Language of document : ECLI:EU:C:2019:463

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PRIIT PIKAMÄE

prednesené 5. júna 2019 (1)

Vec C641/17

College Pension Plan of British Columbia

proti

Finanzamt München III

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht München (Finančný súd Mníchov, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priame dane – Voľný pohyb kapitálu – Pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami – Daň z príjmov právnických osôb – Dôchodkový fond rezident a dôchodkový fond nerezident – Zdanenie dividend z akciových portfólií – Zrážková daň – Úplné započítanie zrážkovej dane na daň z príjmov právnických osôb – Zníženie zdaniteľného zisku prostredníctvom matematických rezerv na vyplácanie dôchodkov – Obmedzenie – Porovnateľnosť – Zohľadnenie matematických rezerv – Súvislosť medzi matematickými rezervami a ostatnými technickými rezervami na jednej strane a prijatím dividend na druhej strane – Odôvodnenie – Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia – Klauzula standstill – Časové a vecné kritériá“






1.        Prostredníctvom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ Finanzgericht München (Finančný súd Mníchov, Nemecko) predkladá Súdnemu dvoru dve otázky týkajúce sa výkladu ustanovení primárneho práva o voľnom pohybe kapitálu, a to článkov 63 až 65 ZFEÚ.(2) Kľúčovým prvkom tohto prejudiciálneho konania je práve prepojenie medzi touto slobodou a znením vnútroštátnych ustanovení upravujúcich priame dane v oblasti dividend.

2.        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi College Pension Plan of British Columbia (ďalej len „CPP“), dôchodkovým fondom vo forme správcovského trustu podľa kanadského práva, a Finanzamt München (Abteilung III) (Ďaňový úrad Mníchov, oddelenie III, Nemecko). Konkrétne tento trust prijal v rokoch 2007 až 2010 prostredníctvom kanadského správcu dividendy od rôznych nemeckých akciových spoločností, vo vzťahu ku ktorým nemecká daňová správa odmietla oslobodenie od nemeckej dane z príjmov z kapitálového majetku.

3.        Súdny dvor má predovšetkým určiť, či sa ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu kapitálu uvedené v Zmluve o FEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia nemeckej právnej úprave, podľa ktorej zrážková daň z dividend môže byť započítaná na daň z príjmov právnických osôb, ktorú musia zaplatiť dôchodkové fondy rezidenti, pričom v tomto kontexte sa môžu na zníženie zdaniteľného zisku zohľadniť aj rezervy, zatiaľ čo dôchodkový fond nerezident nemôže uplatniť takéto započítanie. Okrem toho tu vzniká aj otázka uplatniteľnosti tzv. klauzuly standstill upravenej v článku 64 ods. 1 ZFEÚ.

4.        Preskúmanie daňového režimu uplatniteľného na dividendy vyplácané dôchodkovým fondom s obmedzenou daňovou povinnosťou už bolo predmetom viacerých vecí prejednávaných pred Súdnym dvorom.(3) Otázky existencie prípadného obmedzenia a porovnateľnosti situácií daňovníkov rezidentov a nerezidentov môžu byť napriek bohatej judikatúre v tejto oblasti niekedy zložité. Táto vec je toho dobrým príkladom.

I.      Právny rámec

A.      Zákon o dohľade nad poisťovňami

5.        Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v rokoch 2007 až 2010 dôchodkové fondy a ich činnosti upravoval Versicherungsaufsichtsgesetz (zákon o dohľade nad poisťovňami) v znení uverejnenom 17. decembra 1992 (ďalej len „VAG 1992“)(4). § 112 VAG 1992 obsahoval definíciu dôchodkových fondov. Podľa spisu predloženého Súdnemu dvoru odsek 1 tohto ustanovenia znel takto:

„Dôchodkový fond je inštitúcia sociálneho zabezpečenia s právnou spôsobilosťou:

1.      ktorá prostredníctvom kapitalizácie poskytuje dávky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia za jedného alebo viacerých zamestnávateľov v prospech ich zamestnancov,

2.      ktorá v nijakom prípade nemôže zaručiť poistením výšku dávok alebo výšku budúcich príspevkov splatných na tieto dávky,

3.      ktorá priznáva zamestnancom vlastný nárok na dávky voči dôchodkovému fondu a

4.      ktorá je povinná poskytovať dôchodkovú dávku vo forme doživotnej platby.“

6.        VAG 1992 bol zrušený zákonom o modernizácii finančného dohľadu nad poisťovníctvom z 1. apríla 2015(5) a nahradený zákonom VAG 2015. Ustanovenie § 236 ods. 1 VAG 2015 obsahuje definíciu dôchodkových fondov, ktorá zodpovedá definícii uvedenej v § 112 VAG 1992.

B.      Daňová právna úprava týkajúca sa dôchodkových fondov

7.        Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že nemecký režim zdanenia príjmov z kapitálového majetku vychádza z ustanovení Einkommensteuergesetz (zákon o dani z príjmov, ďalej len „EStG“) v znení uverejnenom 19. októbra 2002(6) v spojení, pokiaľ ide o zdanenie právnických osôb, s ustanoveniami Körperschaftssteuergesetz (zákon o dani z príjmov právnických osôb, ďalej len „KStG“) v znení uverejnenom 15. októbra 2002(7).

1.      Daňový režim dôchodkových fondov so sídlomNemecku

8.        Nemecký dôchodkový fond ako kapitálová spoločnosť so sídlom v Nemecku má neobmedzenú daňovú povinnosť z príjmov právnických osôb v súlade s § 1 ods. 1 bodom 1 KStG. Podľa § 7 ods. 1 jeho zdaniteľný príjem podlieha dani z príjmov právnických osôb. Podľa § 23 KStG zisk nemeckých dôchodkových fondov sa zdaňuje daňou z príjmov právnických osôb vo výške 15 %.

9.        Podľa § 8 ods. 1 prvej vety KStG zdaniteľný príjem sa určí podľa ustanovení EStG. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 KStG v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 bodu 2 EStG všetky príjmy dôchodkového fondu s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa považujú za príjmy z priemyselnej alebo obchodnej činnosti. Podľa § 2 ods. 2 bodu 1 EStG príjmy z priemyselnej alebo obchodnej činnosti sú ziskom dosiahnutým za dotknuté zdaňovacie obdobie.

10.      Oslobodenia od dane, ktoré § 8b ods. 1 a 2 KStG stanovuje pre dividendy a kapitálové výnosy, sa podľa § 8b ods. 8 prvej a piatej vety KStG nevzťahujú na dôchodkové fondy.

11.      Podľa § 20 ods. 1 EStG dividendy vyplácané zo zisku sa považujú za príjmy z kapitálového majetku.

12.      Podľa ustanovení § 43 a 44 EStG daň z príjmu z kapitálového majetku sa vyberá zrážkou dane z príjmu z kapitálového majetku a platí ju spoločnosť, ktorá vypláca dividendy. Táto daň je vo výške 25 % hrubých dividend.

13.      Ustanovenie § 4 ods. 1 prvá veta EStG stanovuje, že „zisk sa rovná rozdielu medzi majetkom podniku na konci zdaňovacieho obdobia a majetkom podniku na konci predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, zvýšenému o hodnotu výberov a zníženému o hodnotu vkladov“.

14.      Podľa § 5 EStG majetok sa oceňuje podľa účtovných zásad obchodného práva. Tento rozdiel sa tak stanovuje na základe daňovej súvahy, ktorá vychádza z účtovnej súvahy.

15.      Podľa § 31 ods. 1 prvej vety KStG v spojení s § 36 ods. 2 bodom 2 EStG daň z príjmov z kapitálového majetku vyrubená na dividendy, ktorá bola vybraná formou zrážkovej dane a ktorá už bola zaplatená počas zdaňovacieho obdobia, môže byť v celom rozsahu započítaná na daň z príjmov právnických osôb.

16.      Podľa § 36 ods. 4 druhej vety EStG „ak po vyúčtovaní zostane preplatok v prospech zdaniteľnej osoby, tento sa vyplatí zdaniteľnej osobe po doručení daňového výmeru“.

17.      Podľa informácií uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nemecká právna úprava rozlišuje na účely daňového režimu zisky z vlastných zdrojov (účtovné výnosy z kapitálových investícií) a zisky z tzv. „krycej skupiny“(8) (mimoúčtovné výnosy z kapitálových investícií).

18.      Na jednej strane, pokiaľ ide o účtovné výnosy z kapitálových investícií, ak je finančný zisk vyšší ako technická úroková sadzba, ktorá sa berie do úvahy pri výpočte príspevkov poistencov do dôchodkového fondu, tento zisk sa pripíše priamo v prospech rôznych zmlúv dôchodkového fondu. Tento zisk zvyšuje nielen stranu aktív daňovej súvahy dôchodkového fondu, ale aj hodnotu položiek na strane pasív uvedenej súvahy a predovšetkým matematické rezervy.(9) V tomto prípade sa zisk z prijatých dividend v plnej výške neutralizuje a nepremietne sa do zdaniteľného zisku.

19.      Na druhej strane, pokiaľ ide mimoúčtovné výnosy z kapitálových investícií, ak je finančný zisk vyšší ako technická úroková sadzba, ktorá sa berie do úvahy pri výpočte príspevkov poistencov do dôchodkového fondu, tento zisk sa minimálne vo výške 90 % pripíše v prospech zmlúv poistencov. Táto časť vo výške 90 % zisku má za následok zvýšenie hodnoty aktív zapísaných v daňovej súvahe a zároveň hodnoty položiek na strane pasív daňovej súvahy, a najmä zvýšenie hodnoty matematických rezerv v tejto súvahe. Táto časť zisku z prijatých dividend sa v plnej výške neutralizuje a nepremietne sa do zdaniteľného zisku. Naopak zostávajúca časť vo výške najviac 10 % zisku sa nepripíše v prospech rôznych zmlúv dôchodkového fondu a príslušné zvýšenie aktív nesprevádza zodpovedajúce zvýšenie na strane pasív súvahy. Tento zisk sa teda premietne do zisku, ktorý sa musí zohľadniť na daňové účely.

