Language of document : ECLI:EU:C:2018:793

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

EVGENI TANČEV

prednesené 3. októbra 2018 (1)

Vec C236/17 P

Canadian Solar Emea GmbH,

Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc.,

Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc.,

CSI Cells Co. Ltd,

CSI Solar Power (China), Inc.

proti

Rade Európskej únie

„Odvolanie – Dumping – Dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky – Konečné clá – Nariadenie (EÚ) č. 1168/2012 – Okamžité uplatnenie – Príčinná súvislosť – Iné známe faktory – Výška antidumpingového cla“






Obsah



1.        Na základe tohto odvolania sa spoločnosti Canadian Solar Emea GmbH (ďalej len „CSE“), Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc. [ďalej len „CSM (Changshu)“], Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc. [ďalej len „CSM (Luoyang)“], CSI Cells Co. Ltd (ďalej len „CSI Cells“) a CSI Solar Power (China), Inc. (ďalej len „CSI Solar Power“) (spoločne ďalej len „Canadian Solar“ alebo „odvolateľka“)(2) domáhajú, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu(3), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1238/2013 (ďalej len „sporné nariadenie“)(4).

2.        Toto odvolanie sa týka najmä procesnej otázky, konkrétne okamžitého uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1168/2012(5), prostredníctvom ktorého bol zmenený článok 2 ods. 7 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“)(6) v tom zmysle, že ak sa antidumpingové prešetrovanie týka dovozov z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom a výrobca podliehajúci tomuto prešetrovaniu predloží žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „žiadosť o THZ“), lehota, v rámci ktorej musí byť o tejto žiadosti rozhodnuté (ďalej len „rozhodnutie o THZ“), sa predlžuje z troch na osem mesiacov od začatia prešetrovania. Toto odvolanie vyvoláva aj hmotnoprávnu otázku, a to, či v prípadoch, keď iné faktory, ako je dumpingový dovoz, prispievajú k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, musí byť výška antidumpingového cla stanovená na úrovni, ktorá kompenzuje iba ujmu pripisovanú dumpingovému dovozu.

I.      Právny rámec

A.      Základné nariadenie

3.        Článok 2 ods. 7 základného nariadenia s názvom „Vymedzenie dumpingu“ stanovuje:

„a)      …

b)      V antidumpingovom zisťovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia zisťovania, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a).

c)      Tvrdenie v zmysle písmena b) musí byť v písomnej forme a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak:

–        rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty;

–        firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely,

–        výrobné náklady a finančná situácia firiem nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov;

–        príslušné firmy podliehajú zákonom o konkurze a vlastníctve, ktoré zaručujú právnu istotu a stabilitu činnosti firiem a

–        prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu.

Určenie, či výrobca spĺňa vyššie uvedené kritériá, sa prijme do troch mesiacov od začatia zisťovania na základe osobitných konzultácií poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca zisťovania.“

4.        Článok 3 základného nariadenia s názvom „Vymedzenie ujmy“ stanovuje, že:

„…

6.      Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7.      Iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami Spoločenstva a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva.

…“

5.        V zmysle článku 9 ods. 4 základného nariadenia s názvom „Ukončenie bez opatrení; uloženie konečného cla“:

„Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Ak je v platnosti dočasné clo, návrh na konečné opatrenie sa predloží najneskôr jeden mesiac pred uplynutím takýchto ciel. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.“

B.      Nariadenie č. 1168/2012

6.        Článok 1 nariadenia č. 1168/2012 stanovuje:

„Nariadenie (ES) č. 1225/2009 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.      Článok 2 ods. 7 sa mení a dopĺňa takto:

a)      v predposlednej vete písmena c) sa slová ‚do troch mesiacov od začatia prešetrovania‘ nahrádzajú slovami ‚obvykle do siedmich mesiacov od začatia prešetrovania, ale v každom prípade nie neskôr ako do ôsmich mesiacov po začatí prešetrovania‘;

b)      dopĺňa sa toto písmeno:

‚d)      Ak Komisia obmedzila svoje preskúmanie v súlade s článkom 17, prijatie rozhodnutia podľa písmen b) a c) tohto odseku sa obmedzí na strany zahrnuté do preskúmania a na každého výrobcu, ktorý získa individuálne trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 17 ods. 3‘;

…“

7.        V zmysle článku 2 nariadenia č. 1168/2012:

„Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky nové a na všetky prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012.“

II.    Okolnosti predchádzajúce sporu

8.        CSM (Changshu), CSM (Luoyang), CSI Cells a CSI Solar Power sú vyvážajúci výrobcovia uskutočňujúci vývoz príslušného výrobku. CSE dováža príslušný výrobok od vyššie uvedených a iných dodávateľov do Európskej únie.

9.        Dňa 6. septembra 2012 začala Komisia antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov s pôvodom v Číne.(7)

10.      Vzhľadom na potenciálne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine zúčastnených na konaní sa v odseku 5.1 písm. a) oznámenia o začatí odkazuje na možnosť, že bude použitá technika výberu vzoriek podľa článku 17 základného nariadenia. Dňa 21. septembra 2012 poskytla Canadian Solar Komisii informácie na výber vzorky vyvážajúcich výrobcov zo strany Komisie. Vzorka vyvážajúcich výrobcov vybraných Komisiou pozostávala zo siedmich skupín spoločností.(8) Canadian Solar nebola pre túto vzorku vybraná.

11.      Dňa 13. novembra 2012 predložila Canadian Solar žiadosť o THZ v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia.

12.      Dňa 12. decembra 2012 bolo prijaté nariadenie č. 1168/2012.(9)

13.      Dňa 3. januára 2013 Komisia informovala Canadian Solar, že jej žiadosť o THZ nebude preskúmaná.

14.      Dňa 4. júna 2013 Komisia prijala nariadenie č. 513/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz predmetných výrobkov z Číny.(10)

15.      Dňa 2. decembra 2013 prijala Rada sporné nariadenie, ktorým sa ukladá definitívne antidumpingové clo na dovoz predmetných výrobkov z Číny. V článku 1 daného nariadenia uložila Rada antidumpingové clo vo výške 41,3 % na dovozy fakturované spolupracujúcimi spoločnosťami uvedenými v prílohe I k uvedenému nariadeniu. CSM (Changshu), CSM (Luoyang), CSI Cells a CSI Solar Power sa na tomto zozname nachádzali. Článok 3 sporného nariadenia oslobodil od cla uloženého článkom 1 dovozy fakturované spoločnosťami uvedenými v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2013/707/EÚ.(11)

16.      Rozhodnutie 2013/707 prijala Komisia 4. decembra 2013. V tomto rozhodnutí Komisia prijala zmenený a doplnený záväzok, ktorý ponúkla Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov a skupina vyvážajúcich výrobcov uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu. CSM (Changshu), CSM (Luoyang), CSI Cells a CSI Solar Power sa na tomto zozname nachádzali.

17.      Dňa 4. júna 2015 prijala Komisia vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/866, ktorým sa odvoláva prijatie záväzku vo vzťahu k CSM (Changshu), CSM (Luoyang), CSI Cells a CSI Solar Power.(12)

III. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

18.      Dňa 28. februára 2014 podala Canadian Solar žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

19.      V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol šesť žalobných dôvodov a žalobu zamietol ako takú.

20.      Všeobecný súd najmä(13) zamietol piaty žalobný dôvod založený na údajnom porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, podľa ktorého rozhodnutie o THZ sa musí vykonať do troch mesiacov od začatia prešetrovania. Nariadenie č. 1168/2012, ktorým sa zmenil článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v tom zmysle, že trojmesačná lehota bola predĺžená na osem mesiacov, sa vzťahuje na všetky prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012. Preto sa vzťahuje na rozhodnutie Komisie z 3. januára 2013, ktorým sa zamieta žiadosť spoločnosti Canadian Solar o THZ. Nedodržanie pôvodnej trojmesačnej lehoty zo strany Komisie nevytvorilo konečnú situáciu, ktorá by zabránila uplatňovaniu nariadenia č. 1168/2012. Podľa názoru Všeobecného súdu toto nedodržanie ani automaticky nespôsobilo protiprávnosť sporného nariadenia.

21.      Všeobecný súd tiež zamietol šiesty žalobný dôvod, podľa ktorého inštitúcie porušili článok 3 základného nariadenia tým, že nevykonali samostatné posúdenie ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi a ujmy spôsobenej inými známymi faktormi, a že v dôsledku toho pri stanovení antidumpingového cla na takej úrovni, aby kompenzovala aj ujmu spôsobenú týmito inými faktormi, porušili článok 9 ods. 4 tohto nariadenia. Všeobecný súd pripomenul, že na základe článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia majú Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) povinnosť po prvé zvážiť, či je ujma, ktorú utrpela EÚ, pripísateľná dumpingovým dovozom („analýza pripísateľnosti“), a po druhé overiť, či známe faktory iné ako dumpingový dovoz nemaria príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovými dovozmi (analýza nepripísateľnosti). Z toho vyplýva, že pri stanovovaní výšky antidumpingového cla inštitúcie musia brať do úvahy svoje zistenia v analýzach pripísateľnosti a nepripísateľnosti. V opačnom prípade by existovalo riziko, že by toto clo odstránilo poškodzujúce účinky iných faktorov, ako je dumpingový dovoz. V tomto prípade inštitúcie náležite posúdili účinky iných známych faktorov, ktoré prispeli k ujme, ktorú utrpelo odvetvie Únie. Správne konštatovali, že tieto účinky boli zanedbateľné, a že v dôsledku toho neprerušili príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovými dovozmi. Preto bola výška antidumpingového cla stanovená správne.

