Language of document : ECLI:EU:C:2019:295

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GIOVANNI PITRUZZELLA

prednesené 9. apríla 2019 (1)

Vec C251/18

Trace Sport

proti

Inspecteur van de Belastingdienst/Douane, kantoor Eindhoven

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Noord‑Holland (Súd provincie Severný Holland, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Obchodná politika – Antidumpingové clo – Dovoz bicyklov odosielaných okrem iného zo Srí Lanky – Rozšírenie konečného antidumpingového cla uloženého na dovozy bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 501/2013 – Platnosť – Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania – Uplatnenie judikatúry TWD“






1.        Táto vec sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Noord‑Holland (Súd provincie Severný Holland, Holandsko) v súvislosti s platnosťou vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 501/2013(2) (ďalej len „sporné nariadenie“), ktorým Rada Európskej únie rozšírila konečné antidumpingové clo uložené na dovozy bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovozy bicyklov odosielaných okrem iného zo Srí Lanky.

2.        Toto nariadenie bolo zrušené Všeobecným súdom Európskej únie v rozsudku z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada,(3) ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený Súdnym dvorom v rozsudku z 26. januára 2017, Maxcom/City Cycle Industries,(4) a to pokiaľ ide o jediného srílanského výrobcu, ktorý podal voči nariadeniu žalobu o neplatnosť, konkrétne pokiaľ ide o spoločnosť City Cycle Industries (ďalej len „City Cycle“).

3.        Na vnútroštátnom súde spoločnosť Trace Sport, francúzsky dovozca bicyklov, napáda dve rozhodnutia vydané daňovými orgánmi Holandska, ktoré jej ukladajú povinnosť zaplatiť antidumpingové clo na dovoz bicyklov zo Srí Lanky. Na uvedenom súde má Trace Sport v úmysle odvolávať sa na vyššie uvedené rozsudky vydané súdmi Európskej únie vo vzťahu k City Cycle na účely domáhania sa neplatnosti sporného nariadenia, pokiaľ ide o výrobcov a zároveň dovozcov zo Srí Lanky, od ktorých uvedená spoločnosť doviezla dotknuté bicykle a ktorí sú dotknutí sporným rozhodnutím o vymeraní cla, konkrétne spoločnosti Kelani Cycles (PVT) Ltd (ďalej len „Kelani Cycles“) a Creative Cycles (PVT) Ltd (ďalej len „Creative Cycles“).

4.        Dotknuté osoby, ktoré predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky, však tvrdia, že z dôvodu osobitných okolností charakterizujúcich spoločnosť Trace Sport, ktorá je dovozcom prepojeným na uvedených dvoch výrobcov zo Srí Lanky, sa uvedená spoločnosť nemôže domáhať určenia neplatnosti sporného nariadenia na vnútroštátnom súde a to na základe judikatúry, ktorá vyplýva z rozsudku z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90). Podľa tejto judikatúry sa osoba podliehajúca súdnej právomoci, ktorá by bez akýchkoľvek pochybností mala aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ na napadnutie aktu Únie v rámci žaloby o neplatnosť, nemôže domáhať určenia neplatnosti tohto aktu na vnútroštátnom súde v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania (ďalej len „judikatúra TWD“).(5)

5.        Za týchto okolností sa v súlade s požiadavkou Súdneho dvora v týchto návrhoch zameriam na otázku prípustnosti prejudiciálnych otázok, ktoré položil vnútroštátny súd, a konkrétne na uplatniteľnosť judikatúry TWD na prejednávanú vec.

I.      Sporné nariadenie, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6.        V septembri 2012 Európska komisia začala prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení, ktoré boli uložené na dovozy bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozov bicyklov odosielaných okrem iného zo Srí Lanky.(6)

7.        Počas prešetrovania podala spoločnosť Kelani Cycles žiadosť, v ktorej sa domáhala oslobodenia od rozšírenia platnosti antidumpingového cla.(7) Dňa 16. januára 2013 vykonala Komisia overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti Kelani Cycles. Následne, keďže spolupráca spoločnosti Kelani Cycles bola považovaná za nedostatočnú, Komisia ju informovala, že nemá v úmysle zohľadniť informácie, ktoré Kelani Cycles poskytla, má v úmysle založiť závery, ktoré sa týkajú uvedenej spoločnosti, na dostupných informáciách(8) a má v úmysle zamietnuť žiadosť o oslobodenie. Za týchto okolností poskytla Komisia spoločnosti Kelani Cycles možnosť poskytnúť doplňujúce vysvetlenia,(9) čo táto spoločnosť urobila listom zo 7. februára 2013 so 43 prílohami. Z rôznych dôvodov Komisia tieto doplňujúce vysvetlenia nezohľadnila a napokon žiadosť o oslobodenie podanú spoločnosťou Kelani Cycles zamietla.

8.        Po tom, čo Komisia odmietla zohľadniť materiály a dôkazné prostriedky predložené spoločnosťou Kelani Cycles uvedené v predchádzajúcom bode, spoločnosť Trace Sport počas správneho konania vedeného Komisiou požiadala o ústne vypočutie pred Komisiou na to, aby Komisii, napriek uvedenému odmietnutiu, predložila rovnaké materiály a dôkazy, aké predložila Kelani Cycles na podporu jej doplňujúcich vysvetlení. Komisia však žiadosti podanej spoločnosťou Trace Sport nevyhovela.

9.        Dňa 29. mája 2013 prijala Rada sporné nariadenie, ktorým rozšírila konečné antidumpingové clo v sadzbe 48,5 % uložené na dovozy bicyklov s pôvodom v Číne na dovozy bicyklov odosielaných okrem iného zo Srí Lanky. V tomto nariadení sa Kelani Cycles považuje za nespolupracujúcu spoločnosť,(10) zatiaľ čo spoločnosť Creative Cycles v ňom nie je výslovne uvedená.

