Language of document : ECLI:EU:C:2019:445

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MICHAL BOBEK

prednesené 23. mája 2019 (1)

Vec C239/18

SaatgutTreuhandverwaltungs GmbH

proti

Freistaat Thüringen

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Thüringer Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd Durínsko, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Odrody rastlín – Systém ochrany – Článok 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2100/94 a článok 11 nariadenia (ES) č. 1768/95 – Použitie produktu zberu poľnohospodármi – Úradné orgány podieľajúce sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – Pojem – Povinnosť poskytnúť informácie majiteľovi práva Spoločenstva – Rozsah pôsobnosti – Obsah žiadosti o informácie – Druhy alebo odrody – Výnimky z povinnosti poskytovať informácie – Dodatočná záťaž alebo náklady spojené so získaním informácií z databázy“






I.      Úvod

1.        Saatgut‑Treuhandverwaltungs GmbH (ďalej len ‚odvolateľ‘) zastupuje niekoľko šľachtiteľov osív, ktoré majú práva k odrodám rastlín. Podľa práva Únie predmetom práv spoločenstva k odrodám rastlín môžu byť odrody rodov a druhov. Majitelia týchto práv duševného vlastníctva majú ako náhradu za používanie chránených odrôd dostávať odmenu. Na tento účel sú majitelia odrôd oprávnení žiadať od poľnohospodárov, spracovateľov alebo úradných orgánov podieľajúcich sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby určité informácie s cieľom presadzovať svoje právo na odmenu aj ich od nich dostávať.

2.        V rozsudkoch vo veciach Schulin(2) a Brangewitz(3) sa Súdny dvor zaoberal otázkou typu a rozsahu informácií, ktoré majitelia chránených odrôd môžu požadovať od poľnohospodárov a spracovateľov. V prejednávanej veci je Súdny dvor žiadaný o doplnenie obrazu, pokiaľ ide o žiadosti, ktoré predkladajú majitelia úradným orgánom: do akej miery môže majiteľ chránenej odrody získať (aký typ) informácie od (ktorých) úradných orgánov s cieľom vykonať svoje právo na odmenu?

II.    Právny rámec Únie

A.      Základné nariadenie

3.        Článok 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín(4) (‚základné nariadenie‘) znie takto:

„Na účely tohto nariadenia sa pod pojmom ‚odroda‘ rozumie skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického taxónu…“

4.        Podľa článku 13 ods. 2 „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 15 a 16, si nasledujúce činnosti, týkajúce sa množiteľského materiálu odrôd alebo zozberaného materiálu chránenej odrody, ďalej spoločne nazývané iba ‘materiál‘, vyžadujú povolenie majiteľa: a) výroba alebo reprodukcia (množenie);…“.

5.        Článok 14 základného nariadenia má názov „Výnimka z práv spoločenstva k odrodám rastlín“. V odseku 1 sa stanovuje, že „napriek článku 13 (2) a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín“.

6.        Článok 14 ods. 2 základného nariadenia stanovuje, že ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú výhradne na druhy poľnohospodárskych rastlín, ktoré uvádza.

7.        Kľúčové ustanovenie, ktorým je článok 14 ods. 3, znie takto:

„Podmienky na nadobudnutie účinnosti výnimky stanovenej v odseku 1 a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 114 na základe týchto kritérií:

–        úroveň poľnohospodárskej usadlosti poľnohospodára nesmie byť, v rozsahu potrebnom pre potreby farmy, žiadnym spôsobom kvantitatívne obmedzená,

–        poľnohospodár môže sám alebo prostredníctvom jemu poskytnutých služieb spracovať produkt zberu s cieľom sadenia bez toho, aby boli dotknuté určité obmedzenia, týkajúce sa organizácie spracovania daného produktu zberu, ktoré môžu členské štáty stanoviť najmä s cieľom zabezpečenia totožnosti vstupného a výstupného produktu spracovania,

–        malí poľnohospodári nie sú povinní platiť majiteľovi žiadnu odmenu; za malých poľnohospodárov sa považujú:

–        v prípade tých odrôd rastlín, ktoré sú uvedené v odseku 2 tohto článku, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1765/92 z 30. júna 1992 ustanovujúce podporný systém pre výrobcov určitých plodín pestovaných na ornej pôde [neoficiálny preklad] [Ú. v. ES L 181, 1992, s. 12], poľnohospodári, ktorí nepestujú rastliny na ploche väčšej než je plocha, ktorá by bola potrebná na dopestovanie 92 ton obilnín; výpočet tejto plochy upravuje článok 8 (2) uvedeného nariadenia,

–        v prípade ostatných odrôd rastlín uvedených v odseku 2 tohto článku poľnohospodári, ktorí spĺňajú vhodné porovnateľné kritériá,

–        ostatní poľnohospodári sú povinní majiteľovi platiť spravodlivú odmenu, ktorá bude zreteľne nižšia než čiastka účtovaná za licencovanú produkciu množiteľského materiálu tej istej odrody v tej istej oblasti; prihliadajúc na rozsah, v ktorom sa pre príslušnú odrodu bude využívať výnimka ustanovená v odseku 1, môže sa konkrétna výška tejto odmeny časom meniť,

–        sledovanie dodržiavania ustanovení tohto článku alebo ustanovení prijatých podľa tohto článku je výhradnou zodpovednosťou majiteľov; pri organizovaní takéhoto sledovania nesmú majitelia žiadať o pomoc úradné orgány,

–        na požiadanie majiteľov im poľnohospodári a prevádzajúci spracovateľské služby poskytnú príslušné informácie; príslušné informácie môžu rovnako poskytnúť aj úradné orgány podieľajúce sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby, ak tieto informácie získali bežným plnením ich úloh, bez dodatočného zaťaženia alebo nákladov. Tieto ustanovenia sa vo vzťahu k osobným údajom nedotýkajú legislatívy spoločenstva alebo národnej legislatívy o ochrane jednotlivcov z hľadiska spracovania a voľného pohybu osobných údajov.“

B.      Vykonávacie nariadenie

8.        Článok 11 nariadenia Komisie č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 o ochrane práv odrôd rastlín v spoločenstve(5) (‚vykonávacie nariadenie‘), stanovuje, že:

„1. Žiadosť o informácie o aktuálnom využívaní materiálu pestovaním špecifických druhov alebo odrôd, alebo o výsledkoch takéhoto použitia, ktorú majiteľ adresuje oficiálnym úradom musí mať písomnú formu. V tejto žiadosti, majiteľ uvedie svoje meno a adresu, názov odrody alebo odrôd v súvislosti s ktorými žiada informácie a typ požadovaných informácií. Taktiež predloží potvrdenie o vlastníctve odrody.

2. Oficiálny úrad môže bez obmedzenia ustanovenia článku 12, odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií iba ak,

‑ nie je zainteresovaný v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [sa nepodieľa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad], alebo

‑ nie je oprávnený, v zmysle pravidiel spoločenstva alebo pravidiel členských štátov riadiacich všeobecné podmienky v súvislosti s aktivitami oficiálnych úradov, poskytovať takéto informácie majiteľom, alebo

‑ je neprípustné v zmysle legislatívy spoločenstva alebo legislatívy členských štátov, na základe ktorých boli dané informácie zhromaždené poskytovať takéto informácie, alebo

‑ požadované informácie už nie sú dostupné, alebo

‑ takéto informácie daný úrad nemôže zistiť v rámci svojich bežných úloh, alebo

‑ takéto informácie môžu byť získané len na dodatočné náklady a za poplatky [pri dodatočnom zaťažení alebo nákladoch – neoficiálny preklad], alebo

‑ takéto informácie súvisia osobitne s materiálom, ktorý nepatrí majiteľovi [nepatrí medzi odrody majiteľa – neoficiálny preklad].

Príslušné oficiálne úrady informujú Komisiu o spôsoboch, akými vykonávajú splnenie požiadaviek uvedených v tretej zarážke.

3. Pri poskytovaní informácií oficiálne úrady nesmú robiť rozdiely medzi majiteľmi. Oficiálne úrady môžu zabezpečovať požadované informácie, kopírovaním dokumentov ktoré sú dostupné majiteľovi, obsahujúcich dodatočné informácie, okrem informácií súvisiacich s materiálom odrôd patriacich majiteľovi, ak zabezpečia bezpečnosť informácií súvisiacich s identifikáciou chránených údajov v zmysle článku 12.

4. Ak oficiálny úrad rozhodne o neposkytnutí požadovaných informácií, informuje o tom žiadajúceho majiteľa písomne a uvedie dôvod tohoto rozhodnutia.“

III. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

9.        Odvolateľ je nemecká spoločnosť zaoberajúca sa zvereneckou správou, ktorá koná v mene prevažne nemeckých šľachtiteľov osiva.(6) Tieto spoločnosti sú majiteľmi práv k odrodám rastlín a/alebo majiteľmi výlučných práv na používanie chránených odrôd na poľnohospodárske účely v Nemecku. Odvolateľovi zverili úlohu presadzovať, v jeho vlastnom mene, právo na odmenu, ktorú majitelia dostávajú z pestovania chránených odrôd rastlín.