IV.    Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

22.      Týmto odvolaním Canadian Solar žiada, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a buď zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky, alebo vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konania. Canadian Solar takisto žiada, aby Súdny dvor zaviazal Radu na náhradu trov konania odvolateľky a svojich vlastných trov, a to tak v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní, alebo, ak bude vec vrátená Všeobecnému súdu, ponechať rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania na štádium konania, kedy bude vynesený konečný rozsudok Všeobecného súdu. Napokon Canadian Solar žiada Súdny dvor, aby nariadil každému ďalšiemu účastníkovi odvolania, aby znášal svoje vlastné trovy konania.

23.      Rada navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Canadian Solar na náhradu trov odvolacieho konania a konania pred Všeobecným súdom.

24.      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Canadian Solar na náhradu trov konania.

25.      Komisia podala vzájomné odvolanie. Žiada, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a určil, že žaloba je v konaní na prvom stupni neprípustná, alebo subsidiárne, aby určil, že je bezpredmetná, alebo ešte subsidiárnejšie, aby určil, že je neopodstatnená, a zmenil výklad príčinnej súvislosti v rámci šiesteho žalobného dôvodu v napadnutom rozsudku. Komisia tiež žiada Súdny dvor, aby zaviazal spoločnosť Canadian Solar na náhradu trov konania.

26.      Canadian Solar navrhuje, aby Súdny dvor vzájomné odvolanie zamietol. Rovnako žiada Súdny dvor, aby zaviazal Komisiu na náhradu trov konania spoločnosti Canadian Solar a jej vlastných trov konania, tak v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní, a aby zaviazal Radu na náhradu vlastných trov konania.

27.      Rada žiada, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a určil, že žaloba je v konaní na prvom stupni neprípustná, alebo subsidiárne, aby určil, že je bezpredmetná, alebo ešte subsidiárnejšie, aby určil, že je neopodstatnená, a zmenil výklad príčinnej súvislosti v rámci šiesteho žalobného dôvodu v napadnutom rozsudku. Rada tiež žiada Súdny dvor, aby zaviazal spoločnosť Canadian Solar na náhradu trov konania.

28.      Canadian Solar, Rada a Komisia predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. júna 2018.

V.      Posúdenie odvolacích dôvodov

29.      Canadian Solar uvádza štyri odvolacie dôvody. Na žiadosť Súdneho dvora sa v týchto návrhoch obmedzujem na preskúmanie tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu.

30.      Tretím odvolacím dôvodom Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že nariadenie č. 1168/2012 sa na sporné prešetrovanie uplatňovalo a že neuskutočnenie rozhodnutia o THZ zo strany inštitúcií neporušilo sporné nariadenie. Štvrtým odvolacím dôvodom Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dovolil inštitúciám stanoviť antidumpingové clo na takej úrovni, aby kompenzovali nielen ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom, ale aj ujmu spôsobenú inými známymi faktormi a tým, že nesprávne posúdil to, kto nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o účinky týchto iných faktorov.

A.      O treťom odvolacom dôvode

1.      Tvrdenia účastníkov konania

31.      Tretím odvolacím dôvodom Canadian Solar spochybňuje konštatovania Všeobecného súdu v bodoch 152 až 154, 157 a 159 až 170 napadnutého rozsudku.

32.      Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve časti.

33.      V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sa uplatňuje nariadenie č. 1168/2012. V tejto súvislosti Canadian Solar tvrdí po prvé, že nariadenie č. 1168/2012 nadobudlo účinnosť 15. decembra 2012, teda po uplynutí lehoty troch mesiacov, v rámci ktorej sa musí rozhodnúť o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení. Po druhé hmotnoprávne pravidlá sa v zásade nevzťahujú na situácie, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich účinnosti. Uplynutie vyššie uvedenej trojmesačnej lehoty spôsobilo konečnú situáciu a nariadenie č. 1168/2012, ktoré je hmotnoprávnym pravidlom, sa neuplatňuje. Po tretie uplatňovanie nariadenia č. 1168/2012 na prebiehajúce prešetrovania nepredstavuje výklad contra legem, iba ak sa uskutočnilo v rámci tejto trojmesačnej lehoty pred uplynutím 15. decembra 2012. Ak by sa malo považovať za contra legem, Canadian Solar tvrdí, že článok 2 nariadenia č. 1168/2012 je neplatný v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky alebo v akom sa nemôže platne uplatniť na situáciu odvolateľky, pretože porušuje zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity.

34.      V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že neuskutočnenie rozhodnutia o THZ neporušuje predmetné nariadenie. Keďže nariadenie č. 1168/2012 sa neuplatňovalo, Komisia mala povinnosť rozhodnúť o jeho žiadosti o THZ. Neprijatie rozhodnutia spôsobilo neplatnosť sporného nariadenia a Canadian Solar nemôže toto nekonanie napadnúť.

35.      Rada tvrdí, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná a v každom prípade je nedôvodná. Po prvé tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého sa nariadenie č. 1168/2012 neuplatňovalo, pretože lehota troch mesiacov stanovená v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení uplynula skôr, ako nadobudlo účinnosť nariadenie č. 1168/2012, je neprípustné, pretože opakuje iba tvrdenie uvedené pred Všeobecným súdom. V každom prípade toto tvrdenie nie je opodstatnené, keďže článok 2 nariadenia č. 1168/2012 výslovne stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na všetky prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012, a sporné antidumpingové prešetrovanie 15. decembra 2012 stále prebiehalo. Po druhé tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého uplynutie vyššie uvedenej trojmesačnej lehoty vytvára konečnú situáciu, je nedôvodné. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry, ak by Komisia rozhodla o THZ v rámci tejto lehoty, bolo by možné ho zmeniť v neskoršej fáze prešetrovania. Po tretie tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého je článok 2 nariadenia č. 1168/2012 neplatný, je neprípustný z dôvodu, že odvolateľka neuplatnila na Všeobecnom súde námietku nezákonnosti článku 2 tohto nariadenia podľa článku 277 ZFEÚ.

36.      Pokiaľ ide o druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, Rada tvrdí, že je neopodstatnená. Rozhodnutie o THZ sa môže po jeho určení zmeniť. Navyše táto žaloba je jasným dôkazom toho, že nerozhodnutie o THZ možno napadnúť.

37.      Komisia tvrdí, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná a v každom prípade nedôvodná. Po prvé tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého sa nariadenie č. 1168/2012 neuplatňovalo, pretože trojmesačná lehota stanovená v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení uplynula skôr, ako nariadenie č. 1168/2012 nadobudlo účinnosť, je neprípustné, keďže odvolateľka sa jednoducho pokúša znova vyriešiť spor predložený Všeobecnému súdu. V každom prípade toto tvrdenie nie je opodstatnené, keďže článok 2 nariadenia č. 1168/2012 stanovuje, že toto nariadenie sa vzťahuje na všetky prebiehajúce prešetrovania bez ohľadu na to, či táto trojmesačná lehota uplynula pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia alebo nie. Po druhé tvrdenie odvolateľky, že jej situácia sa stala konečnou po uplynutí lehoty troch mesiacov, je neprípustné, pretože iba opakuje dôvod žaloby podanej na Všeobecný súd. V každom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné, pretože pri uplynutí tejto trojmesačnej lehoty nevznikli žiadne práva. Po tretie tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého je článok 2 nariadenia č. 1168/2012 neplatný, je neprípustné, pretože ide o nový žalobný dôvod, keďže Canadian Solar pred Všeobecným súdom neuplatnila námietku nezákonnosti článku 2 nariadenia č. 1168/2012 podľa článku 277 ZFEÚ. V každom prípade je toto tvrdenie nedôvodné. Nariadenie č. 1168/2012 bolo okamžite uplatniteľné, pretože uplynutie trojmesačnej lehoty nevytvorilo konečnú situáciu.

38.      Komisia tvrdí, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Po prvé nerozhodnutie o THZ zo strany Komisie neporušilo sporné nariadenie, keďže nariadenie č. 1168/2012 sa vzťahovalo na situáciu odvolateľky, a Komisia preto nebola povinná rozhodnúť o THZ. Po druhé Canadian Solar bola schopná spochybniť skutočnosť, že Komisia nerozhodla o THZ, keďže podala túto žalobu.

39.      Canadian Solar argumentuje, že žalobný dôvod založený na neplatnosti článku 2 nariadenia č. 1168/2012 je prípustný. Je pravda, že tento žalobný dôvod bol vznesený predtým a bol preskúmaný Všeobecným súdom v bodoch 154 až 170 napadnutého rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry nezáleží na tom, že tento dôvod nebol formálne vznesený ako námietka nezákonnosti.

2.      Posúdenie

40.      V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sa uplatňovalo nariadenie č. 1168/2012. V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nerozhodnutie o THZ zo strany inštitúcií neporušilo sporné nariadenie.

a)      Prípustnosť

41.      Rada tvrdí, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je čiastočne neprípustná. Komisia tvrdí, že táto prvá časť je neprípustná v celom rozsahu.(14)

42.      Po prvé tak Rada, ako aj Komisia spochybňujú prípustnosť tvrdenia odvolateľky, podľa ktorého sa nariadenie č. 1168/2012 neuplatňuje, pretože trojmesačná lehota stanovená v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení uplynula pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 1168/2012. Je to preto, že podľa názoru Rady a Komisie toto tvrdenie iba opakuje tvrdenie uvedené pred Všeobecným súdom.