2.      Daňový režim zahraničných dôchodkových fondov

20.      Podľa § 2 bodu 1 KStG má zahraničný dôchodkový fond, ktorého miesto vedenia ani sídlo sa nenachádzajú v Nemecku, pokiaľ ide o jeho príjmy dosiahnuté v tuzemsku, obmedzenú daňovú povinnosť z príjmov právnických osôb.

21.      Z ustanovenia § 8 ods. 1 KStG v spojení s ustanoveniami § 49 ods. 1 bodu 5a EStG a § 20 ods. 1 bodu 1 EStG vyplýva, že dividendy prijaté zahraničným dôchodkovým fondom sú príjmami z kapitálového majetku, ktoré podliehajú obmedzenej daňovej povinnosti. Tieto prijaté dividendy podliehajú v celom rozsahu dani podľa § 8b ods. 8 piatej vety KStG.

22.      V prípade dôchodkového fondu s obmedzenou daňovou povinnosťou sa daň vyberá vo forme zrážkovej dane a osoba povinná platiť daň z dividend vykoná zrážku dane z príjmov z kapitálového majetku, ktorá je podľa ustanovení § 43 ods. 1 bodu 1 a § 43a ods. 1 bodu 1 EStG v zásade vo výške 25 % hrubých dividend.

23.      Podľa § 50d ods. 1 tretej vety EStG, ak je v rámci daňového dohovoru zdanenie dividend obmedzené na 15 % a dôchodkový fond podá žiadosť o vrátenie na Bundeszentralamt für Steuern (Ústredný spolkový daňový úrad, Nemecko), rozdiel medzi zrazenou daňou z príjmov z kapitálového majetku a sadzbou dane schválenou podľa dotknutého daňového dohovoru sa vráti tomuto fondu.

24.      V súlade s § 32 ods. 1 bodom 2 KStG, pokiaľ má osoba poberajúca príjmy v Nemecku obmedzenú daňovú povinnosť, daň z príjmov z kapitálového majetku vo výške 15 % je konečná.

25.      Podľa vnútroštátneho súdu je z tohto dôvodu možnosť uplatnenia zápočtu dane z príjmov z kapitálového majetku na daň z príjmov právnických osôb vylúčená v prípade zahraničných dôchodkových fondov, ktoré si zo základu svojich zdaniteľných príjmov nemôžu odpočítať ani prípadné prevádzkové výdavky. Podmienky na vrátenie dane z príjmov z kapitálového majetku spoločnostiam s obmedzenou daňovou povinnosťou upravené v § 32 ods. 5 KStG nie sú splnené.

C.      Dvojstranná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Spolkovou republikou Nemecko a Kanadou

26.      Zmluva medzi Spolkovou republikou Nemecko a Kanadou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmov a niektorých iných daní, uzavretá 19. apríla 2001 v Berlíne (ďalej len „dvojstranná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“)(10), vo svojom článku 10 ods. 2 písm. b) stanovuje, že štát, z ktorého dividendy pochádzajú, môže vykonať zrážku 15 % ich hrubej sumy.

27.      Podľa článku 23 ods. 1 písm. a) dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Kanada ako štát rezidenta zamedzuje dvojité zdanenie dividend prostredníctvom mechanizmu započítania.

II.    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

28.      Predmetom činnosti CPP je správa kapitálu na účely zabezpečenia vyplácania dôchodkov pre bývalých úradníkov provincie Britská Kolumbia. Na tento účel vytvára vo svojich súvahách rezervy zodpovedajúce záväzkom na dôchodkové zabezpečenie. CPP vlastní prostredníctvom správcovskej spoločnosti akcie v nemeckých akciových spoločnostiach. CPP a táto správcovská spoločnosť uzavreli trustovú zmluvu, na základe ktorej je správcovská spoločnosť v otázkach investičných rozhodnutí viazaná príkazmi a pokynmi CPP. CPP je v Kanade oslobodený od akéhokoľvek zdanenia zisku.

29.      CPP vlastnil akcie rôznych nemeckých akciových spoločností s podielom menším ako 1 %. Počas rokov 2007 až 2010 mu boli z týchto podielov vyplatené dividendy podľa podmienok opísaných v bodoch 17 až 19 vyššie. V súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) bilaterálnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia boli tieto dividendy zdanené na účely dane z príjmov z kapitálového majetku zrážkovou daňou so sadzbou 15 %, ktorej celková výška bola 156 280,10 eura.

30.      Dňa 23. decembra 2011 CPP podal žiadosť na Daňový úrad Mníchov o vydanie rozhodnutia o oslobodení od dane z príjmov z kapitálového majetku a o vrátenie tejto čiastky 156 280,10 eura zvýšenej o úroky, a to z dôvodu jeho znevýhodnenia v porovnaní s nemeckými dôchodkovými fondmi vzhľadom na skutočnosť, že daň z príjmov z kapitálového majetku vyberaná z dividend sa týmto fondom v celom rozsahu vracia. Rozhodnutím z 26. mája 2014 nemecká daňová správa zamietla túto žiadosť.

31.      Keďže sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola tiež zamietnutá, CPP sa obrátil na vnútroštátny súd, Finanzgericht München (Finančný súd Mníchov).

32.      Tento súd na úvod uvádza, že CPP je porovnateľný s nemeckým dôchodkovým fondom v zmysle § 236 VAG 2015, na čom sa účastníci konania zhodujú. Okrem toho účastníci konania vo veci samej sa zhodujú aj na tom, že podiely v nemeckých akciových spoločnostiach a príjmy plynúce z týchto podielov sa musia viazať nie na správcovskú spoločnosť, ale na CPP, ktorý je ich skutočným príjemcom.

33.      Po prvé vnútroštátny súd vysvetľuje, že pokiaľ ide o dôchodkový fond rezidenta, daň z príjmov právnických osôb, ktorému tento fond podlieha, vychádza zo zisku vykázaného v súvahe tohto fondu. Tento zisk závisí najmä od prijatia dividend a tvorby rezerv, keďže dôchodkový fond rezident je oprávnený odpočítať si rezervy na vyplácanie dôchodkov zo zdaniteľného zisku. Prijatie dividend tak nemusí mať nutne za následok zvýšenie splatnej dane z príjmov právnických osôb, ale len relatívne mierne zvýšenie tejto dane.

34.      Naopak, pokiaľ ide o dôchodkový fond nerezidenta, vnútroštátny súd uvádza, že ak tento fond poberá dividendy, má obmedzenú daňovú povinnosť k nemeckej dani z príjmov právnických osôb. V súlade s ustanoveniami § 43 ods. 1 bodu 1 a § 43a ods. 1 bodu 1 EStG sa táto daň vyberá formou zrážky a spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, je povinná vykonať zrážku dane z príjmov z kapitálového majetku, ktorá je v zásade vo výške 25 % hrubých dividend. Podľa článku 10 ods. 2 písm. b) dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je zdanenie dividend obmedzené na 15 %. Ústredný spolkový daňový úrad na požiadanie vráti výsledný rozdiel medzi zrazenou daňou z príjmov z kapitálového majetku a touto sadzbou vo výške 15 %.

35.      Za týchto okolností sa vnútroštátny súd pýta, či rozdielne daňové zaobchádzanie s dôchodkovými fondmi nerezidentmi, ktoré poberajú dividendy podliehajúce konečnej zrážkovej dani, a dôchodkovými fondmi rezidentmi, ktorých prijaté dividendy sa síce tiež zdaňujú touto zrážkovou daňou, ale môžu si započítať túto daň na daň z príjmov právnických osôb, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.

36.      Pre prípad, že by Súdny dvor rozhodol, že uvedené rozdielne daňové zaobchádzanie predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, vnútroštátny súd sa pýta na prípadné odôvodnenie takéhoto obmedzenia.

37.      Po druhé vnútroštátny súd sa pýta na uplatniteľnosť klauzuly standstill, ktorá je upravená v článku 64 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti po prvé zdôrazňuje, že § 32 ods. 1 bod 2 KStG, podľa ktorého daň z príjmov z kapitálového majetku vo výške 15 % je vo vzťahu k poberateľovi príjmov s obmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku konečná a z ktorého vyplýva rozdielne zaobchádzanie s penzijnými fondmi rezidentmi a penzijnými fondmi nerezidentmi, existoval už k 31. decembru 1993 vo forme ustanovenia § 50 ods. 1 bodu 2 KStG z roku 1991, ktorého znenie a fungovanie bolo rovnaké. Po druhé je irelevantné, že sadzba dane z príjmov z kapitálového majetku vo výške 25 %, ktorá existovala už k 31. decembru 1993 podľa ustanovenia § 43 ods. 1 bodu 1 v spojení s ustanovením § 43a ods. 1 bodu 1 EStG, bola 1. januára 2001 znížená na 20 % a následne 1. januára 2009 opäť zvýšená na 25 %. Legislatívnou zmenou z 1. januára 2009 sa rôzne sadzby dane predtým uplatniteľné na príjmy z kapitálového majetku, konkrétne vo výške 20 %, 25 % a 30 %, nahradili jednotnou sadzbou vo výške 25 % bez toho, aby došlo k zmene zásady normy upravujúcej daň z príjmov z kapitálového majetku. Po tretie vzniká otázka, či je vecné kritérium týkajúce sa poskytovania finančných služieb splnené. V tejto súvislosti je potrebné určiť, či v prípade, o aký ide vo veci samej, existuje príčinná súvislosť medzi poskytovaním finančných služieb a pohybom kapitálu v zmysle rozsudku Wagner‑Raith(11).

