Language of document : ECLI:EU:C:2006:569

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 14. septembra 2006 1(1)

Vec C‑418/04

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Írsku

„Smernica 79/409/EHS – Ochrana prirodzených biotopov – Osobitne chránené územia – IBA 2000 – Prebratie a uplatňovanie“





I –    Úvod

1.        Prejednávaná žaloba Komisie Európskych spoločenstiev smeruje aj v tomto prípade proti členskému štátu kvôli nedostatočnému označovaniu osobitne chránených území (ďalej len „OCHÚ“) v súlade so smernicou Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(2) (ďalej len „smernica o vtáctve“). V prípade podobných porušení už Súdny dvor na návrh Komisie vyhlásil rozsudky proti Holandskému kráľovstvu(3), Francúzskej republike(4), Fínskej republike(5) a Talianskej republike(6). Konania prebiehajú aj proti Helénskej republike(7) a Španielskemu kráľovstvu(8). Komisia okrem toho pripravuje ďalšiu žalobu proti Portugalskej republike(9).

2.        Centrálnou otázkou vo všetkých týchto veciach je otázka dokázania, že členský štát ešte neklasifikoval ako OCHÚ všetky územia, ktoré by tak mali byť označené. Komisia sa v tomto prípade opiera o údaje týkajúce sa Írska nachádzajúce sa zozname významných vtáčích území v Európe, ktorý bol v roku 2000 zverejnený mimovládnou organizáciou BirdLife International združujúcou národné organizácie na ochranu vtáctva [ďalej len „IBA 2000“, IBA je skratka pre „Important Bird Area“ (územie významné pre ochranu vtáctva) alebo „Important Bird Areas“ (územia významné pre ochranu vtáctva)].(10)

3.        V tomto konaní Komisia navyše vyslovuje ďalšie výhrady týkajúce sa ochrany OCHÚ. Podľa Komisie Írsko nesprávne prebralo do vnútroštátneho práva dôležité ochranné ustanovenia v smernici o vtáctve a v smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(11) (ďalej len „smernica o biotopoch“), alebo tieto ustanovenia nesprávne uplatňovalo v praxi.

II – Konanie pred podaním žaloby a návrhy účastníkov konania

4.        Žalobe Komisie predchádzalo niekoľko konaní pred podaním žaloby, ktoré Komisia začala v rokoch 1998, 2000 a 2001 tým, že vyzvala Írsko, aby predložilo svoje pripomienky podľa článku 226 ES (výzvy). Komisia následne v roku 2001 vydala odôvodnené stanovisko, po ktorom nasledovali dve ďalšie, ktoré boli oznámené 11. júla 2003. Tieto posledné dve odôvodnené stanoviská zahŕňali všetky výhrady, ktoré sú predmetom žaloby. Komisia poskytla Írsku poslednú dvojmesačnú lehotu na ukončenie vytýkaných porušení právnej úpravy Spoločenstva. Írsko uznáva, že táto lehota uplynula 11. septembra 2003.(12)

5.        Keďže Komisia stále nebola spokojná s ďalšími odpoveďami Írska, 29. septembra 2004 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Navrhuje, aby Súdny dvor:

1.      určil, že Írsko si tým, že:

a)      od roku 1981 neklasifikovalo v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve všetky územia, ktoré sú podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie pre druhy uvedené v prílohe 1 uvedenej smernice, ako aj pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy;

b)      od roku 1981 nevytvorilo v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve nevyhnutný právny stav ochrany týchto území;

c)      od roku 1981 nezabezpečilo, aby ustanovenia článku 4 ods. 4 prvej vety boli uplatňované na oblasti vyžadujúce klasifikáciu ako OCHÚ podľa smernice o vtáctve;

d)      úplne a správne neprebralo a neuplatňovalo ustanovenia článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve;

e)      pokiaľ ide o OCHÚ klasifikované podľa smernice o vtáctve, neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch a pokiaľ ide o rekreačné využitie všetkých lokalít, ktoré majú byť predmetom článku 6 ods. 2 tejto smernice, neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súhlasu s ustanoveniami uvedeného článku 6 ods. 2;

f)      neprijalo všetky opatrenie potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 10 smernice o vtáctve,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvedených článkov týchto smerníc, a

2.      zaviazal Írsko na náhradu trov konania.

6.        Írsko navrhuje, aby Súdny dvor:

1.      zamietol návrhy Komisie alebo subsidiárne obmedzil rozsah vyhláseného rozsudku na konkrétne otázky, v prípade ktorých sa domnieva, že Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z dotknutých smerníc;

2.      zaviazal každého z účastníkov konania, aby znášal vlastné trovy konania.

7.        Španielske kráľovstvo a Helénska republika vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Írska.

III – O žalobe

8.        Každý žalobný návrh je preskúmaný nižšie pri zachovaní ich poradia. Právny rámec je vysvetlený spolu s výhradami Komisie, na ktoré sa vzťahuje.

A –    O prvej výhrade: Nedostatočná klasifikácia OCHÚ

9.        Vo svojom prvom žalobnom návrhu Komisia vytýka Írsku, že tak pokiaľ ide o počet, ako aj rozlohu, nedostatočne klasifikovalo OCHÚ na ochranu vtáctva uvedeného v prílohe 1, ako aj na ochranu pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov.

Právny rámec

10.      Odseky 1 a 2 článku 4 smernice o vtáctve upravujú plochy, ktoré členské štáty musia klasifikovať ako OCHÚ, a odsek 3 tohto článku upravuje informácie o označovaní, ktoré sa posielajú Komisii:

„1.      Druhy uvedené v prílohe 1 sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.

V tejto súvislosti sa venuje pozornosť:

a)      druhom, ktorým hrozí vyhynutie;

b)      druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov;

c)      druhom, ktoré sú považované za vzácne vzhľadom na ich malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti;

d)      iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov.

Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií.

Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ich ochranu v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica.

2.      Členské štáty urobia podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.