43.      Podľa môjho názoru musí byť táto námietka neprípustnosti zamietnutá. Týmto tvrdením Canadian Solar spochybňuje uplatnenie prechodného ustanovenia stanoveného v článku 2 nariadenia č. 1168/2012 Všeobecným súdom. V tejto súvislosti Canadian Solar uviedla, že sa domnieva, že najmä bod 152 napadnutého rozsudku je postihnutý nesprávnym právnym posúdením. V bode 152 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že nariadenie č. 1168/2012 sa uplatní, keďže „nestanovuje žiadnu výnimku v súvislosti s prebiehajúcimi prešetrovaniami, pre ktoré už uplynula lehota na rozhodnutie o udelení THZ na základe druhého pododseku článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia…“. Canadian Solar preto nepožaduje iba opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd.(15)

44.      Po druhé Komisia tvrdí, že tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého jej situácia nadobudla konečnú platnosť po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty, je neprípustné, pretože opakuje iba tvrdenie už uvedené pred Všeobecným súdom.

45.      Táto námietka neprípustnosti musí byť podľa môjho názoru tiež zamietnutá. Týmto tvrdením Canadian Solar namieta proti tomu, že sa Všeobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku oprel o judikatúru týkajúcu sa okamžitého uplatnenia nových pravidiel. Podľa tejto judikatúry sa hmotnoprávne predpisy, na rozdiel od procesnoprávnych, neuplatňujú na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti. Canadian Solar tvrdí, že povinnosť Komisie rozhodnúť o udelení THZ je hmotnoprávnym ustanovením. Odvolateľka preto kritizuje konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 159 až 162 napadnutého rozsudku, podľa ktorého uplynutie uvedenej trojmesačnej lehoty nevytváralo v tejto súvislosti konečnú situáciu. V dôsledku toho Canadian Solar nepožaduje iba opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecnom súde.

46.      Po tretie Rada a Komisia spochybňujú prípustnosť tvrdenia odvolateľky, podľa ktorého je článok 2 nariadenia č. 1168/2012 neplatný v rozsahu, v akom sa týka Canadian Solar. Odvolateľka nepodala na Všeobecnom súde námietku nezákonnosti článku 2 nariadenia č. 1168/2012. Tento argument je preto posudzovaný ako nový, a teda ako taký neprípustný.

47.      Podľa môjho názoru musí byť táto námietka neprípustnosti zamietnutá.

48.      Je pravda, že Canadian Solar sa pred Všeobecným súdom výslovne neodvolávala na článok 277 ZFEÚ.(16)

49.      Canadian Solar však vo svojej žalobe podanej na Všeobecný súd tvrdila, že „výklad [nariadenia č. 1168/2012] tak, že sa uplatňuje na prebiehajúce prešetrovania, v rámci ktorých majú dotknuté strany právo na preskúmanie ich žiadosti o THZ do troch mesiacov, by porušilo legitímne očakávania dotknutých strán v prešetrovaní“. Preto bola námietka nezákonnosti implicitne, ale jednoznačne obsiahnutá v žalobe podanej na Všeobecnom súde. V dôsledku toho musí byť námietka neprípustnosti založená na údajnej novej námietke nezákonnosti zamietnutá.(17)

50.      Okrem toho pripomínam, že v bodoch 154 a 167 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že „aj keby bolo [piaty odvolací dôvod založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia] treba chápať v tom zmysle, že žalobkyne tvrdia, že nariadenie č. 1168/2012 je nezákonné“, musel by byť zamietnutý, keďže zásada právnej istoty sa týka iba situácií, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, čo sa nevzťahuje na situáciu odvolateľky. Podľa judikatúry je odvolateľka oprávnená uviesť odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť, či už odvolateľka uviedla tieto odvolacie dôvody pred Všeobecným súdom, alebo nie.(18)

51.      Preto sa domnievam, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je prípustná.

b)      Podstata

1)      Úvod

52.      Na úvod by som chcel zdôrazniť, že výrobcovi z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom možno priznať trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. V takom prípade sa normálna hodnota vypočítava v súlade s pravidlami platnými pre krajiny s trhovým hospodárstvom. Nevypočítava sa na základe cien v analogickej tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ako je tomu v prípade výrobcov podliehajúcich rovnakému konaniu, ktorým nebolo priznané THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. a) uvedeného nariadenia.(19)

53.      Ako bolo uvedené v bode 2 vyššie, nariadenie č. 1168/2012 zmenilo článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v tom zmysle, že rozhodnutie o THZ sa uskutoční „obvykle do siedmich mesiacov od začatia prešetrovania, ale v každom prípade nie neskôr ako do ôsmich mesiacov po začatí prešetrovania“. Podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení sa rozhodnutie o THZ muselo uskutočniť do troch mesiacov od začatia prešetrovania.

54.      Okrem toho nariadenie č. 1168/2012 obmedzilo povinnosť inštitúcií rozhodnúť o žiadostiach o THZ. Keď sa Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia rozhodla obmedziť prešetrovanie na reprezentatívne vzorky obchodníkov,(20) inštitúcie sú teraz povinné rozhodnúť len vtedy, ak žiadosť o THZ predkladá buď výrobca zahrnutý do vzorky, alebo výrobca, ktorý získal výpočet individuálneho dumpingového rozpätia v súlade s článkom 17 ods. 3 uvedeného nariadenia. Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia v jeho pôvodnom znení neexistovalo žiadne obmedzenie povinnosti inštitúcií rozhodnúť o žiadostiach o THZ.

55.      Tiež pripomínam, že trojmesačná lehota stanovená v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení sa ukázala ako „nedodržateľná, najmä v konaniach, kde sa použil výber vzorky“(21) a v praxi ju Komisia nie vždy dodržiavala.(22) Táto situácia viedla Komisiu k tomu, aby v roku 2011 navrhla predĺžiť túto lehotu na šesť mesiacov.(23) Lehota troch mesiacov však bola predĺžená až po rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Brosmann(24). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že ak sa uplatňuje výber vzorky, inštitúcie sú povinné preskúmať všetky žiadosti o THZ predložené obchodníkmi, ktorí neboli zaradení do vzorky, do troch mesiacov od začatia prešetrovania.(25) Vzhľadom na to, že tento rozsudok by mal za následok „neprimeranú administratívnu záťaž“ Komisie,(26) považovalo sa za primerané predĺžiť lehotu, v rámci ktorej malo byť rozhodnuté o THZ na osem mesiacov, čím by sa neutralizovali dôsledky rozhodnutia vo veci Brosmann (z tohto dôvodu sa nariadenie č. 1168/2012 považuje za „novelu proti rozsudku Brosmann“).(27)

56.      V prejednávanej veci predložila Canadian Solar 6. septembra 2012 žiadosť o THZ. Bola informovaná, že táto žiadosť nebude posúdená 3. januára 2013, t. j. po uplynutí i) lehoty troch mesiacov uvedenej v bode 53 vyššie, ktorá uplynula 6. decembra 2012, a ii) po tom, ako nariadenie č. 1168/2012 nadobudlo účinnosť 15. decembra 2012. Canadian Solar nebola zahrnutá do vzorky. Rovnako jej neboli udelené výhody v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

2)      O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu

57.      V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sa uplatňuje nariadenie č. 1168/2012.

58.      Domnievam sa, že nariadenie č. 1168/2012 sa vzťahuje na prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia.

59.      Po prvé článok 2 nariadenia č. 1168/2012 stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na „všetky prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012“.(28)

60.      Antidumpingové prešetrovanie začína uverejnením oznámenia o začatí podľa článku 5 ods. 10 základného nariadenia. Prešetrovanie začaté podľa článku 5 tohto nariadenia končí buď prijatím konečných opatrení na základe článku 9 ods. 4 tohto nariadenia,(29) alebo rozhodnutím ukončiť konanie bez prijatia opatrení založených na článku 9 ods. 2 toho istého nariadenia.(30) V dôsledku toho by sa prešetrovanie malo považovať za „prebiehajúce“ v zmysle článku 2 nariadenia č. 1168/2012 až do prijatia konečných opatrení alebo rozhodnutia podľa článku 9 ods. 2 základného nariadenia.

61.      V prejednávanej veci prešetrovanie začalo 6. septembra 2012 uverejnením oznámenia o začatí konania a skončilo sa 2. decembra 2013 prijatím sporného nariadenia. Preto stále „prebiehalo“, keď 15. decembra 2012 nadobudlo účinnosť nariadenie č. 1168/2012.

62.      Otázka, či konkrétny výrobca v krajine s iným ako trhovým hospodárstvom pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, a preto by mu mal byť udelený štatút THZ, je len jedným krokom v prešetrovaní, ktorého cieľom je overiť, či sú splnené podmienky na uloženie antidumpingového cla, to znamená, či existuje dumping a ujma ním spôsobená, a či záujem Únie vyžaduje intervenciu. Po vydaní rozhodnutia o THZ alebo po uplynutí lehoty na toto rozhodnutie prešetrovanie stále pokračuje vo vzťahu ku všetkým obchodníkom, vo vzťahu ku ktorým sa toto prešetrovanie začalo, vrátane výrobcu, ktorý podal žiadosť o THZ (pretože je potrebné ešte posúdiť normálnu hodnotu, ako aj ostatné podmienky pre uloženie antidumpingových ciel). Z tohto dôvodu nie je relevantné, že lehota troch mesiacov, do ktorej sa muselo prijať rozhodnutie o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení, uplynula 6. decembra 2012, teda predtým, ako nariadenie č. 1168/2012 nadobudlo účinnosť 15. decembra 2012. Dôležité je, že nariadenie č. 1168/2012 nadobudlo účinnosť pred prijatím sporného nariadenia.

63.      Po druhé článok 2 nariadenia č. 1168/2012 uvádza, že toto nariadenie sa uplatňuje na „všetky prebiehajúce prešetrovania“.(31) Nedochádza k rozlišovaniu medzi prešetrovaniami, pre ktoré už uplynula trojmesačná lehota na rozhodnutie o THZ podľa pôvodného znenia článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a prešetrovaniami, v prípade ktorých sa tak nestalo.

64.      Po tretie tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého je nariadenie č. 1168/2012 hmotnoprávnym predpisom a ako také sa neuplatňuje na také situácie existujúce pred nadobudnutím jeho účinnosti, akou je situácia, v ktorej je Canadian Solar, nemožno prijať.

65.      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby opatrenie Únie nadobudlo účinnosť od okamihu pred jeho uverejnením. Môže to byť výnimočne inak, ak to požaduje cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, a ak sú náležite rešpektované legitímne očakávania dotknutých osôb.(32) Preto zatiaľ čo sa nová právna norma nevzťahuje na právne situácie, ktoré vznikli a stali sa konečnými podľa starej právnej úpravy, vzťahuje sa na ich budúce účinky a na nové právne situácie.(33) Je tomu inak – keď podlieha zásade zákazu retroaktivity právnych aktov –, a to iba vtedy, ak je nové pravidlo sprevádzané osobitnými ustanoveniami, ktoré osobitne stanovujú podmienky jeho časového uplatnenia.(34)

66.      Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že procesné pravidlá sa vo všeobecnosti vzťahujú na všetky prebiehajúce konania v čase nadobudnutia ich účinnosti,(35) zatiaľ čo s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery hmotnoprávne pravidlá treba vykladať tak, že na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich účinnosti sa vzťahujú len v rozsahu, v akom z ich znenia, cieľa a štruktúry vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať.(36)

67.      V prvom rade sa domnievam, že článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1168/2012, ktorý predlžuje lehotu z troch na osem mesiacov, v rámci ktorej je potrebné rozhodnúť o THZ, je procesným pravidlom. V skutočnosti toto ustanovenie nemá vplyv na právo výrobcov žiadať o udelenie THZ alebo na podmienky na získanie THZ. Z tohto dôvodu sa podľa môjho názoru článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1168/2012 uplatňuje na právne situácie, ktoré sa nestali konečnými, keď toto nariadenie 15. decembra 2012 nadobudlo účinnosť.

68.      Treba teda určiť, či v prejednávanej veci existovala situácia, v ktorej sa nachádza Canadian Solar, pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 1168/2012 (na rozdiel od situácie, ktorá bola stále 15. decembra 2012 predbežná).

69.      Prípad „existujúcej“ situácie v čase, keď nadobudlo účinnosť nové pravidlo, je možné nájsť v rozsudku vo veci Varec(37). V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že právo uchádzača na ochranu dôverných informácií obsiahnutých v ponuke sa „konkretizovalo“, keď bola ponuka predložená v zadávacom konaní. V dôsledku toho sa smernica 2004/18/ES(38), ktorá nadobudla účinnosť po predložení tejto ponuky, neuplatňovala.(39)

70.      Príkladom situácie, ktorá bola ešte len predbežná, keď nadobudlo účinnosť nové pravidlo, je rozsudok Súdneho dvora vo veci Pokrzeptowicz‑Meyer.(40) Pracovná zmluva na dobu určitú uzatvorená pred dňom, keď nadobudlo účinnosť nové pravidlo, pričom doba, na ktorú bola zmluva uzatvorená sa skončila po tomto dátume, nemôže byť považovaná za existujúcu situáciu. „Uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú nevyčerpáva svoje právne účinky ku dňu jej podpisu, ale naopak naďalej pravidelne pôsobí počas trvania tejto zmluvy“.(41) V dôsledku toho sa uplatnilo nové pravidlo.

71.      Iný prípad situácie, ktorá bola ešte stále predbežná, keď nadobudlo účinnosť nové pravidlo, je možné nájsť v rozsudku vo veci Moravia Gas Storage(42). V zmysle smernice 2003/55/ES(43) a smernice 2009/73/ES(44), ktorou bola zrušená smernica 2003/55, môžu byť nové významné plynárenské infraštruktúry na požiadanie vyňaté z povinnosti poskytnúť dohodnutý prístup tretích osôb. Výnimku udeľuje príslušný vnútroštátny orgán a tento orgán ju oznámi Komisii, ktorá môže požiadať dotknutý členský štát, aby zmenil a doplnil alebo zrušil rozhodnutie o výnimke. Zistilo sa, že toto rozhodnutie nevytvára existujúcu situáciu z dôvodu, že Komisia môže požadovať jeho zmenu alebo zrušenie. Preto sa uplatňovala smernica 2009/73, ktorá nadobudla účinnosť po prijatí a oznámení sporného rozhodnutia o výnimke, ale predtým, ako Komisia nariadila dotknutému členskému štátu zrušiť toto rozhodnutie.(45)

72.      Domnievam sa, že situácia, v ktorej sa nachádzala Canadian Solar, bola stále predbežná, keď nadobudlo účinnosť nariadenie č. 1168/2012.

73.      Je to preto, že sa „nekonkretizovalo“(46) žiadne právo ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, v rámci ktorej malo dôjsť k rozhodnutiu o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení.

74.      Z judikatúry vyplýva, že nedodržanie trojmesačnej lehoty môže viesť k zrušeniu nariadenia prijatého na záver konania len vtedy, ak existuje možnosť, že uvedené konanie mohlo na základe tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku. Toto nariadenie nemožno zrušiť len z toho dôvodu, že Rada a Komisia v tejto lehote nevydali rozhodnutie.(47) Z toho vyplýva, že inštitúcie môžu platne rozhodnúť o THZ po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení (pokiaľ toto omeškanie nemalo žiadny vplyv na výsledok konania). Z toho tiež vyplýva, že Canadian Solar nebolo automaticky udelené THZ po uplynutí tejto trojmesačnej lehoty z dôvodu nečinnosti Komisie.

75.      Okrem toho, ak by Komisia v lehote troch mesiacov rozhodla o určení THZ, toto určenie mohlo byť zmenené v neskoršom štádiu konania po uplynutí tejto lehoty.(48) Z toho vyplýva, že po uplynutí trojmesačnej lehoty sa nevytvorila žiadna konečná situácia. Podobne v prípade Moravia Gas Storage dôvod, pre ktorý neexistovala konečná situácia pri prijímaní vnútroštátneho rozhodnutia o výnimke, spočíva v tom, že Komisia v neskoršom štádiu konania mohla túto možnosť spochybniť.(49)

76.      Preto sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 159 až 166 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Canadian Solar sa nachádzala po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1168/2012 v dočasnej situácii.

77.      Z judikatúry citovanej v bode 66 vyššie vyplýva, že predĺženie lehoty na rozhodnutie o THZ podľa článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1168/2012, sa uplatňovalo na prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia.

78.      V druhom rade uvádzam, že článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1168/2012 stanovuje, že keď sa uplatňuje výber vzorky, inštitúcie sú povinné rozhodnúť len vtedy, ak žiadosť o THZ predkladajú výrobcovia zaradení do vzorky alebo výrobcovia, ktorí získali výpočet individuálneho dumpingového rozpätia podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Inštitúcie nie sú povinné posúdiť žiadosti o THZ predložené výrobcami nezaradenými do vzorky, ako je odvolateľka, pokiaľ nezískali výpočet individuálneho dumpingového rozpätia podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.(50)

79.      Podľa môjho názoru je článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1168/2012 hmotnoprávnym pravidlom, pretože zbavuje výrobcov nezaradených do vzorky ich práva na preskúmanie ich žiadostí o THZ, pokiaľ nedosiahli výpočet individuálneho rozpätia dumpingu podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ako hmotnoprávne pravidlo by podľa judikatúry citovanej v bode 66 vyššie nemalo byť uplatniteľné na situácie, ktoré boli v čase, keď nadobudlo účinnosť, ešte stále predbežné, ako je situácia Canadian Solar.(51) Podľa tej istej judikatúry sa však uplatňuje, pretože z článku 2 nariadenia č. 1168/2012 jasne vyplýva, že „toto nariadenie“, to znamená všetky jeho ustanovenia, sa uplatňuje na „všetky prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012“.

80.      V dôsledku toho sa článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1168/2012 uplatňoval na prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia.

81.      Všeobecný súd správne konštatoval v bode 166 napadnutého rozsudku, že vzhľadom na to, že 15. decembra 2012 sa Canadian Solar nachádzala v dočasnej situácii, uplatňovalo sa nariadenie č. 1168/2012.

82.      Po štvrté námietka nezákonnosti vznesená odvolateľkou proti článku 2 nariadenia č. 1168/2012 nemôže uspieť. Podľa Canadian Solar toto ustanovenie porušuje zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že zásada právnej nebráni tomu, aby opatrenie Únie výnimočne nadobudlo účinnosť k dátumu, ktorý predchádza jeho zverejneniu, za predpokladu, že legitímna dôvera dotknutých subjektov bude riadne rešpektovaná.(52) Zásada ochrany legitímnej dôvery vo všeobecnosti nebráni uplatňovaniu nových pravidiel na budúce účinky situácií, ktoré vznikli podľa skorších pravidiel,(53) a v prejednávanej veci Canadian Solar nevysvetlila, prečo Všeobecný súd nesprávne konštatoval v bode 168 napadnutého rozsudku, že v čase začatia prešetrovania odvolateľka mohla a mala predvídať prijatie nariadenia č. 1168/2012. V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 154 napadnutého rozsudku konštatoval, že nariadenie č. 1168/2012 bolo zákonné.

83.      Námietka nezákonnosti vznesená odvolateľkou a prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu by sa podľa môjho názoru mali zamietnuť.

3)      O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu

84.      V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že nerozhodnutie o THZ zo strany inštitúcií neporušilo sporné nariadenie.

85.      Podľa môjho názoru musí byť druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnutá.

86.      Po prvé z bodu 77 vyššie vyplýva, že inštitúcie nemali povinnosť rozhodnúť v rámci trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v jeho pôvodnom znení, keďže sa uplatňovala osemmesačná lehota stanovená nariadením č. 1168/2012. Z toho vyplýva, že nevydanie rozhodnutia zo strany inštitúcií v rámci predchádzajúcej lehoty nemôže porušovať sporné nariadenie. Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 163 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nedodržanie tejto lehoty zo strany inštitúcií neporušilo sporné nariadenie.

87.      Navyše podľa môjho názoru inštitúcie neboli povinné rozhodnúť o žiadosti o THZ, ktorú predložila Canadian Solar. Dôvodom je, že ako bolo uvedené v bode 80 vyššie, uplatňoval sa článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1168/2012, ktorým sa zmenil článok 2 ods. 7 základného nariadenia v tom zmysle, že určenie musí byť uskutočnené iba vo vzťahu k žiadostiam o THZ predloženým výrobcami zaradenými do vzorky alebo výrobcami, ktorí získali výpočet individuálneho dumpingového rozpätia. Keďže Canadian Solar nebola zaradená do vzorky a nezískala výpočet individuálneho dumpingového rozpätia, inštitúcie neboli povinné rozhodnúť o jej žiadosti o THZ. Preto Všeobecný súd správne konštatoval v bode 170 napadnutého rozsudku, že Canadian Solar nemala žiadne právo na preskúmanie jej žiadosti o THZ. Preto nerozhodnutie zo strany inštitúcií nemohlo porušiť sporné nariadenie.

88.      Po druhé tvrdenie odvolateľky, že nemôže napadnúť nekonanie zo strany Komisie v súvislosti s rozhodnutím o THZ, nemôže byť prijaté. Toto nekonanie bolo napadnuté zo strany Canadian Solar v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu sporného nariadenia a bolo riadne preskúmané Všeobecným súdom v bodoch 149 až 170 napadnutého rozsudku. Je napadnuté pred Súdnym dvorom a je posudzované v týchto návrhoch.

89.      V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že nekonanie zo strany inštitúcií, pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o THZ predloženej zo strany Canadian Solar, neporušuje sporné nariadenie.

90.      Dospel som k záveru, že tretí odvolací dôvod musí byť zamietnutý.

B.      O štvrtom odvolacom dôvode

1.      Tvrdenia účastníkov konania

91.      Štvrtý odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

92.      V prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bodoch 205 až 217 napadnutého rozsudku umožnil inštitúciám stanoviť antidumpingové clo na úrovni, ktorá kompenzovala nielen ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom, ale aj ujmu spôsobenú inými známymi faktormi. V tejto súvislosti Canadian Solar po prvé tvrdí, že pri určovaní výšky antidumpingového cla sa musia inštitúcie zbaviť účinkov týchto iných faktorov aj vtedy, keď neprerušujú príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. V opačnom prípade by sa výrobnému odvetviu Únie poskytla ochrana nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že inštitúcie sa musia zbaviť účinkov týchto iných faktorov iba vtedy, ak prerušujú príčinnú súvislosť. Po druhé Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že pri určovaní výšky antidumpingového cla inštitúcie neboli povinné zbaviť sa účinkov troch špecifických ďalších známych faktorov (konkrétne nákupu príslušného výrobku výrobcami z EÚ na ďalší vlastný predaj na trhu EÚ, zníženia schémy podpory zo strany členských štátov a finančná kríza), keďže tieto tri faktory neprerušili príčinnú súvislosť.

93.      V druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 202 a 205 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že to bola odvolateľka, ktorá mala preukázať kvantitatívne účinky faktorov odlišných od dumpingových dovozov.

94.      Rada tvrdí, že prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá ako nedôvodná a žiada Súdny dvor, aby nahradil odôvodnenie uvedené v bodoch 191 až 193 napadnutého rozsudku a rozhodol, že určenie ujmy podľa článku 3 základného nariadenia a výpočet rozpätia ujmy v súlade s jeho článkom 9 ods. 4 sú dve samostatné záležitosti.

95.      Subsidiárne Rada navrhuje, aby bola prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako čiastočne neprípustná a úplne nedôvodná. Po prvé Rada tvrdí, že tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že účinky troch ďalších známych faktorov uvedených v bode 92 vyššie sú zanedbateľné, je neprípustné, pretože ide o skutkovú okolnosť. Po druhé Rada tvrdí, že prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná, pretože na rozdiel od toho, čo tvrdí Canadian Solar, Všeobecný súd nekonštatoval, že inštitúcie sú povinné stanoviť antidumpingové clo na úrovni kompenzujúcej iba ujmu pripísanú dumpingovému dovozu. Rovnako Všeobecný súd nekonštatoval nesprávne, že účinky vyššie uvedených troch ďalších známych faktorov sú zanedbateľné.

96.      Rada okrem toho tvrdí, že druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

97.      Komisia tvrdí, že prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je neúčinná a subsidiárne nedôvodná. Je neúčinná, pretože Všeobecný súd nekonštatoval, že pri určovaní výšky antidumpingového cla sú inštitúcie povinné vykonať analýzu pripísateľnosti a analýzu nepripísateľnosti. Subsidiárne, ak by sa Súdny dvor domnieval, že Všeobecný súd konštatoval, že tieto analýzy musia byť vykonané na určenie výšky antidumpingového cla, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a požaduje, aby boli tieto dôvody nahradené v tomto ohľade.(54)

98.      Komisia tvrdí, že druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že prvá časť tohto odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

2.      Posúdenie

99.      Prostredníctvom štvrtého odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že umožnil inštitúciám stanoviť antidumpingové clo na úrovni, ktorá by kompenzovala nielen ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom, ale aj ujmu spôsobenú iným známymi faktormi a pri nesprávnom spočívaní dôkazného bremena.

a)      Prípustnosť

100. Ako je uvedené v bode 92 vyššie, Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že pri určovaní výšky antidumpingového cla inštitúcie neboli povinné zbaviť sa účinkov troch konkrétnych iných známych faktorov, pretože tieto iné faktory neprerušili príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. Rada tvrdí, že toto tvrdenie je neprípustné, pretože ide o skutkovú otázku.

101. Podľa môjho názoru je potrebné túto námietku neprípustnosti zamietnuť.

102. Otázka, či vplyv konkrétneho známeho faktora iného, ako je dumpingový dovoz, možno považovať za „zanedbateľný“, a teda neprerušujúci príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom, je otázka o právnej kvalifikácii skutkového stavu, a nie otázka skutkového stavu. Ako taká teda môže byť preskúmaná súdom.(55)

b)      Podstata

1)      O prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu

i)      Úvod

103. Článok 3 ods. 1 základného nariadenia požaduje, aby ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola „značná“. Podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia s cieľom určiť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, je potrebné zvážiť po prvé objem dumpingového dovozu a jeho vplyv na ceny v rámci Európskej únie a po druhé následný vplyv týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

104. Pokiaľ ide o vplyv dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie, článok 3 ods. 6 základného nariadenia si vyžaduje preukázanie, že objem a/alebo ceny týchto dovozov „majú dôsledky na výrobné odvetvie [Únie]… a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný“. Táto analýza je známa ako „analýza pripísateľnosti“.(56)

105. Okrem toho iné faktory, ako je dumpingový dovoz, môžu prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Napríklad podľa sporného nariadenia finančná kríza a jej vplyv na prístup k finančným prostriedkom mali určitý vplyv na situáciu solárneho priemyslu EÚ, ktorý je kapitálovo náročný.(57) Podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia iné známe faktory, ako je dumpingový dovoz, „sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6“. Táto analýza je známa ako analýza „nepripísateľnosti“.(58)

106. Podľa ustálenej judikatúry prináleží inštitúciám, aby preverili, či účinky týchto iných faktorov neboli takej povahy, že by prerušili príčinnú súvislosť medzi jednak predmetnými dovozmi a jednak ujmou utrpenou priemyslom Únie. Takisto im prináleží preveriť, či ujma pripísateľná týmto ostatným faktorom neovplyvňuje určovanie ujmy v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia, a či v dôsledku toho uložené antidumpingové clo neprekračuje to, čo je potrebné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom. Ak však inštitúcie konštatujú, že napriek takýmto faktorom ujma spôsobená dumpingovými dovozmi je značná podľa článku 3 ods. 1 základného nariadenia, medzi týmito dovozmi a ujmou spôsobenou priemyslu Únie môže byť zistená príčinná súvislosť.(59)

107. V prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bodoch 205 až 217 napadnutého rozsudku umožnil inštitúciám stanoviť antidumpingové clo na úrovni kompenzujúcej nielen ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom, ale aj ujmu spôsobenú inými známymi faktormi.

ii)    Malo by antidumpingové clo kompenzovať iba ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom, a nie ujmu spôsobenú inými známymi faktormi?

108. Domnievam sa, že pri stanovovaní výšky antidumpingového cla nie sú inštitúcie povinné zohľadniť svoje zistenia vyplývajúce z analýzy nepripísateľnosti vykonanej podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia.

109. Po prvé vyplýva to zo znenia článku 3 ods. 6 a 7 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

110. Analýza pripísateľnosti a analýza nepripísateľnosti uvedené v bodoch 104 a 105 vyššie, sú vykonávané na účely zistenia, či ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená dumpingovým dovozom, čo je jedna z podmienok na uplatnenie antidumpingového cla spolu s existenciou dumpingu, ujmy a záujmu Únie na intervencii.(60) Článok 3 ods. 6 základného nariadenia stanovuje, že sa musí preukázať, „že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia“, čo predpokladá preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien dumpingového dovozu „majú dôsledky“ na výrobné odvetvie Únie, to znamená, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, možno pripísať dumpingovému dovozu. Naopak, článok 3 ods. 7 tohto nariadenia vyžaduje, aby sa preukázalo, že ujmu spôsobenú faktormi inými ako dumpingové dovozy „nemožno pripísať [týmto] dovozom“, alebo podľa slov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, aby sa preukázalo, že účinky týchto iných faktorov nie sú spôsobilé prerušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom.(61)

111. Podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom sa považuje za preukázanú, ak je ujma spôsobená dumpingovým dovozom „značná“. V tejto súvislosti nezáleží na tom, že existuje ujma spôsobená iným faktorom, ako je dumpingový dovoz, pokiaľ je ujma pripísaná dumpingovému dovozu značná.(62)

112. Pokiaľ ide o výšku antidumpingového cla, podľa článku 9 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia musí byť „dostatočn[á] na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Únie“. Táto veta by mala byť vykladaná v spojení s odkazom v prvej vete tohto ustanovenia na „[dumpingom] spôsobenú ujmu“.(63) V dôsledku toho musí antidumpingové clo odstrániť ujmu „spôsobenú“ dumpingovým dovozom v zmysle článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že antidumpingové clo môže odstrániť ujmu spôsobenú iným faktorom ako dumpingový dovoz, pokiaľ je ujma spôsobená dumpingovým dovozom značná, pretože v takom prípade sa ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, považuje za „spôsobenú“ dumpingovým dovozom.

113. Ak by to nebolo zámerom normotvorcu Únie, článok 9 ods. 4 základného nariadenia by vyžadoval uloženie antidumpingového cla na odstránenie ujmy, ktorú možno „pripísať“ dumpovaným dovozom, a nie na „ním spôsobenú ujmu“. V tejto súvislosti pripomínam, že pojem „pripísať“ sa používa v článku 3 ods. 7 tohto nariadenia, zatiaľ čo v článku 9 ods. 4 tohto nariadenia sa tento pojem nenachádza. Poznamenávam tiež, že druhé uvedené ustanovenie na prvé uvedené neodkazuje.

114. Toto potvrdzuje judikatúra citovaná v bode 106 vyššie. Podľa tejto judikatúry inštitúcie musia preveriť, či ujma pripísateľná ostatným známym faktorom neovplyvňuje určovanie ujmy v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Keďže, ako bolo vysvetlené vyššie, toto ustanovenie sa týka preukázania príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom, to znamená, že podľa tejto judikatúry inštitúcie musia preveriť, či ujma pripísateľná ostatným známym faktorom neovplyvňuje určovanie príčinnej súvislosti. Táto judikatúra nevyžaduje od inštitúcií, aby preverili, či ujma pripísateľná ostatným faktorom neovplyvňuje určovanie antidumpingového cla. Tiež si dovoľujem zdôrazniť konštatovanie Súdneho dvora a Všeobecného súdu, že antidumpingové clo nemôže prekračovať „to, čo je potrebné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom“, po ktorom bezprostredne nasleduje tvrdenie, že na určenie príčinnej súvislosti je postačujúce, že ujma pripísaná dumpingovému dovozu je značná.(64)

115. Po druhé je pravda, že podľa judikatúry je cieľom článku 3 ods. 7 základného nariadenia zabezpečiť, aby sa výrobnému odvetviu Únie neposkytla ochrana nad rámec toho, čo je nevyhnutné.(65) Z toho však nevyplýva, že antidumpingové clo by malo kompenzovať len ujmu pripísanú dumpingovým dovozom.

116. V tomto zmysle si dovoľujem poukázať na návrhy generálnej advokátky Trstenjak vo veci Moser Baer(66). Táto vec sa týkala žaloby o neplatnosť nariadenia, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz nahrávateľných kompaktných diskov s pôvodom v Indii.(67) Rada preskúmala účinky iného známeho faktora, konkrétne platenie údajne príliš vysokých poplatkov výrobcami z EÚ, a konštatovala, že tento ďalší faktor neprerušil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a subvencovanými dovozmi. Bolo tomu tak preto, že po prvé tieto poplatky neplatili iba výrobcovia z EÚ, ale aj indickí vyvážajúci výrobcovia a po druhé už boli prítomné skôr, ako sa subvencovaný dovoz stal významným. Generálna advokátka Trstenjak súhlasila s Radou v tom, že príčinná súvislosť nebola z dôvodu platenia poplatkov prerušená. Podľa nej však z toho nevyhnutne nevyplýva, že antidumpingové clo bolo zákonné. Slovami generálnej advokátky Trstenjak „môže byť vhodné zohľadniť pri výpočte úrovne odstránenia ujmy faktory, ktoré samozrejme nevedú k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi a ujmou, ale ktoré môžu mať vplyv na výšku úrovne odstránenia ujmy“.(68)

117. Na podporu tohto tvrdenia generálna advokátka Trstenjak odkazovala na pravidlo „nižšieho cla“, ktoré je stanovené v poslednej vete článku 15 ods. 1 nariadenia č. 2026/97, alebo, pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia, v poslednej vete článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Podľa posledného uvedeného ustanovenia(69) „výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu [Únie]“. Preto sa rozpätie ujmy používa na určenie sadzby antidumpingového (vyrovnávacieho) cla, ak je rozpätie dumpingu (subvencie) vyššie ako rozpätie ujmy. Ako tvrdí generálna advokátka Trstenjak, pretože „cieľom pravidla ‚nižšieho cla‘ je… neposkytovať v tomto prípade priemyselnému odvetviu [Únie] ochranu, ktorá ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné“, pri výpočte výšky vyrovnávacieho cla sa môžu brať do úvahy iné faktory, ako je subvencovaný dovoz tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode.(70)

118. Vo veci Moser Baer však generálna advokátka Trstenjak zastávala názor, že Rada nemala pri výpočte prahu na odstránenie ujmy povinnosť zohľadňovať účinky poplatkov, keďže tieto poplatky platili nielen výrobcovia z EÚ, ale indickí vyvážajúci výrobcovia.(71)

119. V rozsudku vo veci Moser Baer Súdny dvor po prvé konštatoval, že príčinná súvislosť medzi ujmou a subvencovanými dovozmi nebola prerušená z dôvodu licenčných poplatkov, keďže tento faktor bol prítomný skôr, než sa subvencované dovozy stali významnými, a po druhé uviedol, že tieto licenčné poplatky nemali vplyv na výpočet úrovne zníženia cien, keďže ovplyvnili ceny v EÚ a aj dovozné ceny.(72)

120. V dôsledku toho Súdny dvor neodkázal na cieľ pravidla „nižšieho cla“, ako je uvedené v bodoch 116 a 117 vyššie. Je pravda, že Súdny dvor by sa mohol obmedziť na konštatovanie, že príčinná súvislosť nebola prerušená bez toho, aby sa overilo, či údajne nadmerné licenčné poplatky ovplyvnili úroveň zníženia cien. No vo veci Moser Baer však bolo jasné, že iný známy faktor nemal žiadny vplyv na úroveň zníženia cien.

121. Súhlasím s generálnou advokátkou Trstenjak(73) v tom, že cieľom pravidla „nižšieho cla“ je zabezpečiť, aby sa výrobnému odvetviu Únie neposkytla ochrana nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Článok 9 ods. 4 základného nariadenia však vyžaduje, aby sa antidumpingové clo zakladalo na rozpätí ujmy, ak je toto rozpätie nižšie ako dumpingové rozpätie. Uplatňovanie takéhoto pravidla „nižšieho cla“ zabezpečuje, že poskytnutá ochrana nepresiahne to, čo je skutočne potrebné.

122. Takisto pripomínam, že článok 9 ods. 4 základného nariadenia nevyžaduje, aby antidumpingové clo odstraňovalo iba ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom. Ako je uvedené v bode 113 vyššie, toto ustanovenie vyžaduje odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom, a nie ujmy pripísanej dumpingovým dovozom. Rovnako článok 9 ods. 4 základného nariadenia neodkazuje na článok 3 ods. 7 tohto nariadenia.

123. Po tretie by som rád zdôraznil že odvolateľka neuvádza žiaden prípad, keď by bolo zrušené antidumpingové clo, pretože kompenzovalo ujmu pripísanú inému faktoru ako dumpingový dovoz. Rozsudok vo veci Allied Corporation(74), na ktorý sa Canadian Solar odvolávala v konaní na prvom stupni a v konaní o vzájomnom odvolaní, vyššie uvedené odôvodnenie nespochybňuje.

124. V rozsudku vo veci Allied Corporation Súdny dvor zrušil nariadenie ukladajúce konečné antidumpingové clo z dôvodu, že Rada, ktorá konštatovala, že iné faktory ako dumpingový dovoz prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nezistila, či výška uloženého antidumpingového cla bola „potrebná na odstránenie ujmy“.(75)

125. Vo veci Allied Corporation však stanovila Rada antidumpingové clo na úrovni dumpingového rozpätia bez toho, aby overila, či je rozpätie ujmy nižšie ako dumpingové rozpätie. V dôsledku toho bolo sporné nariadenie zrušené z dôvodu, že Rada neuplatnila pravidlo „nižšieho cla“. Toto nariadenie nebolo zrušené z dôvodu, že Rada pri určovaní výšky antidumpingového cla nedokázala vyvážiť ujmu pripísanú iným známym faktorom.

126. Považujem za potrebné dodať, že v rozsudku vo veci Gold East Paper Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na tvrdení, že „inštitúcie Únie sa neuistili, že ujma, ktorú možno pripísať iným okolnostiam než dumping, nebola zohľadnená pri určení výšky cla zavedeného na ich dovoz“ z dôvodu, že keďže „preskúmali vplyv iných známych okolností, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, a konštatovali, že žiadna z nich nemohla prerušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom… a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie“, inštitúcie Únie tak „splnili podmienky nevyhnutné“ na prijatie sporných ochranných opatrení.(76)

127. Po štvrté pre úplnosť pripomínam, že zo správy Orgánu pre urovnávanie sporov (ďalej len „OUS“) Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) uvedenej Radou a Komisiou(77) nevyplýva, že v Dohode o vykonávaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda WTO“) alebo v Dohode WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „dohoda WTO o SCM“) je uvedená požiadavka kompenzovať ujmu spôsobenú inými faktormi ako dumpingový (subvencovaný) dovoz pri určovaní výšky antidumpingového (vyrovnávacieho) cla. Canadian Solar v tomto zmysle navyše neposkytla žiaden príklad.(78) V dôsledku toho by výklad OUS podporil tvrdenie uvedené v bode 108 vyššie.

128. Podľa môjho názoru by však tieto správy OUS nemali byť použité na posúdenie zákonnosti sporného nariadenia.

129. Z judikatúry vyplýva, že len v dvoch prípadoch môže byť zákonnosť aktu Únie preskúmaná s ohľadom na dohody WTO. Prvou takouto situáciou je situácia, keď Európska únia zamýšľa zaviesť určitý záväzok prijatý v rámci týchto dohôd, a druhá je situácia, keď sporné opatrenie Únie výslovne odkazuje na osobitné ustanovenia týchto dohôd.(79) Zdôrazňujem, že podľa judikatúry sa ustanovenia základného nariadenia musia, pokiaľ je to možné, vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami antidumpingovej dohody.(80) To sa však môže stať len vtedy, keď je prvé uvedené vyjadrením zámeru normotvorcu Únie zaviesť posledné uvedené, alebo ak sa výslovne odvoláva na posledné uvedené.(81)

130. Článok 3 ods. 7 a článok 9 ods. 4 základného nariadenia neodkazujú výslovne na antidumpingovú dohodu WTO. Vzhľadom na ich podobnú formuláciu však článok 3 ods. 7 základného nariadenia možno považovať za preberajúci článok 3.5 antidumpingovej dohody WTO.(82) Napriek tomu článok 9 ods. 4 základného nariadenia nemožno považovať za vyjadrenie zámeru normotvorcu Únie implementovať článok 9 antidumpingovej dohody WTO. Keďže podľa posledného uvedeného ustanovenia je pravidlo „nižšieho cla“ len „žiaduce“, podľa predchádzajúceho ustanovenia je povinné.(83)

131. Z toho vyvodzujem, že inštitúcie nie sú povinné pri určovaní výšky antidumpingového cla zohľadniť svoje zistenia z analýzy nepripísateľnosti vykonanej podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Nie sú povinné stanoviť túto sadzbu na úrovni, ktorá by kompenzovala len ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom, a nie ujmu spôsobenú iným známym faktorom.

132. V ďalšom texte posúdim, či Všeobecný súd konštatoval, že pri určovaní výšky antidumpingového cla sú inštitúcie povinné zohľadniť svoje zistenia z analýzy nepripísateľnosti vykonanej na účely určenia príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom.

iii) Konštatoval Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, že pri určovaní výšky antidumpingového cla sú inštitúcie povinné zohľadniť svoje zistenia z analýzy nepripísateľnosti?

133. Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 205 až 217 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že na určenie výšky antidumpingového cla je potrebné zohľadniť účinky iných známych faktorov iba vtedy, keď prerušujú príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. Tieto iné faktory by podľa odvolateľky mali byť zohľadnené bez ohľadu na to, či príčinnú súvislosť prerušili.

134. Naopak, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 184 až 195 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že účinky iných známych faktorov musia byť zohľadnené pri určení výšky antidumpingového cla, a žiada Súdny dvor, aby v tomto ohľade nahradil odôvodnenie. Komisia toto tvrdenie opakuje v treťom odôvodnení svojho vzájomného odvolania a žiada Súdny dvor, aby „vyvrátil výklad príčinnej súvislosti v zmysle článku 3 základného nariadenia, ktorý predložil Všeobecný súd v rámci šiesteho žalobného dôvodu v prvom stupni“.(84)

135. V bodoch 178 až 196 napadnutého rozsudku Všeobecný súd stanovil zásady určenia príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom a na určenie antidumpingového cla. V bodoch 197 až 218 Všeobecný súd uplatnil tieto zásady na daný prípad. Najskôr posúdim, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri stanovení zásad, ako to tvrdí Komisia, a na potom, ako to tvrdí Canadian Solar, či sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení týchto zásad.

136. Domnievam sa, že hoci sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri stanovení zásad pre určovanie výšky antidumpingového cla, nevyvodil v prejednávanej veci z týchto zistení skutkový ani právny záver. V dôsledku toho je potrebné prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

137. V prvom rade uvádzam, že v bodoch 182 až 186 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul judikatúru citovanú v bode 106 vyššie a uviedol, že inštitúcie sú povinné overiť, či ujma spôsobená inými známymi faktormi nie je zohľadnená pri určení ujmy v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia, teda že uložené antidumpingové clo nepresahuje to, čo je potrebné na kompenzáciu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom. V bode 185 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd uviedol, že „inštitúcie musia pri určovaní výšky akéhokoľvek antidumpingového cla zohľadniť zistenia [v súvislosti s analýzou nepripísateľnosti]“.(85)

138. Všeobecný súd ďalej pripomenul pravidlo „nižšieho cla“ stanovené v poslednej vete článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V bode 191 napadnutého rozsudku uviedol, že „inštitúcie musia v kontexte [článku 9 ods. 4 základného nariadenia] brať do úvahy závery, ku ktorým dospeli v súvislosti s analýzou pripísateľnosti a nepripísateľnosti“. V opačnom prípade, ako zdôrazňuje bod 192 tohto rozsudku, zavedené antidumpingové opatrenia by mohli riskovať prekročenie toho, čo je potrebné z hľadiska ich cieľa, ktorým je odstránenie škodlivých účinkov dumpingu. Všeobecný súd ďalej uviedol v bode 193 napadnutého rozsudku, že je to v súlade s rozhodovacou praxou inštitúcií.

139. Podľa môjho názoru sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 185, 191 a 192 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že inštitúcie sú povinné zohľadniť pri stanovovaní výšky antidumpingového cla svoje zistenia v analýzach pripísateľnosti a nepripísateľnosti. To vyplýva z bodu 131 vyššie.

140. Ďalej uvádzam, že konštatovanie Všeobecného súdu v bode 193 napadnutého rozsudku, že inštitúcie v skutočnosti zohľadnili pri stanovovaní výšky cla výsledok analýz pripísateľnosti a nepripísateľnosti v troch prípadoch uvedených v tomto odseku,(86) je nesprávne. V týchto prípadoch z odôvodnení, na ktoré odkazuje Všeobecný súd, vyplýva, že vzhľadom na to, že iné faktory, ako je dumpingový dovoz, prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, Komisia alebo Rada rozhodli o meraní úrovne odstránenia ujmy odkazom na znižovanie cien, nie predaj pod cenu.(87) V rozhodnutí alebo v nariadeniach citovaných v bode 193 napadnutého rozsudku neexistuje žiadna informácia o tom, že pri stanovení výšky antidumpingového cla nebola zohľadnená ujma pripísaná týmto iným faktorom. Práve naopak, dvakrát sa uvádza, že je ťažké presne určiť príspevok týchto iných faktorov.(88)

141. Napriek tomu, že Všeobecný súd sa v bodoch 185, 191, 192 a 193 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byť odvolanie zamietnuté.(89) V dôsledku toho teraz preskúmam, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bodoch 197 až 218 napadnutého rozsudku použil zásady určenia výšky antidumpingového cla uvedené v bodoch 185, 191, 192 a 193 tohto rozsudku.

142. V druhom rade konštatujem, že v bode 206 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že inštitúcie v každom prípade nezohľadnili pri určovaní ujmy iné známe faktory. V bodoch 207 až 215 Všeobecný súd skonštatoval, že inštitúcie preskúmali účinky iných známych faktorov a potvrdili svoj záver, že tieto iné faktory mali buď náhodný, nanajvýš okrajový účinok (nákup príslušného výrobku výrobcami z EÚ na ďalší predaj v rámci Európskej únie ako takej, dovoz z Taiwanu, vplyv cien surovín),(90) alebo že mali obmedzený účinok (zníženie sadzieb vstupných poplatkov),(91) alebo že mali určitý vplyv, ktorý však neprerušil príčinnú súvislosť (finančná kríza).(92) V bodoch 216 a 217 Všeobecný súd konštatoval, že inštitúcie správne určili, že vplyv týchto iných faktorov bol zanedbateľný, a že v dôsledku toho nebola prerušená príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. Všeobecný súd dospel k záveru, že v dôsledku toho „posúdenie [vykonané inštitúciami] podľa článku 9 ods. 4 [základného] nariadenia“ bolo tiež správne.

143. Javí sa mi, že Všeobecný súd sa obmedzil na overenie toho, či inštitúcie správne konštatovali, že iné známe faktory neprerušili príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. Po tom, ako dospel k záveru, že zistenia inštitúcií boli správne, Všeobecný súd nepreskúmal, či inštitúcie pri určovaní výšky antidumpingového cla mali zohľadniť účinky týchto iných faktorov, aj keď neprerušili príčinnú súvislosť. Všeobecný súd teda nevyvodil v tejto veci skutkový ani právny záver zo svojich zistení v bodoch 185 a 191 až 193 napadnutého rozsudku. Takisto si dovoľujem pripomenúť, že v bode 201 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že inštitúcie nie sú povinné vyčísliť účinky iných známych faktorov, ktoré by boli nevyhnutným predpokladom pre zohľadnenie týchto iných faktorov pri určení výšky antidumpingového cla.

144. Dospel som k záveru, že hoci Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že pri určovaní výšky antidumpingového cla sú inštitúcie povinné zohľadniť výsledok analýz pripísateľnosti a nepripísateľnosti vykonaných na účely článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, správne rozhodol, že v prejednávanej veci nebolo potrebné na určenie výšky antidumpingového cla brať do úvahy iné sporné známe faktory.

145. Pre úplnosť tiež uvádzam, že pokiaľ ide o otázku, či iné sporné známe faktory prerušili príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom, Canadian Solar netvrdila, že inštitúcie sa dopustili zjavného nesprávneho posúdenia.(93)

146. V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu a pripustiť žiadosť Komisie o nahradenie odôvodnenia.

2)      O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu

147. V druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Canadian Solar tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 202 a 205 napadnutého rozsudku konštatoval, že prináleží odvolateľke, aby preukázala kvantitatívne účinky iných známych faktorov.

148. Podľa môjho názoru je potrebné druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť. Je neúčinná, keďže, ako vyplýva z bodu 131 vyššie, inštitúcie nie sú povinné stanoviť antidumpingové clo vo výške, ktorá by kompenzovala iba ujmu pripísateľnú dumpingovým dovozom.

149. Dospel som k záveru, že štvrtý odvolací dôvod je potrebné odmietnuť a odvolanie ako také zamietnuť.

VI.    O trovách

150. V súlade s článkom 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

151. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Canadian Solar nemala vo veci úspech a Rada požiadala o náhradu trov konania, mala by byť Canadian Solar uložená povinnosť nahradiť trovy konania Rady.

152. Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný aj na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. V prejednávanej veci Komisia, ktorá bola vedľajším účastníkom konania na prvom stupni, znáša svoje vlastné trovy konania.

VII. Návrh

153. Zastávam preto názor, že by Súdny dvor mal:

–        zamietnuť odvolanie,

–        uložiť Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., CSI Cells Co. Ltd a CSI Solar Power (China), Inc. povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie,

–        uložiť Európskej komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Všetkých týchto päť odvolateliek sú spoločnosti patriace do skupiny Canadian Solar.


3      Rozsudok z 28. februára 2017, Canadian Solar Emea a i./Rada (T‑162/14, neuverejnený, EU:T:2017:124) (ďalej len „napadnutý rozsudok“).


4      Nariadenie z 2. decembra 2013 ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 1).


5      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 344, 2012, s. 1).


6      Nariadenie z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51).


7      Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 269, 2012, s. 5).


8      Pozri odôvodnenie 14 nariadenia Komisie (EÚ) č. 513/2013 zo 4. júna 2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia tohto dovozu pochádzajúceho alebo odosielaného z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 152, 2013, s. 5).


9      Pozri body 6 a 7 vyššie.


10      Pozri poznámku pod čiarou 8 vyššie.


11      Rozhodnutie zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 214).


12      Nariadenie zo 4. júna 2015 ktorým sa v prípade troch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707 (Ú. v. EÚ L 139, 2015, s. 30).


13      Na žiadosť Súdneho dvora sa obmedzím na preskúmanie tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu (pozri bod 29 nižšie), ktoré kritizujú posúdenie Všeobecného súdu týkajúceho sa piateho a šiesteho žalobného dôvodu vzneseného pred týmto súdom. Z tohto dôvodu nepristúpim k zhrnutiu posúdenia prvých štyroch žalobných dôvodov zo strany Všeobecného súdu.


14      Prípustnosť druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu nie je spochybnená.


15      Rozsudky z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine (C‑351/15 P, EU:C:2017:27, body 30 až 34), a z 9. novembra 2017, SolarWorld/Rada (C‑204/16 P, EU:C:2017:838, body 23 a 24).


16      Canadian Solar v jej podaní na Súdny dvor ani výslovne neodkazuje na článok 277 ZFEÚ.


17      Rozsudky zo 16. februára 2017, Antrax It/EUIPO – Vasco Group (Radiátorové rebrá) (T‑828/14 a T‑829/14, EU:T:2017:87, bod 30); z 5. októbra 2017, Mabrouk/Rada (T‑175/15, EU:T:2017:694, bod 126), a zo 14. decembra 2017, Campo a i./EEAS (T‑577/16, neuverejnený, EU:T:2017:909, bod 26).


18      Rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia (C‑176/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:730, bod 17); zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia (C‑155/14 P, EU:C:2016:446, bod 55), a z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings (C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 90).


19      Výrobca z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom môže tiež získať individuálne zaobchádzanie a na dovoz z nej sa uplatní individuálne antidumpingové clo podľa druhého pododseku článku 9 ods. 5 základného nariadenia.


20      Podľa prvej vety článku 9 ods. 6 základného nariadenia výrobcom, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17 tohto nariadenia, ale neboli zaradení do vzorky, nemohlo byť uložené antidumpingové clo, ktoré presahuje vážený priemer dumpingového rozpätia stanoveného pre výrobcov zaradených do vzorky. Výrobcovia nezaradení do vzorky však môžu požiadať o výpočet individuálnych antidumpingových rozpätí podľa článku 17 ods. 3 tohto nariadenia, pričom v tomto prípade sa na dovozy z nich uplatňuje individuálne antidumpingové clo v súlade s poslednou vetou článku 9 ods. 6 tohto nariadenia.


21      Pozri odôvodnenie 6 nariadenia č. 1168/2012.


22      Pozri GRAAFSMA, F., VERMULST, E.: The EU’s „Anti‑Brosmann Amendment“: Back to the Future – Part II. In: Global Trade and Customs Journal, 2013, roč. 8, č. 6, s. 150.


23      Pozri bod 1 nadpisu 24 v prílohe k návrhu Komisie zo 7. marca 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení (KOM(2011) 82 v konečnom znení).


24      Rozsudok z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (C‑249/10 P, EU:C:2012:53).


25      Rozsudok z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (C‑249/10 P, EU:C:2012:53, body 36 a 39).


26      Pozri odôvodnenie 2 nariadenia č. 1168/2012.


27      Pozri poznámku pod čiarou 22 vyššie.


28      


29      ukončenie,článok 8skončí


30      Článok 9ukončí


31      


32       (‑)


33       () (‑)


34      ‑ (‑)(‑), (‑)


35       (‑) (‑) (‑) (‑), (‑)


36      ‑ (‑) (‑)(‑)(‑) (‑), (‑)


37      ‑


38      Ú. v. EÚ L 1


39       (‑) (‑)


40      ‑


41      ‑ (‑)


42      ‑


43      Ú. v. EÚ L 1


44      Ú. v. EÚ L 2


45       (‑) (‑)


46      (‑)


47       (‑‑)


48       (‑) (‑, (‑


49      


50      článok 1článok 1článok 2článok 2


51      


52       (‑); pozri (‑


53      ‑ (‑)


54      


55       (‑)


56       (‑ ) (‑), (‑)


57      


58       (‑ (‑)ž


59       (‑) (‑) (‑) (‑‑) (‑)‑), (‑)


60      článok 1článok 21


61      


62      


63      ,ním spôsobenú ujmu


64      ‑) (‑)‑),‑)


65       (‑), (‑)


66       (‑)


67      Článok 8Ú. v. ES L 2,článok 3článok 15,pod čiarou


68       (‑)


69      


70       (‑)


71       (‑)


72       (‑)


73      


74       ()


75       ()


76       (‑)…


77      


78      ,odsek 2


79       (‑) (‑‑)


80      (‑)


81       (‑)


82      Článok 3‑


83      :‑. In:.


84      ým‑


85      


86      Rozhodnutie Komisie 91/392/EHS z 21. júna 1991, ktorým sa prijímajú záväzky prijaté v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu určitých rúr azbestocementu s pôvodom v Turecku a ktorým sa ukončuje prešetrovanie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 209, 1991, s. 37); nariadenie Komisie (ES) č. 2376/94 z 27. septembra 1994, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovozy farebných televíznych prijímačov s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, Singapure a Thajsku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 255, 1994, s. 50); nariadenie Rady (ES) č. 710/95 z 27. marca 1995, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy farebných televíznych prijímačov s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, Singapure a Thajsku a definitívne sa ním vyberá uložené dočasné clo [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 73, 1995, s. 3); a nariadenie Rady (ES) č. 1331/2007 z 13. novembra 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dikyándiamidu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 296, 2007, s. 1).


87      Pozri odôvodnenia 28 a 29 rozhodnutia 91/392, odôvodnenie 141 nariadenia č. 2376/94, odôvodnenie 49 nariadenia č. 710/95 a odôvodnenia 128 až 132 nariadenia č. 1331/2007.


88      V zmysle odôvodnenia 28 rozhodnutia 91/392 „výklad – a predovšetkým kvantifikácia – vplyvu [dumpingového dovozu] je nepresný z dôvodu prítomnosti iných faktorov pôsobiacich súčasne“. Odôvodnenie 128 ods. 1 nariadenia č. 1331/2007 stanovuje, že „je však nemožné presne vymedziť príspevok [dumpingového dovozu a iných známych faktorov]“.


89      Rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (C‑352/09 P, EU:C:2011:191, bod 136).


90      Pozri body 207, 211 a 213 napadnutého rozsudku.


91      Pozri bod 212 napadnutého rozsudku.


92      Pozri bod 214 napadnutého rozsudku.


93      Rozsudky z 19. decembra 2013, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada (C‑10/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:865, bod 22); zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 34); z 10. septembra 2015, Bricmate (C‑569/13, EU:C:2015:572, bod 46), a z 2. júna 2016, Photo USA Electronic Graphic/Rada (C‑31/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:390, bod 63).