Language of document : ECLI:EU:C:2018:478

Stanovisko 1/17

Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou

 Stanovisko Súdneho dvora (plénum) z 30. apríla 2019

„Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ – Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (CETA) – Urovnávanie sporov medzi investormi a štátmi (ISDS) – Vytvorenie Tribunálu a Odvolacieho tribunálu – Zlučiteľnosť s primárnym právom Únie – Požiadavka dodržiavania autonómie právneho poriadku Únie – Úroveň ochrany verejných záujmov stanovená inštitúciami Únie v súlade s ústavným rámcom Únie – Rovnosť zaobchádzania s kanadskými investormi a investormi Únie – Charta základných práv Európskej únie – Článok 20 – Prístup k uvedeným tribunálom a ich nezávislosť – Článok 47 Charty – Finančná dostupnosť – Povinnosť jej zaručenia pre fyzické osoby a pre malé a stredné podniky – Vonkajšie a vnútorné aspekty požiadavky nezávislosti – Vymenovanie, odmeňovanie a etický kódex členov – Úloha Spoločného výboru CETA – Záväznosť výkladu dohody CETA poskytovaného týmto výborom“

1.        Medzinárodné dohody – Uzavretie – Právomoc Únie – Rozsah – Vytvorenie súdu alebo iného subjektu príslušného vyjadriť sa k ustanoveniam dohody – Zahrnutie – Podmienky – Neexistencia zásahu do autonómie právneho poriadku Únie

(Článok 1 druhý odsek ZEÚ, článok 2 ZEÚ a článok 19 ZEÚ; článok 267 ZFEÚ)

(pozri body 106 – 111)

2.        Medzinárodné dohody – Dohody Únie – Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou – Mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa investícií medzi investormi a štátmi – Vytvorenie súdov mimo súdneho systému Únie, ktoré nie sú oprávnené vykladať alebo uplatňovať právo Únie alebo brániť fungovaniu inštitúcií Únie – Prípustnosť

(Článok 19 ZEÚ)

(pozri body 114 – 119, 122, 150 – 153)

3.        Členské štáty – Povinnosti – Rešpektovanie zásady vzájomnej dôvery – Rozsah – Uplatniteľnosť na vzťahy medzi Úniou a treťou krajinou – Vylúčenie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

(pozri body 128, 129)

4.        Medzinárodné dohody – Uzavretie – Predbežné stanovisko Súdneho dvora – Predmet – Otázky vecnej alebo formálnej platnosti dohody z hľadiska Zmluvy – Zlučiteľnosť dohody s Chartou základných práv Európskej únie

(Článok 6 ods. 1 ZEÚ; články 217 a 218 ZFEÚ)

(pozri bod 167)

5.        Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti – Zákaz – Pôsobnosť – Rozdielne zaobchádzanie medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a tretích krajín – Vylúčenie

(Článok 18 prvý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 2)

(pozri body 169, 170)

6.        Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Rovnosť zaobchádzania – Pôsobnosť – Medzinárodná dohoda medzi Úniou a treťou krajinou – Zahrnutie – Obmedzenia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 20)

(pozri body 171 – 174)

7.        Medzinárodné dohody – Dohody Únie – Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou – Mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa investícií medzi investormi a štátmi – Možnosť napadnúť opatrenia Únie vyhradená pre kanadských investorov a nie pre investorov z Únie – Nedostatok porovnateľnej povahy situácií dvoch kategórií osôb – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Články 101 a 102 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 20)

(pozri body 179 – 186)

8.        Medzinárodné dohody – Dohody Únie – Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou – Mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa investícií medzi investormi a štátmi – Prístup osôb podliehajúcich súdnej právomoci k orgánom pre urovnávanie sporov – Rešpektovanie práva na účinnú súdnu ochranu – Porušenie požiadaviek v oblasti prístupnosti, nezávislosti a nestrannosti – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

(pozri body 190 – 193, 201 – 204, 222, 244)

Zhrnutie

Mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátmi upravený dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kanadou (CETA) je zlučiteľný s právom Únie

V stanovisku Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou (stanovisko 1/17), vydanom v pléne 30. apríla 2019, Súdny dvor vyhlásil za zlučiteľný s primárnym právom Európskej únie oddiel F ôsmej kapitoly Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej, o zavedení mechanizmu urovnávania investičných sporov medzi investormi a štátmi (ďalej len „mechanizmus ISDS“). Tento mechanizmus upravuje najmä vytvorenie tribunálu a odvolacieho tribunálu, ako aj, v dlhodobom horizonte, mnohostranného investičného tribunálu.