3.      Členské štáty zašlú Komisii všetky relevantné informácie, aby mohla vyvinúť náležitú iniciatívu s cieľom koordinácie nevyhnutnej na zabezpečenie toho, aby oblasti uvedené v odsekoch 1 a tvorili súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica.“

11.      Deviate odôvodnenie túto právnu úpravu vysvetľuje:

„… ochrana, udržiavanie alebo obnova dostatočnej rozmanitosti a rozlohy biotopov je základom pre ochranu všetkých druhov vtákov;… určité druhy vtákov by mali byť predmetom zvláštnych opatrení na ochranu ich biotopov s cieľom ich prežitia a reprodukcie v areáli ich rozšírenia;… takéto opatrenia musia tiež zohľadňovať sťahovavé druhy a musia byť koordinované so zámerom vytvorenia súvislého celku.“

Posúdenie

12.      Výhrada, ktorú Komisia vyvodzuje z nedostatočnej klasifikácie území, sa skladá z troch častí: po prvé, Írsko neklasifikovalo ako OCHÚ mnoho území uvedených v IBA 2000 a územia klasifikované ako OCHÚ sú podľa Komisie často príliš malé, pretože zaostávajú za rozlohou území odporúčanou v IBA 2000. Po druhé, Írsko je podľa Komisie povinné označiť pre niektoré druhy ďalšie OCHÚ, ktoré ešte nie sú uvedené v IBA 2000. Po tretie, Komisia a Írsko sa nezhodujú na povinnosti klasifikovať niektoré lokality a niektoré čiastkové plochy ako OCHÚ.

13.      Podľa ustálenej judikatúry článok 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve ukladá členským štátom povinnosť klasifikovať ako OCHÚ územia, ktoré spĺňajú ornitologické kritériá stanovené týmito ustanoveniami.(13) Sú to všetky lokality, ktoré sa javia ako najvhodnejšie na ochranu dotknutých druhov.(14) Ako to správne zdôrazňuje Írsko bez toho, aby to Komisia poprela, samotná skutočnosť, že lokalita je vhodná na ochranu určitých druhov ešte nezakladá povinnosť klasifikovať túto lokalitu ako OCHÚ.

14.      Aj keď členské štáty majú pri výbere OCHÚ určitú mieru voľnej úvahy, napriek tomu treba o klasifikácii a vymedzení týchto území rozhodovať výlučne na základe ornitologických kritérií stanovených smernicou. Pri tejto klasifikácii nemôžu zohrávať úlohu iné hľadiská, najmä ekonomické alebo sociálne.(15) Povinnosti klasifikovať lokality OCHÚ sa nemožno zbaviť prijatím iných osobitných opatrení ochrany.(16)

1.      O IBA 2000

15.      Komisia tvrdí, že zoznam IBA 2000 identifikuje prinajmenšom časť území najvhodnejších na ochranu dotknutých druhov v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve. Keďže Írsko veľké množstvo území IBA dokonca vôbec neklasifikovalo ako OCHÚ a keďže mnoho iných OCHÚ zapísaných v zozname IBA nezahŕňalo celé územie príslušného územia IBA, je podľa nej preukázané, že Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve.

16.      Výsledok tohto konania v týchto dvoch bodoch teda závisí od toho, či rozdiel medzi zoznamom IBA 2000 a írskou klasifikáciou preukazuje, že Írsko nedostatočne splnilo svoju povinnosť klasifikácie OCHÚ.

17.      Zoznam lokalít ako IBA 2000 môže značne prispieť k preukázaniu, že členský štát nedostatočne splnil svoju povinnosť klasifikácie OCHÚ. Súdny dvor konštatoval, že v prípade, ak nie je predložený vedecký dôkaz na preukázanie toho, že povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve možno splniť klasifikáciou iných lokalít, ako sú tie uvedené v zozname, a zahrnutím nižšej celkovej rozlohy, môže Súdny dvor so zreteľom na vedeckú povahu IBA 89 použiť tento zoznam, aj keď nie je právne záväzný pre dotknutý členský štát, ako referenčný zdroj na posúdenie toho, či tento štát klasifikoval ako OCHÚ dostatočný počet a rozlohu území v zmysle vyššie uvedených ustanovení smernice.(17)

18.      IBA 89 je zoznam území veľkého významu pre ochranu voľne žijúceho vtáctva v Spoločenstve, predložený v roku 1989, ktorý bol pre príslušné generálne riaditeľstvo Komisie vypracovaný Európskou skupinou na ochranu vtáctva a biotopov v spojení s Medzinárodným výborom na ochranu vtáctva a v spolupráci s expertmi Komisie.(18)

19.      IBA 2000 je najnovší zoznam. V prípade Írska uvádza predovšetkým 48 nových lokalít v porovnaní s IBA 89. Otázka, či nový zoznam môže predstavovať dôkazný prostriedok vo vyššie uvedenom zmysle, závisí od toho, či má porovnateľnú vedeckú hodnotu ako prechádzajúci zoznam.

20.      Lokality vymenované v oboch zoznamoch vyplývajú z uplatnenia určitých kritérií na informácie o výskyte vtáctva. Kritériá IBA 2000 z väčšej časti zodpovedajú kritériám IBA 89.(19) K zvýšeniu počtu a rozlohy lokalít došlo v podstate v dôsledku lepšej znalosti výskytu populácií vtáctva.

21.      Príspevok Komisie k IBA 89 spočíval takmer výlučne v monitorovaní práce ornitológov na vypracovaní kritérií. Keďže väčšina kritérií sa uplatňuje naďalej, Komisia je aspoň do tej miery nepriamo zodpovedná aj za IBA 2000. Naopak, už v prípade IBA 89 Komisia nebola schopná vykonávať dohľad nad zberom údajov, pretože nemohla overovať existenciu a rozsah každého výskytu vtáctva. V dôsledku toho ani v tomto ohľade neexistuje medzi IBA 89 a IBA 2000 žiadny podstatný rozdiel.

22.      Španielske kráľovstvo, vystupujúce ako vedľajší účastník konania na podporu Írska, vytýka IBA 2000 skutočnosť, že tento zoznam bol vytvorený mimovládnymi organizáciami. To je síce pravda, ale nijako to nespochybňuje jeho vedeckú hodnotu.(20) Vydavateľom IBA 2000 je BirdLife International, organizácia združujúca národné organizácie na ochranu vtáctva, ktorá sa pod názvom „Medzinárodný výbor na ochranu vtáctva“ podieľala už na vypracovaní IBA 89. Európska skupina na ochranu vtáctva a biotopov, ktorá sa v rovnakom období tiež zúčastňovala na týchto prácach, bola skupinou expertov tohto výboru vytvorenou ad hoc. BirdLife teda garantuje kontinuitu prác na zozname území.

23.      Na zbere údajov pre írsku časť IBA 2000 sa napokon popri rozličných ornitológoch zúčastňovali aj írske štátne organizácie.(21)

24.      Podľa Írska sa však ukazuje, že samotná Komisia spochybňuje kvalitu IBA 2000 tým, že vyžaduje, aby Írsko klasifikovalo lokality, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname. Toto tvrdenie Komisie však nevychádza z myšlienky, že IBA 2000 obsahuje lokality, ktoré nie sú najvhodnejšie. Komisia skôr tvrdí, že zoznam IBA 2000 je zjavne neúplný, pokiaľ ide o niektoré druhy a niektoré biotopy, ktoré sa vyskytujú v Írsku.

