Language of document : ECLI:EU:T:2017:694

Vec T175/15

Mohamed Marouen Ben Ali Ben Mohamed Mabrouk

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Opatrenia prijaté voči osobám zodpovedným za spreneveru štátnych prostriedkov a voči osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spojené – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov – Ponechanie zápisu mena žalobcu – Nedostatočný skutkový základ – Zjavne nesprávne posúdenie – Nesprávne právne posúdenie – Právo vlastniť majetok – Zásada riadnej správy vecí verejných – Primeraná lehota na rozhodnutie – Prezumpcia neviny – Návrh na prispôsobenie – Potvrdzujúci akt – Neprípustnosť“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 5. októbra 2017

1.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie majetku osôb zapojených do sprenevery štátnych finančných prostriedkov, a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Osoba zodpovedná za spreneveru štátnych prostriedkov – Pojem – Extenzívny výklad

(Rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP, článok 1 ods. 1, a 2011/172/SZBP, článok 1 ods. 1)

2.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie majetku osôb zapojených do sprenevery štátnych finančných prostriedkov, a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Povaha týchto opatrení – Čisto ochranné opatrenia – Neexistencia trestnej povahy

(Rozhodnutie Rady 2011/72/SZBP, odôvodnenia 1 a 2, článok 1)

3.      Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie majetku osôb zapojených do sprenevery štátnych finančných prostriedkov, a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Rozsah vykazovania – Dôkaz o dôvodnosti opatrenia – Povinnosť Rady systematicky overovať dôkazy poskytnuté orgánmi tretej krajiny – Neexistencia

[Rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP, článok 1 ods. 1, a (SZBP) 2015/157]

4.      Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie majetku osôb zapojených do sprenevery štátnych finančných prostriedkov, a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Rozsah vykazovania – Dôkaz o dôvodnosti opatrenia – Povinnosť Rady preskúmať potrebu získať dodatočné informácie alebo dôkazy zo strany vnútroštátnych orgánov – Rozsah – Dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv

[Článok 21 ods. 1 prvý pododsek, článok 21 písm. b), článok 21 ods. 3 a článok 23 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41; rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP, článok 1 ods. 1 a (SZBP) 2015/157]

5.      Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie majetku osôb zapojených do sprenevery štátnych finančných prostriedkov, a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Rozsah vykazovania – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia

[Rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP a (SZBP) 2015/157]

6.      Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Dodržanie primeranej lehoty – Pôsobnosť – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Súdne rozhodnutie v tretej krajine, ktoré slúži ako základ pre rozhodnutie na prijatie reštriktívnych opatrení – Vylúčenie

[Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 51 ods. 1 a 2; rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/157]

7.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie majetku osôb zapojených do sprenevery štátnych finančných prostriedkov, a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Obmedzenie práva vlastniť majetok – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

[Charta základných práv Európskej únie, článok 17; rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP a (SZBP) 2015/157]

8.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti rozhodnutiu, ktoré iba potvrdzuje predchádzajúce rozhodnutie – Neprípustnosť – Pojem potvrdzujúce rozhodnutie – Rozhodnutie Rady o nevymazaní mena jednej osoby uvedenej v prílohe rozhodnutia o zavedení reštriktívnych opatrení prijaté po opätovnom preskúmaní jej situácie, založenom na nových a podstatných skutočnostiach – Vylúčenie

(Rozhodnutie Rady 2011/72/SZBP, článok 2 ods. 3 a článok 5 ods. 6)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 30 – 32, 34, 83)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 33, 140)

3.      V rámci rozhodnutia 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku v zásade nie je teda úlohou Rady preskúmať a posúdiť relevantnosť a presnosť skutočností, na ktorých sú založené súdne konania voči osobám, ktorých mená sú uvedené v prílohe tohto rozhodnutia. Prijatím tohto rozhodnutia a následnými rozhodnutiami sa totiž Rada neusiluje o to, aby sama sankcionovala spreneveru štátnych finančných prostriedkov, ktorú vyšetrujú tuniské orgány, ale o zachovanie možnosti týchto orgánov konštatovať takúto spreneveru a vymôcť prospech z tejto sprenevery späť. Prináleží preto iba príslušným tuniským orgánom, aby overili uvedené dôkazy a vyvodili z toho primerané dôsledky. V zásade teda neprináleží Rade a Všeobecnému súdu, aby overoval dôvodnosť týchto konaní, ale len dôvodnosť zmrazenia finančných prostriedkov s ohľadom na dôkazy predložené tuniskými orgánmi. V opačnom prípade by sa mohli vyskytnúť situácie, kedy Rada by predčasne vyvodzovala závery s ohľadom na dôvodnosť uvedeného vyšetrovania, ktoré by sa mohlo líšiť od tých, k akým dospeli samy tuniské orgány. Takáto situácia by mohla mať paradoxne za následok, že v čase, keď by dané orgány súdili dotknutú osobu a prípadne ju uznali za zodpovednú za spreneveru verejných prostriedkov, v Európskej únii by už neexistovalo zmrazenie jej majetku, ktoré by umožňovalo vymôcť prospech z tejto sprenevery, ktorá sa jej vytýka. Užitočný účinok rozhodnutia 2011/72 by tak zjavne nebol zabezpečený.

