NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MICHAL BOBEK
prednesené 29. júla 2019 (1)
Vec C‑433/18
ML
proti
OÜ Aktiva Finants
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus (Najvyšší súd, Fínsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 43 – Požiadavka účinného opravného prostriedku a kontradiktórneho konania – Opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa rozsudok vydaný súdom iného členského štátu vyhlasuje za vykonateľný – Konanie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie v odvolacom konaní“
I. Úvod
1. Estónsky súd, Harju Maakohus (Súd prvého stupňa Harju, Estónsko) vydal 7. decembra 2009 rozhodnutie, na základe ktorého je ML (ďalej len „navrhovateľ v odvolacom konaní“) povinný zaplatiť 14 838,50 estónskych korún (EEK) (približne 948 eur) estónskej spoločnosti OÜ Aktiva Finants. Toto rozhodnutie bolo na návrh spoločnosti Aktiva Finants vyhlásené Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki, Fínsko) za vykonateľné vo Fínsku na základe nariadenia (ES) č. 44/2001(2). Navrhovateľ v odvolacom konaní napadol toto rozhodnutie na Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki, Fínsko). Tento súd nepripustil jeho odvolanie na ďalšie preskúmanie, čo navrhovateľ v odvolacom konaní napáda na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorým je Korkein oikeus (Najvyšší súd, Fínsko).
2. Vnútroštátny systém opravných prostriedkov vo Fínsku stanovuje konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie v rámci opravných prostriedkov podaných ako odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa. Takéto konanie sa uplatňuje aj na opravné prostriedky, ktorých predmetom sú prvostupňové rozsudky, ktorými sa vyhlasuje za vykonateľné rozhodnutie vydané v inom členskom štáte na základe nariadenia č. 44/2001.
3. Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania je Súdny dvor požiadaný o to, aby rozhodol, či v rámci systému zavedeného nariadením č. 44/2001 je konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, akým je konanie, o aké ide vo veci samej, v súlade s požiadavkou účinných opravných prostriedkov, zaručených jednému aj druhému účastníkovi konania, tak ako táto požiadavka vyplýva z článku 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, a či takéto konanie v súlade s článkom 43 ods. 3 tohto nariadenia rešpektuje pravidlá kontradiktórneho konania.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
4. Podľa článku 41 nariadenia č. 44/2001:
„Rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.“
5. Podľa článku 43 ods. 1 až 3 tohto nariadenia:
„1. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.
2. Odvolanie sa podáva súdu uvedenému v zozname v prílohe III.
3. O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie.“
6. Článok 45 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu.
2. Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.“
B. Fínske právo
7. Podľa § 5 prvého odseku kapitoly 25a oikeudenkäymiskaari (súdny poriadok) je v prípade podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa potrebné, aby sa odvolanie pripustilo na ďalšie preskúmanie.
8. § 11 prvý odsek tejto kapitoly znie:
„Odvolanie sa musí na ďalšie preskúmanie pripustiť:
1. ak existujú dôvodné pochybnosti o správnosti záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí;
2. ak bez pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie nie je možné posúdiť správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu;
3. ak vzhľadom na uplatnenie práva v podobných veciach je dôležité pripustiť odvolanie na ďalšie preskúmanie alebo
4. ak v prospech pripustenia svedčí iný závažný dôvod.“
9. Podľa § 13 uvedenej kapitoly „odvolací súd predtým, ako rozhodne o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie, musí v prípade potreby vyzvať odporcu, aby sa k opravnému prostriedku, ktorý bol na súd podaný, písomne vyjadril“.
10. Podľa § 14 prvého odseku kapitoly 25a súdneho poriadku „odvolací súd rozhodne o otázke pripustenia odvolania na ďalšie konanie v písomnom konaní na základe rozhodnutia prvostupňového súdu, opravného prostriedku, ktorý bol na neho podaný, prípadného písomného vyjadrenia a v prípade potreby aj iného procesného materiálu“.
11. Podľa § 17 tejto kapitoly, ak odvolanie nie je pripustené na ďalšie konanie, rozhodnutie prvostupňového súdu sa potvrdí a toto rozhodnutie musí obsahovať zhrnutie návrhov a vyjadrení účastníkov konania.
12. Podľa § 18 uvedenej kapitoly sa odvolanie pripustí na ďalšie preskúmanie v prípade, že z troch sudcov zasadajúcich vo veci aspoň jeden hlasuje v prospech pripustenia. O pripustení na ďalšie preskúmanie však možno rozhodnúť aj v prípade, že súd je zložený z jedného sudcu rozhodujúceho ako samosudca.
13. Podľa § 1 kapitoly 26 súdneho poriadku v prípade, že sa odvolanie pripustí na ďalšie preskúmanie a odvolací súd vo veci preskúmania opravného prostriedku koná, tento súd musí preskúmať, či, a prípadne ako, sa má rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť. Podľa § 3 tejto kapitoly treba odporcu vyzvať, aby sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril v rámci lehoty stanovenej odvolacím súdom, ibaže bol na podanie vyjadrenia vyzvaný už v rámci posudzovania otázky pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie alebo je výzva na podanie vyjadrenia zjavne nepotrebná.
III. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
14. Navrhovateľom v odvolacom konaní je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že má vo Fínsku pobyt od 26. novembra 2007. Na základe rozsudku vydaného 7. decembra 2009 mu bola rozhodnutím Harju Maakohus (Súd prvého stupňa Harju) uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Aktiva Finants sumu 14 838,50 EEK (približne 948 eur).
15. Na základe nariadenia č. 44/2001 a na návrh spoločnosti Aktiva Finants rozhodnutie vydané 7. decembra 2009 v neprospech navrhovateľa v odvolacom konaní bolo vyhlásené za vykonateľné vo Fínsku rozhodnutím Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki).
16. Po tom, ako bolo navrhovateľovi v odvolacom konaní toto rozhodnutie oznámené, podal tento navrhovateľ opravný prostriedok na Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) a navrhoval zrušenie rozhodnutia Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki) v celom rozsahu. Vo svojom opravnom prostriedku adresovanom Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) navrhovateľ v odvolacom konaní uviedol, že estónske rozhodnutie bolo vydané v jeho neprítomnosti, že návrh na začatie súdneho konania, resp. ekvivalentný akt mu nebol doručený alebo oznámený včas a takým spôsobom, aby sa mohol brániť. Navrhovateľ v odvolacom konaní tiež uviedol, že sa o konaní dozvedel až vtedy, keď mu Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki) oznámil rozhodnutie týkajúce sa potvrdenia vykonateľnosti. Okrem toho podľa navrhovateľa v odvolacom konaní estónsky súd nemal v predmetnej veci právomoc vzhľadom na to, že má tento navrhovateľ od 26. novembra 2007 pobyt vo Fínsku. Navrhovateľ na začatie odvolacieho konania tiež na podporu svojich tvrdení poukázal na články 34 a 35 nariadenia č. 44/2001.
17. Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) nepripustil odvolanie navrhovateľa v odvolacom konaní na ďalšie preskúmanie, čím bolo prejednanie opravného prostriedku ukončené.
18. Navrhovateľ v odvolacom konaní požiadal vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, o pripustenie podania opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki), pričom tejto jeho žiadosti o pripustenie bolo vyhovené 24. januára 2017. Vo svojom opravnom prostriedku podanom na Korkein oikeus (Najvyšší súd) navrhoval zrušenie rozhodnutia Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki), pripustenie jeho odvolania na ďalšie preskúmanie a vrátenie veci tomuto súdu na prejednanie opravného prostriedku.
19. V tomto rámci vnútroštátny súd uvádza, že musí rozhodnúť o tom, či konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie v odvolacom konaní, akým je konanie, o aké ide vo veci samej, je uplatniteľné v prípade, keď predmetom opravného prostriedku je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým sa vyhlasuje za vykonateľné rozhodnutie vydané v inom členskom štáte v súlade s nariadením č. 44/2001. Vnútroštátny súd dodáva, že sa tiež musí vyjadriť k súladu konania o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie s nariadením č. 44/2001, konkrétnejšie s požiadavkou kontradiktórneho konania o opravnom prostriedku, uvedenou v článku 43 ods. 3 tohto nariadenia.
20. Za týchto podmienok Korkein oikeus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, ktoré je stanovené vo vnútroštátnom systéme opravných prostriedkov, zlučiteľné s účinnými opravnými prostriedkami zaručenými obom účastníkom v článku 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ak je odvolanie podané proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktoré sa týka uznávania alebo výkonu rozsudku podľa nariadenia č. 44/2001?
2. Sú v konaní o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie splnené podmienky vo vzťahu k sporovému konaniu v zmysle článku 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001, ak odporca pred rozhodnutím o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie nebol v súvislosti s podaným odvolaním vypočutý? Sú tieto podmienky splnené, ak bol odporca pred rozhodnutím o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie vypočutý?
3. Je pri výklade podstatná okolnosť, že odvolanie môže podať nielen účastník konania, ktorý o výkon žiada a ktorého návrh bol zamietnutý, ale aj účastník konania, proti ktorému sa o výkon žiada, pokiaľ sa tomuto návrhu vyhovelo?“
21. Fínska vláda a Európska komisia podali písomné pripomienky a ich prednesy boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. mája 2019.
IV. Posúdenie
22. Tieto návrhy majú nasledujúcu štruktúru. V rámci prvej prejudiciálnej otázky ma preskúmanie systému zavedeného nariadením č. 44/2001 a fínskeho konania o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie v štádiu odvolania privádza k úsudku, že článok 43 tohto nariadenia takéto konanie za určitých podmienok umožňuje (A). V rámci druhej a tretej prejudiciálnej otázky, ktorými sa budem zaoberať spoločne, po preskúmaní dosahu zásady kontradiktórnosti usudzujem, že konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, akým je konanie, o aké ide vo veci samej, neporušuje požiadavku kontradiktórneho konania (B).
