Language of document :

Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná dňa 24. novembra 2004: Bouygues SA a Bouygues Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-475/04)

(Jazyk konania: francúzština)

Bouygues SA so sídlom v Paríži, a Bouygues Télécom, so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: Louis Vogel, Joseph Vogel, Bernard Amory, Alexandre Verheyden, François Sureau a Didier Theophile, advokáti, podali 24. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

zrušil rozhodnutie Komisie C (2004)2647 z 20. júla 2004 - Štátna pomoc - Francúzsko, týkajúce sa zmeny poplatkov, ktoré mali uhradiť Orange a SFR z dôvodu získania licencií Universal Mobile Telecommunication System (UMTS),

zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie C (2004)2647 fin z 20. júla 2004, ktorým Komisia rozhodla o neexistencii štátnej pomoci Francúzskej republiky v prospech spoločností Orange France a SFR v súvislosti so znížením a posteriori poplatku 4,995 miliardy eur, ktorý sa obaja operátori zaviazali uhradiť Francúzskej republike ako protihodnotu za licenciu Universal Mobile Telecommunication System (UMTS), ktorá im bola udelená 18. júla 2001. Prijatím tohto rozhodnutia Komisia zamietla sťažnosť podanú žalobcami.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že za účelom udelenia licencií UMTS francúzska vláda vydala dve výzvy na podanie prihlášok. Prvá, ktorej sa zúčastnili Orange France a SFR, bola vyhlásená v auguste 2000. Výška poplatku bola stanovená na 4,995 miliardy eur za licenciu. Bouygues Télécom sa rozhodol nezúčastniť z dôvodu pevne stanovenej ceny. V rámci druhej výzvy na podanie prihlášok bola výška poplatku znížená na 619 miliónov eur. Bouygues Télécom získal licenciu UMTS v tomto druhom konaní. Pritom francúzska vláda medzičasom rozhodla vyrovnať so spätnou účinnosťou výšku poplatkov stanovených v rámci prvého konania na výšku poplatkov stanovenú v druhej výzve na podanie prihlášok.

Na podporu svojich tvrdení sa žalobcovia dovolávajú predovšetkým porušenia článku 87 Zmluvy. V tejto súvislosti uvádzajú, že:

-    Štátne poplatky sú verejnými príjmami a Francúzska republika sa tým, že so spätnou účinnosťou upravila výšku poplatkov, ktoré mali zaplatiť Orange a SFR, vzdala prijatia vymáhateľnej a určitej likvidnej pohľadávky.

-    Komisia sa tým, že odôvodnila napadnuté rozhodnutie zásadou nediskriminácie, v tomto prípade vyhla posúdeniu podstaty. V tejto súvislosti žalobcovia najmä tvrdia, že Orange a SFR mohli prostredníctvom rozhodnutia francúzskej vlády požívať dočasnú výhodu spočívajúcu v možnosti skoršieho preniknutia na trh UMTS, majúc zaručené, že výška ich poplatku za licenciu UMTS bude znížená na výšku požadovanú v druhej výzve o podanie prihlášok, pričom prvá výzva nič v tomto zmysle výslovne neuvádzala.

-    Napadnuté rozhodnutie skutočným spôsobom ovplyvnilo hospodársku súťaž, umožniac Orange a SFR, operátorom už činným na francúzskom trhu mobilných telefónov, upevniť si svoju pozíciu na vznikajúcom trhu UMTS a následkom toho obmedziť vstup ich konkurentov na tento trh.

Ďalej žalobcovia usudzujú, že obmedzením sa na tvrdenie, že udelenie licencií UMTS nie je porovnateľné s trhovou transakciou, bez podania ďalších vysvetlení, Komisia nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, čím porušila článok 230 Zmluvy.

Na záver žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila články 87 a 88 ES tým, že nepreskúmala opatrenie uvedené v tomto prípade v rámci formálneho zisťovania uvedeného v týchto ustanoveniach.

____________