Language of document : ECLI:EU:C:2019:905

Predbežné znenie

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (komora príslušná prijímať odvolania)

z 24. októbra 2019 (*)

„Odvolanie – Dizajn spoločenstva – Prijímanie odvolaní – Článok 170b Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Žiadosť, ktorá nepreukazuje dôležitosť otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie – Neprijatie odvolania“

Vo veci C‑613/19 P

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 14. augusta 2019,

Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: C. Klawitter, Rechtsanwalt,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO),

žalovaný v prvostupňovom konaní,

Autec AG, so sídlom v Norimbergu (Nemecko),

vedľajší účastník v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (komora príslušná prijímať odvolania),

v zložení: podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. Malenovský (spravodajca) a F. Biltgen,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na návrh sudcu spravodajcu a po tom, čo bol vypočutý generálny advokát M. Szpunar,

vyhlásil toto

Uznesenie

1        Svojím odvolaním Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. júna 2019, Porsche/EUIPO – Autec (Motorové vozidlá) (T‑209/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:377), ktorým uvedený súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 19. januára 2018 (vec R 945/2016‑3), týkajúceho sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Autec AG a Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG.

 O žiadosti o prijatie odvolania

2        Podľa článku 58a prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie platí, že odvolanie podané proti rozhodnutiu Všeobecného súdu o rozhodnutí jedného z nezávislých odvolacích senátov EUIPO podlieha predchádzajúcemu prijatiu Súdnym dvorom.

3        Podľa článku 58a tretieho odseku tohto štatútu sa odvolanie prijme – sčasti alebo úplne – podľa postupu stanoveného v rokovacom poriadku Súdneho dvora, ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

4        Podľa článku 170a ods. 1 rokovacieho poriadku platí, že v situáciách uvedených v ustanovení článku 58a prvom odseku uvedeného štatútu odvolateľ pripojí k svojmu odvolaniu žiadosť o prijatie odvolania, v ktorej vysvetlí, akú dôležitú otázku odvolanie vyvoláva, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a ktorá obsahuje všetky skutočnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol o tejto žiadosti rozhodnúť.

5        V súlade s článkom 170b ods. 3 tohto poriadku o žiadosti o prijatie odvolania Súdny dvor rozhodne odôvodneným uznesením.

6        V prejednávanej veci odvolateľka na podporu svojej žiadosti o prijatie odvolania tvrdí, že toto odvolanie vyvoláva dôležité otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva únie, pričom uvádza šesť tvrdení.

7        Svojím prvým tvrdením vytýka Všeobecnému súdu, že nezohľadnil relevantnú judikatúru Súdneho dvora, keď rozhodol, že osobitý charakter dizajnu musí vyplývať z absencie faktora „už videného“. Otázka, či je kritérium „už videného“ relevantné na účely posúdenia osobitého charakteru, je však dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

8        Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v rámci posúdenia osobitého charakteru dizajnu nezohľadnil relevantnú judikatúru Súdneho dvora tým, že z posúdenia vylúčil menej významné alebo menej výrazné vlastnosti. Toto nesprávne právne posúdenie teda vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu a vnútorný súlad práva Únie.

9        Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, odvolateľka tvrdí, že na rozdiel od stanoviska, ktoré zaujal Všeobecný súd, preskúmanie osobitého charakteru dizajnu podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) zahŕňa predovšetkým celkový dojem, ktorý dizajn vyvoláva, a následne celkový dojem, ktorý vyvoláva iný dizajn. Stanovisko Všeobecného súdu teda spochybňuje jednotu a vnútorný súlad práva Únie.

10      Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď definoval informovaného užívateľa nezávisle od konkrétnych dizajnov alebo výrobkov a bez zohľadnenia skutočných vlastností relevantného trhu. Otázka, či je tento prístup správny, sa týka jednoty a vnútorného súladu práva Únie.