10.      V rokoch 2012 a 2013 podali v Holandsku colní zástupcovia, konajúci v mene a na účet spoločnosti Trace Sport, colné vyhlásenia na účely prepustenia bicyklov odoslaných zo Srí Lanky do voľného obehu, pričom ako vývozcov týchto bicyklov uviedli spoločnosti Creative Cycles a Kelani Cycles.

11.      Po následných kontrolách platnosti uvedených vyhlásení Inspecteur van de Belastingdienst/Douane, kantoor Eindhoven (inšpektor daňovej a colnej správy, úrad Eindhoven, Holandsko), dospel k záveru, že na účely uvedenia deklarovaných bicyklov do voľného obehu je potrebné zaplatiť antidumpingové clo vo výške 48,5 %. Uvedený inšpektor teda vydal dve rozhodnutia o vymeraní antidumpingového cla na sumu 229 990,88 eura a 234 275,37 eura. V nadväznosti na sťažnosti podané spoločnosťou Trace Sport voči týmto rozhodnutiam boli tieto rozhodnutia potvrdené dvoma rozhodnutiami z 24. septembra 2015.

12.      Medzičasom rozsudkom z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada,(11) Všeobecný súd zrušil článok 1 ods. 1 a 3 sporného nariadenia(12) v rozsahu, v akom sa týkal spoločnosti City Cycle.

13.      Spoločnosť Trace Sport na vnútroštátnom súde napadla obe rozhodnutia z 24. septembra 2015, ktorými boli potvrdené rozhodnutia o vymeraní antidumpingového cla.

14.      Rozsudkom z 26. januára 2017, Maxcom/City Cycle Industries,(13) Súdny dvor v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Všeobecného súdu vo veci City Cycle Industries/Rada.

15.      Vo veci, ktorú prejednáva vnútroštátny súd, vyvodzuje Trace Sport určité argumenty z rozsudku Súdneho dvora vo veciach Maxcom/City Cycle Industries, aby tým spochybnila platnosť sporného nariadenia, pokiaľ ide o spoločnosti Creative Cycles a Kelani Cycles. Vnútroštátny súd sa domnieva, že záver vyvodený Súdnym dvorom v tomto rozsudku, pokiaľ ide o City Cycle, je rovnako platný pre spoločnosti Kelani Cycles a Creative Cycles, a pýta sa teda na platnosť sporného nariadenia, pokiaľ ide o týchto dvoch ďalších srílanských vyvážajúcich výrobcov.

16.      Za týchto okolností Rechtbank Noord‑Holland (Súd provincie Severný Holland) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je [sporné] nariadenie platné v rozsahu, v akom sa vzťahuje na vyvážajúceho výrobcu Kelani Cycles?

2.       Je [sporné] nariadenie platné v rozsahu, v akom sa vzťahuje na vyvážajúceho výrobcu Creative Cycles?“

II.    Právna analýza

A.      Úvodné pripomienky

17.      Všetky dotknuté osoby, ktoré predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky, konkrétne holandská vláda, Rada a Komisia, spochybňujú prípustnosť tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa posúdenia platnosti uvedeného aktu. Vychádzajúc z judikatúry TWD, tieto dotknuté osoby v podstate tvrdia, že Trace Sport sa v spore vo veci samej nemohla dovolávať neplatnosti sporného nariadenia, keďže nepochybne mohla podať žalobu o neplatnosť tohto nariadenia.

18.      Ako som už predbežne uviedol v bode 5 týchto návrhov, v súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa v nich zameriam na otázku prípustnosti prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom.

19.      V tejto súvislosti preskúmam najprv zásady vyplývajúce z judikatúry TWD a ich uplatnenie v oblasti antidumpingových ciel Únie. Potom na základe tejto analýzy posúdim prípustnosť prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom.

B.      Judikatúra TWD a jej uplatňovanie v oblasti antidumpingu

20.      Je potrebné najskôr pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie prijaté inštitúciami Únie, ktoré osoba, ktorej bolo určené, alebo inštitúcie či osoby oprávnené požadovať jeho zrušenie nenapadli v záväzných lehotách stanovených v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, sa voči nim stáva konečným. Takáto judikatúra je založená najmä na úvahe, že cieľom lehôt na podanie žaloby je zabezpečiť právnu istotu a zabrániť časovo neobmedzenému spochybňovaniu aktov Únie, ktoré majú právne účinky.(14)

21.      Súdny dvor ďalej uznal, že v práve Únie existuje všeobecná zásada, podľa ktorej má v rámci vnútroštátneho konania každý účastník konania právo namietať neplatnosť ustanovení obsiahnutých v aktoch Únie, ktoré slúžia ako základ na rozhodnutie alebo vnútroštátny akt prijatý proti nemu, a požiadať vnútroštátny súd o to, aby sa obrátil na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky.(15) Hoci sú vnútroštátne súdy oprávnené vyhlásiť akt Únie za platný, nemôžu ho vyhlásiť za neplatný.(16)

22.      Rovnaké požiadavky právnej istoty uvedené v bode 20 vyššie však viedli Súdny dvor k prijatiu rozhodnutia v tom zmysle, že uvedená všeobecná zásada, ktorá každej osobe zaručuje právo napadnúť akt Únie tvoriaci základ pre rozhodnutie namierené voči nej, nijako nebráni tomu, aby akt nadobudol konečnú platnosť pre jednotlivca, voči ktorému sa musí považovať za individuálne rozhodnutie, ktorého zrušenie mohol bez akýchkoľvek pochybností požadovať na základe článku 263 ZFEÚ.(17)

23.      Na základe judikatúry TWD tak platí, že v prípade, keď sa možno domnievať, že osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla bez akýchkoľvek pochybností navrhnúť zrušenie aktu Únie, táto osoba sa nemôže dovolávať jeho neplatnosti na príslušnom vnútroštátnom súde.(18)