25.      Táto neúplnosť nespochybňuje dôkaznú hodnotu IBA 2000. Na jej spochybnenie by bolo treba predložiť vedecké dôkazné prostriedky preukazujúce, že lokality uvedené v zozname IBA 2000 nie sú najvhodnejšie.(22) Okrem toho už porovnanie medzi IBA 89 a IBA 2000 ukazuje, že k doplneniu týchto zoznamov viedol vývoj vo vedeckých dôkazných prostriedkoch. Dôkaznú hodnotu, ktorú Súdny dvor priznal IBA 89, možno v dôsledku toho spochybniť nanajvýš v rozsahu, v akom novšie zoznamy už neuvádzajú niektoré lokality, ktoré sa ešte nachádzali v zozname IBA 89. To platí aj pre zoznam IBA 2000.

26.      V dôsledku toho sú z pohľadu ich vedeckej hodnoty zoznamy IBA 89 a IBA 2000 porovnateľné. Keďže IBA 2000 je založený na aktuálnejších údajoch, je lepším vedeckým zdrojom a zaslúži si byť uprednostnený.

27.      Na pojednávaní však Írsko tvrdilo, že najvhodnejšie lokality nemožno vyberať vo vzťahu k jednému členskému štátu, ale že treba zohľadniť Spoločenstvo ako celok. V iných členských štátoch existuje veľmi veľa vhodnejších lokalít pre mnohé druhy, ktoré sa vyskytujú v Írsku. Z tohto dôvodu nie je podľa neho potrebné v Írsku klasifikovať lokality pre niektoré druhy.

28.      Zdá sa, že tento názor nachádza oporu v článku 4 ods. 1 štvrtom pododseku smernice o vtáctve. Podľa tohto ustanovenia treba zohľadniť požiadavky na ochranu druhov uvedených v prílohe 1 v geografickej oblasti mora a pevniny, kde platí táto smernica. Touto oblasťou je Spoločenstvo.

29.      Väčšina z výberových kritérií použitých v IBA 2000 zohľadňuje tieto tvrdenia, pretože nepredpokladá porovnanie v rámci každého z členských štátov.(23) Inak je to v prípade kritéria C.6. Toto kritérium slúži na to, aby lokality nachádzajúce sa medzi piatimi najvýznamnejšími lokalitami v európskom regióne pre druhy uvedené v prílohe 1, kvalifikovalo ako najvýznamnejšie vtáčie územia (tzv. kritérium „top 5“).(24) V prípade Írska sa celé štátne územie považovalo za európsky región.(25) Podľa Írska treba odmietnuť kritérium top 5, pretože nevychádza z porovnania v rámci celého územia Európskej únie.

30.      Írsko však prehliada, že článok 4 ods. 1 smernice o vtáctve tak, ako je vykladaný Súdnym dvorom, ukladá členskému štátu najmä povinnosť definovať OCHÚ pre (všetky) druhy uvedené v prílohe 1, ktoré sa nachádzajú na jeho území.(26)

31.      Sú to práve druhy uvedené v prílohe 1, ktoré vyžadujú zvláštnu ochranu z dôvodov uvedených v článku 4 ods. 1 prvom pododseku smernice o vtáctve, a to preto, že sú vzácne, hrozí im vyhynutie alebo sú citlivé na špecifické zmeny biotopov, alebo vyžadujú zvláštnu pozornosť z iných dôvodov. V súlade s článkom 4 ods. 1 prvým pododsekom Komisia zvažuje európsky rozmer už pri výbere týchto druhov.

32.      V členských štátoch, v ktorých sa tieto druhy nachádzajú pomerne často, OCHÚ zabezpečujú predovšetkým ochranu veľkých častí celkovej populácie. OCHÚ sú však potrebné aj tam, kde sú tieto druhy skôr vzácne. Tam totiž OCHÚ slúžia na geografické rozšírenie druhu.

33.      Definícia stavu ochrany druhov v článku 1 písm. i) smernice o biotopoch preukazuje význam, ktorý má geografické rozširovanie druhov. Uvádza sa v ňom, že stav ochrany znamená súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušné druhy, ktoré môžu ovplyvniť ich dlhodobé rozdelenie a početnosť ich populácií. Túto definíciu iste nemožno priamo uplatniť na smernicu o vtáctve, ale napriek tomu ilustruje názor vedeckých kruhov, ktorý je rozhodujúci pri výbere území podľa smernice o vtáctve, odôvodnenom z ornitologického hľadiska.

34.      Význam, ktorý má geografické rozširovanie v smernici o vtáctve, vyplýva z jej článku 4 ods. 3. Uvádza sa v ňom, že je na Komisii, aby vyvíjala náležitú iniciatívu na zabezpečenie toho, aby OCHÚ klasifikované členskými štátmi tvorili súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica. Súvislý celok možno vytvoriť iba vtedy, ak všetky členské štáty klasifikujú ako OCHÚ všetky lokality najvhodnejšie pre druhy uvedené v prílohe 1, ktoré sa nachádzajú na ich území.(27) Inak by sa OCHÚ pre mnohé druhy sústreďovali v niektorých regiónoch Spoločenstva, zatiaľ čo v hraničných oblastiach výskytu týchto druhov by neboli žiadne OCHÚ.

35.      Z toho vyplýva, že nevyhnutný európsky rozmer nespochybňuje kritérium C.6, ktoré v spojení s ostatnými kritériami tvorí základ zoznamu IBA 2000.

36.      Írsko sa snaží oslabiť dôkaznú silu zoznamu IBA aj vo vzťahu k chrapkáčovi poľnému (Crex crex). Podľa najnovších štúdií už tento druh netreba považovať za celosvetovo ohrozený a biotopy, ktoré sú pre neho vhodné v Írsku, skôr pribúdajú z dôvodu zmien v poľnohospodárskych činnostiach. Írsko má tiež inú stratégiu ochrany chrapkáča poľného. Napokon, výskyt chrapkáča poľného mimo OCHÚ ešte nie je dostatočne stabilizovaný, takže nie je predvídateľný. Z toho vyplýva, že požiadavky klasifikácie zo strany Komisie sú neprimerané.

