ na účely článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008“. Z tohto tvrdenia, ktoré znie logicky v kontexte návrhu na začatie prejudiciálneho konania, však nemožno vyvodiť, že by sa Súdnemu dvoru bránilo vyjadriť sa v odvolacom konaní k spôsobu, akým Všeobecný súd vo svojom rozsudku vyložil a uplatnil právny pojem „vyvolávanie mylnej predstavy“ (alebo akýkoľvek podobný pojem).

80.      Okrem toho, vzhľadom na znenie rozsudku vydaného v prvom stupni, v prejednávanej veci ide najmä o to, či CHOP Porto/Port (aj keď by mohlo ísť o akékoľvek iné CHOP) je spôsobilé plniť funkcie, ktoré mu prináležia, a využívať ochranu vyplývajúcu z práva Únie. Ak by sa pripustilo – a tak to vyplýva z výkladu, ktorým Všeobecný súd potvrdil výklad odvolacieho senátu –, že toto zemepisné označenie má veľmi slabú rozlišovaciu spôsobilosť,(43) takže, aby bolo možné zapísať ochranné známky Únie označujúce iné alkoholické nápoje, k pojmu Port by stačilo doplniť ďalšie slovo (v prejednávanej veci slovo „Charlotte“), podľa môjho názoru by CHOP Porto/Port utrpelo veľkú ujmu, keďže by sa nemohlo brániť voči následným zapísaným ochranným známkam pre alkoholické nápoje, ktoré by používali ich charakteristický prvok (Porto/Port) v kombinácii s akýmkoľvek z tisícov možných zemepisných alebo miestnych názvov.

81.      Inými slovami, nesprávne právne posúdenie, ktoré je základom tejto časti rozsudku v prvom stupni, podľa môjho názoru spočíva v tom, že nebolo dodržané ustanovenie Únie, podľa ktorého nariadenie č. 1234/2007 priznáva CHOP Porto/Port právo brániť zápisu akejkoľvek ochrannej známky pre alkoholické nápoje, ktoré by toto označenie používali. Právo na vylúčenie (ius excludendi alios) je kľúčovým prvkom ochrany, ktorá je CHOP pre vína priznaná uvedeným nariadením, ktorého článok 118m ods. 2 chráni tieto označenia pred každým priamym alebo nepriamym komerčným využívaním ich názvov, ak sa takýmto využívaním zneužíva povesť CHOP [písmeno a)], a pred každým zneužitím, napodobením alebo vyvolávaním mylnej predstavy samotného CHOP [písmeno b)]. Každý z dôvodov vzájomného odvolania IVDP sa týka jedného z týchto spôsobov ochrany, a preto tieto dôvody považujem za prípustné.

2.      O druhom dôvode vzájomného odvolania IVDP

82.      Vo svojom návrhu na vyhlásenie neplatnosti podanom na Všeobecnom súde IVDP uviedol, že odvolací senát porušil článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1234/2007, keďže vylúčil, že začlenenie CHOP Porto/Port do ochrannej známky „Port Charlotte“ by predstavovalo zneužitie povesti uvedených označení. Všeobecný súd odpovedal v tom zmysle, že potvrdil rozhodnutie odvolacieho senátu, podľa ktorého „napadnutá ochranná známka nepoužíva uvedené označenie pôvodu ani o ňom nevyvoláva mylnú predstavu, takže nie je potrebné overiť jeho dobré meno“(44).

83.      V uvedenej odpovedi sa Všeobecný súd do istej miery odchýlil od tvrdení žalobcu. Zatiaľ čo žalobca poukazuje na možné zneužitie dobrého mena CHOP, Všeobecný súd sa odvoláva na pojem vyvolávanie mylnej predstavy, ktorý nepatrí do pôsobnosti článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007, ale do pôsobnosti písm. b) uvedeného odseku, ktorého sa týkal iný dôvod odvolania.

84.      Všeobecný súd nezachoval konzistentnosť, keď potvrdil, že „napadnutá ochranná známka nepoužíva uvedené označenie pôvodu ani o ňom nevyvoláva mylnú predstavu“ (bod 72 rozsudku) a keď následne vyhlásil, že „pojem ‚port‘ tvorí integrálnu súčasť uvedenej ochrannej známky“ (bod 76 napadnutého rozsudku, ktorý sa zaoberá analýzou vyvolávania mylnej predstavy).