24.      Ako totiž Súdny dvor zdôraznil pri viacerých príležitostiach, pripustiť, aby osoba, ktorá bez akýchkoľvek pochybností mala v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ aktívnu legitimáciu na konanie voči aktu Únie v rámci žaloby o neplatnosť, mohla po uplynutí záväznej lehoty na podanie žaloby uvedenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ namietať na vnútroštátnom súde voči platnosti tohto aktu, by znamenalo priznať tejto osobe možnosť obísť konečný charakter, ktorý má voči nej uvedený akt po uplynutí lehoty na podanie žaloby.(19)

25.      Výnimka zo všeobecnej zásady uvedená v bode 21 vyššie, ktorá vyplýva z uplatňovania judikatúry TWD, je teda odôvodnená požiadavkou zabezpečenia právnej istoty tým, že sa zamedzí časovo neobmedzenému spochybňovaniu aktov Únie, rovnako ako aj požiadavkou zabrániť zneužívaniu prostriedkov nápravy, ktoré právo Únie poskytuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci.(20)

26.      Pokiaľ ide konkrétne o oblasť antidumpingového cla Únie, Súdny dvor uviedol, že závery vyplývajúce z judikatúry TWD sa vzťahujú na nariadenia, ktoré zavádzajú antidumpingové clo, a to z dôvodu ich dvojakej povahy aktov normatívneho charakteru – keďže sa uplatňujú na všetky zainteresované hospodárske subjekty – a aktov, ktoré sa môžu týkať priamo a jednotlivo niektorých týchto hospodárskych subjektov.(21)

27.      Takže v prípade, že sa možno domnievať, že hospodársky subjekt mal aktívnu legitimáciu a teda mohol bez akýchkoľvek pochybností požadovať na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ zrušenie nariadenia, ktoré zavádza antidumpingové clo, takémuto subjektu je znemožnené dovolávať sa neplatnosti tohto nariadenia na príslušnom vnútroštátnom súde.(22)

28.      V tejto súvislosti vo svojej judikatúre Súdny dvor identifikoval určité kategórie hospodárskych subjektov, ktoré môžu byť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ považované za priamo a osobne dotknuté nariadením, ktoré zavádza antidumpingové clo, a ktoré v dôsledku toho môžu požadovať jeho zrušenie na súdoch Únie.

29.      Takto Súdny dvor po prvé rozhodol, že priamo a osobne môžu byť na základe uvedeného ustanovenia takými nariadeniami dotknutí tí z výrobcov a vývozcov predmetného výrobku, ktorým sú pripisované dumpingové praktiky s použitím údajov týkajúcich sa ich obchodnej činnosti.(23)

30.      Po druhé to môže byť aj prípad dovozcov uvedeného výrobku, ktorých predajné ceny boli zohľadnené pri stanovení vývozných cien a ktorí sú tak dotknutí zisteniami týkajúcimi sa existencie dumpingovej praxe.(24)

31.      Po tretie to môže byť ešte aj prípad dovozcov pridružených k vývozcom predmetného výrobku, najmä v prípade, keď bola vývozná cena vypočítaná na základe predajnej ceny na trhu Únie zavedenej týmito dovozcami, a v prípade, keď bolo na základe tejto predajnej ceny vypočítané samotné antidumpingové clo.(25)

32.      Z uvedeného vyplýva, že judikatúra uznala za osoby, ktoré môžu mať aktívnu legitimáciu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ na podanie žaloby o neplatnosť proti nariadeniu, ktoré zavádza antidumpingové clo výrobcov, vývozcov a dovozcov – či už sú alebo nie sú pridružení k vyvážajúcemu výrobcovi – výrobku dotknutého antidumpingovým clom.

33.      V tejto súvislosti sa konštatovalo, že rozhodujúcim prvkom na individualizáciu dotknutého subjektu, ktorá môže odôvodniť jeho aktívnu legitimáciu je to, že dumpingové praktiky boli zistené na základe údajov pochádzajúcich z jeho obchodnej činnosti.(26)

34.      Súdny dvor však tiež opakovane rozhodol, že uznanie nároku niektorých kategórií hospodárskych subjektov ako subjektov, ktoré môžu podať žalobu o neplatnosť antidumpingového nariadenia, nemôže zabrániť tomu, aby mohli byť takýmto nariadením priamo a osobne dotknuté aj iné subjekty z dôvodu určitých vlastností, ktorými sa vyznačujú a ktoré ich odlišujú od iných subjektov.(27)

35.      Z toho vyplýva, že bez ohľadu na kategórie hospodárskych subjektov uvedené v bodoch 29 až 31 týchto návrhov, ktorým Súdny dvor uznal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť, rozhodujúce kritérium na preukázanie aktívnej legitimácie a najmä osobnej dotknutosti sa týka otázky, či v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Plaumann(28) antidumpingové nariadenie zasahuje predmetný hospodársky subjekt z dôvodu jeho určitých osobitných vlastností alebo na základe skutkovej situácie, ktorá ho odlišuje od akejkoľvek inej osoby a z tohto dôvodu ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta aktu.

36.      Takto napríklad vo veci Extramet Súdny dvor uznal aktívnu legitimáciu nezávislému dovozcovi výrobku, na ktorý bolo uvalené antidumpingové clo a ktorého predajné ceny neboli zohľadnené počas prešetrovania, ktoré ale preukázalo existenciu súboru skutočností, ktoré ho z hľadiska predmetného opatrenia odlišujú od akéhokoľvek iného hospodárskeho subjektu.(29)

37.      Pokiaľ ide konkrétne o dovozcov výrobku dotknutého antidumpingovým opatrením, ako vyplýva z bodov 30 a 31 týchto návrhov, judikatúra priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť v antidumpingových záležitostiach tak nezávislým dovozcom, ako aj dovozcom, ktorí sú pridružení k vyvážajúcim výrobcom dotknutého výrobku.