38.      Za týchto okolností Finanzgericht München (Finančný súd Mníchov, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Bráni voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 65 ZFEÚ právnej úprave členského štátu, na základe ktorej sa na inštitúciu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nerezidenta, ktorá je svojou podstatnou štruktúrou porovnateľná s nemeckým dôchodkovým fondom, nevzťahuje nijaké oslobodenie od dane z príjmov z kapitálového majetku z prijatých dividend, zatiaľ čo analogické vyplatenie dividend tuzemským dôchodkovým fondom nevedie k nijakému alebo len k relatívne miernemu zvýšeniu splatnej dane z príjmov právnických osôb, pretože majú možnosť znížiť v rámci konania o vyrubení dane svoj zdaniteľný zisk odpočítaním rezerv na záväzky na dôchodkové zabezpečenie a neutralizovať zaplatenú daň z príjmov z kapitálového majetku započítaním alebo prípadne vrátením, ak je suma dane z príjmov právnických osôb, ktorú treba zaplatiť, nižšia ako výška daňového zápočtu?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je obmedzenie voľného pohybu kapitálu vyplývajúce z § 32 ods. 1 bodu 2 [KStG] podľa článku 63 ZFEÚ v spojení s článkom 64 ods. 1 ZFEÚ prípustné voči tretím krajinám, pretože súvisí s poskytovaním finančných služieb?“

III. Konanie pred Súdnym dvorom

39.      Písomné pripomienky predložili CPP, Daňový úrad Mníchov, nemecká vláda a Európska komisia. S výnimkou Daňového úradu Mníchov boli všetci títo účastníci konania vypočutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. marca 2019.

IV.    Analýza

40.      V prvom rade niet pochýb, že základnou slobodou, ktorá sa uplatňuje na tento spor, je voľný pohyb kapitálu. Súd dvor jednak nedávno pripomenul, že pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ tvoria predovšetkým priame investície vo forme účasti v podniku prostredníctvom vlastníctva akcií, ktoré dávajú možnosť efektívne sa zúčastňovať na jeho riadení a kontrole (tzv. „priame“ investície), ako aj nadobúdanie cenných papierov na kapitálovom trhu s jediným úmyslom uskutočniť finančné investície bez úmyslu ovplyvniť riadenie a kontrolu podniku (tzv. „portfóliové“ investície).(12) Podľa ustálenej judikatúry tiež platí, že vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá sa má uplatňovať len na podiely nadobudnuté so zámerom uskutočniť finančné investície bez úmyslu ovplyvňovať riadenie a kontrolu podniku, treba preskúmať výlučne s ohľadom na voľný pohyb kapitálu.(13),(14) V prejednávanej veci je nesporné, že ide o finančné investície bez úmyslu ovplyvňovať riadenie a kontrolu podniku, keďže kanadský dôchodkový fond má v rôznych nemeckých akciových spoločnostiach podiely vo výške menej než 1 %. V situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, sa tak uplatňujú ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu kapitálu, najmä ustanovenia článkov 63 až 65 ZFEÚ.

41.      Po druhé sa domnievam, že otázku týkajúcu sa uplatniteľnosti klauzuly standstill upravenej v článku 64 ods. 1 ZFEÚ treba analyzovať až po otázke, či dotknutá právna úprava predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ. Znenie článku 64 ods. 1 ZFEÚ totiž odkazuje na „obmedzenia“, čo znamená, že na uplatnenie tohto ustanovenia je nevyhnutné hneď na úvod kvalifikovať vnútroštátnu právnu úpravu a určiť, či režim stanovený touto právnou úpravou predstavuje obmedzenie.(15) Navrhujem teda odpovedať na prejudiciálne otázky v poradí, v akom boli položené.

A.      O prvej prejudiciálnej otázke

42.      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 63 a 65 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá ukladá zrážkovú daň z dividend, ktoré spoločnosť rezident vypláca dôchodkovým fondom rezidentom a nerezidentom, pričom zavádza mechanizmus úplného započítania na daň z príjmov právnických osôb iba v prípade fondov rezidentov, zatiaľ čo v prípade dôchodkových fondov nerezidentov táto zrážková daň vo výške 25 % predstavuje z 3/5 (15 %) konečnú daň, keďže 2/5 tejto zrážky (10 %) môžu byť na požiadanie vrátené.

43.      S cieľom odpovedať na túto otázku navrhujem analyzovať v prvom rade existenciu obmedzenia voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ a prípadne v druhom rade prípustnosť takéhoto obmedzenia.

1.      existencii obmedzenia voľného pohybu kapitálu

44.      Podľa ustálenej judikatúry obmedzeniami voľného pohybu kapitálu sú všetky vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradiť nerezidentov od investovania v členskom štáte alebo odradiť rezidentov uvedeného členského štátu od investovania v iných štátoch.(16) Konkrétne, nevýhodné zaobchádzanie s dividendami vyplatenými dôchodkovým fondom nerezidentom v porovnaní so zaobchádzaním, ktoré je vyhradené pre dividendy vyplatené dôchodkovým fondom rezidentom, zo strany členského štátu môže odrádzať spoločnosti usadené v inom členskom štáte od investovania v uvedenom členskom štáte, a preto predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ZFEÚ.(17)

45.      V prejednávanom prípade vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje daňové zaobchádzanie v dvoch etapách. V prvej etape sa tak dividendy vyplatené dôchodkovému fondu rezidentovi, ako aj dividendy vyplatené dôchodkovému fondu nerezidentovi zdania zrážkovou daňou. Pokiaľ ide o dividendy vyplatené dôchodkovým fondom nerezidentom, na tento účel sa podľa informácií uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu zrážková daň vyberie s konečnou platnosťou vo výške 3/5 (15 %) podľa § 32 ods. 1 bodu 2 KStG, zatiaľ čo 2/5 (10 %) tejto zrážkovej dane sa vrátia za podmienok opísaných v bode 23 vyššie. V prejednávanej veci tak boli predmetné dividendy zdanené zrážkovou daňou so sadzbou 15 %. Naopak, pokiaľ ide o zrážkovú daň uplatňovanú na dividendy vyplatené dôchodkovému fondu rezidentovi, z vysvetlenia poskytnutého vnútroštátnym súdom vyplýva, že sadzba tejto dane je 25 %.

46.      V druhej etape dôchodkové fondy podliehajú z hľadiska dividend, ktoré im boli vyplatené, dvom rôznym daňovým režimom. Daň z príjmov z kapitálového majetku, ktorá je vyrubená na dividendy prijaté dôchodkovými fondmi nerezidentmi, totiž nadobúda konečnú platnosť. Naopak, pokiaľ ide o dividendy vyplatené dôchodkovým fondom rezidentom, tieto vstupujú do účtovnej súvahy dôchodkového fondu, ktorá bude slúžiť ako východisko pre stanovenie zdaniteľného zisku, na ktorý sa uplatní daň z príjmov právnických osôb so sadzbou 15 %.(18) Ak vznikne takýto daňový záväzok, daň z príjmov z kapitálového majetku sa môže v celom rozsahu započítať na splatnú sumu dane. Vnútroštátny súd totiž uvádza, že podľa § 31 KStG v spojení s § 36 ods. 2 bodom 2 EStG „daň z príjmov z kapitálového majetku, ktorá bola zrazená z dividend vyplatených dôchodkovému fondu, je v celom rozsahu započítateľná na splatnú daň z príjmov právnických osôb“(19) a podľa § 36 ods. 4 druhej vety EStG „ak je suma dane z príjmov z kapitálového majetku vyššia ako stanovená suma dane z príjmov právnických osôb, vráti sa vnútroštátnemu dôchodkovému fondu“(20).

47.      Ako vysvetľuje vnútroštátny súd, nemecký dôchodkový fond má možnosť jednak znížiť svoj zdaniteľný zisk na účely dane z príjmov právnických osôb zohľadnením rezerv na záväzky na dôchodkové zabezpečenie a jednak započítať vybranú daň z príjmov z kapitálového majetku na daň z príjmov právnických osôb. Preto sa domnievam, že údajné obmedzenie voľného pohybu kapitálu v tejto veci môže vyplývať z týchto dvoch rozdielnych mechanizmov zdanenia stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave. Toto obmedzenie môže totiž jednak prameniť zo skutočnosti, že zdaniteľný zisk na účely dane z príjmov právnických osôb čiastočne závisí od rezerv vytvorených dôchodkovým fondom, ktoré znižujú jeho zdaniteľný zisk. Toto obmedzenie môže tiež vyplývať zo skutočnosti, že dôchodkový fond rezident si môže na daň z príjmov právnických osôb započítať zaplatenú daň z príjmov z kapitálového majetku a získať späť jej preplatok. Navrhujem preskúmať tieto mechanizmy s cieľom určiť, ktorý z nich, alebo či dokonca oba, sú základom údajného obmedzenia.

48.      Pokiaľ ide o rezervy vytvorené dôchodkovým fondom, vnútroštátny súd vysvetľuje, že matematické rezervy predstavujú špecifickú formu rezerv na podmienené záväzky, predvídajúce dávky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré budú dôchodkové fondy musieť poskytnúť svojim poistencom v budúcnosti. Vnútroštátny súd uvádza, že zdaniteľný zisk, z ktorého sa určuje výška dane z príjmov právnických osôb, môže byť v dôsledku rezerv, ktoré dôchodkový fond vytvára a ktoré sa uvádzajú na strane pasív účtovnej súvahy, a konkrétnejšie matematických rezerv vytvorených na záväzky na dôchodkové zabezpečenie „relatívne nízky“.

49.      Podľa vysvetlenia uvedeného v návrhu na začatie prejudiciálneho konania tak vyplatenie dividend vo všeobecnosti nemá za následok zvýšenie zdaniteľného zisku stanoveného na základe účtovnej súvahy, keďže strana pasív tejto súvahy a predovšetkým matematické rezervy v nej uvedené sa zvyšujú rovnako ako strana aktív.(21) Zdaniteľný zisk sa zvýši v prípade, keď sa zisk nepripíše v prospech zmlúv poistencov, pričom v tom prípade tento zisk vedie k zvýšeniu aktív dôchodkového fondu, avšak bez zodpovedajúceho zvýšenia pasív tohto fondu. Ide o prípad 10 % zisku, ktoré sa nepripisujú v prospech zmlúv poistencov, opísaný v bode 19 vyššie. V tomto prípade sa táto zvyšná časť vo výške 10 % zisku nevracia poistencom, takže matematické rezervy sa nenavyšujú. Táto zvyšná časť zisku, ktorá sa nepripíše v prospech zmlúv poistencov, teda nezvýši ani výšku dôchodkových dávok, ktorá sa bude vyplácať poistencovi pri splatnosti (t. j. po odchode do dôchodku).