37.      Je pravda, že nové štúdie o výskyte chrapkáča poľného vo východnej Európe a v Rusku zmenili jeho klasifikáciu.(28) Takýto vývoj môže v zásade viesť k tomu, že klasifikácia lokality pre dotknuté druhy sa stane neopodstatnená. Napriek tomu kategória „takmer ohrozený“, do ktorej je chrapkáč poľný zaradený v súčasnosti, spĺňa rovnako ako kategória „citlivý“, do ktorej bol zaradený predtým, podmienky identifikácie IBA podľa kritéria C.1.(29) Ani to nič nemení na uplatnení kritéria top 5 (C.6). Lokality identifikované na zozname IBA 2000 nie sú teda spochybnené.

38.      Komisia navyše predkladá – bez najmenšej námietky Írska – štúdiu írskej ornitologickej organizácie BirdWatch Ireland z apríla 2000. Táto štúdia rozvíja vážne vedecké tvrdenia na podporu návrhu štyroch nových OCHÚ pre chrapkáča poľného. Z toho vyplýva, že pre chrapkáča poľného treba klasifikovať ako OCHÚ aj ďalšie lokality.

39.      Keďže Írsko nepredložilo k tomuto bodu ďalšie tvrdenia, nepodarilo sa mu vyvrátiť dôkaznú silu zoznamu IBA 2000. Nesúlad medzi klasifikáciou lokalít vykonanou Írskom a IBA 2000 tak preukazuje, že Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve.

40.      Írsko však tvrdí, že prebiehajú alebo sú pripravované výskumy rozličných lokalít a druhov, ktoré by umožnili identifikovať územia najvhodnejšie na ochranu týchto druhov, a následne ich klasifikovať ako OCHÚ. Helénska republika podporuje toto tvrdenie a požaduje, aby členským štátom bola poskytnutá dostatočná lehota na vyhodnotenie nových vedeckých štúdií, ako je IBA 2000, a klasifikáciu území ako OCHÚ na tomto základe.

41.      Táto argumentácia má svoj pôvod v správnej úvahe: iba členské štáty zodpovedajú za klasifikáciu OCHÚ. Svojej zodpovednosti sa nemôžu zbaviť tým, že jednoducho prevezmú a použijú údaje pochádzajúce od iných organizácií, dokonca ani vtedy, keď je zdrojom týchto údajov organizácia na ochranu vtáctva. Každá klasifikácia naopak predpokladá, že podľa presvedčenia príslušných orgánov založeného na najlepších vedeckých poznatkoch, ktoré sú k dispozícii,(30) patrí dotknuté územie k najvhodnejším územiam na ochranu vtáctva.

42.      To však neznamená, že v prípade, keď príslušné orgány nevyhodnotili a neoverili nové vedecké poznatky, sa neuplatní všeobecná povinnosť klasifikácie. Treba naopak pripomenúť, že povinnosť klasifikácie existuje už od uplynutia lehoty na prebratie smernice o vtáctve, teda v prípade Írska od 6. apríla 1981. Povinnosť klasifikácie nie je navyše obmedzená stavom vedeckých poznatkov k určitému dátumu.(31)

43.      Túto povinnosť sprevádzala aj ďalšia úloha spočívajúca v identifikácií najvhodnejších území. Článok 10 smernice o vtáctve v spojení s prílohou V vyzýva v dôsledku toho členské štáty k podpore výskumu a potrebných prác. Z toho vyplýva, že od roku 1981 malo Írsko samotné vykonávať všeobecný vedecký súpis výskytu populácií vtáctva na svojom štátnom území a klasifikovať z neho vyplývajúce OCHÚ. Ak by splnilo túto povinnosť, buď by zoznam IBA 2000 obsahoval iba OCHÚ, alebo by Írsko mohlo jednoducho vyvrátiť všetky neskoršie tvrdenia v oblasti klasifikácie OCHÚ.

44.      Ďalšie povinnosti klasifikácie by mohli vzniknúť len v prípade zmien vo výskyte populácií vtáctva, čo sa v tomto prípade tvrdí iba vo vzťahu k chrapkáčovi poľnému. Jeho nový výskyt však bol známy už v čase uplynutia lehoty, ktorá je v tomto prípade dôležitá, teda 11. septembra 2003.(32)

45.      Ak by Írsku bola teraz poskytnutá dodatočná lehota na prehodnotenie najlepšieho vedeckého zdroja, ktorý je k dispozícii, rovnalo by sa to tomu, že k povinnosti klasifikácie OCHÚ by bola pripojená podmienka, ktorá nie je uvedená v článku 4 smernice o vtáctve, a to poskytnutie dôkazu zo strany tretích osôb, že ešte existujú nechránené územia, ktoré by mali byť klasifikované. Takáto požiadavka by však bola nezlučiteľná nielen so samotným textom ustanovení, ale aj s cieľmi sledovanými smernicou o vtáctve a zodpovednosťou tretích štátov – a nie tretích osôb – ktorá je tam stanovená, za spoločné (prírodné) dedičstvo na ich území.(33) Potreba prehodnotenia IBA 2000 teda nemôže odôvodniť neexistenciu klasifikácie OCHÚ.

46.      Komisia s poukazom na IBA 2000 vytýka Írsku to, že mnohé lokality klasifikované ako OCHÚ sú príliš malé. Podľa jej názoru Írsko nezahrnulo významné časti ekosystémov. Írsko neodmieta túto výhradu, ale poukazuje na prebiehajúce konanie, ktoré má upraviť hranice OCHÚ. Toto tvrdenie však nevyvracia výhradu Komisie. V zásade malo Írsko už od roku 1981 úplne klasifikovať lokality ako OCHÚ a na tento účel vypracovať všetky potrebné ornitologické štúdie. Štúdie a správne konania, ktoré sú vedené dnes na účel klasifikácie chýbajúcich území, nič nemenia na skutočnosti, že Írsko si nesplnilo túto povinnosť pred uplynutím lehoty stanovenej v poslednom odôvodnenom stanovisku. Treba teda vyhovieť aj tejto časti žalobného návrhu smerujúceho proti Írsku.

47.      Žaloba Komisie je teda dôvodná v časti, v ktorej sa týka nesúladu medzi lokalitami klasifikovanými Írskom a zoznamom IBA 2000.

2.      O lokalitách nezaradených do zoznamu IBA 2000

48.      Komisia však tvrdí, že zoznam IBA 2000 je v prípade niektorých druhov a biotopov zjavne neúplný, a preto vytýka Írsku aj to, že ako OCHÚ neklasifikovalo lokality, ktoré dokonca nie sú zaradené do zoznamu IBA 2000.