38.      Pokiaľ ide o podmienku pridruženia, konštatovalo sa, že jednoduché pridruženie dovozcu k dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi nie je samo osebe skutočnosťou postačujúcou na to, aby mohol byť dovozca považovaný za osobne dotknutého v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.(30)

39.      Z judikatúry uvedenej v bode 31 vyššie však vyplýva: po prvé, že existencia vzťahu pridruženia medzi dovozcom a vývozcom predmetného výrobku je určite relevantnou skutočnosťou na účely uznania aktívnej legitimácie dovozcu na podanie žaloby o neplatnosť nariadenia, ktoré zavádza antidumpingové clo; po druhé, že na tieto účely však musia byť dovozca a vyvážajúci výrobca dostatočne prepojení,(31) a po tretie, že aktívna legitimácia sa pridruženému dovozcovi uznáva vtedy, keď existujú iné skutočnosti, ktoré ho môžu odlíšiť od každého iného hospodárskeho subjektu, ako napríklad v prípade, keď boli jeho obchodné údaje zohľadnené pri prešetrovaní.

40.      Vo veci Neotype(32) tak považoval Súdny dvor za priamo a osobne dotknutého, v zmysle článku 263 ZFEÚ, pridruženého dovozcu, ktorého predajné ceny boli použité na výpočet antidumpingového cla.

41.      Vo veci Nachi(33) Súdny dvor uznal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť a uplatnil tak judikatúru TWD na pridruženého dovozcu (ktorý bol dcérskou spoločnosťou výrobcu predmetného výrobku), ktorého predajné ceny boli základom pre určenie vývoznej ceny použitej na určenie dumpingového rozpätia týkajúceho sa daného vývozcu.

42.      Naopak, vo veci TMK(34) Súdny dvor odoprel aktívnu legitimáciu a neuplatnil teda judikatúru TWD na pridruženého dovozcu, pri ktorom nebolo preukázané, že by bol dostatočne prepojený s predmetnými vývoznými podnikmi alebo že by sa na neho vzťahovala osobitná situácia, ktorá by ho odlišovala od všetkých ostatných hospodárskych subjektov.

C.      O prípustnosti prejudiciálnych otázok

43.      Práve vzhľadom na všetky zásady vyplývajúce z judikatúry uvedené v predchádzajúcej kapitole treba posúdiť, či v prejednávanej veci treba s použitím judikatúry TWD považovať Trace Sport za osobu, ktorá sa nemôže v rámci sporu, ktorý prejednáva vnútroštátny súd dovolávať neplatnosti sporného nariadenia, pokiaľ ide o spoločnosti Kelani Cycles a Creative Cycles.

44.      V tejto súvislosti sa mi zdajú nevyhnutné dve úvodné poznámky.

45.      V prvom rade poznamenávam, že táto vec sa líši od všetkých ostatných vecí uvedených v predchádzajúcej kapitole tým, že sa netýka platnosti nariadenia, ktoré zavádza antidumpingové clo ale platnosti nariadenia rozširujúceho platnosť takého cla, ktoré bolo prijaté po prešetrovaní zameranom na obchádzanie uložených opatrení, ktoré bolo vykonané na základe článku 13 základného nariadenia.

46.      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právne predpisy Únie zamerané na zabránenie obchádzania uložených opatrení obsiahnuté v článku 13 základného nariadenia predstavujú regulačný rámec, ktorý – hoci jeho rámcom sú zasa antidumpingové právne predpisy Únie – však má určité osobitosti.(35)

47.      V tejto súvislosti sa na jednej strane domnievam, že úvahy, ktoré viedli Súdny dvor, ako to vyplýva z bodu 26 vyššie, k uplatneniu zásad judikatúry TWD na nariadenia, ktoré zavádzajú antidumpingové clo, platia plne aj pre také nariadenia, akým je sporné nariadenie, ktoré sa týkajú rozšírenia antidumpingového cla.

48.      Také nariadenia totiž majú za následok len rozšírenie rozsahu pôsobnosti pôvodného nariadenia, ktoré zaviedlo antidumpingové clo na dovozy podobných výrobkov alebo ich častí. Nariadenie, ktorým sa rozširuje antidumpingové clo, má teda rovnaké právne účinky na podniky podliehajúce takto rozšírenému clu ako nariadenie, ktorým sa zavádza konečné clo vo vzťahu k podnikom, ktoré takému clu podliehajú,(36) a tiež toto nariadenie je charakterizované dvojakou povahou zmienenou v bode 26 týchto návrhov.

49.      Na druhej strane však podotýkam, že hoci kritériá vypracované judikatúrou uvedenou v bodoch 28 a nasl. týchto návrhov vo vzťahu k prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti nariadení, ktoré zavádzajú antidumpingové clo, možno preniesť na rozhodovanie o prípustnosti žalôb o neplatnosť nariadení týkajúcich sa rozšírenia takého cla, je napriek tomu nevyhnutné vziať do úvahy vlastné charakteristiky prešetrovaní v záležitosti obchádzania uložených opatrení v zmysle článku 13 základného nariadenia.

50.      Hoci totiž prešetrovania zamerané na obchádzanie antidumpingových opatrení nepochybne vykazujú určitú podobnosť s prešetrovaniami, ktoré smerujú k uloženiu antidumpingového cla, sú napriek tomu charakterizované nevyhnutnosťou preukázať štyri prvky, ktoré podľa definície obsiahnutej v článku 13 ods. 1 tretej vete základného nariadenia predstavujú pojem obchádzanie.(37)

51.      V druhom rade a stále na úvod poukazujem na to, že niet pochýb o tom, že Kelani Cycles bola podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ aktívne legitimovaná podať na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť smerujúcu proti spornému nariadeniu.