50.      Z toho vyplýva, že dividendy prijaté dôchodkovým fondom rezidentom sa s výnimkou zvyšnej časti 10 % zisku pripisujú v prospech uvedených zmlúv, takže zdaniteľný zisk súvisiaci s daňou z príjmov právnických osôb sa nezvýši alebo sa zvýši iba mierne.

51.      Na účely odpovede na otázku, v akom rozsahu môže zvýšenie rezerv ovplyvniť skutočné daňové zaťaženie spojené s vyplatenými dividendami, hneď na úvod poznamenávam, že Súdny dvor skúmal vo veciach, ktoré sa týkali dividend „vyplácaných do zahraničia“ a zrážkovej dane, zaobchádzanie s dividendami a nie so zdaniteľným ziskom.(22)

52.      Pokiaľ ide o toto zaobchádzanie, je potrebné určiť skutočné daňové zaťaženie spojené s dividendami, ak boli kumulatívne zdanené zrážkovou daňou z príjmov z kapitálového majetku so sadzbou vo výške 25 % a daňou z príjmov právnických osôb so sadzbou vo výške 15 %. Judikatúra Súdneho dvora podľa môjho názoru podporuje prístup k určeniu obmedzenia voľného pohybu kapitálu preskúmaním skutočného daňového zaťaženia. Predovšetkým Súdny dvor už totiž vo viacerých veciach týkajúcich sa zdanenia dividend ponechal na vnútroštátnom súde, aby stanovil, či daňovníci nerezidenti v konečnom dôsledku znášajú v štáte, ktorý vykonal zrážku dane, väčšie skutočné daňové zaťaženie, než je daňové zaťaženie, ktoré pri rovnakých dividendách znášajú daňovníci rezidenti.(23) Ďalej Súdny dvor v rozsudku Hirvonen(24) v podstate rozhodol, že zdanenie hrubých príjmov osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou je zlučiteľné s právom Únie, ak toto zdanenie nie je v konečnom dôsledku vyššie ako zdanenie čistých príjmov sadzbou uplatniteľnou na osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou.(25) Napokon Súdny dvor v nedávnom rozsudku Sofina rozhodol, že je potrebné „zohľadniť hospodársky rok, v ktorom boli vyplatené, na porovnanie daňového zaťaženia týchto dividend a dividend vyplatených spoločnosti rezidentovi“(26).

53.      V prejednávanej veci konštatujem, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje nijaký číselný údaj, ktorý by umožnil stanoviť skutočné daňové zaťaženie spojené s dividendami, ak boli kumulatívne zdanené daňou z príjmov z kapitálového majetku a daňou z príjmov právnických osôb.

54.      V tomto kontexte som sa pokúsil stanoviť toto zaťaženie na základe informácií uvedených v spise. Na základe mojich výpočtov sa zdá, že skutočné daňové zaťaženie spojené s dividendami prijatými dôchodkovým fondom rezidentom je najviac 11,25 % hrubých dividend.(27) Bez ohľadu na hodnotu rezerv tak táto skutočná sadzba bude vždy nižšia ako sadzba 15 %, ktorá sa uplatňuje na dividendy prijaté dôchodkovým fondom nerezidentom. To znamená, že skutočné daňové zaťaženie dividend vyplácaných dôchodkovým fondom rezidentom a nerezidentom bude vždy nerovnomerné.(28) V dôsledku toho sa domnievam, že za okolností tohto konania vo veci samej je výška rezerv irelevantná na účely stanovenia obmedzenia voľného pohybu kapitálu.

55.      Inými slovami myslím si, že možnosť znížiť si zdaniteľný zisk prostredníctvom rezerv bezpochyby umožňuje znížiť splatnú sumu dane z príjmov právnických osôb. Toto zníženie však zrejme nie je základom obmedzenia voľného pohybu kapitálu, ktoré existuje nezávisle od výšky rezerv vytvorených dôchodkovým fondom rezidentom. Takéto overenie však prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc určiť skutočné daňové zaťaženie dividend vyplatených dôchodkovému fondu rezidentovi a dôchodkovému fondu nerezidentovi.

56.      Okrem toho si kladiem otázku, či tento prístup nie je podporený tvrdením CPP, ktorý uvádza, že cieľom zníženia zdaniteľného zisku je zamedzenie dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend. Podľa CPP totiž zákonodarca prijal § 8 ods. 8 KStG s cieľom neutralizovať a prakticky oslobodiť dividendy zohľadnením technických rezerv na daňovej úrovni. Treba však zdôrazniť, že „neutralizácia“ alebo „oslobodenie“ dividend vyplatených dôchodkovému fondu sa týka iba zdanenia daňou z príjmov právnických osôb. Tento mechanizmus tak zrejme nemá vplyv na daň, ktorá už bola zaplatená na účely dane z príjmov z kapitálového majetku a ktorá sa v celom rozsahu započítava.(29)

57.      V tejto súvislosti sa domnievam, že táto vec sa líši od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Fínsko(30), na ktorý poukazuje vnútroštátny súd. V uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sú dividendy prijaté dôchodkovými fondmi rezidentmi v praxi oslobodené alebo kvázi oslobodené od dane z príjmov prostredníctvom účinku výslovných ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré stanovujú odpočítateľnosť rezerv, zatiaľ čo dividendy prijaté dôchodkovými fondmi nerezidentmi podliehajú sadzbe dane vo výške 19,5 % podľa vnútroštátnej právnej úpravy alebo vo výške 15 % alebo menej podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Fínskou republikou,(31) predstavuje obmedzenie podľa článku 63 ZFEÚ. Vo veci samej však zrážkovej dani na účely dane z príjmov z kapitálového majetku podliehajú dividendy vyplatené dôchodkovým fondom tak rezidentom, ako aj nerezidentom. Tvorba rezerv nemá vplyv na samotnú existenciu a výšku tejto zrážkovej dane. Ak sa totiž zdaniteľný zisk zníži a splatná daň z dividend vyplatených dôchodkovému fondu rezidentovi je kvázi oslobodená, rezervy sa dotknú len zdanenia zisku dôchodkového fondu na účely dane z príjmov právnických osôb, nie však dane z príjmov z kapitálového majetku, ktorá môže byť v celom rozsahu vrátená.

58.      Navrhujem preto, aby Súdny dvor dospel k záveru, že v prejednávanej veci je základom údajného obmedzenia druhý mechanizmus, teda úplné započítanie dane z príjmov z kapitálového majetku na daň z príjmov právnických osôb a prípadné vrátenie preplatku po vyúčtovaní, čo predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.

59.      Ako som už uviedol, domnievam sa, že vnútroštátnemu súdu prislúcha stanoviť, či a v akom rozsahu je skutočné daňové zaťaženie nižšie ako skutočné daňové zaťaženie dividend vyplatených dôchodkovému fondu nerezidentovi, na ktorý sa v súlade s bilaterálnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje zrážková daň so sadzbou vo výške 15 %.

60.      Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že dividendy prijaté dôchodkovým fondom rezidentom sú prostredníctvom ich úplného započítania kvázi oslobodené od dane z príjmov z kapitálového majetku, preukáže sa tým zrejme väčšie skutočné daňové zaťaženie dividend vyplatených dôchodkovému fondu nerezidentovi. Z toho vyplýva, že s týmito dividendami sa zaobchádza výhodnejšie než s dividendami vyplatenými dôchodkovému fondu nerezidentovi. Takéto rozdielne daňové zaobchádzanie s dôchodkovými fondmi v závislosti od miesta ich sídla môže odrádzať dôchodkové fondy nerezidentov od investícií do spoločností so sídlom v Nemecku. V takom prípade totiž dôchodkové fondy nerezidenti nemajú možnosť vrátania dane vybranej formou zrážkovej dane, čo teda predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ods. 1 ZFEÚ.

2.      prípustnosti obmedzenia

61.      Podľa znenia článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ „ustanovenia článku 63 [ZFEÚ] [sa uplatňujú] bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov… uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál“.

62.      Toto ustanovenie, ktoré predstavuje výnimku zo základnej zásady voľného pohybu kapitálu, sa musí vykladať striktne. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať v tom zmysle, že akákoľvek daňová právna úprava rozlišujúca medzi daňovníkmi v závislosti od miesta, kde majú bydlisko, alebo od členského štátu, v ktorom investujú svoj kapitál, je automaticky zlučiteľná so Zmluvou o FEÚ. Samotná výnimka upravená v článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ je totiž obmedzená odsekom 3 toho istého článku, ktorý stanovuje, že vnútroštátne ustanovenia uvedené v odseku 1 „nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 63 [TFUE]“(32).

63.      Treba teda rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ prípustné, a diskrimináciou, ktorú článok 65 ods. 3 ZFEÚ zakazuje.(33) Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že na to, aby sa mohla vnútroštátna daňová právna úprava, o akú ide v spore vo veci samej, považovať za zlučiteľnú s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu, je potrebné, aby sa rozdiel v zaobchádzaní týkal situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo aby bol odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.(34)

a)      porovnateľnosti situácií dotknutých vo veci samej

64.      Podľa ustálenej judikatúry sa porovnateľný charakter cezhraničnej situácie s vnútroštátnou situáciou musí skúmať s prihliadnutím na cieľ, ktorý sledujú predmetné vnútroštátne ustanovenia, ako aj s prihliadnutím na predmet a obsah týchto vnútroštátnych ustanovení.(35) Okrem toho na účely posúdenia, či je rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z takejto právnej úpravy odrazom objektívne rozdielnych situácií, treba vziať do úvahy iba relevantné rozlišovacie kritériá stanovené dotknutou právnou úpravou.(36)

65.      Konštatujem však, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijaké vysvetlenie týkajúce sa cieľa právnej úpravy dotknutej vo veci samej. Za týchto okolností navrhujem preskúmať tvrdenia predložené účastníkmi tohto prejudiciálneho konania. Vzhľadom na tieto tvrdenia sa táto analýza porovnateľnosti situácií dôchodkových fondov rezidentov a nerezidentov bude týkať troch aspektov, a to cieľa nemeckej právnej úpravy, pokiaľ ide o záväzky voči poistencom (1), údajného uplatnenia odlišných techník zdanenia na uvedené dve kategórie dôchodkových fondov (2) a zohľadnenia nákladov priamo súvisiacich s prijatím dividend (3).