10.      Spolková krajina Durínsko (ďalej len „odporca“), zastúpená svojím Landesverwaltungsamt (správny úrad), je zodpovedná za sledovanie finančných prostriedkov Únie v súvislosti so správou a dohľadom nad grantmi z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013(7) a článku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014(8) (v spojení s jeho prílohou I.1.A).

11.      Podľa vnútroštátneho súdu odporca v súvislosti s dotáciami z finančných prostriedkov Únie a súvisiacim sledovaním dodržiavania pravidiel financovania uchováva údaje v databáze InVeKoS [Integriertes Verwaltungs‑ und Kontrollsystem (integrovaný systém správy a dohľadu, ďalej len „InVeKoS“)]. Táto databáza obsahuje údaje týkajúce sa aktívnych poľnohospodárskych usadlostí na území odporcu, najmä informácie poskytnuté poľnohospodármi, ktorí žiadali o financovanie. Informácie o použitých odrodách rastlín sú zjavne k dispozícii v tejto databáze na účely zabezpečenia dodržiavania pravidiel týkajúcich sa striedania plodín.

12.      Odvolateľ listom z 5. apríla 2016 požiadal o prenos určitého súboru údajov, ktorý je uložený v databáze InVeKoS. Odporca odmietol poskytnúť tieto údaje na základe § 9 ods. 1 Thüringer Informationsfreiheitsgesetz (zákon Durínska o slobodnom prístupe k informáciám; ďalej len „ThürIFG“).

13.      Dňa 23. decembra 2016 odvolateľ podal na Landgericht Erfurt (Krajinský súd Erfurt, Nemecko) žalobu, ktorou sa domáha uplatnenia práva na tieto informácie. Odvolateľ požiadal, aby bolo odporcovi nariadené poskytnúť odvolateľovi nasledujúce informácie uložené v databáze:

‑      mená a adresy poľnohospodárskych usadlostí,

‑      výmery (v hektároch) každej usadlosti, na ktorej sa rastliny pestujú,

‑      výmery (v hektároch), na ktorej sa pestujú obilniny a zemiaky.

14.      Odvolateľ tvrdil, že má právo získať informácie od odporcu na základe článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktoré sa vzťahovalo aj na odrody rastlín. Odporca ako úradný orgán podieľajúci sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby nemal právo zadržať požadované informácie, ktoré mal vo svojej držbe a ktoré bolo možné vzájomne poskytovať bez akéhokoľvek významného dodatočného zaťaženia alebo nákladov. Podľa názoru odvolateľa žiadne ustanovenia vnútroštátneho práva neumožňovali odporcovi odmietnuť poskytnutie uvedených informácií. Neuplatňoval sa najmä § 9 ods. 1 ThürIFG. Vyvažovanie záujmov podľa § 9 ods. 2 ThürIFG sa skôr prikláňalo v prospech záujmu odvolateľa na získaní uvedených informácií.

15.      Odporca namietal, že žaloba by mala byť zamietnutá, pretože jeho rozhodnutie neposkytnúť informácie bolo oprávnené. V žiadnom prípade nebol úradným orgánom v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia; toto ustanovenie tak či onak upravuje právo na informácie iba vo vzťahu k odrodám. Okrem toho popri práve odmietnuť poskytnutie informácií, ktoré vyplýva z ThürIFG, existuje právo odoprieť poskytnutie informácií aj preto, že zhromaždenie požadovaných informácií by bolo spojené s dodatočným zaťažením a nákladmi.

16.      Rozsudkom zo 17. augusta 2017 Landgericht Erfurt (Krajinský súd, Erfurt) žalobu zamietol. Rozhodol, že odporca bol podľa článku 11 ods. 2 druhej a tretej zarážky v spojení s článkom 12 vykonávacieho nariadenia oprávnený odmietnuť poskytnutie informácií.

17.      Odvolateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Thüringer Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd Durínska, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom.

18.      Odvolateľ svojím odvolaním uplatňuje právo na informácie od odporcu na základe článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a tvrdí, že právo na informácie od úradných orgánov sa nevzťahuje iba na odrody. Je na odvolateľovi, aby určil, na aký účel informácie použije. Informácie, ktoré má odporca vo svojej držbe, by odvolateľovi najmä poskytli prehľad o výmere územia, ktoré poľnohospodári skutočne obhospodarujú, ako aj informácie o tom, kto patrí do kategórie „malých poľnohospodárov“. Nemusel by tak žiadosti o informácie adresovať samotným malým poľnohospodárom. Odvolateľ sa zaviazal nahradiť odporcovi všetky náklady, ktoré mu môžu vzniknúť pri vyhľadávaní požadovaných údajov, ako sú napr. náklady spojené s programovaním softvéru.

19.      Podľa odporcu Landgericht Erfurt (Krajinský súd, Erfurt) správne rozhodol, že právo odvolateľa na informácie je obmedzené podľa článku 11 ods. 2 druhej a tretej zarážky vykonávacieho nariadenia. Databáza InVeKoS neobsahuje žiadne informácie týkajúce sa konkrétnych odrôd okrem informácií týkajúcich sa konope a chmeľu, pretože poľnohospodári, ktorí žiadajú o dotácie, také informácie vôbec nemusia uvádzať. Odporca navyše nemá vo vzťahu k novému konkrétnemu vyhľadávaniu, ktoré by bolo nutné na zostavenie požadovaných údajov, vlastné programovacie kapacity. S využitím služieb poskytovateľa na tieto programovacie práce by boli spojené náklady vo výške 6 000 eur.

20.      V tomto skutkovom a právnom kontexte sa Thüringer Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd Durínska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Existuje podľa článku 11 ods. 1 [nariadenia č. 1768/95] právo na informácie od úradných orgánov v situácii, v ktorej sa žiadosť týka výlučne informácií o druhoch rastlín, bez toho, aby sa žiadosť o informácie týkala aj informácií o chránenej odrode?

2.      Ak bude odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku taká, že toto právo na informácie môže existovať:

a)      Má sa orgán, ktorý sleduje dotácie pre poľnohospodárov z finančných prostriedkov Únie a v tom ohľade zhromažďuje údaje, ktoré sa týkajú druhov (rastlín), získané od poľnohospodárov, ktorí o tieto dotácie žiadajú, považovať za úradný orgán, ktorý sa podieľa na sledovaní poľnohospodárskej výroby v zmysle článku 11 ods. 2 prvej zarážky [nariadenia č. 1768/95]?

b)      Je úradný orgán oprávnený odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak je na ich poskytnutie potrebné spracovanie, resp. katalogizovanie údajov, ktoré sa u tohto orgánu nachádzajú, treťou osobou, ak si vyžaduje finančné náklady vo výške približne 6 000 eur? Zohráva pri tom úlohu skutočnosť, či je osoba predkladajúca žiadosť ochotná znášať vzniknuté náklady?“

21.      Písomné podania podali odvolateľ, odporca, španielska vláda a Európska komisia. Všetky strany predložili pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 31. januára 2019.

IV.    Posúdenie

22.      Tieto návrhy majú nasledujúcu štruktúru. Začnem predbežnými objasneniami týkajúcimi sa systému a celkového fungovania systému práv Spoločenstva k odrodám rastlín, najmä pokiaľ ide o výnimku upravenú v článku 14 ods. 3 základného nariadenia (A). Následne prejdem k prvej prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka otázky druhu informácií, ktoré môžu od úradných orgánov požadovať majitelia chránených odrôd podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia (B). Nakoniec sa budem zaoberať druhou prejudiciálnou otázkou, ktorá sa týka pojmu „úradný orgán podieľajúci sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby“, a otázkou, či príslušné úradné orgány môžu odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak si poskytnutie takých informácií vyžaduje ďalšie spracovanie; na záver sa budem zaoberať otázkou potenciálnych dodatočných nákladov (C).

A.      Poľnohospodárska výnimka podľa článku 14 ods. 3 základného nariadenia

23.      Článok 13 základného nariadenia stanovuje práva majiteľa práva spoločenstva k odrodám rastlín. Podľa článku 13 ods. 2 sa povolenie majiteľa v zásade vyžaduje na výrobu alebo reprodukciu (množenie) množiteľského materiálu odrôd alebo zozbieraného materiálu chránenej odrody (ďalej spoločne len „materiál“).

24.      V článku 14 základného nariadenia sa stanovuje výnimka z požiadavky získať povolenie majiteľa („poľnohospodárska výnimka“). Podľa článku 14 ods. 1 a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať na účely rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu inej odrody, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom Spoločenstva k odrodám rastlín. Článok 14 ods. 2 obmedzuje rozsah výnimky na druhy poľnohospodárskych rastlín, ktoré sú v ňom vymenované. Článok 14 ods. 3 predpokladá, že na stanovenie podmienok na dosiahnutie účinkov tejto poľnohospodárskej výnimky budú prijaté vykonávacie predpisy. Stanovujú sa v ňom aj kritériá, ktorými by sa mali vykonávacie predpisy riadiť.

25.      Vykonávacím nariadením Komisia zhmotnila poľnohospodársku výnimku s cieľom chrániť oprávnené záujmy tak šľachtiteľa, ktorého zastupuje majiteľ, ako aj poľnohospodára. Ak poľnohospodár využíva poľnohospodársku výnimku, majiteľ má právo dostať od neho „primeranú odmenu“. Podľa článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia výška primeranej odmeny „môže byť predmetom zmluvy medzi majiteľom a farmárom“. V prípade, že medzi majiteľom a príslušným poľnohospodárom nebola uzavretá zmluva, článok 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že „výška odmien je primerane nižšia ako zisk z licenčnej produkcie množiteľského materiálu najnižšej úradne certifikovanej kategórie, tej istej odrody na tom istom území“.