52.      Na jednej strane totiž, pokiaľ ide o priamu dotknutosť, treba uviesť, že colné orgány členských štátov sú bez toho, aby mali akúkoľvek mieru voľnej úvahy, povinné vyberať antidumpingové clo rozšírené sporným nariadením z dovozov bicyklov, ktoré Kelani Cycles vyváža zo Srí Lanky do Únie.(38)

53.      Na druhej strane, pokiaľ ide o jej osobnú dotknutosť, Kelani Cycles sa aktívne podieľala na prešetrovaní obchádzania antidumpingových opatrení, počas ktorého podala žiadosť o oslobodenie. Okrem toho je výslovne uvedená v bodoch 39 až 42 sporného nariadenia a bola v ňom predmetom záverov na základe dostupných informácií, a to z dôvodu jej nedostatočnej spolupráce.(39)

54.      Po uvedení týchto dvoch predbežných úvah poznamenávam, že holandská vláda, Rada a Komisia zakladajú svoje námietky neprípustnosti prejudiciálnych otázok v podstate na dvoch skutočnostiach, ktoré podľa ich názoru môžu charakterizovať spoločnosť Trace Sport a v dôsledku toho ju individualizovať vo vzťahu k akémukoľvek inému hospodárskemu subjektu.(40)

55.      Takáto individualizácia sa opiera na jednej strane o existenciu úzkych väzieb medzi spoločnosťou Trace Sport a dvoma srílanskými výrobcami/vývozcami Kelani Cycles a Creative Cycles a na druhej strane o okolnosť, že Trace Sport sa pokúsila zasiahnuť na podporu spoločnosti Kelani Cycles počas správneho konania vedeného Komisiou.

56.      Je teda potrebné preskúmať, či tieto dve skutočnosti môžu v prejednávanej veci odôvodniť záver, že Trace Sport nepochybne mala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť sporného nariadenia, takže sa podľa judikatúry TWD nemôže dovolávať neplatnosti tohto nariadenia na vnútroštátnom súde.

57.      V prvom rade, pokiaľ ide o existenciu úzkych vzťahov medzi spoločnosťou Trace Sport na jednej strane a spoločnosťami Kelani Cycles a Creative Cycles na druhej strane, z bodu 39 týchto návrhov vyplýva, že existencia pridruženia medzi dotknutým vývozcom a dovozcom predstavuje relevantnú skutočnosť na účely určenia prípustnosti žaloby dovozcu o neplatnosť nariadenia v oblasti antidumpingu.

58.      V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že keď Komisia namieta proti prípustnosti námietky nezákonnosti takého nariadenia, ktorú na vnútroštátnom súde vzniesol pridružený dovozca, musí poskytnúť dôkazy, ktoré umožňujú preukázať, že dovozca je dostatočne prepojený s predmetnými vývozcami.(41)

59.      V prejednávanej veci Komisia pritom ako dôkazy predložila výpisy zo záverečnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vzťahujúce sa na prešetrovanie obchádzania ciel a antidumpingových ciel uložených na dovozy bicyklov s pôvodom v Číne do Únie, a to v nadväznosti na informácie uvádzajúce čínske bicykle, ktorých pôvod bol podvodne deklarovaný na Srí Lanke.

60.      Táto správa sa týka dokumentov zaistených francúzskymi colnými orgánmi v spoločnosti Trace Sport a konkrétne zoznamu „offshore“ spoločností, z ktorého vyplýva, že majiteľ spoločnosti Trace Sport je majiteľom 50 % podielu v spoločnosti (ktorej zvyšné základné imanie je vo vlastníctve dvoch čínskych investorov), ktorej bola spoločnosť Creative Cycles dcérskou spoločnosťou. Z týchto dokumentov tiež vyplýva, že ten istý majiteľ spoločnosti Trace Sport bol spolu s uvedenými čínskymi investormi spolumajiteľom 50 % podielu v ďalšej spoločnosti, ktorej bola Kelani Cycles dcérskou spoločnosťou. Z tejto správy OLAF ďalej vyplýva, že Kelani Cycles bola v skutočnosti založená s cieľom prevzatia všetkých činností Creative Cycles.

61.      Správa OLAF tiež uvádza, že všetky tieto spoločnosti, ako aj ďalšie, ktoré patria do tej istej skupiny, boli zapojené do falošnej fakturácie vzťahujúcej sa na dovozy bicyklov s pôvodom v Číne do Únie, ktorá viedla k colným podvodom a k podvodom v oblasti antidumpingového cla.

62.      Existencia týchto úzkych vzťahov medzi spoločnosťou Trace Sport na jednej strane a spoločnosťami Kelani Cycles a Creative Cycles na druhej strane je okrem toho potvrdená určitými dokumentmi, ktoré sú súčasťou dokumentov nazývaných „Panama Papers“(42) a ktoré Komisia poskytla ako dôkazy.

63.      Existencia všetkých týchto väzieb, rovnako ako aj závery záverečnej správy OLAF však neboli nijako spochybnené zo strany spoločnosti Trace Sport, ktorá tiež nepovažovala za nevyhnutné predložiť Súdnemu dvoru pripomienky.

64.      Za týchto podmienok sa domnievam, že je potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanej veci Komisia predložila dôkazy umožňujúce preukázať existenciu dostatočných väzieb v zmysle judikatúry medzi predmetným dovozcom, spoločnosťou Trace Sport, a srílanskými výrobcami/vývozcami, Kelani Cycles a Creative Cycles.

65.      V druhom rade, pokiaľ ide o ďalšiu skutočnosť, o ktorú holandská vláda, Komisia a Rada opierajú svoju námietku neprípustnosti, z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že počas správneho konania – na ktorom sa Kelani Cycle zúčastnila tým, že podala žiadosť o oslobodenie, ktorá bola s konečnou platnosťou zamietnutá Komisiou z dôvodu jej nedostatočnej spolupráce – Trace Sport požiadala Komisiu, aby sa zúčastnila konania na podporu spoločnosti Kelani Cycles.

66.      Z uznesenia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že samotná spoločnosť Trace Sport potvrdila, že požiadala Komisiu o vypočutie, aby mohla predniesť presne tie isté tvrdenia a predložiť presne tie isté materiály a dôkazné prostriedky, ktoré už boli predtým predložené spoločnosťou Kelani Cycles ako dodatočné pripomienky v nadväznosti na oznámenie Komisie o jej úmysle zamietnuť jej žiadosť o oslobodenie. Komisia tieto materiály a dôkazné prostriedky zamietla z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 40 sporného nariadenia.

67.      Tento zásah spoločnosti Trace Sport do prešetrovania obchádzania opatrení, ktoré viedla Komisia, ktorý táto spoločnosť uskutočnila na podporu spoločnosti Kelani Cycles, hoci napokon neuspel z dôvodu odmietnutia Komisie prehodnotiť jej vyhodnotenie predmetných tvrdení a dokumentov, však preukazuje viacero skutočností, ktoré sú pre túto analýzu relevantné.

68.      Po prvé preukazuje existenciu takých úzkych väzieb medzi spoločnosťami Trace Sport a Kelani Cycles, že prvá uvedená spoločnosť bola oboznámená o prešetrovaní týkajúcom sa druhej uvedenej spoločnosti, čo je informácia, ktorá nie je verejná.

69.      Po druhé preukazuje existenciu takej zhody záujmov medzi dotknutým vývozcom a pridruženým dovozcom, že pridruženého dovozcu viedla k snahe zasiahnuť do prešetrovania týkajúceho sa pridruženého výrobcu a pokúsiť sa prekonať to, že Komisie odmietla vziať do úvahy tvrdenia a dôkazy, ktoré sa prvá uvedená spoločnosť usilovala predniesť. Existencia takej zhody záujmov v konečnom dôsledku viedla oba subjekty k tomu, aby v rámci prešetrovania konali tak, ako keby boli jediným subjektom.

70.      Po tretie je rozumné domnievať sa, že predmetné informácie a dokumenty sa týkajú, prinajmenšom sčasti, samotnej spoločnosti Trace Sport. Na jednej strane totiž z odôvodnenia 40 sporného nariadenia vyplýva, že jedna z otázok, ktorá bola sporná medzi Komisiou a spoločnosťou Kelani Cycles, sa týkala objasnení vzťahujúcich sa na také prepojené spoločnosti, ako je Trace Sport. Na druhej strane, ak sa informácie a dokumenty, ktoré mala Trace Sport v úmysle predložiť Komisii, netýkali uvedenej spoločnosti, nevysvetľuje to, ako by mohla Trace Sport odôvodniť pred Komisiou svoj vlastný zásah s tým cieľom, aby mohla predniesť tieto informácie a dokumenty.

71.      V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že ak v prejednávanej veci, na rozdiel od situácie vo veciach uvedených v bodoch 29 až 31 týchto návrhov, nemohla Komisia oprieť svoje zistenia v rámci prešetrovania obchádzania opatrení na účely zavedenia rozšírenia antidumpingového cla o údaje, ktoré predniesli pridružení výrobca a dovozca, bolo to z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany spoločnosti Kelani Cycles (a Trace Sport) v rámci prešetrovania.

72.      Všetky tieto skutočnosti ma vedú k záveru, že Kelani Cycles a Trace Sport konali počas prešetrovania v skutočnosti tak, ako keby podporovali záujmy jediného hospodárskeho subjektu. Creative Cycles sa naopak na prešetrovaní nezúčastnila, pretože, ako to vyplýva z bodu 60 týchto návrhov, jej činnosti boli v zásade nahradené činnosťami spoločnosti Kelani Cycles.

73.      Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že za konkrétnych okolností prejednávanej veci treba podľa môjho názoru považovať za preukázanú existenciu súboru skutočností tvoriacich osobitnú situáciu, ktorá vo vzťahu k spornému nariadeniu odlišuje spoločnosť Trace Sport od akéhokoľvek iného hospodárskeho subjektu a ktorá ju teda môžu individualizovať obdobným spôsobom, akým je individualizovaný jej pridružený výrobca, spoločnosť Kelani Cycles.

74.      Z toho za osobitých okolností prejednávanej veci podľa môjho názoru vyplýva, že Trace Sport bola nepochybne oprávnená podať žalobu o neplatnosť sporného nariadenia na základe článku 263 ZFEÚ a že sa teda na základe judikatúry TWD nemôže dovolávať prípadnej neplatnosti tohto nariadenia na vnútroštátnych súdoch.

75.      V tejto súvislosti musím ešte zdôrazniť, že som si na jednej strane vedomý toho, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje reštriktívne kritériá pre prípustnosť žalôb o neplatnosť(43), a na druhej strane že, keďže judikatúra TWD predstavuje, ako som uviedol v bodoch 21 až 25 týchto návrhov, výnimku zo všeobecnej zásady, musí mať obmedzený rozsah pôsobnosti, konkrétne iba na prípady, keď nie je žiadna pochybnosť, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej fyzickou alebo právnickou osobou na Všeobecný súd.(44)

76.      V tejto súvislosti sa však na jednej strane domnievam, že uznanie aktívnej legitimácie spoločnosti Trace Sport na podanie žaloby proti spornému nariadeniu je nepochybne v súlade so smerovaním judikatúry v oblasti prípustnosti žalôb o neplatnosť v oblasti antidumpingu uvedenej v bodoch 31 a 34 až 42 vyššie.