1)      Záväzky voči poistencom

66.      CPP zdôrazňuje, že všetky dôchodkové fondy, rezidenti aj nerezidenti, sú povinné investovať poistné na kapitálovom trhu s cieľom získať dividendy, ktoré slúžia dôchodkovým fondom na plnenie ich záväzkov voči poistencom. Z toho dôvodu ich Nemecko v prípade, ak vyplatené dividendy slúžia na plnenie záväzkov voči poistencom, oslobodzuje od dane. Hoci vnútroštátna právna úprava uplatniteľná na dôchodkové fondy rezidentov zohľadňuje skutočnosť, že prijaté dividendy v konečnom dôsledku pripadnú poistencom, a preto na úrovni dôchodkových fondov oslobodzuje dividendy od dane, táto právna úprava neprihliada na skutočnosť, že dôchodkové fondy v tretích krajinách podliehajú v zásade rovnakej povinnosti.

67.      Komisia sa domnieva, že cieľom oslobodenia nemeckých dôchodkových fondov od dane z príjmov z kapitálového majetku, ktorá sa vzťahuje na dividendy vyplatené týmto fondom, je umožniť im vytvoriť dostatočný kapitál na pokrytie výplaty budúcich dôchodkov. Vyplatené dividendy sú tak oslobodené od dane z príjmov z kapitálového majetku, pokiaľ sa používajú na účely technických rezerv. Naopak dôchodkový fond nerezident musí aj za predpokladu, že sa mu podarí preukázať, že používa prijaté dividendy na tvorbu rezerv, v Nemecku s konečnou platnosťou zaplatiť daň z príjmov z kapitálového majetku vo výške, v akej je stanovená predmetnou bilaterálnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.

68.      V tejto súvislosti podľa môjho názoru s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že nemecká právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorej účinkom je kvázi oslobodenie od dane z dividend vyplatených dôchodkovému fondu rezidentovi, zodpovedá cieľu zabezpečenia poisťovacej činnosti dôchodkových fondov prostredníctvom tvorby dostatočného kapitálu na pokrytie záväzkov na dôchodkové zabezpečenie v budúcnosti. Naopak, pokiaľ ide o dividendy vyplatené dôchodkovému fondu nerezidentovi, hoci sú použité na splnenie toho istého cieľa, daň z príjmov z kapitálového majetku je konečnou daňou bez možnosti takéhoto kvázi oslobodenia(37). Z tohto hľadiska si myslím, že dôchodkové fondy rezidenti a dôchodkové fondy nerezidenti sledujú spoločné ciele, a teda sa treba domnievať, že sa nachádzajú v porovnateľných situáciách.

69.      Okrem toho v prípade, že vnútroštátny súd sa domnieva, že cieľom vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej je zabezpečiť rovnaké skutočné daňové zaťaženie dôchodkových fondov rezidentov a dôchodkových fondov nerezidentov investujúcich do spoločností so sídlom v Nemecku, najmä vzhľadom na skutočnosť, že na dividendy vyplatené dôchodkovému fondu rezidentovi sa vzťahujú dve kumulatívne dane (daň z príjmov z kapitálového majetku a daň z príjmov právnických osôb), zatiaľ čo dividendy prijaté dôchodkovým fondom nerezidentom sa zdaňujú iba daňou z príjmov z kapitálového majetku, z ustálenej judikatúry vyplýva, že len čo členský štát jednostranne alebo prostredníctvom zmluvy stanoví, že dani z príjmov podliehajú nielen spoločnosti rezidenti, ale aj spoločnosti nerezidenti, v prípade príjmov, ktoré im vyplatí spoločnosť rezident, sa situácia uvedených spoločností nerezidentov začne podobať situácii spoločností rezidentov.(38)

70.      Riziko reťazovitého alebo dvojitého hospodárskeho zdanenia totiž spôsobuje samotný výkon daňovej právomoci týmto štátom, a to nezávisle od akéhokoľvek zdanenia v inom členskom štáte. Aby v takomto prípade spoločnosti, ktoré sú príjemcami dividend a nerezidentmi, neboli vystavené obmedzeniu voľného pohybu kapitálu, ktoré článok 63 ZFEÚ v zásade zakazuje, musí štát sídla spoločnosti rozdeľujúcej dividendy dbať na to, aby podľa mechanizmu upraveného v jeho vnútroštátnom práve s cieľom predchádzať reťazovitému alebo dvojitému hospodárskemu zdaneniu alebo ho zmierniť, podliehali spoločnosti nerezidenti rovnakému zaobchádzaniu ako spoločnosti rezidenti.(39)

71.      Keďže v prejednávanej veci sa Nemecko rozhodlo uplatňovať svoju daňovú právomoc na príjmy dosiahnuté dôchodkovými fondmi nerezidentmi, tieto fondy sa z tohto dôvodu nachádzajú v porovnateľnej situácii ako dôchodkové fondy rezidenti v Nemecku, pokiaľ ide o riziko dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend vyplatených spoločnosťami, ktoré sú v Nemecku rezidentmi.(40)

2)      Údajné uplatnenie odlišných techník zdanenia

72.      Nemecká vláda tvrdí, že dôchodkové fondy rezidenti a dôchodkové fondy nerezidenti sa nenachádzajú v objektívne porovnateľných situáciách, lebo na tieto dve kategórie dôchodkových fondov sa uplatňujú odlišné techniky zdanenia v zmysle rozsudku Truck Center(41).

73.      V tejto súvislosti poznamenávam, že z bodov 41 a 46 tohto rozsudku vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie pozostávajúce v uplatnení odlišných techník alebo spôsobov zdanenia podľa miesta sídla spoločnosti, ktorá poberá predmetné dividendy, sa týka situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné.

74.      V prejednávanej veci navrhujem, aby Súdny dvor neuplatnil judikatúru vychádzajúcu z uvedeného rozsudku Truck Center z nasledujúcich dôvodov. Po prvé členské štáty sa na tento rozsudok často odvolávajú, keď obhajujú vnútroštátne právne úpravy, ktorých účinkom je rozdielne zaobchádzanie so situáciami daňovníkov rezidentov a daňovníkov nerezidentov.(42) Tento rozsudok bol však, pokiaľ viem, potvrdený iba jediný raz.(43) Súdny dvor nedávno znova obmedzil dosah tejto judikatúry, keď spresnil, že táto judikatúra sa týka iba podmienok výberu dane, ktoré sa líšia v závislosti od sídla príjemcu dividend vnútroštátneho pôvodu.(44)

75.      Po druhé pripomínam, že táto judikatúra je ostro kritizovaná právnou náukou(45) a môže iba spôsobovať ťažkosti pri uplatňovaní.(46)

76.      V tejto súvislosti sa domnievam, že kritérium týkajúce sa uplatnenia odlišných techník zdanenia na účely stanovenia porovnateľnosti situácií daňovníka rezidenta a daňovníka nerezidenta je založené na tautologickom odôvodnení. Rezidenti a nerezidenti totiž spravidla podliehajú odlišným technikám zdanenia. Tento rozsudok iba potvrdzuje rozdielnosť uvedených situácií, keďže aj daňovníci rezidenti a nerezidenti sú rozdielni(47).  V konaní vo veci samej tak dôchodkové fondy rezidenti majú „neobmedzenú daňovú povinnosť“(48), zatiaľ čo príjmy zahraničných dôchodkových fondov podliehajú iba „obmedzenej“ daňovej povinnosti vzťahujúcej sa len na príjmy s pôvodom v Nemecku(49). Odlišné techniky zdanenia podľa môjho názoru len odzrkadľujú tento rozdiel. To však neznamená, že na dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu sa automaticky nevzťahuje pôsobnosť voľného pohybu kapitálu.

77.      Preto navrhujem, aby Súdny dvor v prejednávanej veci neuplatnil judikatúru Truck Center(50). Súdny dvor by sa totiž mohol domnievať, že dotknutá vnútroštátna právna úprava sa obmedzuje na spôsoby výberu dane, ale poskytuje významnú daňovú výhodu dôchodkovým fondom rezidentom, ktorá sa dôchodkovým fondom rezidentom neposkytuje.(51) Toto riešenie zrejme vyplýva aj z nedávneho rozsudku N Luxembourg 1 a i., v ktorom sa Súdny dvor domnieval, že priznanie podstatne dlhšej lehoty splatnosti, než je termín zrazenia dane vykonaného v prípade výplaty úrokov zo strany spoločnosti rezidenta v prospech spoločnosti nerezidenta, predstavuje výhodu, takže rozsudok Truck Center sa neuplatňuje.(52)

3)      Zohľadnenie nákladov priamo súvisiacich s prijatím dividend

78.      Daňový úrad Mníchov, ako aj nemecká vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdia, že medzi poberaním príjmov z dividend na jednej strane a tvorbou matematických rezerv a iných technických rezerv na druhej strane neexistuje priama súvislosť, takže sporné situácie nie sú porovnateľné.

79.      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že daňovníci rezidenti a daňovníci nerezidenti sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o náklady priamo súvisiace s činnosťou, z ktorej pochádza zdaniteľný zisk.(53) V tomto zmysle Súdny dvor rozhodol, že ak metóda zdanenia uplatňovaná na rezidentov umožňuje odpočítanie nákladov priamo súvisiacich s prijatím dividend, „zohľadnenie takýchto nákladov by malo byť tiež prípustné pre… nerezidentov“(54).