(pozri body 40, 46)

4.      V rámci rozhodnutia 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku sa Rada nemusí za každých okolností stotožniť s konštatovaniami tuniských súdnych orgánov uvedenými v dokumentoch, ktoré jej tieto orgány predložili. Prináleží jej totiž starostlivo a nestranne preskúmať dôkazy, ktoré jej predložia príslušné orgány, s prihliadnutím najmä na pripomienky a dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ktoré predložil. Táto povinnosť vyplýva aj zo zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá je zakotvená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Rade prináleží, aby s cieľom splnenia svojej povinnosti starostlivého a nestranného preskúmania posúdila, či potrebuje alebo nepotrebuje získať dodatočné informácie alebo dôkazy zo strany príslušných orgánov, a to na základe pripomienok žalobcu alebo dôkazov, ktoré predložil. Konkrétne, hoci Rade neprináleží, aby nahrádzala tuniské súdne orgány pri posudzovaní dôvodnosti prebiehajúcich trestných konaní týkajúcich sa žalobcu, nemožno vylúčiť, že táto inštitúcia bude nútená požiadať o objasnenie skutočností, na ktorých sa toto vyšetrovania zakladá. Keďže Rada poskytla dôkazy o existencii prebiehajúceho vyšetrovania týkajúceho sa žalobcu a ich dôveryhodnosť nebola spochybnená, prináleží žalobcovi, aby označil konkrétne dôkazy, na ktoré sa odvoláva s cieľom spochybniť dôvodnosť tohto vyšetrovania.

V tejto súvislosti dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv, ako aj ľudskej dôstojnosti sa vzťahuje na akúkoľvek činnosť Únie, vrátane oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako vyplýva z ustanovenia článku 21 ods. 1 prvého pododseku a článku 21 ods. 2 písm. b) a článku 21 ods. 3 ZEÚ v spojení s ustanovením článku 23 ZEÚ. Konkrétne treba uviesť, že článok 21 ods. 1 ZEÚ stanovuje, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne hodlá podporovať vo zvyšku sveta najmä právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a dodržiavanie medzinárodného práva. Zásada práva na rozhodnutie v primeranej lehote je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené ustanoveniami viacerých právne záväzných medzinárodných právnych nástrojov. V dôsledku toho nemožno vylúčiť, že vzhľadom na existenciu objektívnych, spoľahlivých, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré môžu vyvolať oprávnené pochybnosti o dodržiavaní práva dotknutej osoby na rozhodnutie v primeranej lehote v rámci prebiehajúceho súdneho vyšetrovania, ktoré sa ho týka a ktoré slúži ako základ pre zmrazenie jeho majetku v Únii, Rada vykoná potrebné kontroly.

(pozri body 41, 42, 48, 64, 65)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 61)

6.      V súlade s článkom 47 ods. 2 prvou vetou Charty základných práv Európskej únie každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

So zreteľom na odseky 1 a 2 článku 51 Charty sa majú ustanovenia jej článku 47 vykladať v tom zmysle, že sa týkajú práva na účinnú súdnu ochranu iba v konaniach, v ktorých ide o práva a slobody zaručené právom Únie. Článok 47 Charty teda zaručuje, že sporné zmrazenie majetku bude predmetom účinného súdneho preskúmania zo strany Všeobecného súdu, čo znamená najmä preskúmanie toho, či sa rozhodnutie o prijatí týchto opatrení zakladá na dostatočne silnom skutkovom základe. Povinnosť vykonať takéto preskúmanie podľa článku 47 Charty neprináleží totiž Rade, ale Všeobecnému súdu. Ustanovenia článku 47 Charty sa naopak nemôžu uplatniť na právo žalobcu na účinnú súdnu ochranu v rámci súdneho konania, ktoré sa ho týka v tretej krajine. Navyše to, že rozhodnutie o prijatí reštriktívnych opatrení voči žalobcovi sa zakladá na tomto súdnom konaní, nie je dôvodom na to, aby sa jeho zákonnosť preskúmala z hľadiska týchto ustanovení. Na jednej strane toto rozhodnutie totiž pochádza od inštitúcie Únie, ktorej Zmluvy neukladajú oprávnenie vykonávať súdne právomoci. Na druhej strane uvedené rozhodnutie, ktoré bolo navyše prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nemá povahu súdneho rozhodnutia, takže nemá za cieľ rozhodnúť o žalobe či v určitom spore.

(pozri body 89 – 92)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 150, 151)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 155 – 157)