Language of document :

Žaloba podaná 5. apríla 2017 – Európska komisia/Maďarsko

(vec C-171/17)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. Bottka a H. Tserepa-Lacombe, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

konštatoval, že národný systém mobilného platenia, ktorý Maďarsko zaviedlo a ponechalo v platnosti a ktorý je upravený zákonom č. CC z roku 2011 a jeho vykonávacím nariadením č. 356/2012 z 13. decembra 2012, ktorý vytvára monopol tým, že priznáva spoločnosti Nemzeti Mobilfizetési Zrt. výlučné práva a bráni vstupu na veľkoobchodný trh mobilného platenia, ktorý bol predtým otvorený hospodárskej súťaži, a ktorého zavedenie nebolo navyše nevyhnutné ani primerané, je v rozpore:

po prvé s článkom 15 ods. 2 písm. d) a článkom 16 ods. 1 smernice 2006/123/ES1 ,

po druhé s článkami 49 a 56 ZFEÚ;

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zákon č. CC z 1. apríla 2011 o národnom systéme mobilného platenia (ďalej len „zákon“) zmenil právny rámec služieb mobilného platenia s účinnosťou od 1. apríla 2013 (ale so záväznými účinkami až od 2. júla 2014). Zákon vymedzuje služby, ktoré sú predmetom centralizovaného a mobilného obchodovania v týchto oblastiach: a) verejné parkovanie, b) sprístupnenie cestnej siete na účely cestnej premávky, c) preprava osôb zabezpečovaná štátnym podnikom a d) iné služby poskytované štátnym orgánom. Pokiaľ ide o tieto služby, mobilné platenie je doposiaľ v Maďarsku prakticky možné len pri verejnom parkovaní a používaní cestnej siete na účely cestnej premávky (elektronická známka a HU-GO). Toto konanie sa však týka všetkých štyroch oblastí, na ktoré sa vzťahuje zákon.

Pokiaľ ide o služby verejného parkovania, podľa Komisie Nemzeti Mobilfizetési Zrt. vykonáva v podstate tú istú činnosť ako predchádzajúci poskytovatelia služieb mobilného platenia s tým rozdielom, že má výlučné právo uzatvárať zmluvy s prevádzkovateľmi parkovísk a jej poplatky sú regulované. Rovnako to platí aj v oblasti sprístupnenia cestnej siete na účely cestnej premávky, keďže Nemzeti Mobilfizetési Zrt. je jediným poskytovateľom, ktorý uzatvoril zmluvu s poskytovateľom verejnej služby a môže priamo za odplatu udeľovať právo používať cestu. Z toho vyplýva, že v oboch týchto oblastiach môžu ostatní poskytovatelia mobilného platenia alebo mobilných telefónnych služieb pôsobiť len ako ďalší predajcovia.

V dôsledku toho zavedenie národného systému mobilného platenia a výlučné práva priznané spoločnosti Nemzeti Mobilfizetési Zrt. bránia vstupu (maďarských aj zahraničných) podnikov na veľkoobchodný trh mobilného platenia (to znamená na trh služieb poskytovaných iným subjektom pôsobiacim ako ďalší predajcovia, ktorí sú poskytovateľmi mobilného platenia, prostredníctvom zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi služieb parkovania alebo iných verejných služieb), ktorý bol predtým otvorený hospodárskej súťaži. Podľa Komisie preto pravidlá týkajúce sa národného systému mobilného platenia ako celok spôsobujú diskrimináciu a porušujú slobodu usadiť sa (porušenie článku 15 smernice 2006/123/ES a článku 49 ZFEÚ). Tieto pravidlá však porušujú aj slobodu poskytovať služby (porušenie článku 16 smernice 2006/123/ES a článku 56 ZFEÚ), keďže výlučné práva priznané spoločnosti Nemzeti Mobilfizetési Zrt. obmedzujú poskytovanie cezhraničných služieb. Pokiaľ ide o iné služby, ktoré sú predmetom centralizovaného a mobilného obchodovania a pre ktoré ešte v Maďarsku neexistuje mobilné platenie, zákon priznáva rovnaké výlučné právo spoločnosti Nemzeti Mobilfizetési Zrt. a táto právna analýza sa v celom rozsahu uplatňuje aj v tomto prípade.

Podľa relevantných ustanovení Zmluvy o FEÚ a smernice 2006/123/ES môže byť sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby predmetom obmedzení len vtedy, keď tieto obmedzenia nie sú diskriminačné a sú vo verejnom záujme, a keď rešpektujú požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality. Komisia sa domnieva, že dôvody predložené Maďarskom nemôžu odôvodniť obmedzenia zavedené zákonom, keďže nespĺňajú požiadavky v oblasti nevyhnutnosti a proporcionality.

____________

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36).