80.      Domnievam sa však, že uvedená judikatúra nie je relevantná na účely tejto veci z dvoch dôvodov. Jednak uvedená judikatúra sa týka nákladov, ktoré sú priamo spojené s poberaním príjmov.(55) V prejednávanej veci považujem za zrejmé, že rezervy vytvárané dôchodkovým fondom nemožno kvalifikovať ako „náklady spojené s poberaním príjmov“. Taktiež judikatúra týkajúca sa zohľadnenia nákladov priamo spojených s prijatím dividend sa uplatňuje iba v prípadoch, keď poskytnutie daňovej výhody, konkrétne oslobodenie alebo odpočítanie zrážkovej dane, súvisí so stanovením základu dane, a to najmä vo forme výdavkov v daňovej súvahe, čo nie je prípad prejednávanej veci. Zdá sa mi totiž, že v tejto veci obmedzenie voľného pohybu kapitálu nevyplýva z odpočítania rezerv v rámci stanovenia základu dane, ale z úplného započítania, ku ktorému dochádza po tomto stanovení. Navrhujem preto, aby Súdny dvor rozhodol, že táto judikatúra je v prípade daňového režimu, ktorý stanovuje predmetné úplné započítanie, irelevantná.

81.      Ak sa však Súdny dvor predsa rozhodne preskúmať existenciu súvislosti medzi tvorbou rezerv a poberaním príjmov z dividend, zastávam názor, že takúto súvislosť možno preukázať iba v prípade tej časti rezerv, ktorá je priamym dôsledkom prijatia dividend. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž s činnosťou, z ktorej pochádzajú zdaniteľné príjmy, majú priamu súvislosť výdavky, ktoré vznikli v dôsledku tejto činnosti, a sú teda potrebné na jej výkon.(56) V prejednávanej veci je činnosťou, z ktorej pochádzajú príjmy, prijatie dividend a výdavkami, ktoré vznikli v dôsledku tejto činnosti, sú výdavky spojené s prijatím týchto dividend. Rezervy sú výdavkami spojenými s poisťovacou činnosťou.

82.      Ako v tejto súvislosti v podstate tvrdila nemecká vláda, rezervy sa musia tvoriť nezávisle od toho, či sú príjmami príjmy z dividend alebo poistné platené poistencami. Samotná existencia rezerv totiž súvisí s poisťovacou činnosťou a rezervy musia umožniť plnenie záväzkov dôchodkového fondu na budúce dôchodkové dávky. Dôvodom vzniku rezerv sú prijaté záväzky na dôchodkové zabezpečenie a nie objem dosiahnutých príjmov. Naopak, ak dôchodkový fond nemá zisk z investícií, nič to nemení na skutočnosti, že podľa vnútroštátneho práva je povinný tvoriť rezervy na plnenie svojich záväzkov. Analogicky, pokiaľ ide o systém tvorby rezerv inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a životného poistenia, normotvorca Únie uznáva význam rezerv, ponecháva však veľkú mieru voľnej úvahy členským štátom, pokiaľ ide o metódy ich tvorby.(57) V dôsledku toho sa domnievam, že rezervy dôchodkových fondov v zásade nemajú priamu súvislosť s prijatými dividendami.

83.      Okrem toho ma obzvlášť zaujalo tvrdenie Daňového úradu Mníchov, založené na vnútroštátnej judikatúre týkajúcej sa zdravotnej poisťovne. Podľa tejto judikatúry, pokiaľ ide o výdavky vyplývajúce z tvorby matematických rezerv a iných rezerv, medzi týmito výdavkami a ziskom z investícií, ktoré súvisia primárne s poisťovacou činnosťou na vnútroštátnom území, neexistuje príčinná súvislosť. Povinnosť vytvárať matematické rezervy a iné technické rezervy vyplýva z postavenia poisťovne. Hoci sa tento rozsudok týka zdravotných poisťovní, nevidím dôvod, prečo by situácia dôchodkových fondov bola odlišná. Prikláňam sa teda k názoru, že tento prístup sa môže analogicky uplatniť na prejednávanú vec.(58)

84.      Preto podľa mňa možno len ťažko tvrdiť, že zohľadnenie rezerv dôchodkových fondov ako také môže predstavovať obmedzenie voľného pohybu kapitálu.

85.      CPP tvrdí, že dividendy v rozsahu, v akom sa používajú na rezervy, vedú k zvýšeniu týchto rezerv, ktoré zase znižujú zdaniteľný príjem. V tejto súvislosti, ako sa uvádza v bodoch 18 a 19 vyššie, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že účtovné a mimoúčtovné investície s výnimkou zvyšnej časti vo výške 10 % vedú k zvýšeniu rezerv. Domnievam sa tak, že istá časť týchto rezerv môže byť výsledkom samotného vyplatenia dividend. Podľa môjho názoru však nie je možné, aby Súdny dvor určil túto časť vo vnútroštátnom systéme. Toto určenie preto prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý musí predovšetkým stanoviť, ktorá časť týchto rezerv „priamo súvisí“ s prijatím dividend. Z tohto určenia sa však v každom prípade musia vyňať rezervy, ktoré nemajú nijakú súvislosť s prijatím dividend.

86.      Na záver, vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú v konaní vo veci samej podľa môjho názoru nemožno zachovať, a to z dôvodu, že sa uplatňuje na objektívne rozdielne situácie. Preto je potrebné preskúmať, či túto právnu úpravu možno odôvodniť naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.

b)      existencii naliehavého dôvodu všeobecného záujmu

87.      Podľa vnútroštátneho súdu rozdielne zaobchádzanie, ktoré vyplýva z nemeckej právnej úpravy, nie je odôvodnené ani zásadou teritoriality, ani potrebou zabezpečiť koherenciu daňového režimu, ani snahou o zabezpečenie vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, ani účinnosťou daňových kontrol.

88.      Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry tieto odôvodnenia možno prijať ako legitímne ciele uznané Súdnym dvorom.(59) V prejednávanej veci sa však domnievam, že rozdielne zaobchádzanie s dôchodkovými fondmi rezidentmi a nerezidentmi nemôže byť odôvodnené ani jedným z uvedených cieľov. Keďže dotknutí účastníci konania nediskutovali o tejto otázke, nebude v rámci týchto návrhov podrobne preskúmaná.

89.      Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti sa domnievam, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu vyplývajúce z nemeckej právnej úpravy, ktorá vylučuje odpočítanie nákladov priamo súvisiacich s prijatím dividend iba v prípade nerezidentov, nemožno odôvodniť ani tým, že predmetné situácie, sú neporovnateľné, ani naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.

B.      O druhej prejudiciálnej otázke

90.      Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či obmedzenie vyplývajúce z konečného uplatnenia zrážkovej dane na dividendy prijaté dôchodkovými fondmi nerezidentmi, od ktorej sú nemecké dôchodkové fondy prakticky kvázi oslobodené, môže byť prípustné podľa článku 64 ods. 1 ZFEÚ.

91.      Podľa článku 64 ods. 1 ZFEÚ členský štát môže vo vzťahoch s tretími krajinami uplatňovať obmedzenia pohybu kapitálu, ktoré patria do vecnej pôsobnosti tohto ustanovenia, aj keď sú v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu zakotvenou v článku 63 ods. 1 ZFEÚ, a to pod podmienkou, že tieto obmedzenia existovali už pred 31. decembrom 1993.(60)

92.      Článok 64 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že „ustanovenia článku 63 [ZFEÚ] sa prijmú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie obmedzení vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré platia vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie k 31. decembru 1993 z hľadiska pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa priamych investícií – vrátane investícií do nehnuteľného majetku, usadenia sa, poskytovania finančných služieb alebo vstupu cenných papierov na kapitálové trhy“. Je dôležité preskúmať, či predmetná nemecká právna úprava spĺňa obe kumulatívne kritériá tohto ustanovenia, t. j. časové a vecné kritérium.

93.      V prvom rade, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť článku 64 ods. 1 ZFEÚ, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že nemecké ustanovenie, ktoré sa týka zrážkovej dane s účinkom splnenej daňovej povinnosti pre zahraničné dôchodkové fondy a umožňuje úplné započítanie dane z príjmov z kapitálového majetku na daň z príjmov právnických osôb, konkrétne § 32 ods. 1 bod 2 KStG, je tak z hľadiska jeho znenia, ako aj z hľadiska jeho účinkov totožné s verziou, ktorá bola platná k 31. decembru 1993.

94.      V tejto súvislosti sa domnievam, že na účely určenia toho, či predmetné obmedzenie existuje od tohto dátumu, je nutné, aby od tohto dátumu pretrvávala samotná podstata daňového mechanizmu, z ktorého obmedzenie pramení. Z tohto hľadiska sa časové kritérium zdá byť v konaní vo veci samej splnené.

95.      Po prvé vnútroštátny súd totiž zdôrazňuje, že „postup započítania na daň z príjmov právnických osôb sa k 31. decembru 1993 uplatňoval na daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou“. Po druhé skutočnosť, že sadzba dane sa od uvedeného dátumu zmenila, podľa môjho názoru neznamená, že sa zmenila samotná podstata daňového mechanizmu. Po tretie skutočnosť, že nemecký zákonodarca uznal existenciu nemeckých dôchodkových fondov až v roku 2002, keď pre ne zaviedol osobitné pravidlá, je podľa môjho názoru irelevantná. Zmena osobnej pôsobnosti uvedeného daňového mechanizmu, konkrétne zvýšenie alebo zníženie okruhu daňovníkov podliehajúcich uvedenému mechanizmu, totiž nie je dôležitá pre určenie toho, či sa zmenila samotná podstata daňového mechanizmu. V spore vo veci samej sa preto domnievam, že samotná podstata predmetného daňového mechanizmu, ktorý je základom obmedzenia, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa od 31. decembra 1993 nezmenila.

96.      V druhom rade, pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť článku 64 ods. 1 ZFEÚ, Súdny dvor nedávno v rozsudku X (Sprostredkovateľské spoločnosti so sídlom v tretích krajinách)(61) pripomenul, že zo samotného znenia tohto článku vyplýva, že hoci obmedzenia pohybu kapitálu do alebo z tretích krajín, týkajúceho sa priamych investícií, patria do vecnej pôsobnosti tejto klauzuly, portfóliové investície nefigurujú medzi pohybmi kapitálu, na ktoré sa klauzula vzťahuje. Keďže spor vo veci samej sa týka portfóliových investícií(62), na tieto investície sa nemôže vzťahovať pojem „priame investície“ v zmysle tohto ustanovenia.