85.      Odhliadnuc nateraz od problémov spojených s vyvolávaním mylnej predstavy, ku ktorým sa vrátim pri analýze ďalšieho dôvodu odvolania, je nesporné, že ochranná známka „Port Charlotte“ používa vlastný názov CHOP, a teda „Port“. Už na prvý pohľad je zrejmé, že počiatočný prvok je totožný s CHOP. Je totiž splnená prvá základná podmienka pre udelenie ochrany na základe článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007 a Všeobecný súd sa dopustil chyby, keď to v bode 72 rozsudku vylúčil.

86.      Tiež je splnená podmienka povesti vín CHOP, ktorá nebola spochybnená, pretože ju možno považovať za všeobecne známu.(45) Jediné, čo je teda potrebné overiť, je, či použitie pojmu zahrnutého v CHOP v napadnutej ochrannej známke predstavuje zneužitie CHOP podľa článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007.

87.      Dôvody, ktoré viedli Všeobecný súd k zamietnutiu existencie uvedeného zneužitia, vychádzajú z nesprávneho právneho základu, ktorý som už uviedol. Všeobecný súd sa domnieva, že CHOP Porto/Port je v skutočnosti zaťažené nedostatkom vlastnej rozlišovacej spôsobilosti, keďže pokiaľ bude jeho jediný názov (Porto/Port) začlenený do ochrannej známky pre alkoholické nápoje a doplnený iným slovom, verejnosť ho bude vnímať iba ako čisto označenie zemepisného miesta (prístav), charakterizovaného druhým uvedeným prvkom. Podľa tohto tvrdenia by teda Porto/Port predstavovalo buď druhové, alebo iba čisto všeobecné pomenovanie, ktoré bude môcť používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý bude chcieť označiť svoje vlastné alkoholické nápoje týmto pomenovaním spolu s ďalším slovom (menom osoby, mesta alebo akýmkoľvek označením miesta alebo geografického útvaru).

88.      Tento predpoklad považujem za neprípustný, keďže oslabuje rozlišovaciu spôsobilosť CHOP Porto/Port do takej miery, že ho de facto mení na druhové označenie, čo je v rozpore s výslovným zákazom uvedeným v článku 118m ods. 3 nariadenia č. 1234/2007.(46)

89.      Ak by sa, ako to urobil Všeobecný súd,(47) pripustilo, že pojem „port“ slúži, a to dokonca aj v súvislosti s alkoholickými nápojmi, na označenie riečneho alebo námorného prístavu skôr než na pomenovanie CHOP, uvedený pojem by stratil význam až do takej miery, že by bolo možné pripísať mu druhové charakteristiky, ktoré ho pozbavujú ochrany. Napriek tomu, že pojem „port“ znamená v anglickom alebo vo francúzskom jazyku prístav, táto okolnosť nemôže byť dôvodom na to, aby CHOP zostala bez možnosti ochrany: rozhodnutie udeliť mu rovnakú ochranu ako ostatným CHOP pre vína, a nie nižší stupeň ochrany na základe určitých sémantických úvah, bolo prijaté, keď orgány Únie schválili jeho zápis do zoznamu CHOP.

90.      Dôsledkom tejto ochrany, ktorú priznáva právo Únie, je v prejednávanej veci skutočnosť, že pojem „Port“ nemožno použiť samostatne ani spolu s ďalšími pojmami v ochranných známkach označujúcich alkoholické nápoje, ktoré by mohli mať neoprávnený prospech z jeho povesti (najmä tie alkoholické nápoje, pri ktorých existuje určitá konkurenčná väzba, keďže sú určené rovnakej skupine verejnosti a majú rovnaké distribučné a predajné kanály).

91.      Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže správne neposúdil rozsah ochrany, ktorá prináleží CHOP pre vína (vrátane CHOP Porto/Port), a na jeho základe rozhodol o prípadnom zneužití povesti týchto CHOP v prospech ochranných známok, v ktorých sa používa pojem charakteristický pre uvedené CHOP.