Súdny dvor najskôr pripomenul, že medzinárodná dohoda môže byť zlučiteľná s právom Únie len pod podmienkou, že neporušuje autonómiu právneho poriadku Únie. Táto autonómia, ktorá existuje tak so zreteľom na právo členských štátov, ako aj na medzinárodné právo, vyplýva zo základných charakteristických vlastností Únie a jej práva a spočíva tak v skutočnosti, že Únia má svoj vlastný ústavný rámec. Súdny dvor predovšetkým konštatoval, že plánovaný mechanizmus ISDS sa nachádza mimo súdneho systému Únie. Súdny systém predpokladaný dohodou CETA je totiž oddelený od vnútroštátnych súdov Kanady, Únie a jej členských štátov. V dôsledku toho rozhodol, že právo Únie nebráni ani tomu, aby dohoda CETA stanovovala vytvorenie tribunálov, ani tomu, aby týmto súdom priznala právomoc vykladať a uplatňovať ustanovenia dohody. Tieto súdy však nemôžu byť oprávnené vykladať alebo uplatňovať ustanovenia práva Únie odlišné od ustanovení dohody CETA, ani prijímať rozhodnutia, ktoré by inštitúciám Únie bránili fungovať v súlade s jej ústavným rámcom. Súdny dvor v prvom rade uviedol, že dohoda CETA nezveruje plánovaným tribunálom žiadnu právomoc výkladu alebo uplatňovania práva Únie, s výnimkou právomoci so zreteľom na ustanovenia tejto dohody. Pokiaľ ide o neexistenciu účinkov na fungovanie inštitúcií Únie v súlade s jej ústavným rámcom, Súdny dvor uviedol, v druhom rade, že právomoc plánovaných tribunálov by narušila autonómiu právneho poriadku Únie, ak by bola upravená tak, že tieto súdy môžu v rámci svojich posúdení obmedzenia slobody podnikania uvedených v nároku spochybniť úroveň ochrany verejného záujmu, na základe ktorého Únia zaviedla tieto obmedzenia voči všetkým hospodárskym subjektom. Z dohody CETA však vyplýva, že rozsah právomoci posúdenia plánovaných tribunálov týmto súdom neumožňuje spochybniť úroveň ochrany verejného záujmu stanoveného Úniou prostredníctvom demokratického procesu. V dôsledku toho Súdny dvor dospel k záveru, že ôsma kapitola oddiel F dohody CETA neohrozuje autonómiu právneho poriadku Únie.

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť mechanizmu ISDS so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania, v žiadosti o stanovisko sa poukazovalo na rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z nemožnosti podnikov a fyzických osôb z členských štátov, ktoré investujú v Únii, napadnúť opatrenia Únie na súdoch plánovaných v dohode CETA, zatiaľ čo kanadské podniky a fyzické osoby, ktoré investujú v Únii, budú môcť napadnúť tieto opatrenia na uvedených tribunáloch. V tomto ohľade Súdny dvor pripomenul, že rovnosť pred zákonom, upravená v článku 20 Charty základných práv Európskej únie, neobsahuje žiadne výslovné obmedzenie svojej pôsobnosti, a preto sa uplatňuje na všetky situácie, ktoré upravuje právo Únie, ako napríklad tie, ktoré spadajú do pôsobnosti medzinárodnej zmluvy uzatvorenej Úniou. Okrem toho sa toto základné právo vzťahuje na všetky osoby, ktorých situácia patrí do pôsobnosti práva Únie bez ohľadu na ich pôvod. Rovnosť pred zákonom predpokladá dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali odlišne. Súdny dvor však konštatoval, že kanadské podniky a fyzické osoby, ktoré investujú v Únii, sa nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov a fyzických osôb z členských štátov, ktoré investujú v Únii, takže rozdielne zaobchádzanie uvedené v žiadosti o stanovisko nepredstavuje diskrimináciu.

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť mechanizmu ISDS s právom na prístup k nezávislému súdu, Súdny dvor najskôr pripomenul, že na Úniu sa vzťahujú ustanovenia článku 47 druhého a tretieho odseku Charty, ktoré zakotvujú uvedené právo. Preto hoci sa na Kanadu záruky stanovené v Charte nesporne nevzťahujú, Únia je nimi viazaná, a preto nemôže bez toho, aby boli tieto záruky poskytnuté, uzavrieť dohodu, ktorou sa vytvoria súdy príslušné vydávať rozsudky záväzné pre Úniu a na riešenie sporov, ktoré im boli predložené osobami so sídlom alebo bydliskom v Únii. Súdny dvor tak uviedol, že cieľom vytvorenia mechanizmu mimo súdnych systémov zmluvných strán je zabezpečiť, aby sa dôvera zahraničných investorov vzťahovala aj na orgán príslušný konštatovať porušenia oddielov C a D ôsmej kapitoly dohody CETA zo strany hostiteľského štátu ich investícií. V dôsledku toho nezávislosť plánovaných tribunálov a prístup zahraničných investorov k týmto súdom sú neoddeliteľne spojené s cieľom voľného a spravodlivého obchodu, uvedeným v článku 3 ods. 5 ZEÚ, ktorý sleduje aj dohoda CETA. Pokiaľ ide o dostupnosť plánovaných tribunálov, Súdny dvor uviedol, že ak neexistujú pravidlá na zabezpečenie finančnej dostupnosti tribunálov pre fyzické osoby a malé a stredné podniky, mechanizmus ISDS môže byť v skutočnosti dostupný len investorom, ktorí majú dostatočné finančné zdroje. Ďalej poukázal na to, že nijaký záväzok, podľa ktorého bude systém určený na zabezpečenie úrovne dostupnosti požadovanej v článku 47 Charty zavedený súčasne so zriadením týchto tribunálov, nebol v dohode CETA obsiahnutý. Naopak, vyhlásenie č. 36, ktoré predstavuje neoddeliteľnú súčasť kontextu, v ktorom Rada prijíma rozhodnutie o poverení na podpis CETA v mene Únie, stanovuje, že Komisia a Rada sa zaväzujú zabezpečiť dostupnosť plánovaných tribunálov pre malé a stredné podniky. Súdny dvor dospel k záveru, že tento záväzok stačí pre vyvodenie záveru, že dohoda CETA je zlučiteľná s požiadavkou dostupnosti tribunálov. Nakoniec Súdny dvor konštatoval, že dohoda CETA poskytuje dostatočné záruky, že plánované tribunály splnia požiadavku nezávislosti, a to tak pokiaľ ide o vonkajšie hľadisko, ktoré predpokladá, že uvedené tribunály budú vykonávať svoje funkcie úplne autonómne, ako aj pokiaľ ide o vnútorné hľadisko, ktoré sa týka rovnakého odstupu ich členov od sporových strán, ako aj neexistencie akéhokoľvek osobného záujmu uvedených členov na vyriešení tohto sporu.