26.      Malí poľnohospodári, ktorí využívajú poľnohospodársku výnimku, nemusia majiteľovi platiť žiadnu odmenu. V článku 14 ods. 3 tretej zarážke základného nariadenia sa malí poľnohospodári vymedzujú ako poľnohospodári, ktorí nepestujú rastliny na väčšej ploche, než je plocha, ktorá by bola potrebná na dopestovanie 92 ton obilnín, alebo ktorí spĺňajú vhodné porovnateľné kritériá v závislosti od odrôd rastlín.

27.      V rámci takto navrhnutého systému je znalosť osoby, ktorá sa dovoláva poľnohospodárskej výnimky, prvoradá pre majiteľov, aby boli schopní presadzovať svoje práva duševného vlastníctva a získať (primeranú) odmenu, na ktorú majú nárok. Vykonávacie nariadenie preto obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré umožňujú majiteľom získavať informácie od viacerých relevantných aktérov. Napriek tomu, že Súdny dvor už v prípadoch, ktoré sa týkali aj odvolateľa, vyložil ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré majú poskytovať poľnohospodári a spracovatelia(9), prejednávaná vec sa konkrétne týka druhu informácií, ktoré majú určité úradné orgány poskytovať majiteľom.

B.      Prvá prejudiciálna otázka: rozsah práva majiteľov na informácie voči úradným orgánom podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia

28.      Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta na druh informácií, ktoré je úradný orgán podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia povinný poskytnúť na žiadosť majiteľa: je majiteľ oprávnený získať informácie o druhoch rastlín alebo iba o majiteľových osobitných odrodách?

29.      Podľa odvolateľa článok 14 ods. 3 šiesta zarážka základného nariadenia v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia udeľuje majiteľom právo získať informácie od úradných orgánov o druhoch bez toho, aby sa žiadosť musela nevyhnutne týkať určitej odrody. Majitelia sú najmä oprávnení získať informácie identifikujúce „malých poľnohospodárov“ v zmysle článku 14 ods. 3 tretej zarážky základného nariadenia, ktorí sú v plnej miere oslobodení od povinnosti odmeňovať majiteľov. Znalosť, či je poľnohospodár malým poľnohospodárom, by umožnila majiteľovi, aby od týchto malých poľnohospodárov nepožadoval informácie a a fortiori platbu. Malí poľnohospodári však nie sú ako takí vymedzení v súvislosti s konkrétnou odrodou, ale v súvislosti s výmerou, na ktorej sa pestujú určité druhy rastlín. Odvolateľ v každom prípade tvrdí, že povinnosť poskytovať informácie, ktorú má úradný orgán, je širšia ako povinnosť poľnohospodárov, pretože článok 11 nešpecifikuje „relevantnú“ informáciu, ktorá sa má poskytnúť.

30.      Podľa Komisie sa právo na informácie podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia neobmedzuje na odrody. Môže zahŕňať druhy s cieľom zistiť, ktorí poľnohospodári sú malí poľnohospodári. Predmetom žiadosti o informácie však musí byť odroda. Majitelia teda nemôžu úradným orgánom predkladať všeobecné, rozsiahle žiadosti o informácie bez toho, aby uviedli, či poľnohospodári skutočne získali množiteľský materiál chránených odrôd. Komisia tiež poznamenáva, že žiadosť o informácie od úradných orgánov sa nevzťahuje na autonómne právo verejnosti na prístup k dokumentom alebo na opakované použitie informácií verejného sektora (podľa smernice 2003/98/ES(10)). Je to iba súkromné právo, ktoré má vedľajšiu povahu k vzťahu medzi majiteľmi a poľnohospodármi.

31.      Odporca a španielska vláda naopak tvrdia, že žiadosti o informácie predkladané úradným orgánom sa musia týkať konkrétnych odrôd, nie druhov. Článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 14 ods. 3 základného nariadenia sa nemožno dovolávať na získavanie všeobecných informácií o poľnohospodároch.

1.      Rozsah prístupu k informáciám v držbe úradných orgánov podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia

32.      Na začiatku je potrebné najprv objasniť vzťah medzi osobitnými ustanoveniami článku 11 vykonávacieho nariadenia a článkom 14 ods. 3 treťou zarážkou základného nariadenia, ako aj vnútroštátnymi predpismi o prístupe k informáciám.

33.      Vnútroštátny súd osobitne žiada o výklad rozsahu prístupu k informáciám podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia. Podľa odvolateľa je toto ustanovenie platným právnym základom na získanie (okrem iného) informácií, ktoré mu umožňujú identifikovať „malých poľnohospodárov“, ktorí sú oslobodení od platenia akejkoľvek odmeny a ktorí by v dôsledku toho nemali od majiteľov dostávať žiadosti o informácie.

34.      Článok 11 vykonávacieho nariadenia je osobitným ustanovením vykonávacieho aktu, ktorý sa venuje poľnohospodárskej výnimke uvedenej v článku 14 ods. 3 základného nariadenia. Logicky preto musí existovať korelácia medzi rozsahom pôsobnosti článku 14 ods. 3 základného nariadenia a rozsahom pôsobnosti článku 11 vykonávacieho nariadenia. Vykonávacie nariadenie musí navyše rešpektovať rozsah pôsobnosti a obmedzenia, za ktorých bolo prijaté.

35.      Je pravda, že článok 14 ods. 3 tretia zarážka základného nariadenia spomína malých poľnohospodárov, a to vo forme výnimky z výnimky. Samotné vykonávacie nariadenie sa však touto kategóriou nezaoberá, rozhodne pokiaľ ide o prístup k informáciám v držbe úradných orgánov. Článok 11 neodkazuje na malých poľnohospodárov. V rámci vykonávacieho nariadenia sa malí poľnohospodári spomínajú iba v článku 7 v kapitole o odmeňovaní. Toto ustanovenie na identifikovanie malých poľnohospodárov ďalej definuje „plochu, na ktorej sú pestované rastliny“ v zmysle článku 14 ods. 3 tretej zarážky základného nariadenia.(11) Poľnohospodárom, spracovateľom ani úradným orgánom však neukladá povinnosť poskytovať majiteľom všeobecné informácie o výmere takýchto plôch.

36.      Otázku, či sa má v tomto kontexte slovo „druh“ uvedené v prvej vete článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vykladať podľa článku 14 ods. 3 tretej zarážky základného nariadenia, preskúmam v nasledujúcej časti. V tomto štádiu je potrebné uviesť dve systémové poznámky.

37.      Po prvé, aj keď všeobecné informácie o výmere obhospodarovaných plôch majú určitý význam pre výkon práva majiteľa na odmenu, stále neumožňujú majiteľovi vymáhať nároky týkajúce sa jeho odrôd. Logika oboch nariadení začína používaním odrôd, voči ktorým postavenie malého poľnohospodára následne predstavuje určitý druh „obrany“. Nie je to naopak. Je skôr potrebné v prvom rade preukázať vo forme predbežnej informácie, či poľnohospodári použili, alebo zamýšľali použiť produkt zberu získaný výsadbou materiálu špecifických odrôd. Výnimka týkajúca sa malých poľnohospodárov uvedená v článku 14 ods. 3 tretej zarážke základného nariadenia môže zohrávať úlohu iba neskôr, a to ako obranný argument pre tých poľnohospodárov, ktorí spĺňajú požiadavky v uvedenom zmysle, v rámci väčšieho súboru poľnohospodárov pestujúcich chránené odrody, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti článku 14 ods. 1 základného nariadenia.

38.      Po druhé, aj keby systémová súvislosť medzi článkom 14 ods. 3 treťou zarážkou základného nariadenia a článkom 11 vykonávacieho nariadenia nebola podľa práva Únie nevyhnutná, je dôležité zdôrazniť, že súčasne článok 11 vykonávacieho nariadenia nie je možné v žiadnom prípade vykladať ako článok, ktorý by bol vyčerpávajúci, pokiaľ ide o prípadné žiadosti o informácie predkladané vnútroštátnym orgánom.

39.      Členským štátom skutočne nie je znemožnené udeliť prístup k druhom informácií, ktoré nespadajú pod článok 11. Mlčanie práva Únie o prístupe k určitým informáciám nie je možné vykladať tak, že právo Únie „prístup zakazuje“, skôr naopak: ak ich právo Únie nevylučuje, zostávajúce vnútroštátne predpisy o prístupe k informáciám zostávajú uplatniteľné na všetky otázky, ktoré právo Únie výslovne nepokrýva. Skutočnosť, že vykonávacie nariadenie neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k informáciám, ktoré by umožňovali majiteľovi identifikovať malých poľnohospodárov, znamená, že záležitosť jednoducho spadá do pôsobnosti vnútroštátnych predpisov.