49.      Nie je vylúčené, že členské štáty majú povinnosti aj vo vzťahu k týmto územiam.(34) Komisia však musí prinajmenšom vysvetliť dôvody, ktoré vyžadujú klasifikáciu ďalších území. Zo žaloby v spojení s prvým odôvodneným stanoviskom oznámeným 24. októbra 2001 vyplýva, že Komisia vytýka v podstate nedostatočné zastúpenie biotopov pre druhy potáplica štíhlozobá (Gavia stellata), kaňa sivá (Circus cyaneus), sokol kobec (Falco columbarius), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), kulík zlatý (Pluvialis apricaria) a rybárik riečny (Alcedo athis) v OCHÚ v Írsku. Podľa jej názoru existujú aj štúdie, ktoré umožňujú identifikovať územia na ochranu týchto druhov.

50.      Írsko uvádza, že v medziobdobí vznikli štúdie o druhoch potáplica štíhlozobá, kaňa sivá, sokol kobec, sokol sťahovavý a kulík zlatý, ktoré umožňujú identifikovať najvhodnejšie územia. Írsko tým uznáva, že pre tieto druhy sú potrebné ďalšie OCHÚ, buď klasifikáciou nových lokalít alebo zahrnutím týchto druhov do cieľov ochrany existujúcich lokalít.

51.      Írsko však odmieta klasifikovať OCHÚ pre rybárika riečneho. Tento druh je podľa neho značne rozptýlený v nízkych koncentráciách, takže sa nehodí na klasifikáciu OCHÚ. Írsko sa v tomto ohľade opiera o ornitologické štatistiky hniezdiacich vtákov z rokov 1988 až 1991. Je pravda, že súčasná populácia rybárika riečneho nie je známa, ale írska ornitologická organizácia sa chystá vypracovať štúdiu. Ak táto štúdia identifikuje niektoré územia ako najvhodnejšie, možno uvažovať o ich klasifikácii.

52.      Z článku 4 ods. 1 smernice o vtáctve tak, ako je vykladaný Súdnym dvorom, však vyplýva, že keď sa na území členského štátu nachádzajú takéto druhy, je tento členský štát najmä povinný definovať pre ne OCHÚ.(35) Je teda vylúčené, aby niektoré druhy uvedené v prílohe 1 neboli zaradené do žiadneho OCHÚ.

53.      Aj pre druhy vyskytujúce sa v nízkej koncentrácii treba identifikovať územia, ktoré sú pre ne najvhodnejšie, a klasifikovať ich ako OCHÚ. Pre značne rozptýlené druhy môže byť nevyhnutné hľadať centrá koncentrácie. To môže byť aj prípad rybárika riečneho s prihliadnutím na údaje predložené Írskom, ktoré na mape ukazujú centrá koncentrácie rybárika riečneho v Írsku.(36)

54.      Identifikácia a vymedzenie OCHÚ na základe takýchto centier koncentrácie môžu na začiatku vyžadovať doplňujúce štúdie o výskyte druhu. Takéto nedostatky vo výskume však nemôžu nijako odôvodňovať nevykonanie klasifikácie lokalít, pretože členský štát mal povinnosť vypracovať všetky potrebné štúdie pred vznikom povinnosti klasifikovať lokality. Komisia teda správne zdôrazňuje, že Írsko samo pripúšťa, že nedisponuje dostatočnými údajmi o rybárikovi riečnom.

55.      Z toho vyplýva, že povinnosť Írska klasifikovať ďalšie územia ako OCHÚ sa neobmedzuje na územia uvedené v zozname IBA 2000, ale môže sa vzťahovať aj na ďalšie územia, ktoré nie sú v dostatočnom rozsahu uvedené v tomto zozname.

3.      O niektorých konkrétnych územiach

a)      Cross Lough (Killadoon)

56.      Írsko predovšetkým popiera, že je povinné klasifikovať ako OCHÚ lokalitu Cross Lough (Killadoon) uvedenú v zozname IBA 2000 pod číslom 50. Táto lokalita, označená v zozname IBA, sa rozprestiera na rozlohe približne jedného hektára pozostávajúcej z lagúny a malého ostrova. Od roku 1937 najmenej do roku 1995 na tomto ostrove hniezdili kolónie rybára sivého (Sterna sandvicensis), čo je jeden z druhov uvedených v prílohe 1 smernice o vtáctve. Tento druh už túto lokalitu nevyužíva niekoľko rokov. Írsko z toho, že rybár sivý túto lokalitu opustil, vyvodzuje, že neexistuje žiadna povinnosť klasifikovať ju ako OCHÚ.

57.      Postoj Írska by bol bez akýchkoľvek pochybností opodstatnený, ak by lokalita Cross Lough (Killadoon) nikdy po 6. apríli 1981, kedy vznikla povinnosť klasifikácie, nepatrila k najvhodnejším územiam pre rybára sivého. Z IBA 89 a IBA 2000 však vyplýva, že lokalita Cross Lough (Killadoon) sa podľa kritérií zoznamov IBA radila medzi najvhodnejšie lokality na ochranu rybára sivého aspoň v roku 1984 a v roku 1995. Írsko tieto údaje v prebiehajúcom konaní nespochybňuje. Je teda preukázané, že lokalita patrila k najvhodnejším územiam na ochranu rybára sivého po 6. apríli 1981, a Írsko ju tak bolo povinné klasifikovať ako OCHÚ.

58.      Táto povinnosť sa nevyhnutne nemusí stať obsolétnou, ak lokalita dnes už nie je najvhodnejšia. Ak totiž mala byť predtým klasifikovaná ako OCHÚ, príslušný členský štát bol povinný aspoň podniknúť náležité kroky podľa článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve na zabránenie znečistenia alebo poškodzovania biotopov, ako aj akýchkoľvek rušivých vplyvov pôsobiacich na vtáctvo, pokiaľ by mali podstatný vplyv na ciele tohto článku.(37)

59.      Z toho vyplýva, že členský štát, ktorý neklasifikoval ako OCHÚ lokalitu, ktorá v predchádzajúcom období nesporne(38) mala byť klasifikovaná, musí preto, ak ju neskôr neklasifikuje z dôvodu nevhodnosti, preukázať, že táto lokalita stratila svoju vhodnosť bez ohľadu na prípadné opatrenia ochrany.(39) V opačnom prípade by sa totiž členské štáty mohli beztrestne zbaviť svojej povinnosti udržiavať tieto lokality v stave, v akom sú naďalej najvhodnejšie na ochranu vtáctva.

60.      Írsko takýto dôkaz nepredložilo. Komisia naopak uvádza nespochybnené skutočnosti, ktoré preukazujú, že bolo možné vykonať opatrenia ochrany. Je totiž pravdepodobné, že norka americká (Mustela vison), ktorá sa rozširuje v Írsku, zničila hniezda rybára sivého hniezdiaceho na zemi, a spôsobila tak jeho vymiznutie z územia. Podľa Komisie bolo tomuto zabránené aspoň na jednom ďalšom území. Treba sa teda domnievať, že lokalita Cross Lough (Killadoon) by stále patrila k najvhodnejším územiam na ochranu rybára sivého, ak by Írsko vo vzťahu k tomuto územiu dodržalo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 smernice o vtáctve.