3.      O treťom dôvode vzájomného odvolania IVDP

92.      Tento odvolací dôvod je založený na porušení článku 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007. IVDP vytýka Všeobecnému súdu, že neuznal,(48) že napadnutá ochranná známka vyvoláva mylnú predstavu o CHOP Porto/Port.

93.      Vyhovenie predchádzajúcemu odvolaciemu dôvodu by v skutočnosti umožnilo vzdať sa analýzy tohto odvolacieho dôvodu, keďže po zistení porušenia článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007 sa vyžaduje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu. Napriek tomu preskúmam uvedený odvolací dôvod.

94.      V judikatúre Súdneho dvora(49) sa uvádza, že pojem „vyvolávanie mylnej predstavy sa vzťahuje na situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“(50).

95.      Zákaz vyvolávania mylnej predstavy nemusí nevyhnutne súvisieť so skutočnou existenciou zámeny zo strany verejnosti. Nie je nevyhnutné, aby sa spotrebiteľ domnieval, že ochranná známka vyvolávajúca mylnú predstavu zahŕňa prvky obsiahnuté v CHOP, o ktorom vyvoláva mylnú predstavu. Súdny dvor opakovane zdôraznil, že k vyvolaniu mylnej predstavy o CHOP môže dôjsť dokonca aj vtedy, keď neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi výrobkami.(51)

96.      Je pravda, že Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že k vyvolaniu mylnej predstavy môže dôjsť, aj pokiaľ neexistuje pravdepodobnosť zámeny. Keď však Všeobecný súd vysvetľoval svoj postoj k tejto otázke, potvrdil rozhodnutie odvolacieho senátu, ktorý dospel k záveru o „neexistencii ‚vyvolávania mylnej predstavy‘ o víne Porto…, keďže whisky je odlišný tovar a žiadny prvok napadnutej ochrannej známky neobsahuje potenciálne zavádzajúce alebo klamlivé označenie“(52). Na základe tohto predpokladu Všeobecný súd zamietol súvisiaci dôvod neplatnosti, pričom odkázal na „úvahy uvedené v bode 71 vyššie“ v súvislosti s používaním napadnutej ochrannej známky.(53)

97.      Podľa môjho názoru sa Všeobecný súd týmto tvrdením dopustil dvojitého nesprávneho právneho posúdenia: a) na jednej strane mylne chápe samotný pojem „vyvolávanie mylnej predstavy“ v podobe, v akej ho vykladá Súdny dvor, keď sa domnieva, že v prejednávanej veci nejde o vyvolávanie mylnej predstavy vzhľadom na neexistenciu pravdepodobnosti zámeny medzi whisky a vínom Porto, a b) na druhej strane sa na základe odkazu na predchádzajúcu časť rozsudku dopustil rovnakého nesprávneho posúdenia, ktoré som konštatoval už v rámci analýzy druhého odvolacieho dôvodu IVDP.

98.      Ochrannú známku „Port Charlotte“ môže bežne informovaný a primerane pozorný európsky spotrebiteľ aj „v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny“(54) s CHOP Porto/Port vnímať v tom zmysle, že vyvoláva mylnú predstavu o vínach chránených uvedeným CHOP. Všeobecný súd mal úplne odhliadnuť od pravdepodobnosti zámeny(55) a mal sa sústrediť na to, či nová ochranná známka „v mysli verejnosti nevyvolala myšlienkovú asociáciu týkajúcu sa pôvodu výrobku“(56), najmä pri výrobkoch podobných svojím vzhľadom, ktoré sú v oboch prípadoch balené do fliaš ako alkoholické nápoje, ako aj na (čiastočnú) fonetickú podobnosť medzi všeobecne známym CHOP a ochrannou známkou, ktorej neplatnosť sa navrhuje vyhlásiť.(57)

99.      V skratke povedané, domnievam sa, že obe odvolania, ktoré podal EUIPO, ako aj IDVP, musia byť úspešné, a že teda musí byť zrušený napadnutý rozsudok.

100. Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám právoplatne rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje. Podľa môjho názoru táto situácia nastala v tomto konaní.

VII. Návrh

101. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

1.      Zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 18. novembra 2015, Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto, IP/ÚHVT – Bruichladdich Distillery (T‑659/14, neuverejnený, EU:T:2015:863).

