Language of document : ECLI:EU:C:2019:105

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 7. februára 2019 (1)

Vec C664/17

Ellinika Nafpigeia AE

proti

Panagiotis Anagnostopoulos a i.

za účasti

Syllogos Ergazomenon Nafpigeion Skaramagka I Triaina,

Panellinia Omospondia Ergatoypallilon Metallou (POEM) a 

Geniki Synomospondia Ergaton Ellados (GSEE)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Prevod časti podniku – Zachovanie práv zamestnancov – Pojem ‚prevod‘ – Pojem ‚hospodársky subjekt‘ – Prevod časti hospodárskej činnosti materskej spoločnosti na novovytvorenú dcérsku spoločnosť – Pokračovanie hospodárskej činnosti – Rozhodnutie o zrušení činnosti nadobúdateľa“






1.        Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko) sa týka článku 1 smernice Rady 98/50/ES z 29. júna 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/187/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí závodov(2), ktorým sa mení a dopĺňa článok 1 smernice Rady 77/187/EHS zo 14. februára 1977(3), ktorý zodpovedá článku 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov(4), podľa článku 12 tejto smernice, ktorým sa na účely kodifikácie zrušuje smernica 77/187, zmenená smernicou 98/50. Konkrétne sa návrh na začatie prejudiciálneho konania vzhľadom na svoj predmet týka výkladu článku 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2001/23.

2.        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Panagiotisom Anagnostopoulosom a 89 ďalšími zamestnancami akciovej spoločnosti Ellinika Nafpigeia AE(5) (ďalej len „ENAE“(6)) vo veci plnenia pracovných zmlúv pôvodne uzavretých medzi týmito účastníkmi konania.

3.        Treba poukázať na jedinečnosť tohto prípadu, lebo uplatnenie práv zamestnancov pri zmene zamestnávateľa na základe smernice 2001/23 požaduje zamestnávateľ, a nie zamestnanci.

4.        Otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, sa týkajú po prvé výkladu pojmu „hospodársky subjekt“ a po druhé prevodu takéhoto subjektu v prípade, že výhľadovo nebude pokračovať v prevádzanej hospodárskej činnosti, ale ju ukončí.

5.        Na konci mojej analýzy sa prikloním k názoru, že smernica 2001/23 sa nemá uplatniť, ak sa preukáže, že cieľom sledovaným pri prevode hospodárskeho subjektu nebolo udržať hospodársku činnosť, ale obísť povinnosti zabezpečiť ochranu zamestnancov podľa vnútroštátneho práva. Ak sa táto skutočnosť nepreukáže, článok 1 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice by sa mal vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže uplatniť aj v situácii, keď si prevedená časť podniku alebo závodu nezachovala svoju nezávislosť z organizačného hľadiska, pokiaľ sa zachovala funkčná väzba medzi rôznymi faktormi prevedenej výroby a nadobúdateľovi umožňuje ich využitie, aby mohol vykonávať zhodnú alebo obdobnú hospodársku činnosť stabilným spôsobom, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie

6.        V odôvodneniach 3 a 8 smernice 2001/23 sa uvádza:

„(3)      Je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli zachované.

(8)      Úvahy o právnej bezpečnosti a transparentnosti si vyžiadali, aby bola objasnená právna koncepcia prevodu z hľadiska precedenčného práva Súdneho dvora. Toto objasnenie však nezmenilo rozsah pôsobnosti smernice 77/187/EHS, ako ju interpretoval Súdny dvor.“

7.        Článok 1 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice stanovuje:

„a)      Táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia.

b)      Podľa písmena a) a nasledujúcich ustanovení tohto článku prevod v zmysle tejto smernice je, keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková.“

8.        Článok 2 ods. 1 písm. a) a b) uvedenej smernice znie:

„Na účely tejto smernice:

a)      ‚prevádzateľom‘ sa rozumie každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu v zmysle článku 1 ods. 1 prestáva byť zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu;

b)      ‚nadobúdateľom‘ sa rozumie každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu v zmysle článku 1 ods. 1 sa stáva zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu.“

9.        Článok 3 ods. 1 prvý pododsek tej istej smernice stanovuje:

„Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.“

10.      Článok 5 ods. 1 a 4 smernice 2001/23 stanovuje:

„1.      Pokiaľ členské štáty nezabezpečia inak, články 3 a 4 neplatia pre prevody podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, pri ktorých je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť, ktoré bolo ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa a ktoré je pod dozorom príslušného verejného orgánu (ktorým môže byť profesionálny odborník vo veciach platobnej neschopnosti, splnomocnený príslušným verejným orgánom).

4.      Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabránenie zneužívania postupov pre prípad platobnej neschopnosti, ktoré by viedli k odňatiu práv zamestnancov stanovených touto smernicou.“

B.      Grécke právo

11.      Podľa vnútroštátneho súdu sa uplatnia ustanovenia Proedrikó Diátagma 178/2002 „Métra schetiká me tin prostasía ton dikaiomáton ton ergazoménon se períptosi metavívasis epicheiríseon, enkatastáseon í tmimáton enkatastáseon í epicheiríseon, se symmórfosi pros tin Odigía 98/50/EK tou Symvoulíou“ (dekrét prezidenta republiky č. 178/2002 o opatreniach týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov v súlade so smernicou [98/50(7).

12.      Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a c) tohto dekrétu sa jeho ustanovenia uplatňujú na každý zmluvný alebo zákonný prevod podnikov alebo zlúčenie podnikov, závodov alebo častí závodov, pri ktorom dochádza k zmene osoby zamestnávateľa a ktorý sa môže týkať verejných alebo súkromných subjektov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť, či už s cieľom dosiahnuť zisk alebo nie.

13.      § 2 ods. 1 písm. b) uvedeného dekrétu vymedzuje pojem „prevod“ ako prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

14.      § 3 ods. 1 písm. a) a b) dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 vymedzuje pojmy „prevádzateľ“ a „nadobúdateľ“ tak, že prevádzateľ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu v uvedenom zmysle prestáva byť zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu, a nadobúdateľ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa v dôsledku prevodu v zmysle § 1 ods. 1 tohto dekrétu stáva zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu.

15.      Podľa § 4 ods. 1 prvého pododseku uvedeného dekrétu sa všetky existujúce práva a povinnosti, ktoré mal prevádzateľ na základe pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, prevedú dňom prevodu na nadobúdateľa.

16.      Keďže podľa ustanovení § 6 ods. 1 Nómos 2112/1920 – Perí ypochreotikís katangelías tis symváseos ergasías idiotikón ypallílon (zákon č. 2112/1920 o povinnosti ukončiť pracovné zmluvy zamestnancov v súkromnom sektore)(8) a § 9 ods. 1 Vasilikó Diátagma „perí epektáseos tou N. 2112… kai epí ton ergatón…“ (kráľovský dekrét „týkajúci sa uplatňovania zákona č. 2112 aj na manuálnych pracovníkov…“) v príslušnom poradí zo 16. a 18. júla 1920, zmena zamestnávateľa nastáva zo zákona nezávisle od právnej príčiny a formy prevodu podniku, pričom súhlas zamestnancov na to nie je potrebný.