61.      Bolo by však márne klasifikovať toto územie ako OCHÚ, ak by sa nemohlo opäť stať najvhodnejšou lokalitou na ochranu vtáctva. V takomto prípade by klasifikácia ako OCHÚ bola zbytočná. V prípade lokality Cross Lough (Killadoon) však nespochybnené skutočnosti uvádzané Komisiou preukazujú, že existuje reálna možnosť opätovného výskytu populácie rybára sivého. Tento druh často mení miesto, v ktorom sa usádza jeho kolónia,(40) a na usadenie využíva aj miesta v blízkosti tejto lokality. Pri vhodných opatreniach proti norke americkej by bolo možné opätovné využívanie územia.

62.      Z toho vyplýva, že lokalita Cross Lough (Killadoon) má byť tiež klasifikovaná ako OCHÚ.(41)

b)      O hraničných územiach OCHÚ Sandymount Strand and Tolka Estuary

63.      Predmetom sporu je aj vymedzenie OCHÚ Sandymount Strand and Tolka Estuary. Komisia vytýka Írsku, že toto vymedzenie nezaložilo výlučne na ornitologických kritériách, ale naopak v prípade dvoch mokradí nachádzajúcich sa v zátoke, sa staralo o projekty spojené s dublinským prístavom.

64.      Prvým územím je pieskový a štrkopieskový nános s rozlohou 2,2 hektára nachádzajúci sa na západnom konci ústia rieky Tolka, ktorý bol vyčlenený na plánovanú stavbu Dublin Port Tunnel. Írsko sa uspokojilo s tým, že ako OCHÚ klasifikovalo ústie rieky iba po dolnom toku dotknutého územia, a to od cesty, ktorá križuje rieku. V tejto súvislosti Írsko tvrdí, že chránené bahenné vtáctvo môže toto územie využívať ako oblasť získavania potravy iba počas relatívne krátkeho obdobia odlivu. Navyše ho môže využívať iba veľmi malý počet vtákov. Nie je teda nevyhnutné zaradiť ho do OCHÚ.

65.      Táto úvaha vychádza z nesprávneho pochopenia požiadaviek článku 4 smernice o vtáctve vo vzťahu k vymedzeniu OCHÚ. Súdny dvor už rozhodol, že toto vymedzenie sa musí uskutočniť výlučne podľa ornitologických kritérií.(42) Ako správne uvádza Komisia, vymedzenie lokality sa nemôže zakladať na izolovanom posúdení každej plochy, ale musí sa vykonať tak, že sa overí, či sú tieto plochy z ornitologického hľadiska súčasťou celej lokality. Inak by bolo možné svojvoľne rozdeliť celú lokalitu na časti, ktoré sú samy osebe využívané iba nevýznamnými časťami vtáčej populácie. Takto odôvodnené vyčlenenie veľkého množstva jednotlivo bezvýznamných častí by mohlo citeľne ovplyvniť funkciu celého OCHÚ a dokonca ho zničiť.

66.      Sporná plocha nachádzajúca sa v západnej časti ústia rieky Tolka je oddelená od klasifikovaného zvyšku ústia cestou, ktorá križuje rieku. Most však nie je prekážkou pre vtáctvo. Napokon, plocha má rovnaké vlastnosti ako celá lokalita: ide o bahenné nánosy v prílivovej a odlivovej oblasti zátoky.

67.      Podľa posúdenia vplyvov na životné prostredie, o ktoré sa opierajú obaja účastníci konania,(43) je plocha využívaná časťami celkovej populácie OCHÚ. V prípade lastúrničiara strakatého (Hæmatopus ostralegus) zoznam IBA 2000 uvádza, že v lokalite IBA č. 109 Dublin Bay sa v roku 1995 nachádzalo 1 067 exemplárov.(44) Posúdenie vplyvov na životné prostredie uvádza v prípade lastúrničiara strakatého maximálne 3 787 exemplárov v rokoch 1984 až 1987. Tento číselný údaj však bol v čase štúdie už desať rokov starý, zatiaľ čo číselné údaje IBA 2000 sú z roku 1995, teda aktuálne.(45) Posúdenie vplyvov uvádza pre roky 1995/1996 výskyt od 0 do 8 exemplárov, teda od 0 do 0,8 % celkovej populácie podľa zoznamu IBA 2000 a stále takmer 0,2 % podľa čísel posúdenia vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ ide o kalužiaka červenonohého (Tringa totanus), ktorého populácia sa pohybuje medzi 1 900 podľa IBA 2000 a 1 721 podľa posúdenia vplyvov, v tejto lokalite sa nachádzalo od 0 do 10 exemplárov, teda až do 0,5 % celkovej populácie. V prípade hvizdáka veľkého (Numenius arquata), ktorého populácia dosahuje od 1 007 podľa IBA 2000 do 1 865 podľa posúdenia vplyvov, sa v tejto lokalite vyskytlo od 0 do 5 exemplárov, čo je až 0,5 alebo 0,26 celkovej populácie v závislosti od zdroja informácií. To sú tri nové druhy, ktoré sú určujúce pre kvalifikáciu dublinskej zátoky ako IBA.

68.      Sporná plocha zodpovedá menej ako 0,1 % lokality IBA Dublin Bay (3 000 hektárov). Aj keď zohľadníme, že číselné údaje v každom prípade obsahujú maximálne hodnoty a že štatistický význam týchto číselných údajov nie je jasný, zdá sa, že tieto druhy využívali spornú plochu v porovnaní s očakávaniami aspoň priemerne, ak nie viac. Lokalita sa teda ukazuje ako neoddeliteľná súčasť celého územia.

69.      Táto sporná plocha teda mala byť rovnako klasifikovaná ako OCHÚ.

70.      Druhá sporná plocha sa rozprestiera na rozlohe 4,5 hektára, ktoré boli vyčlenené z pôvodného projektu rozšírenia OCHÚ Sandymount Strand and Tolka Estuary. Táto plocha sa nachádza na juhovýchodnom konci ústia rieky Tolka, teda v časti, ktorá je orientovaná na otvorené more. Prístav uvažuje na tomto území o rozšírení vytvorením násypu. Výhrady, ktoré Komisia vyslovuje vo svojej replike vo vzťahu k ďalším plochám na tomto území, sú neprípustné, pretože neboli predmetom žaloby.