77.      Na druhej strane, za veľmi osobitých okolností tejto veci sa domnievam, že umožniť takému spriaznenému dovozcovi, akým je spoločnosť Trace Sport – v prípade ktorej bolo na jednej strane preukázané, že je dostatočne prepojená s vývozcom, ktorý sa zúčastňoval na prešetrovaní obchádzania opatrení a ktorého žaloba o neplatnosť predmetného opatrenia by bola zjavne prípustná, a na druhej strane že sa zapája, aj keď neúspešne, do prešetrovania obchádzania opatrení týkajúceho sa tohto prepojeného výrobcu, pričom pri tomto prešetrovaní konala tak, ako keby predstavovala záujem jediného hospodárskeho subjektu – dovolávať sa neplatnosti predmetného nariadenia na vnútroštátnom súde by bolo v rozpore s cieľom existencie judikatúry TWD, ako je uvedený v bode 25 týchto návrhov, a to konkrétne s cieľom zabezpečiť právnu istotu a zamedziť zneužitiam opravných prostriedkov, ktoré právo Únie poskytuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci.

III. Návrh

78.      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Rechtbank Noord‑Holland (Súd provincie Severný Holland, Holandsko) takto:

1.      Ani rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada (T‑413/13, neuverejnený, EU:T:2015:164) ani rozsudok Súdneho dvora z 26. januára 2017, Maxcom/City Cycle Industries (spojené veci C‑248/15 P, C‑254/15 P a C‑260/15 P, EU:C:2017:62), neovplyvnili platnosť vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 501/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku, v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka spoločností Kelani Cycles (PVT) Ltd a Creative Cycles (PVT) Ltd.

2.      Taký dovozca týchto bicyklov, akým je spoločnosť Trace Sport, v prípade ktorého je na jednej strane preukázané, že je dostatočne prepojený s uvedenými vyvážajúcimi výrobcami, a na druhej strane že sa zúčastnil, hoci aj neúspešne, prešetrovania obchádzania antidumpingových opatrení týkajúcich sa týchto prepojených výrobcov, pričom pri tomto prešetrovaní konal tak, ako keby zastupoval záujem jediného hospodárskeho subjektu, takže bol nepochybne oprávnený podať žalobu na Všeobecný súd s cieľom dosiahnuť zrušenie antidumpingového cla, ktoré zaťažuje jeho výrobky, ale takú žalobu nepodal, sa nemôže následne dovolávať neplatnosti tohto antidumpingového cla na vnútroštátnom súde. V takom prípade je vnútroštátny súd viazaný konečnou povahou antidumpingového cla uloženého vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 990/2011 z 3. októbra 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, a na základe článku 1 vykonávacieho nariadenia č. 501/2013 rozšíreného na bicykle odosielané z Indonézie, Malajzie, Srí Lanky a Tuniska.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Vykonávacie nariadenie Rady z 29. mája 2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku (Ú. v. EÚ L 153, 2013, s. 1).


3      Rozsudok z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada (T‑413/13, neuverejnený, EU:T:2015:164).


4      Rozsudok z 26. januára 2017, Maxcom/City Cycle Industries (C‑248/15 P, C‑254/15 P a C‑260/15 P, EU:C:2017:62).


5      Pozri v tomto zmysle bod 17 uvedeného rozsudku. Súdny dvor opakovane potvrdil zásadu vyjadrenú v uvedenom rozsudku. V tejto súvislosti pozri najmä rozsudky z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101, body 30 a 37); z 27. novembra 2012, Pringle (C‑370/12, EU:C:2012:756, bod 41); zo 14. marca 2017, A a i. (C‑158/14, EU:C:2017:202, body 66 a 67 a citovanú judikatúru), ako aj z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i. (C‑135/16, EU:C:2018:582, body 14 a 15).


6      Nariadenie (EÚ) č. 875/2012 z 25. septembra 2012, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozu bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku, a na základe ktorého sa zavádza registrácia takéhoto dovozu (Ú. v. EÚ L 258, 2012, s. 21).


7      Na základe článku 13 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2012 z 12. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 344, 2012, s. 1) (ďalej len „základné nariadenie“).


8      V súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia. Pozri body 39 až 42 sporného nariadenia.


9      V súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia.


10      Pozri odôvodnenia 39 a 42 sporného nariadenia.


11      T‑413/13, neuverejnený, EU:T:2015:164.


12      Toto ustanovenie rozširuje antidumpingové clo v sadzbe 48,5 % na vyššie uvedené dovozy a predpokladá jeho výber z dovozov deklarovaných počas obdobia prešetrovania.


13      C‑248/15 P, C‑254/15 P a C‑260/15 P, EU:C:2017:62.


14      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101 bod 29), a zo 14. novembra 2017, British Airways/Komisia (C‑122/16 P, EU:C:2017:861, body 83 a 84). Pokiaľ ide o dodržanie lehoty na podanie žaloby ako kogentnej právnej úpravy, pozri úvahy, ktoré uviedol generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch prednesených vo veci British Airways/Komisia (C‑122/16 P, EU:C:2017:406, body 93 až 99).


15      Táto zásada vyplýva z článku 277 ZFEÚ. Pozri rozsudky z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 35), a z 27. novembra 2012, Pringle (C‑370/12, EU:C:2012:756, bod 39 a citovanú judikatúru).


16      Rozsudok z 22. októbra 1987, Foto‑Frost (314/85, EU:C:1987:452, body 14 a 15). Pozri tiež rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA (C‑344/04, EU:C:2006:10, body 27 a 30), a z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 95).


17      Pozri rozsudok z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 37), ktorý uplatňuje body 24 a 25 rozsudku z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90). Pozri tiež rozsudky z 27. novembra 2012, Pringle (C‑370/12, EU:C:2012:756, bod 41); z 18. septembra 2014, Valimar (C‑374/12, EU:C:2014:2231, body 28 a 29), ako aj zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 18).


18      Pozri najmä rozsudky zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma (C‑659/13 a C‑34/14, EU:C:2016:74, body 56 a 57 a citovaná judikatúra), a z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i. (C‑135/16, EU:C:2018:582 body 14, 17 a 18 a citovaná judikatúra).