11      Svojím piatym tvrdením odvolateľka tvrdí, že informovaný užívateľ prijíma rozhodnutie založené na preferenciách medzi jedným dizajnom a iným v závislosti od stupňa jeho informovania a pozornosti. Pýta sa teda, či je v prejednávanej veci možné vychádzať na účely určenia osobitného charakteru z motorových vozidiel všeobecne v súlade s označením výrobku, ktorý predmetný dizajn alebo model zobrazuje, alebo či treba, prinajmenšom pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktoré sú v určitých prípadoch na trhu desaťročia, definovať informovaného užívateľa presnejšie, a to v závislosti od skutočných vlastností trhu. Podľa odvolateľky sa zdá, že Súdny dvor ešte nemal príležitosť vyjadriť sa k tejto otázke a že z tohto dôvodu sa táto otázka týka vývoja práva Únie.

12      Svojím šiestym a posledným tvrdením odvolateľka, opierajúc sa o Zelenú knihu Európskej komisie o právnej ochrane priemyselných vzorov, tvrdí, že tvorivá voľnosť, ktorá v súlade s článkom 6 nariadenia č. 6/2002 musí byť zohľadnená na účely posúdenia osobitého charakteru, môže byť obmedzená aj „obchodnými obmedzeniami“, ako aj „pevnými požiadavkami zákazníka“, čo znamená, že malé rozdiely medzi dizajnmi alebo modelmi vo vzťahu k tvarom, ktoré už sú známe, môžu prípadne postačovať na odôvodnenie osobitého charakteru dizajnu alebo modelu. Podľa odvolateľky sa pritom Súdny dvor ešte nevyjadril k takej otázke, takže táto otázka je dôležitá, pokiaľ ide o rozvoj práva Únie.

13      Na úvod treba uviesť, že prináleží odvolateľovi, aby preukázal, že otázky, ktoré sú uvedené v jeho odvolaní, sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie zo 16. septembra 2019, Kiku/CPVO, C‑444/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:746, bod 11).

14      Okrem toho, ako vyplýva z článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 170b ods. 4 rokovacieho poriadku žiadosť o prijatie odvolania musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o prijatí odvolania a v prípade čiastočného alebo úplného prijatia odvolania určiť, ktorých odvolacích dôvodov alebo častí odvolania sa má týkať vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom na to, že mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní uvedený v článku 58a tohto štatútu má za cieľ obmedziť preskúmanie Súdneho dvora na otázky, ktoré majú význam pre jednotu, koherentnosť alebo vývoj práva Únie, musí totiž Súdny dvor preskúmať v rámci odvolania len tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie a ktoré vyvolávajú také otázky (uznesenie z 10. októbra 2019, KID‑Systeme/EUIPO, C‑577/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:854, bod 12 a citovaná judikatúra).

15      Žiadosť o prijatie odvolania teda musí v každom prípade jasným a presným spôsobom uviesť odvolacie dôvody, na ktorých sa odvolanie zakladá, s rovnakou presnosťou a jasnosťou určiť právnu otázku, ktorú vznáša každý žalobný dôvod, spresniť, či je táto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a osobitne vysvetliť dôvody, pre ktoré je táto otázka dôležitá vzhľadom na uvedené kritérium. Pokiaľ ide konkrétne o odvolacie dôvody, žiadosť o prijatie odvolania musí spresniť ustanovenie práva Únie alebo judikatúru, ktoré údajne boli porušené napadnutým rozsudkom, stručne objasniť, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, a uviesť, v akom rozsahu táto chyba ovplyvnila výsledok napadnutého rozsudku (uznesenie z 10. októbra 2019, KID‑Systeme/EUIPO, C‑577/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:854, bod 13 a citovaná judikatúra). Ak nesprávne právne posúdenie, na ktoré sa odvoláva, vyplýva z porušenia judikatúry, musí návrh na prijatie odvolania uviesť stručne, ale jasne a presne, po prvé, kde sa nachádza údajný rozpor, a to s uvedením tak bodov rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania, ktoré žalobca spochybňuje, ako aj bodov rozhodnutia Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ktoré boli údajne porušené, a po druhé konkrétne dôvody, pre ktoré takýto rozpor vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. októbra 2019, L’Oréal/EUIPO, C‑586/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:845, bod 16).

16      Žiadosť o prijatie odvolania, ktorá neobsahuje skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, totiž v prvom rade nemôže preukázať, že odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie odôvodňujúcu jeho prijatie (uznesenie z 10. októbra 2019, KID‑Systeme/EUIPO, C‑577/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:854, bod 14).