17.      § 4 ods. 1 druhý pododsek dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 stanovuje, že po prevode je prevádzateľ naďalej spoločne a nerozdielne zodpovedný za povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu až do dňa prevzatia funkcie zamestnávateľa nadobúdateľom.

18.      Z § 4 ods. 2 tohto dekrétu vyplýva, že nadobúdateľ aj po prevode zachová pracovné podmienky, ktoré už boli stanovené v kolektívnej pracovnej zmluve, rozhodcovskom rozsudku, nariadení alebo individuálnej pracovnej zmluve.

19.      § 5 ods. 1 prvý pododsek dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 stanovuje, že prevod podniku, závodu alebo časti podniku nemôže byť automaticky dôvodom na prepúšťanie zamestnancov. Podľa ustanovení § 5 ods. 1 druhý odsek tohto dekrétu za predpokladu splnenia ustanovení týkajúcich sa podmienok prepúšťania môže dôjsť k prepúšťaniu, ktoré bude nevyhnutné z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov. § 5 ods. 2 tohto dekrétu stanovuje, že ak dôjde k zrušeniu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, že prevod má za následok zásadnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, zodpovednosť za skončenie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu sa bude pripisovať zamestnávateľovi.

20.      Podľa § 6 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 dôsledky prevodu stanovené v § 4 a § 5 toho istého dekrétu sa nebudú uplatňovať, ak je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania.

II.    Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

21.      Žalobcovia boli zamestnaní v spoločnosti ENAE, v ktorej vykonávali prácu v závodoch v oblasti Skaramangas v meste Chaïdári v provincii Atika (Grécko)(9) na základe pracovných zmlúv na neurčitý čas, viac ako 30 rokov.

22.      Táto spoločnosť sa v roku 1985(10) stala podnikom verejného sektora. V roku 2002 bola sprivatizovaná a začal sa na ňu vzťahovať zákaz zníženia počtu zamestnancov v určitom rozsahu do 30. septembra 2008.(11)

23.      Počas procesu svojej privatizácie ENAE vykonávala štyri druhy činností, a to opravu lodí, stavbu vojnových a obchodných lodí, stavbu a opravu ponoriek, ako aj stavbu a opravu železničných vozidiel, organizovaných riaditeľstvami, v príslušnom poradí riaditeľstvom pre opravy, riaditeľstvom pre povrchové lode, riaditeľstvom pre ponorky a riaditeľstvom pre koľajové vozidlá. Organizačná štruktúra ENAE okrem toho zahŕňala aj štyri výrobné „úseky“ na podporu prevádzky riaditeľstiev, konkrétne: lisovňu, závod na výrobu potrubia, stolársku dielňu a výrobňu.

24.      Krátko po svojom sprivatizovaní ENAE vytvorila dcérsku spoločnosť Etaireia Trochaiou Ylikou Ellados ΑΕ(12) (ďalej len „ΕΤΥΕ“) s cieľom previesť na túto spoločnosť programové dohody vo fáze realizácie uzatvorené na jednej strane medzi konzorciami, ktorých bola ENAE súčasťou, a na druhej strane organizáciou Organismos Sidirodromon Ellados(13) (ďalej len „OSE“) a spoločnosťou Ilektrikoí Sidiródromoi Athinon Pireos(14) (ďalej len „ISAP“), ktorých predmetom bola stavba a dodávka rôznych typov železničných vozidiel.

25.      V roku 2005 získala ENAE lodiarska spoločnosť ThyssenKrupp Marine Systems.

26.      S cieľom zabezpečovať od 1. októbra 2006 prevádzku riaditeľstva pre koľajové vozidlá spoločnosti ENAE, pôsobiaceho ako samostatná spoločnosť s názvom ΕΤΥΕ, uzavreli uvedené spoločnosti 28. septembra 2006 niekoľko zmlúv vrátane zmluvy o nájme pozemku na komerčné účely, umiestneného v oblasti lodeníc, spolu s priľahlými budovami a príslušnou infraštruktúrou, zmluvy o predaji a dodávke hnuteľného majetku určeného na vlastné podnikanie ETYE, zmluvy o poskytovaní služieb administratívnej povahy určených na prevádzku podniku, ako aj zmluvy o dielo týkajúcej sa dokončenia prebiehajúcich prác stanovených v troch programových dohodách č. 33 (s OSE a ISAP), 37 a 41a(15), v príslušnom poradí.

27.      Po začatí svojej činnosti ETYE uzavrela s ENAE v priebehu roku 2007 ďalšie zmluvy vrátane zmluvy o prenájme zamestnancov zo strany ETYE v prospech ENAE(16), zmluvu o dielo týkajúcu sa dokončenia prebiehajúcich prác stanovených v programovej dohode č. 33a s OSE a ISAP(17), zmluvu o poskytovaní služieb zo strany ETYE v prospech ENAE(18), ako aj poskytovanie podporných administratívnych služieb(19) zo strany ENAE v prospech ETYE.

28.      Vnútroštátny súd uviedol, že „priebeh pôsobenia spoločnosti ETYE bol vopred stanovený, pričom viedol k jej zrušeniu“. Konštatoval, že „konkrétne článok 5 rámcovej dohody z 28. septembra 2007, uzatvorenej medzi spoločnosťami ΕΝΑΕ a ΕΤΥΕ, stanovuje plánovanú likvidáciu [spoločnosti ETYE na] 30. septembra 2008, t. j. ku dňu uplynutia šesťročného zákazu prepúšťania, ktorý bol uložený na základe dohody z 1. októbra 2002 týkajúcej sa prevodu tejto spoločnosti z vlastníctva Helénskej republiky do vlastníctva úspešných zahraničných uchádzačov ponukového konania, a to s cieľom, aby počet zamestnancov spoločnosti ENAE neklesol pod 1 400“. Vnútroštátny súd spresnil, že ENAE mala podľa uvedeného článku pokryť všetky výdavky súvisiace s likvidáciou, a to vo výške zodpovedajúcej predpokladaným nákladom na prepustenie 160 zamestnancov spoločnosti ETYE, a že tento príspevok sa mal znižovať o 4 % za každý mesiac omeškania. Dátum plánovanej likvidácie sa však z iniciatívy ENAE predložil v dôsledku zmeny a doplnenia uvedenej rámcovej zmluvy na 10. septembra 2008.

29.      Dňa 1. októbra 2007 sa stala majiteľom akcií spoločnosti ETYE skupina nemeckých spoločností s ručením obmedzeným: ΙΝΤΕΙ Industriebeteiligungsgesellschaft mbH (ΙΝΤΕΙ) a Industriegesellschaft Waggonbau Ammendorf mbH (ΙGWA).

30.      Oznámením z 8. októbra 2007 boli všetci zamestnanci ETYE informovaní o odkúpení ETYE skupinou spoločností ΙΝΤΕΙ/IGWA. Dňa 13. mája 2008 sa uzavrela podniková kolektívna zmluva, ktorou sa stanovili podmienky odmeňovania a pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov spoločnosti ETYE.(20)

31.      V roku 2010 Polymeles Protodikeio Athinon (Prvostupňový senátny súd Atény, Grécko) vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti ETYE, pričom konštatoval, že od dotknutého prevodu sú hospodárske činnosti tejto spoločnosti obmedzené.(21)

32.      Žalobcovia 1. júna 2009 podali na Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa Atény – samosudca, Grécko) žalobu o určenie kontinuity ich pracovného pomeru so spoločnosťou ENAE na základe pracovných zmlúv na neurčitý čas, o priznanie nároku, aby im ENAE zaplatila zákonom stanovené odmeny za celé obdobie trvania pracovných zmlúv, a nároku, aby ENAE v prípade výpovede jednotlivých zmlúv zaplatila každému zamestnancovi zákonom stanovené odstupné.

33.      Keďže Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa Atény – samosudca) tejto žalobe vyhovel, ENAE sa proti jeho rozhodnutiu odvolala na Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko). Tento súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, keďže dospel k záveru, že ETYE nikdy neexistovala ako samostatný hospodársky subjekt. Rozhodol, že po prvé ETYE nepredstavovala nezávislú výrobnú jednotku, pretože na výrobu a opravu koľajových vozidiel bol nevyhnutný prínos všetkých štyroch výrobných úsekov spoločnosti ENAE, a ak by ENAE ukončila svoju činnosť, spoločnosť ETYE by nemohla vyrábať a opravovať železničné vozidlá. Po druhé ETYE využívala administratívne útvary spoločnosti ENAE vrátane sekretariátu a po tretie nebola finančne nezávislá a jej hospodárske riadenie zabezpečovala ENAE. Na základe uvedených skutočností dospel tento súd k záveru, že nedošlo k prevodu podniku alebo závodu ani časti závodu alebo podniku, a že z tohto dôvodu sú žalobcovia stále zamestnaní v spoločnosti ENAE.

34.      ENAE podala 29. augusta 2013 proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok na Areios Pagos (Kasačný súd). Areios Pagos (Kasačný súd) sa domnieva, že z dôvodu rozdielov vo výklade pojmu „hospodársky subjekt“ uvedeného v článku 1 smernice 98/50 v rámci senátu, ktorý vec prejednával, treba položiť Súdnemu dvoru otázku, v akom zmysle sa má tento pojem vykladať.

35.      Podľa názoru troch členov senátu totiž ETYE nemohla ďalej vykonávať prevzatú podnikateľskú činnosť, lebo prevedené riaditeľstvo pre koľajové vozidlá nemohlo pracovať bez zapojenia výrobných úsekov spoločnosti ENAE a jej administratívnych a finančných útvarov. Toto stanovisko podľa nich potvrdzuje skutočnosť, že činnosť spoločnosti ETYE sa obmedzila a viedla k jej konkurzu, a potvrdzujú ho aj tvrdenia dotknutých zamestnancov v tom zmysle, že účelom prevodu bolo odstúpenie činnosti stavby a opravy železničných vozidiel zo strany spoločnosti ENAE, zánik s ňou súvisiacich pracovných miest, a to bez negatívnych finančných dôsledkov pre ENAE.

36.      Dvaja členovia vo veci konajúceho senátu však zastávajú názor, že prevádzaná jednotka mala dostatočnú mieru nezávislosti pred prevodom aj po ňom, takže mohla vykonávať svoju hospodársku činnosť nezávisle. V prípade prevodu menšej jednotky môže byť údajne ponímanie prvkov tvoriacich podstatu pojmu „hospodársky subjekt“ menej prísne než v prípade prevodu celého podniku alebo hlavnej činnosti. Skutočnosť, že nadobúdateľa pri výkone prevzatej činnosti podporoval prevádzateľ v rámci dcérskej spoločnosti, nevylučuje existenciu prevodu, lebo pri výklade pojmu „prevod“ sa berú do úvahy moderné formy „podnikania“. Napokon zámer prevádzateľa a nadobúdateľa zrušiť podnik nie je „ukazovateľom“ vylučujúcim prevod, ale skôr podporujúcim žalobu podanú proti prevádzajúcemu zamestnávateľovi o priznanie nároku na odstupné v prípade poškodenia záujmov zamestnancov v dôsledku jednostrannej zmeny pracovných podmienok.

37.      Areios Pagos (Kasačný súd) preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Vzťahuje sa pojem ‚hospodársky subjekt‘ v súlade s ustanovením článku 1 smernice 98/50 a na účel preskúmania prípadnej existencie prevodu podniku, závodu alebo časti závodu alebo podniku na samostatnú výrobnú jednotku, ktorá je spôsobilá prevádzky na účely dosahovania vlastných hospodárskych cieľov, pričom si nemusí zaobstarávať (prostredníctvom kúpy, pôžičky, nájmu alebo inak) nijaký výrobný faktor (suroviny, pracovnú silu, mechanické zariadenia, časti konečného výrobku, pomocné služby, hospodárske zdroje, atď.) od tretích osôb? Alebo, naopak, na naplnenie znakov pojmu ‚hospodársky subjekt‘ postačuje samostatný predmet činnosti, samotná možnosť, že tento predmet predstavuje cieľ podnikania a účinnú organizáciu výrobných faktorov (surovín, strojov a iných zariadení, pracovnej sily a pomocných služieb) na dosahovanie tohto cieľa, s tým, že nie je relevantné, či si nový prevádzkovateľ zaobstaráva výrobné faktory aj externe, alebo či v konkrétnom prípade nedosiahol svoj cieľ?

2.      Možno alebo nemožno konštatovať prevod podniku v súlade s ustanovením článku 1 smernice 98/50 v prípade, že sa prevádzateľ alebo nadobúdateľ, či obaja, dohodnú nielen na úspešnom pokračovaní činnosti novým prevádzkovateľom, ale aj na jej budúcom ukončení v súvislosti s likvidáciou podniku?“

III. Analýza

38.      Svojimi dvomi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či článok 1 ods. 1 smernice 2001/23 treba vykladať v tom zmysle, že pojem „prevod podniku“ zahŕňa situáciu, keď materská spoločnosť vykonávajúca tri hospodárske činnosti v odvetví stavby lodí a štvrtú v odvetví stavby železničných koľajových vozidiel, previedla výkon tejto činnosti uvedenej ako poslednej na dcérsku spoločnosť a na tento účel s ňou uzavrela rôzne zmluvy s cieľom po prvé zabezpečiť, aby dcérska spoločnosť mohla disponovať potrebnou infraštruktúrou a vybavením vo vlastníctve materskej spoločnosti a mohla dokončiť pozastavené práce stanovené v programových dohodách uzavretých touto spoločnosťou, a po druhé uskutočniť v krátkodobom časovom horizonte likvidáciu spoločnosti.

39.      Najprv je na mieste preskúmať pochybnosť, ktorú vyjadril vnútroštátny súd, keď konštatoval existenciu rámcovej dohody, uzavretej 28. septembra 2007(22) medzi prevádzateľom a nadobúdateľom s cieľom zabezpečiť ukončenie dotknutej hospodárskej činnosti o rok neskôr a obísť zákaz prepustenia zamestnancov pred 30. septembrom 2008 vzťahujúci sa na prevádzateľa.