19      Rozsudky z 27. novembra 2012, Pringle (C‑370/12, EU:C:2012:756, bod 41); zo 14. marca 2017, A a i. (C‑158/14, EU:C:2017:202, bod 66 a citovaná judikatúra), a z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i. (C‑135/16, EU:C:2018:582, bod 15), ktorý uplatňuje bod 18 rozsudku z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90).


20      Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. (C‑135/16, EU:C:2018:120, bod 36). Rovnako generálny advokát Jacobs charakterizoval judikatúru TWD v tom zmysle, že smeruje proti zneužitiu konania osobami, ktoré mohli napadnúť akt Únie a ktoré tak neurobili [návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C‑222/04, EU:C:2005:655, bod 63)]. Ako totiž uviedol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo vyššie uvedených návrhoch, judikatúra TWD nebráni vnútroštátnym súdom vyjadriť ex offo alebo na návrh iného účastníka konania (ktorý zjavne nie je oprávnený podať žalobu o neplatnosť) kedykoľvek svoje pochybnosti o platnosti aktu Únie.


21      Pozri rozsudky z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 37 in fine); zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 18), ako aj zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma (C‑659/13 a C‑34/14, EU:C:2016:74, bod 58). V tejto súvislosti pozri rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association (C‑465/16 P, EU:C:2019:155, bod 72).


22      Rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma (C‑659/13 a C‑34/14, EU:C:2016:74, body 56 a 57 a citovaná judikatúra).


23      Tamže, bod 60 a citovaná judikatúra.


24      Tamže, bod 61 a citovaná judikatúra.


25      Tamže, bod 62 a citovaná judikatúra. Pozri body 40 až 42 týchto návrhov.


26      Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo v spojených veciach Nashua Corporation a i./Komisia a Rada (C‑133/87 a C‑150/87, neuverejnené, EU:C:1989:286, bod 35).


27      Pozri rozsudky zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada (C‑358/89, EU:C:1991:214, bod 16); z 18. septembra 2014, Valimar (C‑374/12, EU:C:2014:2231, bod 33), ako aj zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 22).


28      Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17).


29      Rozsudok zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada (C‑358/89, EU:C:1991:214, body 11 a 17). Týmito skutočnosťami bolo jednak to, že bol najdôležitejším dovozcom výrobku, ktorý bol predmetom antidumpingového opatrenia, a súčasne koncovým používateľom tohto výrobku, ako aj okolnosť, že jeho hospodárske činnosti záviseli vo veľmi veľkej miere od týchto dovozov a boli predmetným nariadením vážne dotknuté.


30      Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo v spojených veciach Nashua Corporation a i./Komisia a Rada (C‑133/87 a C‑150/87, neuverejnené, EU:C:1989:286, body 36 a 37).


31      Pozri rozsudok zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 26).


32      Rozsudok z 11. júla 1990, Neotype Techmashexport/Komisia a Rada (C‑305/86 a C‑160/87, EU:C:1990:295, body 20 a 21).


33      Rozsudok z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 39). V tejto súvislosti pozri rozsudok zo 14. marca 2017, A a i. (C‑158/14, EU:C:2017:202, body 64 a 65).


34      Rozsudok zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 26).


35      Toto konštatovanie sa opiera o okolnosť, že táto právna úprava nemá svoj základ v Antidumpingovom kódexe z roku 1994 [Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189)] obsiahnutom v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie, ktorá bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), ale bola jednostranne prijatá Úniou. V tejto súvislosti pozri odôvodnenie 19 základného nariadenia a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v spojených veciach Maxcom a i./Chin Haur Indonesia (C‑247/15 P, C‑253/15 P a C‑259/15 P, EU:C:2016:712, bod 5).


36      Pozri v tom istom zmysle rozsudok z 26. septembra 2000, Büchel/Rada a Komisia (T‑74/97 a T‑75/97, EU:T:2000:215, bod 52).


37      Z definície pojmu obchádzanie uvedenej v článku 13 ods. 1 tretej vete základného nariadenia vyplýva, že na preukázanie existencie obchádzania musia byť splnené štyri podmienky: po prvé, musí dôjsť k zmene v štruktúre obchodu medzi dotknutou treťou krajinou a Úniou, po druhé, táto zmena musí vychádzať z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, po tretie, musí byť k dispozícii dôkaz o existencii ujmy, a po štvrté, musí byť k dispozícii dôkaz o existencii dumpingu.


38      Pozri v tom istom zmysle rozsudok z 26. septembra 2000, Büchel/Rada a Komisia (T‑74/97 a T‑75/97, EU:T:2000:215, bod 50).


39      Podľa článku 18 základného nariadenia.


40      Priama dotknutosť spoločnosti Trace Sport je nesporná, keďže tá je priamo dotknutá sporným nariadením, a to z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 52 týchto návrhov.


41      Rozsudok zo 16. apríla 2015, TMK Europe (C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 26).


42      Výraz „Panama Papers“ označuje veľmi veľké množstvo dôverných dokumentov panamskej advokátskej kancelárie Mossack Fonseca, ktoré boli v roku 2015 sprístupnené medzinárodnej tlači. Dokumenty boli preskúmané v rámci medzinárodného projektu investigatívnej žurnalistiky a potom tiež daňovými a súdnymi orgánmi viacerých krajín. Po odhalení „Panama Papers“ zriadil Európsky parlament vyšetrovací výbor na preskúmanie údajného porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Únie v oblasti prania špinavých peňazí, daňových únikov a daňových podvodov.


43      V tejto súvislosti pozri rozsudok zo 14. marca 2017, A a i. (C‑158/14, EU:C:2017:202, body 68 a 69).


44      Pozri v tejto súvislosti úvahy obsiahnuté v bode 34 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. (C‑135/16, EU:C:2018:120), a v bodoch 70 až 72 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci A a i. (C‑158/14, EU:C:2016:734).