A. O prvej prejudiciálnej otázke
23. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta na súlad konania o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, upraveného vo fínskom systéme, s požiadavkou účinných opravných prostriedkov, vyplývajúcou z článku 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001.
1. Systém zavedený nariadením č. 44/2001
24. Na základe zásady vzájomnej dôvery a vychádzajúc z dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej príslušnosti a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach(3), zmeneného následnými dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru(4), je cieľom nariadenia č. 44/2001, ktoré je uplatniteľné v prejednávanej veci(5), dosiahnuť rýchlejšie a jednoduchšie uznávanie a výkon rozsudkov. Tento akt sekundárneho práva zjednodušuje formality tak, aby súdne rozhodnutia vydané v členskom štáte boli automaticky uznávané, pričom nie je potrebné uskutočnenie žiadneho ďalšieho konania, a aby konanie, ktorého cieľom je to, aby sa rozhodnutie vydané v inom členskom štáte stalo vykonateľným v danom členskom štáte, bolo účinné a rýchle.(6)
25. Konanie o potvrdenie vykonateľnosti tiež umožňuje zabezpečiť kontrolu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte z hľadiska dôvodov na nevykonanie, ktoré normotvorca Únie taxatívne vymedzil v článkoch 34 a 35 nariadenia č. 44/2001. Konanie o potvrdenie vykonateľnosti tak pozostáva z dvoch rôznych krokov.
26. V prvom kroku v súlade s článkom 41 nariadenia č. 44/2001 účastník konania žiada o výkon rozsudku, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, v rámci nesporového konania. V tomto štádiu dôvody odmietnutia výkonu, uvedené v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia, nemôžu byť preskúmavané, a to či už na návrh účastníkov konania, alebo ex offo. Keď bola žiadosť o výkon zo strany účastníka konania s aktívnou legitimáciou podaná súdu alebo orgánu s právomocou o nej rozhodovať a táto žiadosť spĺňa vyžadované formálne podmienky, dožiadaný súd alebo orgán je povinný tejto žiadosti vyhovieť. Podľa odôvodnenia 17 uvedeného nariadenia sa tak potvrdenie vykonateľnosti vydáva „takmer automaticky“.
27. V druhom kroku článok 43 nariadenia č. 44/2001 upravuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu týkajúcemu sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti. Podľa článku 44 tohto nariadenia samotný rozsudok vydaný v odvolacom konaní možno napadnúť opravným prostriedkom, ktorý je špecifický pre každý členský štát a ktorý je vymedzený v prílohe IV uvedeného nariadenia. Opravný prostriedok podľa článku 43 nariadenia č. 44/2001 môže podať navrhovateľ potvrdenia vykonateľnosti, ak bolo v prvej fáze vyhlásenie vykonateľnosti odmietnuté, a účastník konania, proti ktorému sa o výkon žiada. Na rozdiel od prvej etapy má táto druhá etapa podľa samotného znenia článku 43 ods. 3 tohto nariadenia č. 44/2001 sporový charakter.
28. Systém opravných prostriedkov stanovený v článku 43 uvedeného nariadenia však nie je tak jasný, ako by sa na základe predchádzajúceho bodu mohlo zdať.
29. Nejasnosti sa prejavujú už na úrovni znenia ustanovení. Vzhľadom na rozličnosť pojmov používaných normotvorcom Únie v jednotlivých jazykových verziách nariadenia č. 44/2001 je tak ťažké posúdiť, či mal tento normotvorca v úmysle zaviesť v článku 43 tohto nariadenia „opravný prostriedok“, alebo „odvolanie“.(7)
30. Zo systémového hľadiska však dve fázy vykonávacieho konania nemožno v skutočnosti prirovnať k rozlišovaniu medzi prvým stupňom a odvolaním. Návrh na potvrdenie vykonateľnosti určitého rozhodnutia predpokladá formálnu kontrolu a v tomto štádiu nariadenie č. 44/2001 neumožňuje žiadne preskúmanie z hľadiska dôvodov odmietnutia výkonu upravených v jeho článkoch 34 a 35. Stricto sensu tak nejde o prvostupňové konanie. V rámci opravného prostriedku podľa článku 43 tohto nariadenia, hoci žiadne jeho ustanovenie neobmedzuje dôvody alebo tvrdenia, ktoré sa môžu uviesť na podporu opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, súd, na ktorý bol opravný prostriedok podaný, môže odmietnuť alebo zrušiť vyhlásenie vykonateľnosti iba z jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35 uvedeného nariadenia.(8)Stricto sensu tak nejde o odvolacie konanie.
31. Rovnaké nejasnosti sú tiež zjavné v určení súdov, tak ako to vyplýva zo zoznamu uvedeného v prílohe III nariadenia č. 44/2001, na ktoré sa opravný prostriedok podľa článku 43 ods. 2 tohto nariadenia má podať. Zo znenia tejto prílohy vyplýva, že súdy určené členskými štátmi sú dosť heterogénne, a to rovnako z formálneho hľadiska (formálna úroveň predmetného súdu vo vnútroštátnom systéme, zahŕňajúca súdy prvého stupňa, ale tiež odvolacie súdy), ako aj z procesného hľadiska (podanie návrhu priamo na odvolací súd, podanie návrhu nepriamo, prostredníctvom súdu prvého stupňa, ale tiež podanie návrhu na odlišné súdy podľa toho, či je opravný prostriedok podaný odporcom, alebo navrhovateľom).