40.      Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci sa zdá, že pôvodná žiadosť odvolateľa bola podaná (a zamietnutá) podľa ThürIFG. Súdnemu dvoru určite neprináleží, aby zisťoval a posudzoval skutkový stav vo veci samej alebo aby vykladal a uplatňoval vnútroštátne právo. Je však nutné zdôrazniť, že žiadosti o informácie, ktoré sa netýkajú konkrétnych odrôd, môžu majitelia bezpochyby predkladať – a tieto informácie môžu získať – na základe vnútroštátneho práva, ak to vnútroštátne právo umožňuje. Ak sú informácie, ktoré by majitelia chceli získať, v držbe vnútroštátnych (verejných) orgánov a týkajú sa najmä administratívnych informácií zhromaždených vnútroštátnymi orgánmi, uplatňujú sa vnútroštátne predpisy o prístupe k informáciám.(12)

41.      Chcel by som zdôrazniť tento argument, aby som objasnil, že článok 11 vykonávacieho nariadenia nemôže byť vykladaný súčasne úzko aj výlučne: úzko, pretože by sa vykladal tak, že nezahŕňa druhy, a výlučne, pretože by vyčerpávajúco pokrýval záležitosť, čím by účinne bránil akémukoľvek súbežnému uplatňovaniu vnútroštátnych predpisov o prístupe k informáciám.

42.      Z dôvodov, ktoré vysvetľujem v nasledujúcej časti, musím súhlasiť s odporcom, pokiaľ ide o prvý bod: žiadosti o informácie, ktoré môžu byť adresované úradným orgánom podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia, sa skutočne týkajú odrôd majiteľa, ktorý žiadosť podáva. Vylúčenie informácií týkajúcich sa druhov z rozsahu pôsobnosti článku 11 však nevyhnutne znamená, že daný „priestor“ zostáva v pôsobnosti vnútroštátneho práva, čiže zainteresovaní majitelia môžu predkladať žiadosti týkajúce sa druhov podľa vnútroštátneho práva.

2.      Rozsah pôsobnosti článku 11 – odrody alebo druhy?

43.      Dva textové argumenty by mohli naznačovať, že žiadosti o informácie sa vo všeobecnosti týkajú druhov.

44.      Po prvé, článok 11 ods. 1 prvá veta vykonávacieho nariadenia skutočne výslovne uvádza „‚druhy“: „žiadosť o informácie o aktuálnom využívaní materiálu pestovaním špecifických druhov alebo odrôd, alebo o výsledkoch takéhoto použitia, ktorú majiteľ adresuje oficiálnym úradom musí mať písomnú formu“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

45.      Po druhé, pokiaľ ide o hypotézu, že článok 11 vykonávacieho nariadenia mal tiež za cieľ vykonať článok 14 ods. 3 tretiu zarážku základného nariadenia, článok 14 ods. 3 tretia zarážka základného nariadenia definuje „malých poľnohospodárov“ s ohľadom na výmeru plochy, na ktorej sa pestujú druhy uvedené v článku 14 ods. 2.

46.      Z týchto dôvodov by sa mohla zmienka o „druhu“ uvedená v článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že umožňuje žiadosti o informácie týkajúce sa výmery pozemku, na ktorom boli tieto druhy pestované, na účely identifikácie „malých poľnohospodárov“.

47.      Okrem týchto dvoch textových argumentov však existuje iba veľmi málo z hľadiska právnej argumentácie na podporu výkladu článku 11 vykonávacieho nariadenia, ktorý presadzuje odvolateľ. Ďalší textový, ale predovšetkým systémový a účelový výklad tohto ustanovenia jednoznačne naznačuje, že žiadosti o informácie, ktoré podávajú úradným orgánom majitelia, by sa mali týkať osobitných odrôd rastlín majiteľa, ktorý podáva žiadosť.

48.      Po prvé, zostávajúc na textovej úrovni, článok 11 ods. 1 druhá a tretia veta vykonávacieho nariadenia stanovuje osobitné požiadavky, ktoré musí platná žiadosť o informácie spĺňať. Podľa týchto požiadaviek je majiteľ povinný uviesť „názov odrody alebo odrôd, v súvislosti s ktorými žiada informácie“, a „predloží potvrdenie o vlastníctve odrody“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Keďže podľa článku 5 ods. 1 základného nariadenia môžu byť riadnym predmetom takzvaných práv Spoločenstva k odrodám rastlín iba odrody botanických rodov a druhov – a nie druhy vo všeobecnosti –, z článku 11 ods. 1 jasne vyplýva, že žiadosti o informácie musia byť skoncipované vo vzťahu k odrodám.

49.      Tento záver ďalej potvrdzuje znenie článku 11 ods. 2 siedmej zarážky vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého úradné orgány môžu odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak „takéto informácie súvisia osobitne s materiálom, ktorý nepatrí majiteľovi [nepatrí medzi odrody majiteľa – neoficiálny preklad]“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Bolo by trochu bizarné tvrdiť, že článok 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia umožňuje majiteľom požadovať a získavať informácie týkajúce sa druhov, zatiaľ čo následné ustanovenia tohto istého článku 11 umožňujú (bezprostredné) odmietnutie poskytnutia týchto informácií.

50.      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri výklade ustanovenia práva Únie je nevyhnutné mať možnosť použiť nielen jeho znenie, ale aj kontext, v ktorom sa používa, pričom treba zohľadniť systém a ciele sledované predpismi, ktorých je súčasťou.(13) V prejednávanej veci účelový a systémový výklad tiež jasne hovorí v prospech žiadostí o informácie týkajúcich sa konkrétnych odrôd.

51.      Účel poľnohospodárskej výnimky je dvojaký: ochraňovať poľnohospodársku výrobu a súčasne zabezpečiť, aby poľnohospodár vyplatil majiteľovi (spravodlivú) odmenu. V článku 2 vykonávacieho nariadenia sa zdôrazňuje potreba zachovať primeranú rovnováhu medzi záujmami poľnohospodára a záujmami majiteľa, ak poľnohospodár použil produkt zberu, ktorý patrí medzi jednu alebo viacero odrôd majiteľa, na výsadbu na poli (poliach) svojej poľnohospodárskej usadlosti. Zo skutočnosti, že záujmy majiteľa sú ovplyvnené používaním jeho odrôd poľnohospodárom, vyplýva, že majiteľ potrebuje na ochranu svojich vlastných záujmov osobitné informácie týkajúce sa odrôd, na ktoré sa vzťahuje poľnohospodárska výnimka, konkrétne iné chránené odrody ako hybridné alebo syntetické odrody(14), v rámci druhov rastlín upravených v článku 14 ods. 2 základného nariadenia.

52.      Pokiaľ ide o všeobecný systém týkajúci sa informácií uvedený v základnom aj vykonávacom nariadení, článok 11 vykonávacieho nariadenia sa má skúmať spolu s jeho článkami 8 a 9, ako ich vykladá Súdny dvor.

53.      Ako to vyplýva z článku 14 ods. 3 šiestej zarážky základného nariadenia, nie sú to iba oficiálne orgány, ktoré musia podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia poskytovať informácie majiteľovi. Článok 11 vykonávacieho nariadenia je iba jedným z ustanovení kapitoly 4. V rámci tejto kapitoly, ktorá sa venuje informáciám, sa v článku 8 stanovujú pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytovať majiteľovi, a v článku 9 pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytovať spracovateľovi. Obe ustanovenia jasne hovoria, že informácie, ktoré majú poskytovať poľnohospodári, ako aj spracovatelia, sa týkajú aj odrôd, nie druhov. Okrem toho podľa článku 8 ods. 4 a článku 9 ods. 4 vykonávacieho nariadenia majiteľ vo svojej žiadosti o informácie uvedie „názov odrody alebo odrôd, o ktorých žiada informácie, ako aj údaj alebo údaje o ochrane práv odrody alebo odrôd v rámci spoločenstva“. Ak poľnohospodár alebo spracovateľ požaduje, predloží sa „taktiež dôkaz o vlastníctve“.

54.      Tieto ustanovenia sú už na prvý pohľad celkom jasné, keďže v zásade možno od poľnohospodárov alebo spracovateľov požadovať a získať iba informácie týkajúce sa odrôd. Súdny dvor dokonca zašiel o krok ďalej, keď vo svojich rozsudkoch vo veciach Schulin a Brangewitz(15) vyložil tieto ustanovenia pomerne striktne.

55.      V rozsudku vo veci Schulin Súdny dvor rozhodol, že majiteľ musí mať povolenie požadovať od poľnohospodára informácie, ak má určité indície o tom, že sa poľnohospodár dovolával alebo bude dovolávať výnimky upravenej v článku 14 ods. 1 základného nariadenia(16), a že teda používal alebo bude používať na účely rozmnožovania na poli, na svojej vlastnej poľnohospodárskej usadlosti, produkt zberu získaného vysadením, na svojej vlastnej poľnohospodárskej usadlosti, množiteľského materiálu inej odrody ako hybridná alebo syntetická odroda, na ktorú sa vzťahuje toto právo, a patrí do jedného z druhov poľnohospodárskych rastlín uvedených v článku 14 ods. 2 základného nariadenia.(17) Požadovať od všetkých poľnohospodárov, iba na základe toho, že vykonávajú toto povolanie, dokonca aj od tých, ktorí nikdy nevysadili množiteľský materiál odrody, na ktorú sa vzťahuje právo spoločenstva k odrodám rastlín a ktorá patrí do niektorej z rastlinných druhov uvedených v článku 14 ods. 2, aby na výzvu poskytli majiteľovi všetky relevantné informácie, by teda bolo v rozpore s právom Únie.(18)

56.      Súdny dvor v podstate poskytol rovnakú odpoveď, pokiaľ ide o spracovateľov, aj vo veci Brangewitz, aj keď o niečo otvorenejším spôsobom, aby pravdepodobne vzal do úvahy špecifickosť spracovateľov v porovnaní s poľnohospodármi. Rozhodol, že článok 14 ods. 3 šiesta zarážka základného nariadenia v spojení s článkom 9 vykonávacieho nariadenia treba vykladať v tom zmysle, že spracovateľ v prípade, že majiteľ má indíciu o tom, že spracovateľ produktu zberu, ktorý poľnohospodári získali sadením množiteľského materiálu privilegovanej odrody majiteľa práv, s cieľom sadenia tento produkt zberu spracoval alebo zamýšľa spracovať, musí poskytnúť majiteľovi požadované informácie nielen o poľnohospodároch, o ktorých má majiteľ práv k odrodám rastlín indície o tom, že spracovateľ uvedený produkt zberu spracoval alebo zamýšľa spracovať, ale o všetkých poľnohospodároch, pre ktorých spracovateľ spracoval alebo zamýšľa spracovať produkt zberu získaný sadením množiteľského materiálu príslušnej odrody, pokiaľ mu táto odroda bola oznámená alebo sa o nej dozvedel iným spôsobom.(19)

57.      V tomto kontexte je pomerne ťažké pochopiť, prečo by úradné orgány mali v rámci fungovania toho istého systému byť predmetom oveľa širšej povinnosti poskytovať informácie, ktoré by boli dokonca iného druhu (s ohľadom na druh informácií, ktoré by sa mali poskytovať).

58.      Je to tak najmä z významného systémového dôvodu: v rámci všeobecného systému stanoveného v základnom a vykonávacom nariadení sa nezdá, že by príslušné informácie mali majiteľom poskytovať primárne úradné úrady, aby majitelia mohli uplatňovať svoje právo na odmenu.(20)

59.      Po prvé sa zdá, že článok 14 ods. 3 piata a šiesta zarážka základného nariadenia vytvára určitú hierarchiu medzi adresátmi žiadostí o informácie majiteľov. Toto ustanovenie pomerne kategoricky stanovuje, že sledovanie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa poľnohospodárskej výnimky je vecou výlučnej zodpovednosti majiteľov, pričom nemôžu žiadať o pomoc od úradných orgánov. Majitelia majú získavať informácie predovšetkým od poľnohospodárov a dodávateľov spracovateľských služieb a sekundárne od úradných orgánov.(21)

60.      Súdny dvor už zdôraznil, že keďže nariadenie č. 1768/95 je vykonávacím nariadením, ktorým sa stanovujú podmienky na dosiahnutie účinkov výnimky upravenej v článku 14 ods. 1 základného nariadenia, jeho ustanovenia nemôžu ukladať prísnejšie povinnosti ako ustanovenia základného nariadenia.(22)

61.      Problém s osvojením si výkladu navrhovaného odvolateľom (a čiastočne aj Komisiou) spočíva v tom, že by to znamenalo obrátiť logiku a systém základného nariadenia hore nohami prostredníctvom veľmi expanzívneho výkladu vykonávacieho nariadenia: úradné orgány by sa potom v podstate stali východiskovým bodom pre všetky žiadosti o informácie – pre tie, ktoré sa týkajú odrôd, ako aj tie, ktoré sa týkajú druhov. Ako uvediem v nasledujúcom oddiele týchto návrhov, nepopieram, že takýto prístup by mohol mať zmysel z hľadiska zmiernenia administratívnej záťaže jednotlivých poľnohospodárov a zníženia celkovej administratívy pre všetkých. Nie je však tajomstvom, že takáto snaha by sa sotva mohla považovať za vec jednoduchého výkladu samostatného ustanovenia vykonávacieho nariadenia.

62.      Po druhé v porovnaní s článkami 8 a 9 vykonávacieho nariadenia sa zdá, že rozsah pôsobnosti článku 11 je viac obmedzený, pretože jeho druhý odsek stanovuje niekoľko výnimiek z povinnosti úradných orgánov poskytovať informácie, pričom potenciálny rozsah niektorých z týchto výnimiek je veľmi široký. Najmä článok 11 ods. 2 druhá a tretia zarážka sa pomerne rozsiahlo odvoláva na vnútroštátne právo: úradné orgány môžu jednoducho odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak to ich vnútroštátne právne predpisy upravujúce rozhodovaciu právomoc uplatniteľnú na činnosti úradných orgánov vylučujú. Z toho vyplýva, že rozsah povinnosti úradných orgánov poskytovať informácie sa zdá byť užší v porovnaní s povinnosťou poľnohospodárov alebo spracovateľov. Z tohto dôvodu je opäť v systematickom zmysle ťažké vykladať rozsah povinnosti poskytovať informácie, ktorú majú úradné orgány, širšie ako zodpovedajúcu povinnosť, ktorú majú poľnohospodári a spracovatelia.

63.      Z toho vyplýva, že článok 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa má v súlade s platnou právnou úpravou Únie vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby sa žiadosti o informácie predkladané úradným orgánom formulovali vo vzťahu ku konkrétnym chráneným odrodám dotknutého majiteľa. Toto ustanovenie však nebráni členským štátom, aby zabezpečili prístup k informáciám od úradných orgánov týkajúcim sa druhov podľa vnútroštátnych právnych predpisov o prístupe k informáciám.

3.      Fungovanie a funkčnosť systému

64.      Podľa môjho názoru majú najpádnejšie argumenty, ktoré odvolateľ a do určitej miery aj Komisia predložili v prospech zaradenia informácií o druhoch do rozsahu pôsobnosti článku 11 vykonávacieho nariadenia, mimoprávnu povahu. Týkajú sa praktického fungovania (alebo skôr nefungovania) systému zavedeného vykonávacím nariadením.

65.      Odvolateľ tvrdí, že poskytovanie informácií úradnými orgánmi, ktoré by umožnilo identifikáciu malých poľnohospodárov, by zefektívnilo a znížilo náročnosť a nákladnosť procesu výkonu práva na odmeňovanie pre všetkých dotknutých aktérov. Komisia tým, že navrhla výklad, ktorý by umožňoval zahrnutie druhov do rozsahu pôsobnosti článku 11, na pojednávaní uznala, že vykonávacie nariadenie je starým právnym predpisom sekundárneho práva, ktorý si implicitne vyžaduje (výkladovú) aktualizáciu.

66.      Diskusia v písomných pripomienkach a na pojednávaní potvrdila, že fungovanie poľnohospodárskej výnimky v praxi je pomerne zložité.

67.      Ak sa táto výnimka používa na ochranu poľnohospodárskej výroby (to znamená záujmov poľnohospodárov), zdá sa, že v praxi je pomerne problematické zabezpečiť, aby majitelia dostali (spravodlivú) odmenu, na ktorú majú nárok (to znamená ochrániť záujmy majiteľov zastupujúcich šľachtiteľov). Zdá sa, že informácie, ktoré sú na tento účel rozhodujúce, sa ťažko získavajú z dôvodu procesného režimu stanoveného v uvedených textoch, ako ho vykladá judikatúra.(23) Tento záver sa zdá byť o to viac opodstatnený v porovnaní s „normálnou“ situáciou, t. j. keď poľnohospodári, ktorí nemôžu využívať poľnohospodársku výnimku, používajú chránené odrody. V tomto scenári je pre majiteľov jednoduchšie presadzovať svoje práva duševného vlastníctva, pretože ich povolenie je potrebné, takže majitelia dostávajú ex ante nevyhnutné informácie o používaní chránených odrôd.

68.      Je potrebné pripomenúť, že na základe článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia „zákonité záujmy [majiteľa a poľnohospodára] sa nepovažujú za chránené záujmy ak jeden alebo viac z týchto záujmov sú nepriaznivo ovplyvnené bez možnosti odhadu potreby vytvorenia primeranej rovnováhy medzi každým z nich“. Napriek tomu vďaka kombinovanému účinku rozsudkov vo veciach Schulin a Brangewitz je získavanie informácií od poľnohospodárov (alebo spracovateľov) v skutočnosti pomerne náročné. Ako už bolo vysvetlené vyššie(24), Súdny dvor rozhodol, že majiteľ musí byť oprávnený požadovať od poľnohospodára informácie, ak má určité indície o tom, že poľnohospodár sa dovolával alebo dovolá výnimky stanovenej v článku 14 ods. 1 základného nariadenia.(25) Súdny dvor dodal, že „majiteľ by mal mať možnosť zabezpečiť, aby sa dozvedel meno a adresu poľnohospodárov, ktorí nakupujú množiteľský materiál jednej z jeho chránených odrôd rastlín, bez ohľadu na to, aký dlhý je distribučný reťazec medzi majiteľom a poľnohospodárom“(26). A „navyše, odvolávajúc sa na článok 13 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 2100/94, majiteľ môže od svojich distributérov vyžadovať, aby viedli záznamy o menách a adresách poľnohospodárov, ktorí nakupujú množiteľský materiál jednej z jeho odrôd rastlín“(27).

69.      Odvolateľ však na pojednávaní pomerne presvedčivo vysvetlil, pričom mu nijaký iný účastník neodporoval, prečo spoliehanie sa na distribútorov v skutočnosti nepredstavuje možnosť presadzovania práv majiteľov. Takýto distribučný reťazec údajne neexistuje – majitelia zastúpení odvolateľom svoje semená nedistribuujú, ale udeľujú licencie na výrobu a distribúciu. Semená teda v skutočnosti predávajú iné podniky, čo vyvoláva dva rozdielne problémy. Po prvé sa tieto podniky zdráhajú poskytovať mená svojich klientov z dôvodu zachovania dôvernosti. Po druhé žiadať podniky, ktoré pôsobia na nižších úrovniach distribučného reťazca, aby poskytli mená svojich klientov, môže tiež predstavovať problémy z hľadiska práva hospodárskej súťaže.

70.      Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie zmluvy medzi poľnohospodárom (alebo spracovateľom) a majiteľom, ktorá by vymedzila relevantné informácie, ktoré má poľnohospodár poskytovať majiteľovi tak, ako to stanovuje článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, sa v praxi nezdá byť pre majiteľa veľmi jednoduché získať informácie od poľnohospodárov alebo spracovateľov.

71.      V tomto praktickom kontexte odvolateľ v podstate tvrdí, že fungovanie súčasného systému je problematické, a že ak by sa prístup k informáciám od úradných orgánov podľa článku 11 mal vykladať široko, celkové náklady na administratívu a transakčné náklady pre všetkých zúčastnených by sa znížili.

72.      Pokiaľ ide o tvorbu právnych predpisov, takémuto prístupu som osobne veľmi naklonený. Akékoľvek opatrenie, ktorého cieľom je odbremeniť jednotlivca od poskytovania informácií, ktoré už má verejný orgán k dispozícii, by malo byť v zásade vítané.

73.      Presne v tom však väzí problém: to, čo odvolateľ navrhuje, ide výrazne nad rámec toho, čo by spravidla bolo možné považovať za výklad právneho ustanovenia. Takýto výklad by zmenil systém a logiku vykonávacieho nariadenia, pričom by bol v rozpore s logikou základného nariadenia.(28) Súdna intervencia tejto povahy by tiež okamžite vytvorila logické nezrovnalosti v celom právnom predpise.(29)

74.      Okrem toho by takýto izolovaný „výkladový“ zásah mohol tiež vytvoriť niekoľko nových problémov. Tým, že by prijali všeobecnejšie informácie o pravdepodobne širokom spektre poľnohospodárov (prinajmenšom všetkých tých, ktorí pestujú druhy vymenované v článku 14 ods. 2 základného nariadenia – alebo možno aj iné druhy) vrátane tých, ktorí nikdy nepoužili alebo nemali v úmysle použiť chránené odrody podľa článku 14 ods. 1, nie je možné prehliadnuť, že majitelia by takto získali prístup k informáciám, ktorý by ďaleko presahoval rozsah toho, čo je potrebné na ochranu ich práv duševného vlastníctva. Také informácie by sa mohli potenciálne použiť na mnohé iné obchodné ciele, ktoré sú pomerne vzdialené ochrane práv majiteľov na odmeňovanie voči súčasným klientom alebo s ňou dokonca vôbec nesúvisia.

75.      Úradné orgány sa preto nemôžu na základe práva Únie v jeho súčasnom stave stať hlavnými poskytovateľmi informácií v systéme, ktorý sa spolieha na poľnohospodárov a spracovateľov a v ktorom je dodržiavanie vecou výlučnej zodpovednosti majiteľov tak, ako to jednoznačne vyplýva z článku 14 ods. 3 piatej a šiestej zarážky základného nariadenia.

76.      Zo všetkých týchto dôvodov, ak problémy uvedené v tomto oddiele skutočne aspoň čiastočne vychádzajú z reality, prináleží Komisii, ktorá na pojednávaní, zdá sa, uznala trochu zastaranú povahu súčasných vykonávacích právnych predpisov Únie, aby systém prepracovala a navrhla nový systém.(30) Snaha preniesť túto zodpovednosť na tento Súdny dvor je trochu zvláštna, najmä v legislatívnom kontexte, akým je aktuálny kontext, kde je pravdepodobné, že bez toho, aby sa zmenila celková logika systému, by aj dobre zamýšľaná súdna intervencia týkajúca sa jedného konkrétneho ustanovenia spôsobila viac problémov ako riešení.(31)

C.      Druhá prejudiciálna otázka

77.      Druhá prejudiciálna otázka je rozdelená na dve časti. Po prvé sa vnútroštátny súd pýta na definíciu „oficiálneho úradu zainteresovaného v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [úradného orgánu podieľajúceho sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 11 ods. 2 prvej zarážky vykonávacieho nariadenia. Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či takýto úradný orgán môže odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak by poskytnutím takýchto informácií vznikli tomuto orgánu náklady, aj keby by ich bol majiteľ ochotný znášať.

78.      Bez ohľadu na negatívnu odpoveď, ktorú som presadzoval v súvislosti s prvou prejudiciálnou otázkou, v dôsledku ktorej je odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku zbytočná, sa budem aj tak zaoberať dvomi otázkami vnútroštátneho súdu v rámci druhej prejudiciálnej otázky pre prípad, ak by sa Súdny dvor rozhodol, že bude postupovať inak, pokiaľ ide o spôsob, akým sa majú formulovať žiadosti o informácie podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Okrem toho, keďže nič nebráni odvolateľovi alebo inému majiteľovi práv duševného vlastníctva, aby kedykoľvek podal ďalšiu žiadosť podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia, tiež tvrdím, že tieto otázky majú určitý všeobecný a praktický význam a zasluhujú si odpoveď Súdneho dvora.

1.      Druhá prejudiciálna otázka písm. a): identifikácia „oficiálneho úradu zainteresovaného v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [úradného orgánu podieľajúceho sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad]

79.      Podľa článku 11 ods. 2 prvej zarážky vykonávacieho nariadenia úradný orgán môže odmietnuť poskytnutie informácií, iba ak „nie je zainteresovaný v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [sa nepodieľa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad]“. Je verejný orgán, akým je orgán v prejednávanej veci, ktorý je poverený sledovaním poskytovania dotácií poľnohospodárom, úradným orgánom „zainteresovaným v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [podieľajúcim sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad]“?

80.      Odvolateľ a Komisia majú viac‑menej rovnaký názor, hoci z mierne odlišných dôvodov. Odvolateľ tvrdí, že orgán zodpovedný za dotácie Únie prideľované poľnohospodárom je úradným orgánom podieľajúcim sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby, keďže skúmanie zákonnosti dotácií si vyžaduje sledovanie poľnohospodárskej výroby. Komisia tvrdí, že široký výklad tohto pojmu je odôvodnený zabezpečením účinnosti práva na informácie. Mal by zahŕňať všetky úradné orgány, ktoré majú informácie o poľnohospodárskej výrobe, vrátane orgánov, ktoré sú oprávnené vyplácať dotácie.

81.      Odporca a španielska vláda majú opačný názor. Orgán verejnej moci zodpovedný za dotácie Únie sa nepodieľa na sledovaní rastlinnej výroby. Riadenie dotácií Únie zaväzuje tento orgán získavať určité údaje týkajúce sa odrôd o poľnohospodároch, ktorí žiadajú o takéto dotácie, s cieľom zistiť, či tieto odrody patria do spoločného katalógu odrôd rastlín EÚ. Orgán verejnej moci však nemusí overovať, či sú tieto odrody chránené a kto sú ich majitelia. Tieto informácie nie sú pre plnenie úloh tohto orgánu relevantné.

82.      Je pravda, že orgány verejnej moci, ktoré sledujú dotácie Únie, sa, prísne vzaté, nepodieľajú na poľnohospodárskej výrobe. Podľa môjho názoru však existujú iba malé pochybnosti, že pri každom primeranom výklade tohto výrazu sa tieto orgány jednoznačne podieľajú na sledovaní poľnohospodárskej výroby.

83.      Po prvé, aj keď sa nepodieľajú na sledovaní poľnohospodárskej výroby, orgány verejnej moci, ktoré sledujú dotácie Únie, túto výrobu sledujú, pretože dotácie Únie sú prispôsobené rozsahu a objemu výrobných činností poľnohospodárov.(32) Tieto orgány sa preto určite podieľajú na sledovaní poľnohospodárskej výroby, aj keď „nekontrolujú“ výrobu v zmysle centrálne plánovaného hospodárstva tým, že by rozhodovali napríklad o tom, či a na akej úrovni by sa mala výroba obmedziť.

84.      To, či majú tieto orgány verejnej moci k dispozícii v rámci svojich celkových kontrolných činností presný druh informácií požadovaných odvolateľom, je prirodzene relevantné. To je však iná otázka. Orgán verejnej moci sa môže vo všeobecnosti podieľať na sledovaní poľnohospodárskej výroby, aj keď toto sledovanie nezahŕňa veľmi špecifický druh informácií. Napriek tomu sa na pojednávaní skonštatovalo, že odporca určité relevantné údaje týkajúce sa odrôd.

85.      Po druhé článok 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia už obsahuje niekoľko – pomerne široko formulovaných – výnimiek(33) z povinnosti poskytovať informácie, ktoré úradným orgánom umožňujú odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií. Tieto výnimky by sa však mali vykladať striktne, aby sa zaručila zostávajúca účinnosť predpisu. Príliš úzky výklad pojmu „oficiálny úrad zainteresovaný v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [úradný orgán podieľajúci sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad]“, napríklad taký, ktorý by ho obmedzoval iba na tie orgány, ktoré boli zriadené výlučne na účely vykonávania článku 11 vykonávacieho nariadenia, by prakticky znemožnil, aby bolo možné akýkoľvek orgán charakterizovať ako „oficiálny úrad zainteresovaný v monitoringu poľnohospodárskej produkcie [úradný orgán podieľajúci sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby – neoficiálny preklad]“.(34) Tento pojem sa preto musí vykladať primeraným spôsobom, ktorý zaručuje účinnosť práva majiteľa získať (určité) informácie od úradných orgánov.(35)

86.      Z toho vyplýva, že verejný orgán zodpovedný za sledovanie poskytovania dotácií Únie je úradným orgánom podieľajúcim sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby. Takýto orgán sa teda nemôže spoliehať na výnimku z povinnosti poskytnúť informácie upravenú v článku 11 ods. 2 prvej zarážke vykonávacieho nariadenia.

2.      Druhá prejudiciálna otázka písm. b): dodatočné náklady

87.      Druhou prejudiciálnou otázkou písm. b) sa od Súdneho dvora žiada, aby určil podmienky, za ktorých môže úradný orgán odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak spracovaním týchto informácií tomuto orgánu vznikajú dodatočné náklady. Okrem toho má skutočnosť, že majiteľ ako autor žiadosti o informácie je ochotný znášať tieto náklady, akýkoľvek význam pre túto odpoveď?

88.      Podľa odvolateľa a Komisie je potrebné rozlišovať medzi získaním a spracovaním informácií: úradný orgán môže odmietnuť poskytnutie informácií iba vtedy, ak získaním (a nie spracovaním) informácií vznikajú dodatočné náklady. V prejednávanej veci je nesporné, že úradný orgán prijal informácie bez dodatočných nákladov. V každom prípade odvolateľ a Komisia tvrdia, že úradný orgán nemôže odmietnuť poskytnutie informácií, ak je osoba žiadajúca o ich poskytnutie pripravená podieľať sa na týchto nákladoch.

89.      Odporca a španielska vláda tvrdia, že dodatočné úsilie, ktoré by úradný orgán musel vynaložiť na vyhľadávanie, by malo vplyv na jeho organizáciu a riadenie a mohlo by dokonca mať vplyv na obvyklé plnenie jeho úloh. Aj keď informácie požadované majiteľom sú k dispozícii v databáze odporcu, na získanie týchto informácií z databázy by musela byť vytvorená špeciálna vyhľadávacia funkcia. Odporca tvrdí, že nemá ani vlastné programovacie kapacity na vykonanie potrebného vyhľadania na zostavenie požadovaných údajov. Na tento účel by sa musel spoľahnúť na služby externého poskytovateľa. Výška odhadovaných nákladov by bola približne 6 000 eur.

90.      Podľa môjho názoru je v konečnom dôsledku úlohou vnútroštátneho súdu, aby odpovedal na túto skôr skutkovú otázku a určil, či za okolností prejednávanej veci požadované spracovanie údajov, ktoré sú už k dispozícii, vyžaduje tak rozsiahlu dodatočnú prácu, že od úradného orgánu nie je možné očakávať jej vykonanie. V nasledujúcom texte však poskytnem niekoľko všeobecných usmernení.(36)

91.      Po prvé v článku 11 ods. 2 piatej a šiestej zarážke vykonávacieho nariadenia sa stanovuje, že úradný orgán môže odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak „takéto informácie daný úrad nemôže zistiť v rámci svojich bežných úloh“ alebo „takéto informácie môžu byť získané len na dodatočné náklady a za poplatky [pri dodatočnom zaťažení alebo nákladoch – neoficiálny preklad]“.

92.      Odporca na pojednávaní pripustil, že požadované informácie sú k dispozícii v databáze, aj keď ich nie je schopný získať bez pomoci iného poskytovateľa služieb. Patrí táto situácia do jednej z dvoch výnimiek uvedených vyššie?

93.      Hoci uznávam význam rozlišovania medzi získavanímspracovaním informácií v rámci papierových dokumentov, nie som úplne presvedčený (ako správne zdôraznili odporca aj Komisia), že toto rozlišovanie predstavuje veľkú analytickú pomoc v kontexte elektronických databáz. V akejkoľvek veľkej elektronickej databáze alebo súbore údajov bude pravdepodobne obsiahnutá (potenciálne neobmedzená) zásoba informácií. Skutočný problém a zaťaženie v praxi predstavuje potreba získať informácie z tohto zdroja štruktúrovaným a užitočným spôsobom.(37)

94.      Každá žiadosť o informácie si určite vyžaduje určitú prácu na strane osoby, ktorá informácie má alebo ich môže mať. Podľa Súdneho dvora, v kontexte jeho judikatúry o prístupe k dokumentom inštitúcií Únie, v záujme riadnej správy vecí verejných by však pracovné zaťaženie spojené so spracovaním žiadostí o prístup k dokumentom nemalo byť neprimerané.(38)

95.      Namiesto zameriavania sa na rozdiel medzi získaním dokumentu a spracovaním dokumentu by teda mohlo byť v kontexte získavania informácií z elektronických databáz alebo súborov údajov užitočnejšie pozrieť sa na celkový objem potrebnej dodatočnej práce. Žiadosť o informácie nie je možné zamietnuť iba na základe toho, že si vyžaduje prácu navyše. Testom je skôr to, koľko práce navyše je potrebnej a v ktorom okamihu sa táto práca stáva neprimeranou.

96.      V prejednávanej veci, ako uviedli odvolateľ a Komisia, sú informácie už k dispozícii v databáze. Okrem toho, keďže žiadny úradný orgán nie je osobitne poverený zhromažďovaním informácií o používaní chránených odrôd (aj keď na iný účel), právo na informácie by bolo zbavené svojej podstaty, ak by bolo odopreté z dôvodu nákladov vyplývajúcich zo spracovania týchto informácií.

97.      Tieto dve úvahy majú určitú váhu, najmä v špecifickom kontexte elektronických databáz. Z elektronickej databázy je možné v závislosti od jej štruktúry a vnútornej organizácie získať rozsiahle množstvo informácií, často bez väčšej námahy. Ako v prípade pohľadu cez kaleidoskop, miernym pohybom (príkazom alebo kliknutím) by sa mohlo úplne zmeniť to, čo vidíme.(39) V tejto súvislosti možno všetky druhy informácií vyhľadávať a sprístupňovať ľahšie s relatívne malým úsilím, pričom samozrejme nie je možné dovoliť, aby individuálne požiadavky zmenili správu na vyhľadávaciu agentúru na súkromné účely.

98.      Preto by sa pri rozhodovaní o tom, či má orgán udeliť prístup k požadovaným údajom napriek skutočnosti, že určité predbežné spracovanie týchto údajov je nevyhnutné, malo uplatňovať pravidlo odôvodnenia a primeranosti. V tomto celkovom kontexte prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci posúdil, či si získanie požadovaných informácií vyžaduje značnú dodatočnú prácu, ktorú orgán nemôže primerane znášať.

99.      Nakoniec, pokiaľ ide o ponuku odvolateľa znášať dodatočné náklady spojené so získaním požadovaných informácií z databázy, je potrebné hneď na úvod skonštatovať, že táto otázka je odlišná od otázky, či by sa mal poskytnúť prístup k informáciám. Náklady sú niečo iné ako prístup. Rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí prístupu k informáciám nie je podmienené vyjadrením sa osoby, že je pripravená znášať náklady, ktoré vznikli orgánu

100. To vyplýva nielen z logiky pravidiel o prístupe k dokumentom, kde prístup predstavuje krok oddelený od nákladov, ale aj z nevyhnutnosti zabezpečiť rovnosť: (ne)schopnosť znášať náklady by nikdy nemala určovať prístup. Inak by prístup k dokumentom bol možný iba pre tých, ktorí sú schopní platiť.

101. Keď sa teda rozhodne o udelení prístupu s ohľadom na primeraný objem potrebnej dodatočnej práce, je na úradnom orgáne, aby v nasledujúcom a nezávislom kroku určil, či má náklady, ktoré možno vzniknú, znášať osoba žiadajúca o informácie. V tejto súvislosti je danú situáciu možné opäť pripodobniť k prístupu k dokumentom inštitúcií Únie alebo k opakovanému použitiu informácií verejného sektora. Najmä nariadenie (ES) č. 1049/2001 stanovuje, že náklady na vyhotovenie kópie a na poštovné možno vyúčtovať žiadateľovi, aj keď tento poplatok nesmie prekročiť skutočné náklady na vyhotovenie a odoslanie kópií.(40) Obdobne smernica 2003/98 stanovuje, že v prípadoch, keď sa opakované použitie dokumentov spoplatňuje, sa tieto poplatky obmedzujú na okrajové náklady vzniknuté pri reprodukcii, poskytovaní a šírení dokumentov.(41)

102. Ak analogicky vychádzame z týchto pravidiel, v kontexte prejednávanej veci by sa javilo ako rozumné, ak by úradný orgán požiadaný o poskytnutie informácií požadoval od majiteľov, aby zaplatili náklady za poskytnutie týchto informácií v rámci skutočných dodatočných nákladov, ktoré vznikli úradnému orgánu na ich spracovanie.