71.      Írsko uvádza, že sporná plocha je vystavená odlivu iba krátko, teda približne každých štrnásť dní, a podľa neho je inak pre bahenné vtáky nepoužiteľná. Nikdy teda nemala ornitologickú hodnotu postačujúcu na jej klasifikáciu a bola nesprávne zaradená do projektu rozšírenia.

72.      Komisia odmieta tieto tvrdenia, pričom predkladá Írskom nespochybnený dokument, ktorý na základe posúdenia vplyvov projektu násypu odporúča zahrnutie tejto plochy do OCHÚ. V tomto dokumente sa uvádza, že rozličné druhy vysoko nadpriemerne využívajú pôdu, ktorá je výnimočne suchá. Navyše prinajmenšom časti tejto plochy vysychajú aj pri menej extrémnom prílive a môžu byť využívané vtáctvom. Napokon, plochu nevyužívajú len bahenné vtáky, ale napríklad aj rybár sivý, ktorý nie je odkázaný na ústup mora.

73.      Argumentácia Komisie je presvedčivejšia aj vo vzťahu k tejto ploche. Táto časť lokality jasne patrí k ústiu rieky a je nesporne využívaná vtáctvom, ktoré tam hľadá potravu. Toto využitie nie je síce každodenné, ale je prinajmenšom relatívne pravidelné. Okolnosť, že v tejto lokalite možno nájsť nadpriemerné množstvo vtáctva, svedčí o tom, že potravinová ponuka v nej je relatívne veľká. To je logické, pretože tieto zdroje potravy sú iba zriedka prístupné vtáctvu. Je teda pravdepodobné, že táto plocha predstavuje významný príspevok k celkovej potravinovej ponuke územia.

74.      Z toho vyplýva, že vymedzenie OCHÚ Sandymount Strand and Tolka Estuary ani v tomto bode nezodpovedá požiadavkám článku 4 smernice o vtáctve.

75.      Napokon treba uviesť, že zaradenie týchto plôch do OCHÚ nevyhnutne nebráni žiadnemu projektu. Tak ornitologický význam každej z plôch, ako aj záujem na rozličných projektoch možno primerane zohľadniť v povoľovacom konaní projektu podľa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 v spojení s ustanovením článku 7 smernice o biotopoch. Ak plochy, ktoré treba klasifikovať ako OCHÚ, nie sú takto klasifikované, potom treba namiesto týchto ustanovení uplatniť prísnejšie ustanovenie článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve,(46) ktoré predstavuje výrazne ťažšiu prekážku pre projekty ohrozujúce druhy.

4.      Mezitýmny návrh

76.      Z toho vyplýva, že Írsko porušilo smernicu o vtáctve tým, že od 6. apríla 1981 neklasifikovalo všetky územia, ktorú sú v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 tejto smernice podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie pre druhy uvedené v prílohe 1 a pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, a predovšetkým tým, že neklasifikovalo územie Cross Lough (Killadoon) a tým, že do OCHÚ Sandymount Strand and Tolka Estuary nezaradilo dve plochy pri ústí rieky Tolka.

B –    O prebratí článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve

77.      Článok 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve(47) podľa judikatúry Súdneho dvora ukladá členských štátom povinnosť priznať OCHÚ právny stav ochrany, ktorý je spôsobilý zabezpečiť najmä prežitie a rozmnožovanie druhov vtáctva uvedených v prílohe 1, ako aj rozmnožovanie, preperovanie a zimovanie pravidelne sa vyskytujúcich druhov sťahovavého vtáctva neuvedených v prílohe 1.(48) Ochrana OCHÚ sa predovšetkým nesmie obmedzovať na opatrenia, ktoré majú zabrániť vonkajším zásahom a rušivým vplyvom spôsobeným človekom, ale musí tiež podľa existujúcej situácie zahŕňať pozitívne opatrenia na ochranu a zlepšenie stavu lokality.(49)

78.      Zdá sa, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že ustanovenie írskej právnej úpravy, a to Regulation 13 nachádzajúce sa v Statutory Instruments č. 94/1997, European Communities (Natural Habitats) Regulations, 1997 (ďalej len „Regulations 1997“), by predstavovalo dostatočné prebratie článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve, ak by sa toto ustanovenie uplatňovalo na OCHÚ.

79.      Komisia však napriek tomu pochybuje o tom, že je toto uplatňovanie zaručené. Regulation 13 sa podľa nej uplatňuje iba na chránené územia uvedené v smernici o biotopoch. K tomu Írsko uvádza, že uplatnenie Regulation 13 na OCHÚ upravuje iné ustanovenie. V súlade s Regulation 34 sa Regulation 13 musí s potrebnými úpravami uplatniť aj na územia, ktoré sú klasifikované podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve, ak je to vhodné.(50)

80.      Súdny dvor nemôže rozhodovať o tom, či a v akej forme sa Regulation 13 uplatňuje na základe Regulation 34 na OCHÚ. Ide o otázku írskeho práva, o ktorej musia definitívne rozhodnúť írske súdy. Súdny dvor musí naopak overiť, či Komisia preukázala výhradu, ktorú vyvodzuje z toho, že Regulation 34 nezaručuje uplatňovanie Regulation 13 na OCHÚ. V tomto ohľade stačí, aby Komisia vyvolala dôvodnú pochybnosť o správnom prebratí smernice. Prebratie musí totiž dostatočne jasne a presne zabezpečovať úplné uplatnenie smernice.(51) Presnosť prebratia má osobitný význam pre smernicu o vtáctve, pretože každému členskému štátu je zverená správa spoločného dedičstva na jeho území.(52)

81.      V tomto prípade sa však Komisii nepodarilo vyvolať dôvodné pochybnosti.

82.      Komisia uvádza, že Regulations 1997 boli výslovne – podľa svojho úvodu – prijaté iba na prebratie smernice o biotopoch, ale nie na prebratie ustanovení smernice o vtáctve. Nechápem však, ako by toto mohlo zabrániť írskemu zákonodarcovi, aby napriek tomu prebral aj ustanovenia smernice o vtáctve. V tomto ohľade je tiež bezvýznamné, že opatrenia, ktoré Komisia vyžaduje pre OCHÚ, sú čiastočne upravené v článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorý sa neuplatní na OCHÚ. Ak sa majú podobné opatrenia uplatniť na OCHÚ aj podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve, nič nebráni vnútroštátnemu zákonodarcovi, aby prijal jediné ustanovenie na prebratie pravidiel dvoch smerníc. Pokiaľ sú pochybnosti Komisie založené na právomoci na prijatie Regulations 1997, nie je jej výhrada dostatočne podložená.