2.      Zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 8. júla 2014 (vec R 946/2013‑4), týkajúce sa návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky „Port Charlotte“, č. 5421474.

3.      Určil, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.


1      Jazyk prednesu: španielčina.


2      Toto CHOP zahŕňa pojmy Oporto, Porto, Port, Portwin, Port wein, Portwein, Portwijn, vin de Porto a vinho do Porto.


3      Rozsudok z 18. novembra 2015, Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto/ÚHVT – Bruichladdich Distillery (PORT CHARLOTTE) (T‑659/14, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:863).


4      Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2007, s. 1).


5      Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1), zmenené nariadením Rady (ES) č. 491/2009 z 25. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 154, 2009, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1234/2007“).


6      Niceská dohoda o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957, zmenená 28. septembra 1979 (Zbierka zmlúv Spojených národov zv. 1154, č. I 18200, s. 89).


7      Nariadenie Rady z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 148, 2008, s. 1). Pokiaľ ide o uplatniteľné ustanovenia, uvedené nariadenie platí od 1. augusta 2009.


8      Vec C‑478/07 (EU:C:2009:521).


9      Nariadenie Rady z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12).


10      Rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115).


11      Rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar (C‑478/07, EU:C:2009:521).


12      Rozsudok z 8. mája 2014 (C‑35/13, EU:C:2014:306).


13      V rámci tohto dôvodu sú konkrétne kritizované body 38 a 41 napadnutého rozsudku.


14      Kritizuje predovšetkým body 68 až 73 napadnutého rozsudku.


15      Opiera sa o rozsudky zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 25); z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko (C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 44), a zo 14. júla 2011, Bureau national interprofessionnel du Cognac (C‑4/10 až C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 56).


16      V tejto súvislosti odkazuje na body 74 až 77 napadnutého rozsudku.


17      Vec C‑75/15 (EU:C:2016:35, bod 31).


18      Vec C‑75/15 (EU:C:2016:35).


19      V napadnutom rozsudku a v písomných pripomienkach účastníkov konania sa odkazuje na nariadenie č. 491/2009 ako na uplatniteľný právny predpis. V skutočnosti ide o znenie nariadenia č. 1234/2007 v znení prvého uvedeného nariadenia. Nariadenie č. 1234/2007 pôvodne obsahovalo iba ustanovenia týkajúce sa sektoru vinohradníctva a vinárstva, ktoré sa nestali predmetom žiadnej reformy príslušných právnych predpisov. Ustanovenia, ktoré práve prechádzali zmenami, mali byť začlenené až po ich schválení, čo nastalo až prijatím nariadenia č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom. Nariadenie č. 491/2009 zahŕňa v celom rozsahu sektor vinohradníctva a vinárstva upravený nariadením č. 1234/2007 a vkladá do tohto nariadenia normatívne rozhodnutia, ktoré boli prijaté v nariadení č. 479/2008.


20      Právny zástupca IVDP na pojednávaní odpovedal na otázky Súdneho dvora v tom zmysle, že vyššia ochrana vyplývajúca z vnútroštátneho práva spočíva v tom, že je zakázané, aby ochranná známka neoprávnene využívala povesť CHOP Porto/Port.


21      Bod 60 žaloby podanej na Všeobecný súd 15. septembra 2014.


22      Bod 62 vzájomného odvolania.


23      Bod 90 jeho vyjadrenia k odvolaniu EUIPO.


24      Je potrebné uviesť, že dôvody, ktoré viedli normotvorcu Únie k zavedeniu organizácie trhu s vínom, sa uvádzajú v odôvodneniach nariadenia č. 479/2008, ktoré predchádza nariadeniu č. 491/2009, a tak sa z nich stáva nástroj výkladu pôsobnosti uvedenej právnej úpravy.


25      Rozsudok z 8. septembra 2009 (C‑478/07, EU:C:2009:521).


26      Spor, ktorý vznikol v uvedenej veci, sa podobá súčasnému sporu natoľko, že i po uplynutí ôsmich rokov stále platia slová, ktoré uviedol generálny advokát D. Ruiz‑Jarabo Colomer vo svojich návrhoch vo veci Budějovický Budvar (C‑478/07, EU:C:2009:52) v bode 89: „Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby sa vyslovil o výlučnosti režimu ochrany Spoločenstva v prípade zemepisných označení a označení pôvodu, čo je jeden z najdiskutovanejších problémov tejto oblasti, ktorým sa judikatúra doteraz zaoberala len čiastočne“.