103. Článok 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa preto musí vykladať v tom zmysle, že umožňuje úradnému orgánu odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak by so spracovaním údajov, ktoré sú už k dispozícii, bolo pravdepodobne spojené neprimerané pracovné zaťaženie, ktoré tento orgán nemôže primerane znášať.

V.      Návrh

104. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Thüringer Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd Durínsko, Nemecko), takto:

–        Článok 11 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 o ochrane práv odrôd rastlín v spoločenstve, sa má vykladať tak, že vyžaduje, aby sa úradným orgánom predkladali žiadosti o informácie týkajúce sa konkrétnych chránených odrôd. Toto ustanovenie však nebráni členským štátom, aby zabezpečili prístup k informáciám od úradných orgánov týkajúcim sa druhov podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

–        Verejný orgán zodpovedný za sledovanie poskytovania dotácií Únie je úradným orgánom podieľajúcim sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby. Takýto orgán teda nemôže využiť výnimku z povinnosti poskytovať informácie uvedenú v článku 11 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1768/95.

–        Článok 11 ods. 2 nariadenia č. 1768/95 sa musí vykladať tak, že umožňuje úradnému orgánu odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií, ak by so spracovaním údajov, ktoré sú už k dispozícii, bolo pravdepodobne spojené neprimerané pracovné zaťaženie, ktoré tento orgán nemôže primerane znášať.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Rozsudok z 10. apríla 2003 (C‑305/00, EU:C:2003:218).


3      Rozsudok zo 14. októbra 2004 (C‑336/02, EU:C:2004:622).


4      Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390.


5      Ú. v. ES L 173, 1995, s. 14; Mim. vyd. 03/018, s. 63.


6      Z vnútroštátneho spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že odvolateľ zastupuje viac ako päťdesiat šľachtiteľov, ktorými sú prevažne podniky so sídlom v Nemecku, pričom niekoľko z nich má sídlo aj v Dánsku, vo Francúzsku, v Holandsku a Poľsku.


7      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).


8      Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 18).


9      Rozsudky z 10. apríla 2003, Schulin (C‑305/00, EU:C:2003:218); z 11. marca 2004, Saatgut‑Treuhandverwaltungsgesellschaft (C‑182/01, EU:C:2004:135); zo 14. októbra 2004, Brangewitz (C‑336/02, EU:C:2004:622), a z 15. novembra 2012, Raiffeisen‑Waren‑Zentrale Rhein‑Main (C‑56/11, EU:C:2012:713).


10      Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 2003, s. 90; Mim. vyd. 13/032, s 701).


11      Pozri tiež šieste odôvodnenie vykonávacieho nariadenia, v ktorom sa uvádza, že Komisia bude monitorovať účinky definície „malých farmárov“ v súvislosti s úlohou odmeňovania.


12      Pozri napríklad moje návrhy vo veci Buccioni (C‑594/16, EU:C:2018:425, bod 32).


13      Pozri napríklad rozsudky z 12. októbra 2017, Kamin und Grill Shop (C‑289/16, EU:C:2017:758, bod 22), a z 19. októbra 2017, Vion Livestock (C‑383/16, EU:C:2017:783, bod 35 a citovanú judikatúru).


14      Toto obmedzenie vyplýva z článku 14 ods. 1 základného nariadenia.


15      Rozsudky z 10. apríla 2003, Schulin (C‑305/00, EU:C:2003:218), a zo 14. októbra 2004, Brangewitz (C‑336/02, EU:C:2004:622).


16      Rozsudok z 10. apríla 2003 (C‑305/00, EU:C:2003:218, bod 63).


17      Tamže, bod 72.


18      Tamže, bod 57.


19      Rozsudok zo 14. októbra 2004 (C‑336/02, EU:C:2004:622, body 65 až 66).


20      Ale nielen tam – tá istá logika sa opakuje a zdôrazňuje aj v článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.


21      Z týchto ustanovení tiež vyplýva, že aj keď relevantné informácie sú vo všeobecnosti povinní poskytovať poľnohospodári a spracovatelia, môžu ich poskytovať aj určité úradné orgány za viacerých podmienok.


22      Tento výrok bol uvedený v rozsudku z 10. apríla 2003, Schulin (C‑305/00, EU:C:2003:218, bod 60), pokiaľ ide o poľnohospodárov, a v rozsudku zo 14. októbra 2004, Brangewitz (C‑336/02, EU:C:2004:622, bod 48), pokiaľ ide o spracovateľov.


23      Je potrebné poznamenať, že Súdny dvor v rozsudku vo veci Schulin výslovne zdôraznil „problémy, ktorým majiteľ čelí pri uplatňovaní svojho práva na informácie z dôvodu, že… preskúmanie rastliny neodhaľuje, či bola získaná použitím produktu zberu, alebo nákupom osiva“. Rozsudok z 10. apríla 2003 (C‑305/00, EU:C:2003:218, bod 63).


24      Pozri body 55 a 56 vyššie.


25      Rozsudok z 10. apríla 2003, Schulin (C‑305/00, EU:C:2003:218, bod 63).


26      Tamže, bod 66.


27      Tamže, bod 68. V článku 13 ods. 2 písm. c) a d) základného nariadenia sa najmä stanovuje, že povolenie majiteľa sa vyžaduje na účely ponuky na predaj, predaja alebo inej podoby odbytu.


28      Bod 61 vyššie.


29      V rámci článku 11 samotného vykonávacieho nariadenia, ale aj s jeho inými ustanoveniami – pozri body 51 až 62 vyššie.


30      Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o povinnosť zákonodarcu Únie držať krok s vyvíjajúcim sa sociálnym a hospodárskym kontextom (alebo čeliť dôsledkom napadnutia jeho právnych predpisov, pokiaľ ide o ich platnosť), pozri moje návrhy vo veci Confédération paysanne a i. (C‑528/16, EU:C:2018:20, bod 139) a vo veci Lietuvos Respublikos Seimas (C‑2/18, EU:C:2019:180, bod 99).


31      Pozri tiež moje návrhy vo veci Schrems (C‑498/16, EU:C:2017:863, bod 123).


32      Platobné agentúry, ktoré sú zodpovedné za riadenie a kontrolu poľnohospodárskych fondov, musia mať systém vnútorných kontrol, ktorý zabezpečuje dostatočné záruky, že platby sú zákonné a riadne. Tento integrovaný systém musí obsahovať počítačovú databázu, systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov a žiadostí o pomoc a integrovaný kontrolný systém. Pokiaľ ide o integrovaný kontrolný systém, mali by sa vykonať kontroly žiadostí o pomoc s cieľom overiť splnenie podmienok oprávnenosti pomoci. Pozri najmä články 59, 67, 68 a 74 nariadenia č. 1306/2013.


33      Pozri body 8 a 62 vyššie.


34      Aj z dôvodu, že z diskusie na pojednávaní vyplynulo, že vzhľadom na to, že štandardné a základné sledovanie podľa základného a vykonávacieho nariadenia bolo zverené majiteľovi, nebola zriadená žiadna osobitná sieť určených vnútroštátnych orgánov.


35      Sila pravidla, podľa ktorého musia úradné orgány poskytovať legitímne požadované informácie, je ďalej zdôraznená článkom 11 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ktorý ukladá povinnosť písomne odôvodniť odmietnutie poskytnutia prístupu k požadovaným informáciám.


36      Prirodzene s výhradou, že to, čo nasleduje, by bolo relevantné iba vtedy, ak by pôvodná žiadosť skutočne spadala pod článok 11 vykonávacieho nariadenia. V súlade s tým, čo bolo navrhnuté v bodoch 38 až 42 vyššie, ak by žiadosť predložená vnútroštátnemu správnemu orgánu bola naformulovaná tak, že by sa týkala druhov, uplatňovalo by sa vnútroštátne právo a jeho zásady týkajúce sa prístupu a dodatočných nákladov.


37      Pozri najmä rozsudok z 11. januára 2017, Typke/Komisia (C‑491/15 P, EU:C:2017:5, bod 34). Inak povedané, v súvislosti s takýmito elektronickými databázami alebo súbormi údajov je pravdepodobné, že väčšina skutočného zaťaženia sa bude týkať spracovania. Informácie sú v skutočnosti k dispozícii, avšak bez riadnej štruktúry a zostavenia sú v skutočnosti zbytočné.


38      Pozri napríklad rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia (C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, body 27 až 28). Pozri tiež moje návrhy vo veci Typke/Komisia (C‑491/15 P, EU:C:2016:711, bod 41).


39      Pozri moje návrhy vo veci Typke/Komisia (C‑491/15 P, EU:C:2016:711, body 45 až 46).


40      Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).


41      Pozri článok 6 smernice 2003/98.