Language of document : ECLI:EU:C:2005:596

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 6. októbra 2005 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Výklad zásady zákazu diskriminácie – Vnútroštátne ustanovenie, ktoré pod hrozbou trestného stíhania zakazuje používanie znaku zobrazujúceho červenú päťcípu hviezdu na verejnosti – Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Vo veci C‑328/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Fővárosi Bíróság (Maďarsko) z 24. júna 2004 a doručený Súdnemu dvoru 28. júla 2004, ktorý súvisí s trestným konaním proti

Attilovi Vajnaimu,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia K. Schiemann (spravodajca) a E. Juhász,

generálna advokátka: C. Stix‑Hackl,

tajomník: R. Grass,

po vypočutí generálnej advokátky,

vydal toto

Uznesenie

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu zásady zákazu diskriminácie ako základnej zásady práva Spoločenstva.

2        Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania proti pánovi Vajnaimu pre porušenie § 269/B maďarského trestného zákona (Büntető Törvénykönyv), ktorý sankcionuje používanie „symbolov totalitného režimu“ na verejnosti.

 Právny rámec

3        § 269/B maďarského trestného zákona pod názvom „Používanie symbolov totalitného režimu“ stanovuje:

„1.      Každý, kto

a)      rozširuje;

b)      používa na verejnosti;

c)      vystavuje na verejnosti

svastiku, odznak SS, šípový kríž [symbol maďarských fašistov – pozn. prekladateľa], kosák a kladivo, červenú päťcípu hviezdu alebo symbol, ktorý ich predstavuje, dopustí sa prečinu, za ktorý možno uložiť peňažný trest, pokiaľ jeho konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty závažnejšieho trestného činu.

2.      Konanie podľa odseku 1, pokiaľ bolo vykonané na účely šírenia vedomostí, vzdelania, vedy, umenia a informácií o historických a súčasných udalostiach, nie je trestné.

3.      Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na súčasné oficiálne symboly štátov.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

4        Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že voči pánovi Vajnaimu, podpredsedovi Maďarskej robotníckej strany, bolo začaté trestné stíhanie za verejné nosenie červenej päťcípej hviezdy na odeve, vyrobenej z lepenky o priemere 5 cm, počas manifestácie usporiadanej v Budapešti 21. februára 2003. Policajný príslušník, ktorý v tom čase vykonával službu, požiadal dotknutú osobu o odstránenie tohto symbolu, čomu táto osoba vyhovela.

5        Rozsudkom z 11. marca 2004 Pesti Központi Kerületi Bíróság (Obvodný súd Pešť-stred) uznal pána Vajnaiho za vinného zo spáchania trestného činu používania „symbolov totalitného režimu“ podľa § 269/B ods. 1 písm. b) maďarského trestného zákona. Tento súd rozhodol o podmienečnom odložení trestu počas skúšobnej doby jedného roka a vyslovil zhabanie uvedeného symbolu.

6        Pán Vajnai podal odvolanie proti tomuto rozsudku na Fővárosi Bíróság.

7        V návrhu na začatie prejudiciálneho konania Fővárosi Bíróság (mestský súd v Budapešti) poznamenáva, že v niektorých členských štátoch, napr. v Talianskej republike, sú červená hviezda alebo kosák a kladivo symbolom ľavicových strán. Podľa tohto súdu z toho vyplýva, že členovia talianskych ľavicových organizácií sú oprávnení nosiť symboly robotníckeho hnutia bez toho, aby porušili akýkoľvek zákaz, zatiaľ čo maďarský trestný zákon zakazuje používanie týchto symbolov. Preto vzniká otázka, či je vnútroštátne ustanovenie jedného členského štátu, ktoré zakazuje použitie symbolov medzinárodného robotníckeho hnutia pod hrozbou trestného sankcionovania, kým nosenie týchto symbolov na území iného členského štátu nie je nijako sankcionované, diskriminačné.

8        Za týchto okolností Fővárosi Bíróság rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je § 269/B ods. 1 maďarského trestného zákona, podľa ktorého sa každý, kto používa alebo vystavuje na verejnosti symbol červenej päťcípej hviezdy, dopustí prečinu, pokiaľ jeho konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty závažnejšieho trestného činu, v súlade so základnou zásadou Spoločenstva zákazu diskriminácie? Dovoľuje článok 6 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého je Únia založená na zásadách slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, alebo ustanovenia smernice 2000/43/ES, ktoré tiež odkazujú na základné slobody, alebo články 10, 11 a 12 Charty základných práv osobe, ktorá chce vyjadriť svoje politické presvedčenie prostredníctvom symbolu, ktorý toto presvedčenie odráža, aby tak urobila v ktoromkoľvek členskom štáte?“

 O právomoci Súdneho dvora

9        Maďarská a holandská vláda, ako aj Komisia predložili písomné pripomienky, v ktorých vyjadrujú pochybnosti o právomoci Súdneho dvora odpovedať na prejudiciálnu otázku.

10      Na účely overenia právomoci Súdneho dvora je nevyhnutné preskúmať predmet položenej otázky.

11      Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zásade zákazu diskriminácie, článku 6 EÚ, ustanoveniam smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23) alebo článkom 10, 11 a 12 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), odporuje vnútroštátne ustanovenie, akým je § 269/B maďarského trestného zákona, ktoré sankcionuje verejné použitie symbolov, ktoré sú predmetom konania vo veci samej.

12      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ vnútroštátne ustanovenie spadá do pôsobnosti práva Spoločenstva, je Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania povinný poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky podklady pre výklad potrebné na to, aby vnútroštátny súd mohol posúdiť súlad tejto právnej úpravy so základnými právami, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor (pozri rozsudok z 29. mája 1997, Kremzow, C‑299/95, Zb. s. I‑2629, bod 15).

13      Naopak Súdny dvor nemá takúto právomoc vo vzťahu k právnej úprave, ktorá nespadá do rámca práva Spoločenstva, a keď predmet konania nesúvisí s niektorou zo situácií, ktoré sú upravené v ustanoveniach zmlúv (pozri rozsudok Kremzow, už citovaný, body 15 a 16).

14      Treba uviesť, že situácia pána Vajnaiho nesúvisí so žiadnou zo situácií upravených v ustanoveniach zmlúv a maďarská právna úprava uplatnená v konaní vo veci samej nespadá do rámca práva Spoločenstva.

15      Za týchto okolností je opodstatnené konštatovať na základe článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku, že Súdny dvor zjavne nemá právomoc odpovedať na otázku položenú Fővárosi Bíróság.

 O trovách

16      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) nariadil:

Súdny dvor Európskych spoločenstiev zjavne nemá právomoc odpovedať na otázku položenú rozhodnutím Fővárosi Bíróság (Maďarsko) z 24. júna 2004.

Podpisy


* Jazyk konania: maďarčina.