32. Napriek týmto pochybnostiam je však jasné, že konanie na určených súdoch musí spĺňať prinajmenšom tri podmienky podľa článku 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001.
33. Po prvé, ako zdôraznila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, článok 43 tohto nariadenia stanovuje bezpodmienečné právo obidvoch účastníkov konania podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu týkajúcemu sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti.
34. Po druhé hlavným cieľom konania o opravnom prostriedku, zavedeného v článku 43 nariadenia č. 44/2001, je umožniť preverenie existencie dôvodov na nevykonanie upravených v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia(9), ktoré by mohli brániť výkonu rozsudku vydaného v inom členskom štáte.
35. Po tretie, pokiaľ ide o podmienky opravného prostriedku stanoveného v článku 43 nariadenia č. 44/2001, toto ustanovenie sa má vykladať s ohľadom na základné práva, a predovšetkým na článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie(10). Takýto opravný prostriedok preto musí byť účinný.
2. Fínske konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie v odvolacom konaní
36. Zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, a z informácií poskytnutých fínskou vládou na pojednávaní, na ktorom boli vypočuté prednesy účastníkov konania, vyplýva, že konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie má nasledujúce charakteristické črty.
37. Toto konanie je stanovené pre všetky konania o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, či už v sporových, alebo nesporových veciach, s výnimkou určitých trestných vecí. Ako uviedla fínska vláda, toto konanie sa uplatňuje aj v rámci opravných prostriedkov upravených v nariadení č. 44/2001.
38. Z tohto dôvodu opravné prostriedky pred odvolacím súdom pozostávajú z dvoch etáp. V prvom rade odvolací súd s ohľadom na dôvody stanovené zákonom rozhoduje, či sú splnené podmienky pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie. V druhom rade sa prípadne v konaní pokračuje a odvolací súd vykoná kompletné preskúmanie opravného prostriedku.
39. V rámci prvej etapy odvolania účastník konania, ktorý odvolanie podal, musí v návrhu na začatie odvolacieho konania detailne vymedziť dôvody a dôkazy uvádzané na podporu návrhu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Tiež musí v návrhu na začatie odvolacieho konania uviesť dôvod a tvrdenia, na základe ktorých by sa odvolanie malo pripustiť na ďalšie preskúmanie.
40. Na tomto základe musí odvolací súd ex offo preveriť každý zo štyroch dôvodov odôvodňujúcich pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie, ktoré sú uvedené v § 11 prvom odseku kapitoly 25a súdneho poriadku. Na tento účel zohľadňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, návrh na začatie odvolacieho konania, spis vo veci vrátane cudzieho rozsudku a dokumenty, ktoré sa majú poskytnúť na základe článku 54 nariadenia č. 44/2001.
41. Ak je niektorý z dôvodov pripustenia naplnený a aspoň jeden sudca odvolacieho súdu hlasuje v prospech pripustenia, odvolací súd musí odvolanie pripustiť na ďalšie preskúmanie, pričom v tejto súvislosti nemá žiadnu diskrečnú právomoc. K pripusteniu nedôjde, ak je jasné, že sa neuplatňuje žiaden zo štyroch dôvodov na pripustenie.
3. Konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie a zásada efektivity
42. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade, že v danej oblasti neexistujú ustanovenia Európskej únie, prináleží každému členskému štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie členských štátov stanovil procesné podmienky určené na zabezpečenie ochrany práv, ktoré majú osoby podliehajúce súdnej právomoci na základe práva Únie.(11)
43. Pokiaľ ide o konanie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie, o aké ide vo veci samej, z pripomienok fínskej vlády vyplýva, že toto konanie bolo vnútroštátnym zákonodarcom zavedené s ohľadom na dva súbory cieľov. Jednak bolo jeho cieľom vyrovnať sa so zvýšením pracovného zaťaženia odvolacích súdov a s narastajúcou dĺžkou konaní, ktorá z toho vyplývala. Po druhé toto konanie je reakciou na potrebu vybaviť opravný prostriedok v súlade s konaním, ktoré je efektívne a chráni práva účastníkov konania. Toto konanie tak zohľadňuje povahu veci predloženej na preskúmanie zo strany odvolacieho súdu s tým cieľom, aby bolo v rámci jednoduchšieho postupu možné vybavovať veci, ktorých preskúmanie odvolacím súdom nie je odôvodnené závažnými dôvodmi súvisiacimi s právnou ochranou navrhovateľa opravného prostriedku a so všeobecným záujmom na veci.