27      Rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar (C‑478/07, EU:C:2009:521), bod 114.


28      Napadnutý rozsudok, bod 41.


29      Tamže, body 44 až 49.


30      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 2008, s. 16).


31      Existuje zámer, aby sa táto snaha o zjednotenie rozšírila aj na ďalšie sektory. Napríklad Európsky parlament prijal 6. októbra 2015 uznesenie o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky [2015/2053(INI)]. V uvedenom uznesení sa zdôrazňuje, že „vnútroštátne zákony chrániace nepoľnohospodárske výrobky vedú k rozdielnym úrovniam ochrany v členských štátoch, čo nie je v súlade s cieľmi vnútorného trhu a spôsobuje ťažkosti pri ich účinnej ochrane v Európe a členských štátoch, v ktorých sa na ne nevzťahujú vnútroštátne právne predpisy, čo naznačuje potrebu jednotného systému ochrany zemepisných označení v celej EÚ“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri uznesenie, v ktorom bola Komisia vyzvaná, aby v tomto zmysle čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktoré je dostupné na internetovej stránke http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=‑//EP//TEXT+TA+P8‑TA‑2015‑0331+0+DOC+XML+V0//ES.


32      Rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar (C‑478/07, EU:C:2009:521), body 116 a 117. Tento rovnaký cieľ zaručiť jednotnú ochranu zemepisných označení v Únii, ktoré spĺňajú podmienky stanovené nariadením [teda nariadením Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4)], pod podmienkou, že budú zapísané v súlade s uvedeným nariadením, je vyjadrený aj v rozsudku z 9. júna 1998, Chiciak a Fol (C‑129/97 a C‑130/97, EU:C:1998:274, bod 25). V rovnakom zmysle pozri rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 18).


33      Odôvodnenie 29 tohto nariadenia opisuje postup zabezpečenia ochrany prostredníctvom evidencie na úrovni Spoločenstva, pričom Komisii prináleží zabezpečiť, aby žiadosti o zápis spĺňali podmienky uvedené v tomto nariadení a aby všetky členské štáty uplatňovali rovnaký prístup.


34      Rozsudky z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar (C‑478/07, EU:C:2009:521, body 118 až 120), a z 9. júna 1998, Chiciak y Fol (C‑129/97 a C‑130/97, EU:C:1998:274, bod 28), uvádzajú túto skutočnosť ako dôkaz, že členské štáty prichádzajú o vlastné režimy ochrany.


35      Pozri http://ec.europa.eu/agriculture/markets/wine/e‑bacchus/index.cfm


36      Podľa tohto ustanovenia, ak Komisii neboli v stanovenej lehote poskytnuté príslušné informácie, môže odstrániť príslušné CHOP zo zoznamu E‑Bacchus. Okrem toho Komisia mohla do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany CHOP, ktoré nespĺňalo podmienky stanovené v článku 118b nariadenia č. 1234/2007.


37      Rozsudok z 8. septembra 2009 (C‑478/07, EU:C:2009:521).


38      Tamže.


39      Uznanie vyšších stupňov kvality na vnútroštátnej úrovni, ktoré prekračujú úroveň stanovenú v nariadeniach, v prípade liehovín, sa tiež odráža v článku 6 nariadenia č. 110/2008.


40      V bode 38 napadnutého rozsudku sa v tomto zmysle uvádza: „Naopak, v súlade s duchom a systematikou jednotného regulačného rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky (odôvodnenie 1 nariadenia č. 491/2009; pozri tiež v tomto zmysle analogicky k nariadeniu č. 510/2006 rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07, … EU:C:2009:521, bod 107 a nasl.), pokiaľ ide o pôsobnosť nariadenia č. 491/2009, presné podmienky a rozsah tejto ochrany sú stanovené výlučne v článku 118m ods. 1 a 2 tohto nariadenia“.