17      V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o tvrdenia uvedené v bodoch 7 a 8 tohto uznesenia, podľa ktorých sa Všeobecný súd odchýlil od relevantnej judikatúry Súdneho dvora, treba zdôrazniť, že v súlade s dôkazným bremenom, ktoré znáša žiadateľ o prijatie odvolania, takáto argumentácia sama osebe nestačí na preukázanie toho, že toto odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pričom žiadateľ musí na tento účel dodržať všetky požiadavky uvedené v bode 15 tohto uznesenia (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. októbra 2019, L’Oréal/EUIPO, C‑586/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:854, bod 16). V prejednávanej veci sa však odvolateľka bez dodržania týchto požiadaviek obmedzuje na tvrdenie, že Všeobecný súd porušil relevantnú judikatúru Súdneho dvora.

18      Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bodoch 9 a 10 tohto uznesenia, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, treba uviesť, že táto žiadosť o prijatie odvolania je poznačená nedostatočnou presnosťou, pokiaľ ide o ustanovenie práva Únie alebo judikatúru, ktorú Všeobecný súd údajne porušil, keď definoval informovaného užívateľa nezávisle od konkrétnych dizajnov alebo výrobkov a bez zohľadnenia skutočných vlastností relevantného trhu. Skutočnosť, že odvolanie vyvoláva určité právne otázky týkajúce sa rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, v každom prípade sama osebe neumožňuje domnievať sa, že toto odvolanie musí byť prijaté Súdnym dvorom. Odvolateľ totiž musí preukázať, že nezávisle od právnych otázok, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, jeho odvolanie vyvoláva jednu alebo viacero dôležitých otázok, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad, alebo vývoj práva Únie, pričom rozsah tohto kritéria presahuje rámec rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, a napokon aj rámec jeho odvolania (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. októbra 2019, L’Oréal/EUIPO, C‑586/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:845, body 11 a 12). Takéto preukázanie však z tejto žiadosti nevyplýva.

19      V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o argumentáciu uvedenú v bodoch 11 a 12 tohto uznesenia, podľa ktorej odvolanie vyvoláva nové právne otázky v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora, treba konštatovať, že táto žiadosť o prijatie odvolania je zaťažená nedostatkom presnosti, aj pokiaľ ide o ustanovenie práva Únie alebo judikatúry, ktorú Všeobecný súd údajne porušil, keď rozhodol, že pri určovaní osobitého charakteru v súlade s označením výrobku, ktorý dizajn alebo model zobrazuje, treba vychádzať z motorových vozidiel vo všeobecnosti. Skutočnosť, že právna otázka nebola predmetom preskúmania Súdnym dvorom, navyše neznamená, že táto otázka má nevyhnutne význam, pokiaľ ide o vývoj práva Únie, keďže odvolateľ je stále povinný preukázať takýto význam tým, že poskytne presné údaje nielen o novosti tejto otázky, ale aj o dôvodoch, pre ktoré je táto otázka dôležitá vo vzťahu k takémuto rozvoju (uznesenie z 30. septembra 2019, All Star/EUIPO, C‑461/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:797, bod 16). V prejednávanej veci sa však odvolateľka obmedzuje na tvrdenie, že význam právnych otázok uvádzaných v rámci tejto argumentácie spočíva v rozvoji práva Únie a odkazuje v tomto smere na neexistenciu judikatúry Súdneho dvora, pričom však neuvádza iné údaje.

20      Z toho vyplýva, že odvolateľka neposkytuje dôkaz o tom, že otázky vyvolané jej odvolaním sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, ako jej prináleží.

21      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné neprijať odvolanie.

 O trovách

22      Podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, Súdny dvor o trovách rozhoduje v uznesení, ktorým sa konanie končí.

23      Keďže sa toto uznesenie prijalo predtým, ako bolo odvolanie doručené ostatným účastníkom konania, a v dôsledku toho predtým, ako mohli týmto účastníkom vzniknúť trovy konania, treba rozhodnúť, že odvolateľka znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) nariadil:

1.      Odvolanie sa neprijíma.

2.      Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina