Language of document : ECLI:EU:C:2018:50

Vec C106/17

Paweł Hofsoe

proti

LVM Landwirtschaftlicher Versicherungsverein Münster AG

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Szczecinie)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Článok 11 ods. 1 písm. b) a článok 13 ods. 2 – Právomoc vo veciach poistenia – Osobná pôsobnosť – Pojem ‚poškodený‘ – Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poistenia – Vylúčenie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 31. januára 2018

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 1215/2012 – Právomoc vo veciach poistenia – Konania začaté proti poistiteľovi – Osobitné normy právomoci, ktorých cieľom je chrániť slabšieho účastníka – Rozsah – Vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi v odvetví poisťovníctva – Vylúčenie

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, článok 11 ods. 1 písm. b) a článok 13 ods. 2]

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 1215/2012 – Právomoc vo veciach poistenia – Konania začaté proti poistiteľovi – Priama žaloba poškodenej osoby – Pojem ‚poškodený‘ – Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poistenia – Uplatňovanie nároku z pohľadávok na poistné plnenie zo strany postupníka, ktorý získal uvedené pohľadávky na základe zmluvy – Vylúčenie

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, odôvodnenia 15 a 18, článok 11 ods. 1 písm. b) a článok 13 ods. 2]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 41, 42)

2.      Článok 13 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s článkom 11 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa naň nemôže odvolávať fyzická osoba, ktorej podnikateľská činnosť spočíva najmä v uplatňovaní nárokov na náhradu škody voči poistiteľom a ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s účastníkom dopravnej nehody uplatňuje túto pohľadávku podaním žaloby na určenie zodpovednosti za škodu voči poistiteľovi osoby zodpovednej za dopravnú nehodu so sídlom v inom členskom štáte ako v členskom štáte bydliska poškodeného, na súde členského štátu bydliska poškodeného.

Hoci platí, ako to spresňuje odôvodnenie 18 nariadenia č. 1215/2012, že cieľom oddielu 3 kapitoly II tohto nariadenia je chrániť slabšieho účastníka prostredníctvom noriem právomoci, ktoré lepšie chránia jeho záujmy než všeobecné normy, je zjavné, že návrh dotknutý vo veci samej sa týka vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi a nemá vplyv na procesné postavenie účastníka, ktorý je považovaný za slabšieho (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, SOVAG, C‑521/14, EU:C:2016:41, body 29 a 30). V tejto súvislosti okolnosť, že podnikateľský subjekt, akým je pán Hofsoe, vykonáva svoju činnosť v malom rozsahu, nemôže viesť k záveru, že ide o účastníka, ktorý sa považuje za slabšieho ako poistiteľ. Vykonávať totiž v každom jednotlivom prípade posúdenie, či sa takýto podnikateľský subjekt môže považovať za „slabšieho účastníka“, aby mohol spadať pod pojem „poškodený“ v zmysle článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1512/2012, by znamenalo ohrozenie právnej istoty a bolo by v rozpore s cieľom daného nariadenia uvedeného v jeho odôvodnení 15, podľa ktorého musia byť normy súdnej právomoci ľahko predvídateľné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, MMA IARD, C‑340/16, EU:C:2017:576, bod 34).

(pozri body 44, 45, 47 a výrok)