Language of document : ECLI:EU:C:2017:456

Vec C610/15

Stichting Brein

proti

Ziggo BV
a
XS4ALL Internet BV

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné a priemyselné vlastníctvo – Smernica 2001/29/ES – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv – Článok 3 ods. 1 – Verejný prenos – Pojem – Platforma vzájomného poskytovania online – Vzájomné poskytovanie chránených súborov bez súhlasu nositeľa práv“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. júna 2017

Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Verejný prenos – Pojem – Sprístupnenie a správa platformy vzájomného poskytovania na Internete chránených súborov v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi bez povolenia nositeľa práv – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1)

Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností ako vo veci samej zahŕňa sprístupnenie a správu platformy vzájomného poskytovania na internete, ktorá tým, že indexuje metaúdaje týkajúce sa chránených diel a poskytuje vyhľadávač, umožňuje používateľom tejto platformy nájsť dané diela a vzájomne si ich poskytovať v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (peertopeer).

V prvom rade, pokiaľ ide o otázku, či sprístupnenie a správa platformy vzájomného poskytovania online ako vo veci samej predstavuje „prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, treba uviesť, ako vyplýva aj z odôvodnenia 23 smernice 2001/29, že právo autora na verejný prenos uvedený v danom článku 3 ods. 1 zahŕňa všetky transmisie alebo retransmisie diela verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká, drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania.

Okrem toho, ako vyplýva z článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, na to, aby išlo o „prenos“, najmä postačuje, aby bolo dielo verejnosti sprístupnené takým spôsobom, že osoby, ktoré ju tvoria, môžu mať k tomuto dielu prístup z miesta a v čase, ktoré si samy zvolia, a nie je rozhodujúce, či využijú, alebo nevyužijú túto možnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 36 a citovanú judikatúru).

Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že ak sa na jednej stránke poskytnú hypertextové odkazy na chránené diela, ktoré sú bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu uverejnené na inej stránke, ponúka sa tým používateľom prvej stránky priamy prístup k uvedeným dielam (rozsudok z 13. februára 2014, Svensson a i., C‑466/12, EU:C:2014:76, bod 18; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie z 21. októbra 2014, BestWater International, C‑348/13, EU:C:2014:2315, bod 15, a rozsudok z 8. septembra 2016, GS Media, C‑160/15, EU:C:2016:644, bod 43).

Súdny dvor tiež už rozhodol, že tak je to v prípade predaja multimediálneho prehrávača, na ktorý boli vopred nainštalované doplnky, ktoré sú dostupné na internete a ktoré obsahujú hypertextové odkazy na internetové stránky, ktoré sú voľne dostupné verejnosti a na ktorých boli verejnosti sprístupnené diela chránené autorským právom bez súhlasov nositeľov tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, body 38 a 53).

Z tejto judikatúry možno vyvodiť, že v zásade každý akt, ktorým používateľ poskytne pri plnej znalosti veci prístup svojim zákazníkom k chráneným dielam, môže predstavovať „prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.

Po druhé, aby bol zahrnutý pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, je ešte potrebné, aby chránené diela boli predmetom prenosu verejnosti (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 43 a citovaná judikatúra).

Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil na jednej strane, že pojem „verejný“ obsahuje určitú prahovú hodnotu, čo z tohto pojmu vylučuje skupinu osôb, ktorá je príliš malá, či dokonca úplne zanedbateľná. Na druhej strane je nutné zohľadniť kumulatívne účinky vyplývajúce zo sprístupňovania chránených diel potenciálnym adresátom. Preto treba zistiť nielen to, koľko osôb má paralelne prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má prístup k tomuto dielu postupne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 44 a citovanú judikatúru).

(pozri body 30 – 34, 40, 41, 48 a výrok)