44. Podľa môjho názoru je legitímnosť takýchto cieľov, ktoré sú in fine vyjadrením cieľov spočívajúcich v urýchlenosti konaní a v lepšom prideľovaní právnych zdrojov, nepochybná.(12)
45. Podľa ustálenej judikatúry však procesné podmienky opravných prostriedkov stanovených členskými štátmi nemôžu byť nepriaznivejšie než tie, ktoré sa týkajú podobných opravných prostriedkov stanovených na ochranu práv založených na vnútroštátnom právnom poriadku (zásada ekvivalencie), a nesmú prakticky znemožňovať alebo neprimerane sťažovať výkon práv zakotvených právnym poriadkom Únie (zásada efektivity).(13)
46. V prejednávanej veci vzhľadom na to, že je zrejmé, že fínske konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie sa uplatňuje na všetky opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, či už v sporových, alebo v nesporových veciach, rozpor so zásadou ekvivalencie možno bez ďalšieho posudzovania vylúčiť.
47. Pokiaľ ide o dodržanie zásady efektivity, treba posúdiť, či konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie znemožňuje alebo neprimerane sťažuje uplatnenie opravného prostriedku zakotveného v článku 43 nariadenia č. 44/2001.
48. Hneď na začiatku treba vo všeobecnosti poznamenať, že zásada efektivity neobsahuje požiadavky, ktoré by išli nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z práva na účinnú súdnu ochranu, zaručeného Chartou.(14) Toto právo pritom nie je absolútnym právom. Súdny dvor, ktorý výslovne vychádzal z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, už rozhodol, že právo na súd(15), ktorého osobitným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať implicitne prípustným obmedzeniam, pretože si už zo svojej povahy vyžaduje právnu úpravu zo strany štátu, ktorý má v tejto súvislosti určitú mieru voľnej úvahy. Podľa Súdneho dvora tieto obmedzenia nesmú brániť subjektu podliehajúcemu súdnej právomoci vo voľnom prístupe na súd takým spôsobom alebo v takej miere, že by bolo porušené jeho právo na súd v samotnej svojej podstate. Napokon, uvedené obmedzenia musia mať legitímny cieľ a medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom musí existovať primeraný vzťah proporcionality.(16)
49. V prejednávanej veci sa javí, že konanie o pripustení odvolania na ďalšie konanie, o aké ide vo veci samej, rešpektuje zásadu efektivity, a to pod podmienkou, že jednak umožňuje zohľadnenie dôvodov na nevykonanie a že jednak prípadné rozhodnutie o odmietnutí pripustenia je riadne odôvodnené.
50. Po prvé sa treba ubezpečiť, že konanie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie neporušuje cieľ opravného prostriedku zavedeného v článku 43 nariadenia č. 44/2001, ktorým je konkrétne umožniť preverenie existencie dôvodov na odmietnutie výkonu rozsudku vydaného v inom členskom štáte, tak ako sú stanovené v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia. Napriek tomu, že jedine vnútroštátnemu súdu prináleží preskúmať, či fínske právo umožňuje zohľadnenie týchto dôvodov v rámci preskúmavania návrhu na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie, cieľom nasledujúcich bodov je poskytnúť v tejto súvislosti zopár usmernení.
51. V tejto súvislosti sa zdá, že dôvody na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie stanovené v § 11 prvom odseku kapitoly 25a súdneho poriadku môžu umožňovať zohľadnenie článkov 34 a 35 nariadenia č. 44/2001.
52. Konkrétne sa totiž zdá, že dôvody na nevykonanie stanovené normotvorcom Únie v článkoch 34 a 35 nariadenia č. 44/2001 možno zahrnúť do prvého a štvrtého dôvodu na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie, podľa ktorých sa odvolanie musí pripustiť na ďalšie preskúmanie v prípade, že existujú dôvody na pochybnosti o dôvodnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo že na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie existuje iný vážny dôvod.
53. Odvolací súd je teda zrejme už v štádiu pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie schopný preveriť, či v rámci opravného prostriedku založeného na článku 43 nariadenia č. 44/2001 dôvody na nevykonanie uvedené v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia vyžadujú hĺbkové preskúmanie prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti.
54. Po druhé, zdá sa, že konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie je zorganizované takým spôsobom, že v praxi umožňuje, aby sa dôvodnosť prvostupňového rozhodnutia posudzovala už v tomto štádiu, aj keď z hľadiska hospodárnosti konania.
55. Konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, tak ako ho upravuje fínske právo, totiž nemožno považovať za predbežný filter, ktorého cieľom je preskúmať prípustnosť odvolania. Ako zdôraznila fínska vláda, odvolací súd v štádiu rozhodovania o tom, či sa odvolanie pripustí na ďalšie preskúmanie, preveruje najmä s ohľadom na prvostupňové rozhodnutie a spis vo veci, či existujú dôvody na pochybnosti o dôvodnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Posudzovanie odvolacieho súdu v tomto štádiu tak možno považovať za predbežné preskúmanie, hoci aj len zbežné, prvostupňového rozhodnutia v samotnom merite veci.(17)
56. Napokon, hoci z práva na účinnú súdnu ochranu vyplýva možnosť prístupu k súdu, predsa len z neho nevyplýva automatický prístup k uniformnému konaniu aj v prípade, že ide opravný prostriedok, pri ktorom existujú dôvody na jeho zamietnutie. Mohlo by sa pritom javiť, že v praxi sa odvolanie nepripustí na ďalšie preskúmanie len v prípadoch, keď je všetkým sudcom odvolacieho súdu jasné, že opravný prostriedok je bez právneho základu. Podľa fínskej vlády sa totiž dôvody na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie musia vykladať flexibilne a priaznivo pre účastníka konania, ktorá o pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie žiada.(18) Iba v tom prípade, že je opravný prostriedok zjavne nedôvodný, by tak tento opravný prostriedok mohol byť odmietnutý už v štádiu rozhodovania o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie. Vo všetkých ostatných prípadoch sa in fine opravný prostriedok po tom, ako bol odvolacím súdom pripustený, dôkladne preskúma.
57. Po tretie konanie, o aké ide vo veci samej, je v súlade s článkom 43 nariadenia č. 44/2001 iba v prípade, že sú prípadné rozhodnutia o odmietnutí pripustenia riadne odôvodnené.
58. Na pojednávaní bolo poukázané na vážnu nezhodu v názoroch týkajúcich sa tejto otázky medzi fínskou vládou a Komisiou. Fínska vláda uviedla, že na základe súdneho poriadku musí byť takéto rozhodnutie odôvodnené, zatiaľ čo Komisia, ktorá vychádzala z toho istého poriadku, tvrdila, že tak tomu nevyhnutne nie je.
59. Nie je úlohou Súdneho dvora robiť rozhodcu medzi týmito protichodnými stanoviskami týkajúcimi sa správneho výkladu vnútroštátneho práva, ale jeho úlohou je rozhodnúť, aké sú požiadavky vyplývajúce z práva Únie. Toto právo pritom stanovuje povinnosť, aby rozhodnutia, akým je aj odmietnutie pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie v odvolacom konaní, boli povinne odôvodnené.
60. Predovšetkým povinnosť odôvodnenia je vo všeobecnosti opodstatnená z hľadiska obidvoch funkcií tohto odôvodnenia. Dotknutým osobám toto odôvodnenie umožňuje oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli sudcu k prijatiu rozhodnutia, a súdu, na ktorý bude môcť byť podaný opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, umožňuje mať k dispozícii dostatočné informácie na to, aby vykonal súdne preskúmanie.(19) V tomto rámci už Súdny dvor uviedol, že dodržiavanie práva na spravodlivé súdne konanie si vyžaduje, aby každé súdne rozhodnutie bolo odôvodnené, a to s cieľom umožniť žalovanému porozumieť dôvodom rozsudku v jeho neprospech a užitočne a účinne podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok.(20)
61. Ak by však odvolací súd nebol povinný svoje rozhodnutie odôvodniť, predovšetkým v prípade nepripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie, tak by vo fínskom práve upravená možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu o nepripustení opravný prostriedok na Najvyšší súd bola vo veľkej miere teoretická. V prípade neexistencie odôvodnenia by bolo prinajmenšom ťažké užitočne napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu a Najvyššiemu súdu by nebolo umožnené posúdiť dôvodnosť tohto rozhodnutia.
62. Ďalej povinnosť odôvodnenia na úrovni odvolacieho rozhodnutia je v rámci systému opravných prostriedkov zavedeného nariadením č. 44/2001 osobitne zásadná. Treba tak pripomenúť, že na jednej strane rozhodnutie týkajúce sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti prijaté na prvom stupni nepodlieha povinnosti odôvodnenia. Na druhej strane je zrejmé, že vo Fínsku, rovnako ako aj v iných členských štátoch sa na opravný prostriedok pred Najvyšším súdom proti odvolaciemu rozhodnutiu tiež vzťahuje systém predchádzajúceho pripustenia.
63. Ďalej rozhodnutie prijaté v závere preskúmania opravného prostriedku upraveného v článku 43 nariadenia č. 44/2001 je prvým (a potenciálne aj posledným) rozhodnutím, v ktorom sa dôvody na nevykonanie stanovené v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia musia vziať v plnom rozsahu do úvahy. Je nemysliteľné, že by účastník konania mohol využiť možnosti, ktoré mu priznáva uvedené nariadenie, aby zabránil výkonu rozsudku vydaného v inom členskom štáte bez toho, aby mu vôbec bolo adresované odôvodnené rozhodnutie.(21)
64. Napokon skutočnosť, že konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie sa v prejednávanej veci týka štádia odvolania, je vo vzťahu k povinnosti odôvodnenia rozhodujúca. Vzhľadom na túto skutočnosť totiž stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva – ktoré je pritom plne opodstatnené –, podľa ktorého rozhodnutie prijaté v rámci filtračného konania v štádiu kasačného konania („druhé odvolanie“ na najvyššie súdy, ktoré sa vo všeobecnosti obmedzuje na právne otázky) nemusí byť nevyhnutne odôvodnené(22), sa logicky nemôže uplatňovať na konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie v štádiu odvolania v prípade, že toto odvolanie je v skutočnosti prvým opravným prostriedkom umožňujúcim zohľadnenie dôvodov na nevykonanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte.
65. Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží preveriť, či rozhodnutia o nepripustení odvolania na ďalšie preskúmanie v odvolacom konaní musia byť povinne odôvodnené. V prípade, že by odvolací súd takúto povinnosť nemal, konanie o pripustení by bolo podľa môjho názoru v rozpore s článkom 43 nariadenia č. 44/2001. Ak by sa totiž ukázalo, že konanie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie bolo v rámci vnútroštátneho systému opravných prostriedkov zavedené bez toho, aby sa zohľadnili osobitnosti systému zavedeného nariadením č. 44/2001, táto skutočnosť by mohla viesť k mechanickému uplatňovaniu tohto konania, ktoré je ťažko zlučiteľné s požiadavkami nariadenia č. 44/2001.
66. Vzhľadom na všetky tieto úvahy usudzujem, že článok 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 umožňuje konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, o aké ide v konaní vo veci samej, pod podmienkou, že z hmotnoprávneho hľadiska sa môžu uplatniť dôvody na nevykonanie, ktoré sú uvedené v článkoch 34 a 35 nariadenia č. 44/2001, a môžu sa zohľadniť z titulu dôvodov na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie a že z procesného hľadiska sú rozhodnutia o nepripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie povinne odôvodnené.
B. O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
67. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor o to, aby rozhodol, či konanie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie v odvolacom konaní, o aké ide v konaní vo veci samej a v ktorom druhý účastník konania, resp. účastník konania, ktorý opravný prostriedok nepodal, nie je vypočutý, je v súlade so zásadou kontradiktórnosti vyjadrenou v článku 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001.
68. Pokiaľ ide o tretiu otázku vnútroštátneho súdu, chápem ju tak, že jej zámerom je zistiť dôsledky skutočnosti, podľa ktorej článok 43 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že opravný prostriedok môže podať nielen ten účastník konania, ktorý navrhol výkon, ale aj ten účastník konania, proti ktorému sa o výkon žiada.
69. Z uvedeného vyplýva, že obidve tieto otázky majú v podstate rovnaký cieľ: ich cieľom je posúdiť súlad konania, o aké ide vo veci samej, s článkom 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001. Navrhujem ich teda preskúmať spoločne.
70. Hneď na začiatok musím uviesť, že nerozumiem tomu, prečo by takéto konanie, ktorého cieľom je z legitímnych dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti predovšetkým umožniť urýchlené vybavenie opravných prostriedkov, ktoré sú zjavne nedôvodné, malo byť v rozpore so zásadou kontradiktórnosti.
71. Hoci totiž článok 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 jednoznačne stanovuje, že o odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie, treba konštatovať, že normotvorca Únie sa k požiadavkám súvisiacim s kontradiktórnym konaním podrobnejšie nevyjadril. Organizácia konania o opravnom prostriedku preto patrí do sféry procesnej autonómie členských štátov, a to pod podmienkou, že je dodržaná zásada kontradiktórnosti, vnímaná s prihliadnutím na osobitosti systému potvrdení vykonateľnosti, ktorý bol zavedený nariadením č. 44/2001.
72. Zásada kontradiktórnosti má v rámci systému zavedeného nariadením č. 44/2001 zásadný význam pri zaručení voľného pohybu súdnych rozhodnutí v Európskej únii. Ako totiž bolo naznačené vyššie(23), cieľom konania o potvrdenie vykonateľnosti je navrhovateľovi umožniť, aby jednoducho a rýchlo, po uskutočnení nesporového konania(24), dosiahol vydanie doložky vykonateľnosti rozsudku, ktorý bol s potrebnými zárukami vydaný v inom členskom štáte.(25) Na druhej strane vzhľadom na to, že prvý „stupeň“ nemá sporový charakter, normotvorca Únie výslovne požadoval, aby konanie o opravnom prostriedku malo sporový charakter.(26)
73. Pokiaľ ide o požiadavky vyplývajúce zo zásady kontradiktórnosti, Súdny dvor už opakovane uviedol, že v rámci tak správnych, ako aj súdnych konaní z tejto zásady vo všeobecnosti vyplýva právo účastníkov správneho alebo súdneho konania môcť sa vyjadriť k skutočnostiam a dokumentom, na ktorých bude založené správne alebo súdne rozhodnutie, ako aj prediskutovať dôkazy a pripomienky predložené na správny orgán alebo súd a právne dôvody vzaté týmto orgánom alebo súdom do úvahy ex offo, na ktorých uvedený orgán alebo súd chce založiť svoje rozhodnutie.(27)
74. Konkrétne táto zásada chráni účastníka konania z hľadiska rozhodujúcich okolností(28) pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú jeho záujmov.(29) Dodržiavanie zásady kontradiktórnosti je tak nerozlučne spojené s myšlienkou, že okolnosti slúžiace za základ rozhodnutia prijatého v neprospech určitého účastníka konania musia byť s týmto účastníkom konania prediskutované.(30)
75. Vzhľadom na túto definíciu zásady kontradiktórnosti pritom nevidím žiadny dôvod na to, aby som sa domnieval, že konanie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie, o aké ide vo veci samej, túto zásadu porušuje.
76. Vzhľadom na to, že odvolací súd nemôže vo fáze rozhodovania o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie prijať rozhodnutie, ktoré je pre druhého účastníka konania, to znamená účastníka konania, ktorý opravný prostriedok nepodal, nepriaznivé alebo ktoré mu spôsobuje ujmu, právo tohto účastníka konania na kontradiktórne konanie nie je porušené, ak v tomto štádiu nepredloží pripomienky.
77. Po prvé má nepripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie za dôsledok to, že sa prvostupňové rozhodnutie, ktoré je tomuto účastníkovi konania na prospech, potvrdí, pričom za predpokladu, že nedôjde k podaniu opravného prostriedku na Najvyšší súd, má za dôsledok to, že sa toto rozhodnutie stane nezrušiteľným. Preto toto rozhodnutie osobe, ktorej je prvostupňový rozsudok na prospech, nemôže spôsobovať ujmu.(31)
78. Po druhé na pojednávaní fínska vláda potvrdila, pričom proti tomuto jej tvrdeniu Komisia nenamietala, že bez ohľadu na postavenie účastníka konania, ktorý opravný prostriedok podal, odvolací súd v štádiu rozhodovania o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie nemôže zmeniť podstatu rozhodnutia. Najmä nemôže napríklad vyhlásiť opravný prostriedok za zjavne dôvodný bez toho, aby bol vypočutý druhý účastník konania(32), čo by inak zjavne predstavovalo závažné porušenie zásady kontradiktórnosti.
79. Po tretie rozhodnutie prijaté v štádiu rozhodovania o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie je predbežným rozhodnutím, ktorého rozsah je už zo svojej podstaty obmedzený na otázku, či sa bude pokračovať v konaní. Preto neprejudikuje výsledok posúdenia opravného prostriedku po uskutočnení jeho kompletného preskúmania. V prípade, že teda dôjde k pripusteniu bez toho, aby účastník konania, ktorý opravný prostriedok nepodal – či už je ním podľa okolností prípadu navrhovateľ potvrdenia vykonateľnosti, alebo osoba, proti ktorej smeruje rozhodnutie potvrdzujúce vykonateľnosť, –, bol vyzvaný na predloženie pripomienok, ani takéto rozhodnutie nemá takú povahu, že by sa samo osebe mohlo nepriaznivo dotýkať záujmov tohto účastníka konania.
80. Na pojednávaní Komisia v súlade so svojimi písomnými pripomienkami tvrdila, že zásada kontradiktórnosti má až taký význam, že nemôže byť predmetom obmedzení, a že preto fínsky systém pripúšťania odvolaní na ďalšie preskúmanie túto zásadu nerešpektuje.
81. Okrem toho, že takéto „absolutistické“ stanovisko neumožňuje zosúladiť štandardy ochrany práv na obranu s ďalšími celkom legitímnymi záujmami, akými sú napríklad záujmy týkajúce sa rýchlosti konania a riadneho výkonu spravodlivosti, predovšetkým poznamenávam, že Komisia v predmetnom prípade nebola schopná preukázať akékoľvek konkrétne porušenie zásady kontradiktórnosti.
82. Napokon zdôrazňujem, že z pripomienok fínskej vlády vyplýva, že účastník konania, ktorý opravný prostriedok nepodal, sa povinne vyzýva na vyjadrenie vo fáze kompletného preskúmania opravného prostriedku. Zdá sa teda, že v súlade s článkom 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 je rešpektovanie zásady kontradiktórnosti v štádiu, keď je rozhodnutie odvolacieho súdu spôsobilé spôsobiť tomuto účastníkovi konania ujmu, zabezpečené.
83. Vzhľadom na všetky tieto úvahy usudzujem, že článok 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, akým je konanie vo veci samej, neporušuje požiadavku kontradiktórneho konania, keďže rozhodnutie prijaté v štádiu rozhodovania o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie nemá takú povahu, že by ako také mohlo porušovať záujmy druhého účastníka konania.
V. Návrh
84. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil Korkein oikeus (Najvyšší súd, Fínsko), odpovedal takto:
1. Článok 43 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach umožňuje konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, o aké ide v konaní vo veci samej, pod podmienkou, že z hmotnoprávneho hľadiska sa môžu uplatniť dôvody na nevykonanie, ktoré sú uvedené v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia, a môžu sa zohľadniť z titulu dôvodov na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie a že z procesného hľadiska sú rozhodnutia o nepripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie povinne odôvodnené.
2. Článok 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie, akým je konanie vo veci samej, neporušuje požiadavku kontradiktórneho konania, keďže rozhodnutie prijaté v štádiu rozhodovania o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie nemá takú povahu, že by ako také mohlo porušovať záujmy druhého účastníka konania.