40.      Keďže je totiž pojem „prevod“ neoddeliteľne spojený s výhľadom pokračovania hospodárskej činnosti, ako vyplýva zo znenia článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23 a z cieľov sledovaných touto smernicou, ktorými sú zachovanie práv zamestnancov pri zmene zamestnávateľa(23), je podľa mňa zrejmé, že v prípade konštatovania, že sa prevod uskutočnil podľa plánu ukončiť prevedenú činnosť za podmienok umožňujúcich prevádzateľovi oslobodiť sa od povinnosti zabezpečiť ochranu zamestnancov, sa táto smernica nemá uplatňovať.

41.      Z rozdielnych názorov vyjadrených vnútroštátnym súdom však možno vyvodiť, že osobitné ťažkosti spojené s riešením sporu vyplývajú zo zistenia, že činnosť sa vykonávala najmenej jeden rok od októbra 2006 ešte pred vyhlásením konkurzu v roku 2010. S výhradou, že toto konštatovanie týkajúce sa skutočného pokračovania činnosti môže objasniť vnútroštátny súd,(24) je teda potrebné určiť, aké dôsledky z neho možno vyvodiť.

42.      So zreteľom na tieto okolnosti objasním všeobecné zásady uplatňované v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „prevod podniku“ a potom preskúmam otázku ich uplatnenia na okolnosti prejednávanej veci.

A.      Zásady

43.      Po prvé treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa pôsobnosť smernice 2001/23, vymedzená v jej článku 1 ods. 1 písm. a), vzťahuje na všetky prípady zmeny v rámci zmluvných vzťahov fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za prevádzku podniku, ktorá preberá záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom podniku, bez ohľadu na to, či dochádza k prevodu vlastníctva hmotného majetku.(25)

44.      Súdny dvor pri viacerých príležitostiach pripomenul, že pojem „podnik“ zahŕňa každý hospodársky subjekt organizovaný stabilným spôsobom, ktorý tvorí súbor osôb a prvkov, ktorý umožňuje výkon hospodárskej činnosti sledujúcej vlastný cieľ a je dostatočne štruktúrovaný a nezávislý.(26)

45.      Po druhé, ako Súdny dvor už viackrát zdôraznil, cieľom smernice 2001/23 je zabezpečiť kontinuitu pracovnoprávnych vzťahov, ktoré existujú v rámci hospodárskeho subjektu nezávisle od zmeny majiteľa.(27)

46.      Rozhodujúcim kritériom na preukázanie prevodu v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. b) tejto smernice je teda to, či si predmetný subjekt zachoval svoju identitu po tom, ako bol prevzatý novým zamestnávateľom, čo vyplýva najmä zo skutočného pokračovania prevádzky alebo z jej obnovenia.(28)

1.      O identite a udržateľnosti subjektu v čase prevodu

47.      Súdny dvor spresnil spôsob analýzy tejto podmienky vzťahujúcej sa na tieto dva aspekty, t. j. identitu a udržateľnosť v čase prevodu. Treba vziať do úvahy všetky skutkové okolnosti charakteristické pre dotknutú transakciu, medzi ktoré patrí najmä druh podniku alebo závodu, o ktorý ide; otázka, či dochádza k prevodu hmotného majetku, ako sú budovy a hnuteľné veci; hodnota nehmotného majetku v čase prevodu; otázka, či dochádza k prevodu väčšiny zamestnancov na nového zamestnávateľa a či dochádza k prevodu zákazníkov, ako aj miera podobnosti činností vykonávaných pred prevodom a po ňom a dĺžka prípadného pozastavenia týchto činností. Tieto okolnosti sú však len čiastkovými aspektmi celkového posúdenia, ktoré sa musí urobiť, a preto ich nemožno posudzovať izolovane.(29)

48.      Súdny dvor zdôraznil po prvé, že z toho vyplýva, že význam, ktorý sa má priznať jednotlivým kritériám, sa nevyhnutne mení v závislosti od vykonávanej činnosti a výrobných alebo prevádzkových metód používaných v dotknutom podniku, závode alebo časti dotknutého závodu.(30)

49.      Po druhé Súdny dvor uviedol, že jednoduché prevzatie hospodárskej činnosti určitého subjektu iným hospodárskym subjektom neumožňuje dospieť k záveru o zachovaní identity hospodárskeho subjektu. Identita takého subjektu sa totiž nemôže redukovať len na činnosť, ktorou je poverený. Jeho identita vyplýva z viacerých neoddeliteľných zložiek, akými sú zamestnanci, ktorí ho tvoria, ich zaradenie, organizácia práce, spôsoby ich využívania, prípadne disponibilné prevádzkové prostriedky podniku.(31)

2.      O prevode v rámci skupiny spoločností

50.      So zreteľom na okolnosti veci samej treba tiež spresniť, že Súdny dvor rozhodol, že v prípade odpredaja v rámci skupiny spoločností nemôže tento odpredaj sám osebe vylúčiť existenciu prevodu.(32)

51.      Konkrétne v takomto prípade Súdny dvor rozhodol na jednej strane, že „na účely uplatnenia [smernice 2001/23] musí byť hospodársky subjekt už pred prevodom dostatočne funkčne samostatný, pričom výraz samostatnosť označuje právomoci priznané vedúcim pracovníkom uvedenej skupiny relatívne slobodne a nezávisle organizovať prácu v rámci tejto skupiny, konkrétne právomoc dávať pokyny a prideľovať úlohy podriadeným zamestnancom v rámci dotknutej skupiny, a to bez priameho zásahu iných organizačných štruktúr zamestnávateľa“(33), a na druhej strane, že „tento záver potvrdzuje aj znenie článku 6 ods. 1 prvého a štvrtého pododseku smernice 2001/23 týkajúceho sa zastúpenia zamestnancov, podľa ktorého sa táto smernica uplatňuje na každý prevod zodpovedajúci podmienkam uvedeným v jej článku 1 ods. 1 bez ohľadu na to, či si prevedený hospodársky subjekt zachová alebo nezachová svoju samostatnosť v štruktúre nadobúdateľa“(34).

52.      Kritériá na posúdenie položených otázok treba navrhnúť práve so zreteľom na tieto poznatky vyplývajúce z judikatúry a s prihliadnutím na hlavné skutkové okolnosti, ktoré uviedol Areios Pagos (Kasačný súd) v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

B.      Uplatnenie zásad na okolnosti prejednávanej veci

1.      O samostatnosti prevedeného subjektu existujúcej už pred prevodom

53.      Po prvé treba pripomenúť rámec, v ktorom sa uskutočnil sporný prevod, t. j. rámec prevodu v prospech dcérskej spoločnosti založenej na tento účel.(35) Je teda potrebné overiť, či samostatnosť prevádzaného subjektu existovala už pred prevodom.(36) Z predmetu prejudiciálnych otázok a osobitne z druhej otázky možno vyvodiť, že sa netýkajú posúdenia toho, či mal dotknutý prevedený subjekt už pred prevodom dostatočnú funkčnú samostatnosť.

54.      Vo svojej analýze preto budem pokračovať s prihliadnutím na to, že pred prevodom pozostával subjekt, tvoriaci riaditeľstvo spoločnosti ENAE určené na vykonávanie činnosti odlišnej od činností ostatných troch riaditeľstiev využívajúcich tie isté výrobné prostriedky, z organizovaného celku zamestnancov trvalo pridelených na túto stabilnú činnosť, aby som preskúmal podmienky týkajúce sa skutočného vykonávania činnosti.

2.      O udržateľnosti prevedenej činnosti

55.      Po druhé, pokiaľ ide o udržateľnosť prevedenej činnosti, upozorňujem, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nie sú spresnené okolnosti týkajúce sa uzavretia zmlúv, najmä v roku 2006, s cieľom zabezpečiť prevádzku dotknutého odvetvia, a ich konkrétneho obsahu. Preto sa rovnako ako žalobcovia, grécka vláda a Komisia domnievam, že treba odstrániť neistotu, pokiaľ ide o to, či sa činnosť v čase prevodu neobmedzovala na vykonanie určeného diela.

56.      Vnútroštátny súd totiž pri viacerých príležitostiach konštatoval, že ENAE poverila splnením zmlúv ETYE. Vnútroštátny súd spresnil, že „s cieľom zabezpečiť od 1. októbra 2006 prevádzku riaditeľstva pre koľajové vozidlá spoločnosti ENAE, pôsobiaceho ako samostatná spoločnosť s názvom ΕΤΥΕ, uzavreli tieto spoločnosti [niekoľko] zmlúv [vrátane] zmluvy o dielo z 28. septembra 2006 medzi spoločnosťou ENAE ako objednávateľom a spoločnosťou ETYE ako zhotoviteľom, ktorou si ENAE objednala v spoločnosti ETYE dokončenie prebiehajúcich prác stanovených v programovej dohode č. 33 (OSE a ISAP), ako aj akejkoľvek inej potrebnej činnosti, zaručenej uvedenou dohodou,… zmluvu z 28. septembra 2006 obdobnú predchádzajúcej zmluve, týkajúcu sa pozastavených prác, či už išlo o hlavné alebo záručné práce, podľa programovej dohody č. 37 a… zmluvu 28. septembra 2006 obdobnú predchádzajúcej zmluve, týkajúcu sa pozastavených prác, či už išlo o hlavné alebo záručné práce, podľa programovej dohody č. 41a“.

57.      Vnútroštátny súd ďalej uviedol, že „po začatí jej činnosti ETYE uzatvorila so spoločnosťou ENAE… zmluvu o dielo medzi spoločnosťou ENAE ako objednávateľom a spoločnosťou ETYE ako zhotoviteľom z 30. augusta 2007, ktorou si ENAE objednala v spoločnosti ETYE dokončenie prebiehajúcich prác stanovených v programovej dohode č. 33a (OSE a ISAP), ako aj akejkoľvek inej potrebnej činnosti, zaručenej uvedenou zmluvou“.

58.      Okrem toho zdôraznil, že „sa nepreukázalo tvrdenie o finančnej nezávislosti spoločnosti ETYE, ktorá sa mala zaviazať na stavbu 200 železničných vozňov pre švajčiarsku spoločnosť Carwaggon AG, lebo táto spoločnosť si 29. apríla 2009 objednala v spoločnosti ETYE stavbu iba troch vozňov s dĺžkou 27 [metrov] určených na prepravu automobilov, a to iba za 510 000 eur“.

59.      Tieto okolnosti sú však podľa môjho názoru podobné okolnostiam preskúmaným Súdnym dvorom v rozsudku z 2. decembra 1999, Allen a i.(37), ktorý sa týka vrtnej činnosti spoločnosti Amalgamated Construction Co. Ltd(38) v lokalite uhoľných baní Prince of Wales, ktorá bola organizovaná ako hospodársky subjekt ešte predtým, ako začala túto činnosť zabezpečovať subdodávateľsky prostredníctvom AMS.

60.      Týmto rozsudkom Súdny dvor rozhodol na jednej strane, že „okolnosť, že ACC vždy zostala jediným zmluvným partnerom spoločnosti RJB Mining (UK) a že plnenie zmlúv o dielo zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti AMS, takisto nemôže sama osebe vylúčiť existenciu prevodu v zmysle smernice [77/187]. Po prvé to, či došlo alebo nedošlo k prevodu zákazníkov medzi prevádzateľom a nadobúdateľom je totiž iba jeden z aspektov, ktorý treba zohľadniť pri posudzovaní existencie prevodu (rozsudok [z 18. marca 1986], Spijkers[(39)], bod 13)“(40).

61.      Po druhé Súdny dvor rozhodol, že „v rozsudku [z 19. septembra 1995,] Rygaard[(41)], situácia, v akej určitý podnik prevádza na iný podnik niektoré zo svojich diel s cieľom ich dokončenia, pričom tomuto podniku poskytne len niektorých zamestnancov a zariadenia na zabezpečenie vykonania nedokončeného diela, nepatrí do pôsobnosti smernice [77/187]. Táto situácia sa však líši od situácie prejednávanej veci v tom, že AMS bola poverená subdodávateľským zabezpečením splnenia zmlúv o dielo v celom rozsahu. Okrem toho v bode 21 rozsudku [z 19. septembra 1995], Rygaard[(42)] Súdny dvor ďalej uviedol, že prevod diela s cieľom jeho dokončenia by patril do pôsobnosti [tejto] smernice, ak by bol sprevádzaný prevodom organizovaného súboru prvkov umožňujúceho vykonávanie činností alebo určitých činností prevádzajúceho podniku stabilným spôsobom. Okolnosť, že ACC subdodávateľsky zverila výkon vrtných prác spoločnosti AMS, nestačí na vylúčenie uplatňovania [uvedenej] smernice, ak sa zistilo, že pri transakcii získala spoločnosť AMS od spoločnosti ACC zoskupené prostriedky, ktoré jej umožňovali trvale vykonávať vrtnú činnosť v uhoľných baniach Prince of Wales“(43).

62.      Z týchto úvah a konštatovania neexistencie dostatočných faktických spresnení v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží najprv posúdiť so zreteľom na uvedenú judikatúru, či za okolností veci samej a osobitne za okolností týkajúcich sa zmluvy o dielo, si prevedený subjekt zachoval svoju identitu vďaka prevodu organizovaného súboru prvkov, ktoré mu umožňovali vykonávať činnosti prevádzajúceho podniku stabilným spôsobom.

63.      Predpokladajúc v tomto štádiu, že uvedené podmienky sú splnené, treba ďalej odpovedať na otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa neexistencie funkčnej nezávislosti prevedeného subjektu.

3.      O nezávislosti prevedeného subjektu po prevode

64.      V súlade s judikatúrou Súdneho dvora treba najprv vychádzať z predpokladu, že vykonávaná činnosť bola klasifikovaná, keďže váha jednotlivých kritérií uvedených Súdnym dvorom sa líši v závislosti od nej.(44)

65.      V prejednávanej veci sa dá z otázok vnútroštátneho súdu týkajúcich sa používania zariadení nevyhnutných na výrobu(45) vyvodiť, že dotknutý prevod sa uskutočnil v odvetví, v ktorom nie je činnosť založená predovšetkým na pracovnej sile.

66.      V situácii, ako je tá vo veci samej, si však sporná hospodárska činnosť, t. j. konkrétne riaditeľstvo stavby a opravy koľajových vozidiel, vyžaduje podporu všetkých štyroch výrobných úsekov, konkrétne lisovne, závodu na výrobu potrubia, stolárskej dielne a výrobne, rovnako ako ostatných troch riaditeľstiev spoločnosti ENAE.

67.      Pokiaľ ide ďalej o hlavnú otázku vnútroštátneho súdu týkajúcu sa skutočnosti, že hmotný majetok nevyhnutný na výkon činnosti dotknutej vo veci samej vždy patril ENAE, možno na ňu odpovedať tak, že toto konštatovanie neumožňuje vylúčiť existenciu prevodu podniku v zmysle smernice 2001/23, lebo za obdobných okolností Súdny dvor rozhodol, že „otázka, či dochádza k prevodu vlastníctva hmotného majetku, nie je na účely uplatňovania [tejto] smernice relevantná“(46).

68.      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že „skutočnosť, že hmotný majetok prevzatý novým hospodárskym subjektom nepatril jeho predchodcovi, ale sa len poskytol osobou zodpovednou za tento hospodársky subjekt, nemôže vylúčiť existenciu prevodu podniku v zmysle uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok [z 20. novembra 2003], Abler a i., C‑340/01, EU:C:2003:629, bod 42). Z toho vyplýva, že taký výklad článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23, ktorý by vylučoval z rozsahu jej pôsobnosti situáciu, v ktorej bol vlastníkom hmotného majetku nevyhnutného na výkon dotknutej činnosti vždy nadobúdateľ, by zbavil túto smernicu jej potrebného účinku“(47).

69.      Pokiaľ ide napokon o spôsob financovania(48) rovnako ako o neexistenciu organizačnej samostatnosti po prevode,(49) uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že tieto faktory ako také nemožno vylúčiť z uplatňovania smernice 2001/23.

70.      V situácii, ktorú možno prirovnať k situácii, ako je situácia vo veci samej,(50) Súdny dvor rozhodol, že „z bodov 46 a 47 rozsudku [z 12. februára 2009], Klarenberg[(51),]… vyplýva, že relevantným faktorom na vyvodenie záveru o zachovaní identity prevádzaného subjektu nie je zachovanie osobitnej organizácie rôznych faktorov prevedenej výroby určenej podnikateľom, ale zachovanie funkčnej väzby vzájomnej závislosti a dopĺňania sa medzi týmito faktormi. Zachovanie takého funkčného vzťahu medzi rôznymi prevedenými faktormi umožňuje totiž nadobúdateľovi ich využitie, aj keď sú po prevode začlenené do novej odlišnej organizačnej štruktúry, aby mohli vykonávať takú istú alebo podobnú hospodársku činnosť (pozri rozsudok [z 12. februára 2009,] Klarenberg[(52)], bod 48)“(53).

71.      Považujem preto za dôležité, aby vnútroštátny súd preskúmal, či sa zachovala funkčná väzba vzájomnej závislosti a dopĺňania sa medzi týmito rôznymi faktormi prevedenej výroby, aby sa mohla vykonávať taká istá alebo podobná hospodárska činnosť.(54)

72.      Inými slovami, stačí určiť, či sa v čase prevodu mala zachovať predchádzajúca činnosť, vykonávaná na zodpovednosť spoločnosti ENAE, s primeranými prostriedkami pod novým vedením, pričom ako sa už uviedlo, nie je dôležité, aby sa majetkové zložky poskytnuté prevádzateľom využívali výlučne na účel prevedenej činnosti. Úspešné pokračovanie hospodárskej činnosti po prevode, nad ktorým sa zamýšľa vnútroštátny súd, preto nemožno prijať ako relevantné kritérium na uplatnenie smernice 2001/23.

4.      O zámere prevádzateľa a nadobúdateľa pri prevode činnosti

73.      Vnútroštátny súd po overeniach uvedených v predchádzajúcich bodoch(55) síce dospel k záveru, že kritériá, na základe ktorých možno stanoviť existenciu prevodu časti podniku, sú v prejednávanej veci splnené, avšak treba ešte určiť, aký dôsledok treba vyvodiť z konštatovania uvedeného súdu, že „priebeh pôsobenia spoločnosti ETYE bol vopred stanovený, pričom viedol k jej zrušeniu“, hoci v období rokov 2006 a 2007 sa činnosť vykonávala, hoci len v obmedzenom rozsahu.(56)

74.      Nie je potrebné, ako tvrdí ENAE, stanoviť novú podmienku, ktorá by sa týkala hospodárskej úspešnosti prevodu alebo spochybnila podmienky prevodu v prípade neskoršieho prevodu činnosti z rozhodnutia nadobúdateľa. Slobodné rozhodnutie nadobúdateľa ukončiť činnosť po jej prevode by sa nemalo apriórne spochybňovať.

75.      Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil a ako tiež vyplýva z článku 4 smernice 2001/23, „táto smernica nebráni členským štátom, aby zamestnávateľom dovolili upraviť pracovné vzťahy v nepriaznivom zmysle, najmä v súvislosti s ochranou pred prepúšťaním a podmienkami odmeňovania. Uvedená smernica len zakazuje, aby sa takéto zmeny uskutočňovali pri prevode a na základe neho“(57).

76.      Konkrétne vzhľadom na okolnosti veci samej je okolnosťou, ktorá bráni tomu, aby sa prevod považoval za patriaci do pôsobnosti smernice 2001/23, rozhodnutie prevádzateľa pri prevode použiť prevod ako prostriedok na ukončenie prevádzanej činnosti, ktorú vykonával na svoju zodpovednosť, s cieľom oslobodiť sa od povinností týkajúcich sa ochrany zamestnancov.(58)

77.      Nezáleží teda na tom, či činnosť mohla po prevode hospodárskej činnosti pokračovať, pokiaľ sa zistí, že sa neplánoval jej výkon stabilným spôsobom a že pri prevode bola organizovaná za podmienok, ktoré mohli vyvolať jej zlyhanie.

78.      Inými slovami, dôležité nie je ani tak zistenie dĺžky trvania činnosti, ako zistenie týkajúce sa právomocí udelených prevedenému subjektu na to, aby pokračoval vo výkone činnosti počas obdobia, ktoré je v zásade neurčité. V tomto ohľade by plánované dokončenie zákaziek bez obchodnej dynamiky získavania nových zákazníkov alebo diverzifikácie úloh mohlo byť ukazovateľom neexistencie vyhliadky stability pri prevode. To isté by mohlo platiť v prípade predvídania reorganizácie zaradenia zamestnancov alebo ich pracovného času alebo ich počtu, ktoré by bránilo pokračovaniu vo výkone činnosti. Preto je podľa môjho názoru rozhodujúca voľba prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, uskutočnená v čase prevodu.

79.      V každom prípade uvažovať tak, že dĺžka trvania výkonu hospodárskej činnosti je kritériom na posúdenie existencie prevodu, by bolo v rozpore s cieľom zabezpečiť ochranu zamestnancov, na ktorý neustále poukazuje Súdny dvor,(59) a mohlo by to viesť k zneužívaniu ustanovení práva Únie.(60)

80.      Obmedziť sa na konštatovanie dohody o ukončení činnosti, hoci k takejto dohode pravdepodobne nedošlo, keď sa činnosť za tohto veľmi teoretického predpokladu vykonáva stabilným spôsobom, by znamenalo prijať riešenie, ktoré by bolo úplne v rozpore s cieľom tejto smernice.

81.      Z toho vyplýva, že ak je preukázané, že cieľom prevádzateľa a nadobúdateľa pri prevode nebolo pokračovať v prevádzanej činnosti, ale obísť povinnosti v oblasti ochrany zamestnancov vyplývajúce z vnútroštátneho práva, tento prevod nemôže patriť do pôsobnosti článku 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2001/23.

82.      Za takéhoto predpokladu ochrana zamestnancov podľa môjho názoru oprávňuje takisto na uplatnenie vnútroštátnych ustanovení trestajúcich prípadné škodlivé dôsledky takýchto machinácií.

83.      Vzhľadom na uvedené úvahy sa domnievam, že článok 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2001/23 sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že sa pri prevode hospodárskeho subjektu preukáže zámer pokračovať v hospodárskej činnosti, táto smernica sa môže uplatniť v situácii, keď si prevedená časť podniku alebo závodu z organizačného hľadiska nezachová svoju nezávislosť, pokiaľ je zachovaný funkčný vzťah medzi rôznymi prevedenými výrobnými faktormi a tento vzťah umožňuje nadobúdateľovi ich využitie na účely výkonu takej istej alebo podobnej hospodárskej činnosti stabilným spôsobom, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

IV.    Návrh

84.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré predložil Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko), takto:

Článok 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov treba vykladať v zmysle, že za predpokladu, že sa pri prevode hospodárskeho subjektu preukáže zámer pokračovať v hospodárskej činnosti, táto smernica sa môže uplatniť v situácii, keď si prevedená časť podniku alebo závodu z organizačného hľadiska nezachová svoju nezávislosť, pokiaľ je zachovaný funkčný vzťah medzi rôznymi prevedenými výrobnými faktormi a tento vzťah umožňuje nadobúdateľovi ich využitie na účely výkonu takej istej alebo podobnej hospodárskej činnosti stabilným spôsobom, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      [Neoficiálny preklad] Ú. v. ES L 201, 1998, s. 88.


3      [Neoficiálny preklad] Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26.


4      Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim vyd. 05/004, s. 98.


5      Lodenice podľa výrazu v preklade písomných pripomienok gréckej vlády.


6      Mám tu na mysli textovú skratku zvolenú v rozsudku zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:2018:903). V návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:2018:315), však rovnako ako v rozsudku z 28. februára 2013, Ellinika Nafpigeia/Komisia (C‑246/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:133), bola uvedená spoločnosť označená ako „EN“.


7      FEK A’ 162/12.7.2002, FEK A’ 162/12.7.2002, ďalej len „dekrét prezidenta republiky č. 178/2002“. Uvedený súd spresnil, že § 11 tohto dekrétu sa zrušil dekrétom prezidenta republiky č. 572/1988 (FEK A’ 269), ktorý bol predtým v platnosti a ktorým sa harmonizovala grécka právna úprava s ustanoveniami smernice 77/187, zmenenej smernicou 98/50, neskôr kodifikovanou smernicou 2001/23.


8      FEK A’ 67/18.3.1920.


9      Ide o významné lodenice v Stredozemnom mori.


10      Pre podrobnú históriu pozri rozsudok zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:2018:903, body 3 až 7).


11      Pozri tiež bod 28 vyššie.


12      Akciová spoločnosť koľajových vozidiel Grécka.


13      Grécka železničná spoločnosť.


14      Elektrické dráhy Atény – Pireus.


15      Pozri tiež bod 56 nižšie.


16      Zmluva z 31. januára 2007, ktorou ETYE poskytuje spoločnosti ENAE časť svojich zamestnancov, a zmluva z 8. novembra 2007, ktorou sa stanovujú všeobecné podmienky prenájmu zamestnancov, ktorá bola upravená zmluvou z 22. októbra 2008.


17      Zmluva z 30. augusta 2007. Pozri tiež bod 57 nižšie.


18      Zmluvy z 30. augusta a 27. septembra 2007.


19      Zmluva z 27. septembra 2007.


20      Z rozsudku zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko (C‑93/17, EU:C:2018:903, body 8, 11 a 13), vyplýva, že pomoc, ktorú Helénska republika poskytla v období rokov 2008 – 2010 spoločnosti ENAE na lodenice, sa použila výlučne na civilné činnosti stavby lodí a že Európska Komisia, Helénska republika a ENAE po rokovaniach uskutočnených v období od júna do októbra 2010 a po vyhláseniach ENAE a Helénskej republiky o záväzkoch v príslušnom poradí z 27. a 29. októbra 2010 dospeli k dohode, podľa ktorej rozhodnutie Komisie 2009/610/ES z 2. júla 2008 o štátnej pomoci C 16/04 (ex NN 29/04, CP 71/02 a CP 133/05), ktorú Helénska republika poskytla spoločnosti Hellenic Shipyards SA (Helénske lodenice) (Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 104), že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, sa bude považovať za správne vykonané s výhradou dodržania viacerých záväzkov vrátane prerušenia spoločnosťou ENAE civilných činností na obdobie 15 rokov od 1. októbra 2010.


21      Túto okolnosť uznali traja členovia vnútroštátneho súdu, ako vyplýva z ich názoru vyjadreného v návrhu na začatie prejudiciálneho konania (pozri bod 35 nižšie).


22      Pozri bod 28 vyššie.


23      Pozri odôvodnenie 3 a článok 3 tejto smernice.


24      Táto výhrada vyplýva z toho, že podľa tvrdenia vnútroštátneho súdu traja členovia senátu uviedli, že „počas obdobia dva a pol roka prevádzky od predmetného prevodu spoločnosť ETYE nevyrobila nijaký produkt a v každom prípade sa jej činnosť obmedzila a viedla k jej konkurzu“.


25      Pozri rozsudok zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza (C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 28 a citovaná judikatúra).


26      Pozri rozsudok zo 6. marca 2014, Amatori a i. (C‑458/12, EU:C:2014:124, bod 31 a citovaná judikatúra).


27      Pozri rozsudok zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza (C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 29, prvá veta a citovaná judikatúra). Pozri na pripomenutie histórie právnych predpisov rozsudok z 12. februára 2009, Klarenberg (C‑466/07, EU:C:2009:85, bod 40).


28      Pozri rozsudky z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo (C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 40 a citovaná judikatúra), a zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza (C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 29, druhá veta a citovaná judikatúra).


29      Pozri najmä rozsudky z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo (C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 41 a citovaná judikatúra), a zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza (C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 30 a citovaná judikatúra). Pozri na ilustráciu uplatnenia týchto kritérií najmä rozsudok z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i. (C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 31).


30      Pozri rozsudky z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo (C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 42 a citovaná judikatúra), a zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza (C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 31 a citovaná judikatúra).


31      Pozri rozsudok z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo (C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 43 a citovaná judikatúra).


32      Pozri rozsudok z 2. decembra 1999, Allen a i. (C‑234/98, EU:C:1999:594, bod 21), v prípade „prevodu medzi dvoma spoločnosťami tej istej skupiny, ktoré majú tých istých majiteľov, rovnaké vedenie, tie isté priestory a vykonávajú to isté dielo“.


33      Rozsudok zo 6. marca 2014, Amatori a i. (C‑458/12, EU:C:2014:124, bod 32 a citovaná judikatúra).


34      Rozsudok zo 6. marca 2014, Amatori a i. (C‑458/12, EU:C:2014:124, bod 33 a citovaná judikatúra).


35      Pozri bod 24 vyššie.


36      Pozri bod 51 vyššie a rozsudok zo 6. marca 2014, Amatori a i. (C‑458/12, EU:C:2014:124, bod 35).


37      C‑234/98, EU:C:1999:594.


38      Ďalej len „ACC“. V bode 4 uvedeného rozsudku sa spresňuje, že „ACC je dcérska spoločnosť AMCO Corporation plc (ďalej len „skupina AMCO“), ktorá vlastní 100 % jej základného imania. Skupina AMCO má približne 12 spoločností vrátane ďalšej dcérskej spoločnosti, ktorej 100 % majiteľom je spoločnosť AM Mining Services Ltd (ďalej len „AMS“). AMS bola založená v roku 1993 na účel zabezpečovania úloh súvisiacich s uzatváraním šácht, ako sú napr. údržba a zasypanie úzkych priechodov. AMS si na tento účel najala vlastných zamestnancov, ktorých pracovné podmienky sú odlišné od podmienok, ktoré platia v spoločnosti ACC, a predovšetkým sú pre zamestnancov oveľa menej priaznivé. Hoci ACC a AMS sú samostatné právne subjekty, ich riadiaci pracovníci sú tie isté osoby a administratívne a logistické funkcie v oboch týchto podnikoch sa spoločne zabezpečujú v rámci skupiny AMCO“. V bode 5 toho istého rozsudku sa uvádza: „AMS postupne diverzifikovala svoju činnosť tým, že jej boli zverené doplnkové úlohy vo vzťahu k prácam razenia podzemných štôlní a tunelov, ako sú čistenie a údržba štôlní. AMS predovšetkým zabezpečila tieto nové úlohy v lokalite uhoľných baní Prince of Wales v Yorkshire [(Spojené kráľovstvo)]. Spoločnosť ACC už bola v tejto lokalite prítomná a vykonávala tam vrtné práce pre britskú národnú uhoľnú spoločnosť British Coal a potom, po privatizácii a predaji časti svojich aktív, pre spoločnosť RJB Mining (UK) Ltd“.


39      24/85, EU:C:1986:127.


40      Rozsudok z 2. decembra 1999, Allen a i. (C‑234/98, EU:C:1999:594, bod 31, prvá a druhá veta).


41      C‑48/94, EU:C:1995:290.


42      C‑48/94, EU:C:1995:290.


43      Rozsudok z 2. decembra 1999, Allen a i. (C‑234/98, EU:C:1999:594, bod 37).


44      Pozri bod 48 vyššie.


45      Pozri analogicky rozsudok z 26. novembra 2015, Aira Pascual a Algeposa Terminales Ferroviarios (C‑509/14, EU:C:2015:781, body 36 a 37).


46      Rozsudok zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza (C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 37). Pozri tiež bod 43 vyššie a na objasnenie tri nasledujúce rozsudky: rozsudok z 2. decembra 1999, Allen a i. (C‑234/98, EU:C:1999:594 bod 30. V uvedenej veci išlo o vŕtanie banských tunelov, ktoré vyžadovalo veľké stroje a zariadenia. V tomto odvetví činnosti je bežnou praxou, že prevažnú časť majetku potrebného na uskutočňovanie vrtných prác poskytuje sám majiteľ bane. Tak aj subdodávateľ môže disponovať zariadeniami, ktoré mu majiteľ bane poskytol); rozsudok z 9. septembra, 2015, Ferreira da Silva e Brito a i. (C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 32. V uvedenom prípade Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ ide o prepravné činnosti, je nepodstatné, že dotknutý hmotný majetok sa využíval tak na uskutočňovanie pravidelných, ako aj dotknutých charterových letov), a rozsudok z 26 novembra 2015, Aira Pascual a Algeposa Terminal Ferroviarios (C‑509/14, EU:C:2015:781, body 36 až 38. V uvedenom prípade verejnoprávny podnik zodpovedný za činnosť spočívajúcu v manipulácii s intermodálnymi prepravnými jednotkami, poveril výkonom tejto činnosti iný podnik prostredníctvom zmluvy o zabezpečovaní verejnej služby, pričom tomuto podniku poskytol nevyhnutné zariadenia, a to žeriavy a priestory).


47      Rozsudok z 26. novembra 2015, Aira Pascual a Algeposa Terminales Ferroviarios (C‑509/14, EU:C:2015:781, body 39 a 40).


48      Pozri rozsudok zo 6. septembra 2011, Scattolon (C‑108/10, EU:C:2011:542, bod 49 a citovaná judikatúra).


49      Pozri rozsudky z 2. decembra 1999, Allen a i. (C‑234/98, EU:C:1999:594, body 34 a 35); z 12. februára 2009, Klarenberg (C‑466/07, EU:C:2009:85, body 43, 44 a 50 a citovaná judikatúra), a zo 6. marca 2014, Amatori a i. (C‑458/12, EU:C:2014:12, body 47 až 51, ako aj citovaná judikatúra).


50      Išlo o prevod medzi spoločnosťami. V bode 23 rozsudku z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i. (160 C/14, EU:C:2015:565) sa spresňuje, že otázka sa vzťahuje na „situáciu, keď dochádza k zrušeniu podniku pôsobiaceho na trhu s charterovými letmi jeho väčšinovým akcionárom, ktorý je sám podnikom pôsobiacim v odvetví leteckej dopravy, a v ktorej následne tento naposledy uvedený podnik preberá práva a povinnosti zrušeného podniku vyplývajúce zo zmlúv o nájme lietadiel a zo zmlúv o charterových letoch, ktorých plnenie prebieha, vykonáva činnosť, ktorú predtým uskutočňoval zrušený podnik, opäť prijme do zamestnania niektorých zamestnancov, ktorí dovtedy pracovali v tomto podniku, pričom im pridelí rovnaké úlohy, aké predtým vykonávali, a prevezme drobný hmotný majetok uvedeného podniku“.


51      C‑466/07 EU:C:2009:85.


52      C‑466/07 EU:C:2009:85.


53      Rozsudok z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i. (C‑160/14, EU:C:2015:565, body 33 a 34).


54      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2009, Klarenberg (C‑466/07, EU:C:2009:85, bod 48), a z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo (C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 44).


55      Body 62 a 71 vyššie.


56      Treba porovnať s bodom 41 vyššie.


57      Rozsudok zo 6. septembra 2011, Scattolon (C‑108/10, EU:C:2011:542, bod 59 a citovaná judikatúra, článok 4 smernice 77/187, ktorý zodpovedá článku 4 smernice 2001/23).


58      Pozri body 39 a 40 vyššie.


59      Pozri odôvodnenie 3 smernice 2001/23 a najmä rozsudok z 11. júla 2018, Somoza Hermo a Ilunión Seguridad (C‑60/17, EU:C:2018:559, bod 26).


60      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie. Pozri najmä rozsudok z 26. októbra 2017, Argenta Spaarbank (C‑39/16, EU:C:2017:813 bod 60 a citovaná judikatúra).