97.      Vzniká ešte otázka, či sa na situáciu dotknutú vo veci samej môže vzťahovať „pohyb kapitálu… týkajúci sa… poskytovania finančných služieb“ v zmysle článku 64 ods. 1 ZFEÚ.

98.      V tejto súvislosti treba uviesť, že rozhodujúce kritérium na účely uplatnenia článku 64 ods. 1 ZFEÚ sa týka príčinnej súvislosti existujúcej medzi pohybom kapitálu a poskytovaním finančných služieb a nie osobnej pôsobnosti sporného vnútroštátneho opatrenia alebo jeho vzťahu s poskytovateľom skôr než s adresátom takýchto služieb.(63) Pôsobnosť tohto ustanovenia je totiž definovaná odkazom na kategórie pohybu kapitálu, na ktoré sa môžu vzťahovať obmedzenia.(64)

99.      Okrem toho sa domnievam, že výraz „pohyb kapitálu… týkajúci sa… poskytovania finančných služieb“ v zmysle článku 64 ods. 1 ZFEÚ sa musí vykladať striktne tom zmysle, že sa vzťahuje na obmedzujúce opatrenie, ktoré sa týka pohybu kapitálu zahŕňajúceho poskytovanie služieb, netýka sa však poskytovaných služieb ako takých. Ako totiž zdôraznil generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch prednesených vo veci Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company, toto ustanovenie sa vo svojom znení vzťahuje na pohyb kapitálu, ak sa „týka“, teda ak zahŕňa poskytovanie finančných služieb.(65)

100. V prejednávanej veci je dotknutou kategóriou pohybu kapitálu výplata dividend dôchodkovému fondu. Zastávam názor, že ak dôchodkový fond prijme dividendy, neexistuje príčinná súvislosť medzi pohybom kapitálu a poskytovaním finančných služieb, keďže ide o priame nadobudnutie podielov investorom, ktorý sa snaží o diverzifikáciu svojich aktív a lepšie rozloženie rizík. Ako zdôraznila Komisia, podiely získané dôchodkovým fondom a dividendy, ktoré v tejto súvislosti poberá, slúžia primárne na udržanie aktív prostredníctvom zvýšenej diverzifikácie a lepšieho rozloženia rizík, ako aj na udržanie rezerv, ktoré fond vytvára, s cieľom zaručiť splnenie svojich záväzkov na dôchodkové zabezpečenie, ktoré má voči svojim poistencom.

101. Predmetné obmedzenie spočíva v uplatnení mechanizmu úplného započítania, ktorý sa týka zdanenia dividend prijatých dôchodkovým fondom rezidentom a ktorý dôchodkové fondy nerezidenti nemôžu využívať. Toto obmedzenie sa však netýka pohybu kapitálu súvisiaceho s poskytovaním finančných služieb zo strany penzijného fondu jeho poistencom.

102. V dôsledku toho sa domnievam, že klauzula standstill upravená v článku 64 ods. 1 ZFEÚ sa nevzťahuje na obmedzenie stanovené nemeckou právnou úpravou dotknutou vo veci samej.

V.      Návrh

103. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Finanzgericht München (Finančný súd Mníchov, Nemecko), takto:

1.      Články 63 a 65 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá ukladá zrážkovú daň na dividendy vyplácané spoločnosťou rezidentom dôchodkovým fondom rezidentom a nerezidentom, pričom zavádza mechanizmus úplného započítania na daň z príjmov právnických osôb výhradne v prospech dôchodkových fondov rezidentov, a teda kvázi oslobodzuje tieto dividendy od akéhokoľvek daňového zaťaženia, zatiaľ čo v prípade dôchodkových fondov nerezidentov táto zrážka predstavuje konečnú daň, pokiaľ skutočné daňové zaťaženie spojené s týmito dividendami, ktoré v tomto členskom štáte znášajú dôchodkové fondy nerezidenti, je väčšie ako skutočné daňové zaťaženie znášané dôchodkovými fondmi rezidentmi, čo v konaní vo veci samej prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

2.      Článok 64 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá sa od 31. decembra 1993 zásadne nezmenila a ktorá stanovuje úplné započítanie dane z príjmov z kapitálového majetku na daň z príjmov právnických osôb, nespadá do poskytovania finančných služieb v zmysle tohto ustanovenia.


1       Jazyk prednesu: francúzština.


2       Keďže prejudiciálne otázky sa týkajú článkov 63 až 65 ZFEÚ a ich obsah je totožný s obsahom článkov 56 až 58 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva ES), ktoré im predchádzali, budem na ne odkazovať, aj keď niektoré skutočnosti sa datujú do obdobia pred 1. decembrom 2009.


3       Pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2012, Komisia/Fínsko (C‑342/10, EU:C:2012:688); z 22. novembra 2012, Komisia/Nemecko (C‑600/10, neuverejnený, EU:C:2012:737), a z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402).


4       BGBl. 1993 I, s. 2.


5       BGBl. 2015 I, s. 434.


6       BGBl. 2002 I, s. 4210 a BGBl. 2003 I, s. 179.


7       BGBl. 2002 I, s. 4144.


8       Nemecký výraz použitý v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je „Deckungsstock“.


9       Matematické rezervy predstavujú kategóriu rezerv zodpovedajúcich rezervám, ktoré dôchodkový fond vytvára na účely zaručenia vyplácania dôchodkových dávok. Tieto rezervy sa odhadujú v súlade s § 341f Handelsgesetzbuch (Obchodný zákonník).


10       BGBl. 2002 II, s. 670.


11       Rozsudok z 21. mája 2015 (C‑560/13, EU:C:2015:347, body 39 a 44).


12       Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, X (Sprostredkovateľské spoločnosti so sídlom v tretích krajinách) (C‑135/17, EU:C:2019:136, bod 26 a citovaná judikatúra).


13       Pozri najmä rozsudok z 24. novembra 2016, SECIL (C‑464/14, EU:C:2016:896, bod 33 a citovaná judikatúra).


14       V situácii podobnej tej v tejto veci Súdny dvor v rozsudku z 10. apríla 2014, Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company (C‑190/12, EU:C:2014:249, bod 34), skutočne uviedol, že to, čo treba skúmať na účely určenia, či sa na dotknutú právnu úpravu vzťahuje článok 63 ZFEÚ, nie je ani povaha oslobodenia stanoveného touto právnou úpravou, ani povaha činnosti vykonávanej investičným fondom, ale formy účasti investičného fondu v spoločnostiach rezidentoch.


15       V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že v nedávnom rozsudku z 26. februára 2019, X (Sprostredkovateľské spoločnosti so sídlom v tretích krajinách) (C‑135/17, EU:C:2019:136), sa Súdny dvor rozhodol preskúmať otázky v opačnom poradí, t. j. preskúmať dotknutú právnu úpravu najskôr s prihliadnutím na článok 64 ods. 1 ZFEÚ a potom na článok 63 ods. 1 ZFEÚ.


16       Rozsudky z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286, bod 15); zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 44), ako aj z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 27).


17       Pozri najmä rozsudok z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 28 a citovaná judikatúra).


18       CPP vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že k dani z príjmov právnických osôb sa pripočítava solidárny príplatok so sadzbou 5,5 %, takže to má za následok celkové daňové zaťaženie vo výške 15,825 %. Konštatujem však, že vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vychádza vo svojej argumentácii z dane z príjmov právnických osôb so sadzbou vo výške 15 %. Na účely týchto návrhov budem odkazovať na daň so sadzbou vo výške 15 %.


19       Vnútroštátny súd tiež uvádza, že „daň z príjmov z kapitálového majetku sa v celom rozsahu započítava na daň z príjmov právnických osôb splatnú nemeckými dôchodkovými fondmi, ktoré majú neobmedzenú daňovú povinnosť“.


20       CPP vo svojich písomných pripomienkach zdôrazňuje, že na daň z príjmov právnických osôb, ktorú musí dôchodkový fond zaplatiť, sa môže započítať tak daň z príjmov z kapitálového majetku, ako aj solidárny príplatok vybraný z dividend. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania však takáto informácia nie je uvedená. Na účely týchto návrhov budem odkazovať na započítateľnú daň z príjmov z kapitálového majetku so sadzbou vo výške 25 % hrubých dividend.


21       Vnútroštátny súd uvádza, že „výnosy z dividend dosiahnuté nemeckými dôchodkovými fondmi vo všeobecnosti nevedú k vzniku zdaniteľného zisku“ z dôvodu súbežného zvýšenia rezerv na záväzky na dôchodkové zabezpečenie a vzhľadom na skutočnosť, že tieto fondy „sa zdaňujú na základe ich zisku (t. j. po odpočítaní prevádzkových výdavkov), bežne platia iba daň z príjmov právnických osôb, ktorá je v dôsledku všeobecnej súbežnosti medzi prijatím dividend a zvýšením rezerv relatívne nízka“.


22       Pozri rozsudky z 22. novembra 2012, Komisia/Nemecko (C‑600/10, neuverejnený, EU:C:2012:737, bod15), a z 8. novembra 2012, Komisia/Fínsko (C‑342/10, EU:C:2012:688, bod 33).


23       Pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 34); zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 48), a z 19. januára 2006, Bouanich (C‑265/04, EU:C:2006:51, bod 33).


24       Rozsudok z 19. novembra 2015, Hirvonen (C‑632/13, EU:C:2015:765, body 44 a 48).


25       Okrem toho pojem väčšie daňové zaťaženie bol použitý aj v oblasti zdanenia dedičstva. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 31. marca 2011, Schröder (C‑450/09, EU:C:2011:198, bod 40), ktorý sa týkal zdanenia dedičstva, rozhodol, že priznanie nezdaniteľnej sumy z vymeriavacieho základu dane z nehnuteľnosti v závislosti od miesta bydliska zosnulej osoby a nadobúdateľa dedičstva v čase úmrtia vedie k väčšiemu skutočnému daňovému zaťaženiu, než je daňové zaťaženie v prípade aspoň jedného rezidenta, a má preto za následok zníženie hodnoty uvedeného dedičstva.