41      Pozri okrem iného nedávny rozsudok z 2. marca 2017, Panrico/EUIPO (C‑655/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:155, bod 68), v ktorom sa cituje uznesenie zo 16. mája 2013, Arav/H.Eich a ÚHVT (C‑379/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:317, body 42, 81 a 82); rozsudok z 19. marca 2015, MEGA Brands International/ÚHVT, (C‑182/14 P, EU:C:2015:187, body 48 až 51), a uznesenie zo 7. apríla 2016, Harper Hygienics/EUIPO (C‑475/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:264, body 35 a 36).


42      Vec C‑75/15 (EU:C:2016:35).


43      Tak to na pojednávaní inými slovami tvrdil EUIPO, ako aj Bruichladdich. EUIPO konkrétne uviedol, že „Porto a Port predstavujú druhové výrazy“, aj keď neskôr svoje tvrdenia spresnil a uviedol, že tieto výrazy „majú určitý druhový význam“.


44      Bod 72 napadnutého rozsudku.


45      IVDP uvádza (bod 83 jeho žaloby o neplatnosť), že EUIPO uznal dobré meno CHOP Porto/Port v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú citované v žalobe. Táto skutočnosť zrejme nebola v skutočnosti spochybnená vzhľadom na to, že vína, na ktoré sa vzťahuje CHOP, sú všeobecne známe a medzinárodne uznávané.


46      Záujem zabrániť neoprávnenému používaniu CHOP pre vína s poukazom na ich hypoteticky druhovú povahu je dlhodobý. Článok 4 Madridskej dohody o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajovo pôvode tovaru zo 14. apríla 1891 stanovil, že „súdy jednotlivých krajín rozhodnú, ktoré označenia z dôvodov ich druhovej povahy nepodliehajú ustanoveniam tejto dohody, pričom výnimka uvedená v tomto článku sa nevzťahuje na regionálne označenia pôvodu vín“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


47      Bod 71 napadnutého rozsudku.


48      Body 74 až 77 napadnutého rozsudku.


49      Rozsudky zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 25); z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko (C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 44); zo 14. júla 2011, Bureau National Interprofessionnel du Cognac (C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 56), a z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 21).


50      Táto judikatúra bola kritizovaná preto, že požaduje „zahrnutie časti chráneného označenia“, keďže by mohlo dôjsť k tomu, že ochranná známky by aj bez uvedeného zahrnutia mala prvky, ktoré by verejnosť vnímala ako vyvolávanie mylnej predstavy o CHOP.


51      Rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115), bod 26; rozsudok z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko (C‑132/05, EU:C:2008:117), bod 45, a rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35), bod 45.


52      Bod 74 napadnutého rozsudku.


53      Tamže, bod 75.


54      Rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 52).


55      EUIPO uvedenú pravdepodobnosť zámeny pripustil v predchádzajúcich podobných prípadoch, na ktoré IDVP upozornil na Všeobecnom súde (bod 71 jeho žaloby). Konkrétne v rozhodnutí zo 14. mája 2014 EUIPO vyhovel námietke, ktorú podal IVDP proti zápisu ochrannej známky Únie č. 11229317, „Port Ruhige“, pre whisky, a to na základe tvrdení, že medzi uvedenou ochrannou známkou a CHOP Porto/Port existuje pravdepodobnosť zámeny vyplývajúca z ich vzhľadovej, fonetickej a pojmovej podobnosti a z toho, že ide o alkoholické nápoje, ktoré sa uvádzajú na trh prostredníctvom rovnakých distribučných kanálov. EUIPO vo svojom rozhodnutí okrem iného vychádzal zo zamietnutia tvrdenia majiteľa ochrannej známky, ktorý zdôraznil slabú rozlišovaciu spôsobilosť CHOP. Okrem toho pripustil, že niektorí spotrebitelia by mohli „predpokladať, že ochranná známka [Port Ruhige] predstavuje vedľajší názov CHOP [Port], ktorý sa používa na účely vývozu“.


56      Rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 45).


57      Toto kritérium bolo použité v rozsudkoch zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 27); z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko (C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 27); zo 14. júla 2011, Bureau National Interprofessionnel du Cognac (C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 57), a z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 33).