26       Rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i. (C‑575/17, EU:C:2018:943, bod 31).


27       Za predpokladu, že X je hodnota hrubých vyplatených dividend, hodnota čistých dividend prijatých dôchodkovým fondom rezidentom je X ‑ (0,25X). Výsledkom uplatnenia sadzby 15 % na účely dane z príjmov právnických osôb bude [X ‑ (0,25X)] × 0,15, čo predstavuje skutočnú sadzbu vo výške 11,25 %.


28       Nemecká vláda na pojednávaní vo svojej odpovedi na otázku Súdneho dvora potvrdila, že pokiaľ ide o konečné daňové zaťaženie, existuje rozdielne zaobchádzanie s dôchodkovými fondmi rezidentmi a nerezidentmi.


29       Podľa ustanovenia § 31 KStG v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 bodom 2 EStG.


30       Rozsudok z 8. novembra 2012 (C‑342/10, EU:C:2012:688).


31       Zdá sa mi totiž, že vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, sa dividendy vyplatené spoločnosťami rezidentmi dôchodkovým fondom rezidentom zdaňovali vo výške 75 % a podliehali sadzbe dane vo výške 26 %. Tieto dividendy tak boli de facto v celom rozsahu zdaniteľné sadzbou 19,5 %. Súdny dvor sa domnieval, že táto právna úprava predstavuje obmedzenie v zmysle článku 63 ZFEÚ.


32       Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2013, Welte (C‑181/12, EU:C:2013:662, body 42 a 43, ako aj citovaná judikatúra); zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 63), a z 22. novembra 2018, Sofina a i. (C‑575/17, EU:C:2018:943, bod 45).


33       Pozri najmä rozsudky z 22. novembra 2018, Sofina a i. (C‑575/17, EU:C:2018:943, bod 46); z 20. septembra 2018, EV (C‑685/16, EU:C:2018:743, bod 87); z 21. júna 2018, Fidelity Funds a i. (C‑480/16, EU:C:2018:480, bod 48), a rozsudok zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 64).


34       Pozri najmä rozsudky z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286, bod 23 a citovaná judikatúra), ako aj zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 64).


35       Pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2018, EV (C‑685/16, EU:C:2018:743, bod 88); z 21. júna 2018, Fidelity Funds a i. (C‑480/16, EU:C:2018:480, bod 50), a z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 48 a citovaná judikatúra).


36       Rozsudky z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286, bod 28), ako aj z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 49).


37       Pozri analogicky rozsudok z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 50).


38       Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2018, Fidelity Funds a i. (C‑480/16, EU:C:2018:480, bod 54); z 25. októbra 2012, Komisia/Belgicko (C‑387/11, EU:C:2012:670, bod 49 a citovaná judikatúra), a zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France (C‑170/05, EU:C:2006:783, bod 35).


39       Pozri analogicky rozsudok z 21. júna 2018, Fidelity Funds a i. (C‑480/16, EU:C:2018:480, bod 55 a citovaná judikatúra).


40       Pozri analogicky rozsudky z 20. októbra 2011, Komisia/Nemecko (C‑284/09, EU:C:2011:670, bod 58), ako aj z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286, bod 42).


41       Rozsudok z 22. decembra 2008, Truck Center (C‑282/07, EU:C:2008:762).


42       Pozri najmä rozsudky z 26. februára 2019, N Luxembourg 1 a i. (C‑115/16, C‑118/16, C‑119/16 a C‑299/16, EU:C:2019:134, bod 163); z 22. novembra 2018, Sofina a i. (C‑575/17, EU:C:2018:943, bod 48); zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608); z 19. júna 2014, Strojírny Prostějov a ACO Industries Tábor (C‑53/13 a C‑80/13, EU:C:2014:2011); z 12. júla 2012, Komisia/Španielsko (C‑269/09, EU:C:2012:439); z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286); z 1. júla 2010, Dijkman a Dijkman‑Lavaleije (C‑233/09, EU:C:2010:397), a z 3. júna 2010, Komisia/Španielsko (C‑487/08, EU:C:2010:310).


43       Rozsudok z 18. októbra 2012, X (C‑498/10, EU:C:2012:635, bod 26).


44       Rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i. (C‑575/17, EU:C:2018:943, bod 52).


45       Pozri BERETTA, G.: The Brisal and KBC Finance Decision: Once Again the CJEU Assesses the Compatibility with EU Law of Gross Withholding Taxation of Non‑residents. In: EC Tax Review. 2007, s. 193 až 200; LANG, M.: Recent Case Law of the ECJ in Direct Taxation: Trends, Tensions, and Contradictions. In: EC Tax Review. 2009, s. 100 až101; CFE ECJ Task  Force: Comment by the CFE Task Force on ECJ Cases on the Judgment in Belgium SPF Finance v. Truck Center SA, č. 158, ako aj De BROE, L., BAMMENS, N.: Truck Center Belgian Withholding Tax on Interest Payments to Non‑resident Companies Does Not Violate EC Law: A Critical Look at the ECJ’s Judgment in Truck Center. In: EC Tax Review. 2009, s. 131 až 137.


46       Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. júla 2016, Brisal a KBC Finance Ireland (C‑18/15, EU:C:2016:549), je toho dobrým príkladom. V tejto veci Tribunal Administrativo e Fiscal de Sintra (Správny a daňový súd Sintra, Portugalsko) uplatnil rozsudok z 22. decembra 2008, Truck Center (C‑282/07, EU:C:2008:762), hoci Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania domnieval, že na tento rozsudok sa nemožno odvolávať.


47       CFE ECJ Task Force: Comment by the CFE Task Force on ECJ Cases on the Judgment in Belgium SPF Finance v. Truck Center SA, č. 158, bod 18.


48       Podľa § 1 ods. 1 bodu 1 KStG.


49       Podľa § 8 ods. 1 KStG v spojení s § 49 ods. 1 bodom 5a EStG a § 20 ods. 1 bodom 1 EStG.


50       Rozsudok z 22. decembra 2008 (C‑282/07, EU:C:2008:762).


51       Pozri analogicky rozsudok zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 53).


52       Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. februára 2019, N Luxembourg 1 a i. (C‑115/16, C‑118/16, C‑119/16 a C‑299/16, EU:C:2019:134, body 164 a 165).


53       Rozsudky z 12. júna 2003, Gerritse (C‑234/01, EU:C:2003:340); z 3. októbra 2006, FKP Scorpio Konzertproduktionen (C‑290/04, EU:C:2006:630), ako aj z 15. februára 2007, Centro Equestre da Lezíria Grande (C‑345/04, EU:C:2007:96).


54       Rozsudok z 2. júna 2016, Pensioenfonds Metaal en Techniek (C‑252/14, EU:C:2016:402, bod 65).


55       V bode 20 rozsudku z 22. novembra 2012, Komisia/Nemecko (C‑600/10, neuverejnený, EU:C:2012:737), ktorý sa týkal nemeckej právnej úpravy o odpočte prevádzkových nákladov spojených s prijatím dividend a úrokov dosiahnutých v Nemecku, Súdny dvor konkrétne uviedol, že „Komisia nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že [bankové poplatky a podobné transakčné náklady], hoci prípadne môžu priamo súvisieť so sumou zaplatenou v súvislosti s transakciou cenných papierov…, sú tiež a nevyhnutne priamo spojené so samotným poberaním príjmu vo forme dividend alebo úrokov“.


56       Pozri najmä rozsudok zo 6. decembra 2018, Montag (C‑480/17, EU:C:2018:987, bod 33 a citovaná judikatúra).


57       Na jednej strane tak smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. ES L 235, 2003, s. 10; Mim. vyd. 05/004, s. 350) vo svojom odôvodnení 26 uvádza, že „obozretný výpočet poistných rezerv je základnou podmienkou na zabezpečenie splnenia povinností vyplácať dôchodky“ a „najvyššie úrokové sadzby by sa mali zvoliť obozretne podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel“. Podľa odôvodnenia 27 tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť vypočítať poistné rezervy podľa ďalších a podrobnejších pravidiel, než sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici. Na druhej strane, pokiaľ ide o životné poistenie, podľa odôvodnení 35 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 2002, s. 1; Mim. vyd. 06/006, s. 3) je „potrebné z hľadiska ochrany poistených životov, aby si každá poisťovňa vypracovala primerané technické opatrenia [vytvorila dostatočné technické rezervy – neoficiálny preklad]“ a pokiaľ ide o obmedzenie úrokovej sadzby používanej na výpočty technických rezerv „zdá sa náležité ponechať členským štátom voľný výber, čo sa týka použitia metódy“. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 2009, s. 1), ktorá nahradila smernicu 2002/83, stanovuje podobné zásady.


58       Rozsudok Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) zo 6. apríla 2016 (č. I R 61/14).


59       Pozri najmä rozsudok z 12. júla 2012, Komisia/Španielsko (C‑269/09, EU:C:2012:439, body 63 až 90 a citovaná judikatúra).


60       Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation (C‑446/04, EU:C:2006:774, bod 187); z 24. mája 2007, Holböck (C‑157/05, EU:C:2007:297, bod 39); z 24. novembra 2016, SECIL (C‑464/14, EU:C:2016:896, bod 86), a z 26. februára 2019, X (Sprostredkovateľské spoločnosti so sídlom v tretích krajinách) (C‑135/17, EU:C:2019:136, bod 27).


61       Rozsudok z 26. februára 2019 (C‑135/17, EU:C:2019:136, bod 28).


62       Bod 40 vyššie.


63       Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2015, Wagner‑Raith (C‑560/13, EU:C:2015:347, body 39, 43 až 45), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne opatrenie sa musí týkať pohybov kapitálu, ktoré majú dostatočne úzky vzťah s poskytovaním finančných služieb, a že na to, aby existoval dostatočne úzky vzťah, je potrebné, aby existovala skutočná príčinná súvislosť medzi pohybom kapitálu a poskytovaním finančných služieb.


64       Rozsudok z 15. februára 2017, X (C‑317/15, EU:C:2017:119, bod 33 a citovaná judikatúra).


65       Pozri vo všeobecnosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi 6. novembra 2013 vo veci Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company (C‑190/12, EU:C:2013:710, body 73 až 80).