83.      Je to nanajvýš znenie Regulation 34, ktoré môže vyvolať pochybnosti o dostatočnom prebratí smernice o vtáctve. Ustanovenia, ktoré sú tam uvedené, sa musia uplatniť na OCHÚ iba s potrebnými úpravami („with any necessary modifications“) a keď je to vhodné („where appropriate“). Komisia v tom vidí výhrady nezlučiteľné s bezpodmienečným a povinným prebratím. V týchto formuláciách však treba skôr vidieť požiadavku na analogické uplatňovanie ustanovení.

84.      Porovnanie týchto formulácií s ustanoveniami, ktoré mali byť prebraté, teda s ustanoveniami článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve, navyše ukazuje, že tieto ustanovenia tiež nehovoria jasne a bezpodmienečne o tom, kedy treba prijať pozitívne opatrenia, napríklad kedy treba vypracovať plány riadenia. Sú iba časťou potrebných opatrení ochrany, ktoré ešte len treba presne určiť.(53) Iba s prihliadnutím na konkrétnu situáciu lokality možno rozhodnúť, či a v akom rozsahu treba prijať pozitívne opatrenia, čiže opatrenia musia byť vhodné a z tohto dôvodu sa líšia. Formulácie „with any necessary modifications“ a „where appropriate“ nevyjadrujú nič iné.

85.      Túto výhradu Komisie treba teda zamietnuť.

C –    O prebratí článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve pre neklasifikované OCHÚ

86.      Komisia vytýka Írsku, že neprebralo článok 4 ods. 4 prvú vetu smernice o vtáctve pre územia, ktoré neboli klasifikované ako OCHÚ, hoci tak mali byť klasifikované. Toto ustanovenie znie takto:

„Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty podniknú náležité kroky na zabránenie znečistenia alebo poškodzovania biotopov alebo akýchkoľvek rušivých vplyvov pôsobiacich na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku.“

87.      Táto povinnosť sa neuplatňovala len na klasifikované OCHÚ, ale aj na lokality, ktoré neboli klasifikované ako OCHÚ, hoci tak mali byť klasifikované.(54) Podľa článku 7 smernice o biotopoch povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch nahradia povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve od dátumu uplatňovania smernice – teda od júna 1994(55) – alebo od dátumu, keď členský štát klasifikuje alebo uzná príslušnú lokalitu, ak je tento druhý dátum neskorší. Súdny dvor vo svojom rozsudku Basses Corbières(56) spresnil, že na tieto lokality, ktoré neboli klasifikované ako OCHÚ, hoci tak mali byť klasifikované, sa naďalej vzťahuje režim článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve.

88.      Na prvý pohľad je prekvapujúce vyžadovať prebratie pravidla, ktoré možno zo znenia preberaného ustanovenia vyvodiť iba nepriamo, s využitím judikatúry, ktorú Súdny dvor rozvinul na základe cieľov smernice. Napriek tomu existuje podľa tejto judikatúry povinnosť chrániť neklasifikované lokality, ktoré mali byť klasifikované. Túto povinnosť teda treba prebrať v záujme právnej istoty, ktorá má osobitný význam práve v kontexte smernice o vtáctve.(57)

89.      Prebratie sa vyžaduje aj preto, aby sa bolo možné dovolávať povinnosti chrániť lokality proti jednotlivcom. Ak totiž smernica nie je prebratá, nemôže sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcom.(58) Podľa údajov Komisie Supreme Court (Írsko) dokonca prinajmenšom v jednej veci rozhodol, že ani samosprávne orgány neboli viazané smernicou o vtáctve.(59)

90.      Írsko sa v súvislosti s touto výhradou vyjadruje iba k niektorým údajom, ktoré Komisia uvádza ako príklad, pričom ich v podstate nepopiera. Údaje uvádzané Komisiou ako príklad nie sú dostatočne podložené, aby ich bolo možné považovať za žalobný návrh, ktorý treba samostatne preskúmať. Sú teda iba tvrdeniami, ktorými sa už viac netreba zaoberať, pretože Írsko neprebralo túto povinnosť chrániť lokality do svojich záväzných ustanovení.

91.      Z toho vyplýva, že Írsko od 6. apríla 1981 nezabezpečilo, aby sa ustanovenia článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve uplatňovali na lokality, ktoré v súlade s touto smernicou mali byť klasifikované ako OCHÚ, ale takto klasifikované neboli.

D –    O článku 4 ods. 4 druhej vete smernice o vtáctve

92.      Komisia vytýka Írsku aj to, že neprebralo, ani správne neuplatňovalo článok 4 ods. 4 druhú vetu smernice o vtáctve. Toto ustanovenia znie takto:

„Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.“

93.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 ods. 1 smernice o vtáctve vyžaduje povinne klasifikáciu OCHÚ pre vtáctvo uvedené v prílohe 1, ale predpokladá aj uplatňovanie ďalších zvláštnych opatrení ochrany na tieto druhy. Článok 4 ods. 1 štvrtý pododsek totiž vyžaduje, aby členské štáty najmä klasifikovali OCHÚ, zatiaľ čo prvý pododsek žiada zvláštne opatrenia ochrany bez ohľadu na klasifikáciu.

94.      Snaha vyžadovaná článkom 4 ods. 4 druhou vetou smernice o vtáctve musí teda zahŕňať tieto zvláštne opatrenia ochrany, ktoré nemajú súvis s lokalitami, pre druhy uvedené v prílohe 1. Podľa článku 4 ods. 2 treba podobné opatrenia prijať aj pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy.

95.      Článok 4 ods. 4 druhá veta smernice o vtáctve sa neobmedzuje na biotopy druhov vtáctva uvedených v prílohe 1 a sťahovavých druhov, ale vzťahuje sa na ochranu biotopov bez najmenšieho obmedzenia na tieto druhy. So zreteľom na jeho miesto v štruktúre článku 4 sa však napriek tomu treba domnievať, že sa týka iba druhov, ktoré sú v ňom uvedené, teda druhov uvedených v prílohe 1, a pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov. Pokiaľ ide o ostatné druhy, členské štáty sa musia snažiť chrániť ich podľa článku 3 smernice o vtáctve.(60)

1.      O právnom prebratí

96.      Je pravda, že článok 4 ods. 4 druhá veta smernice o vtáctve nevyhnutne nevyžaduje, aby bol garantovaný určitý výsledok, ale zároveň platí, že členské štáty si musia vážne stanoviť cieľ chrániť biotopy mimo OCHÚ. Pojem „snaha“ totiž predpokladá, že sa prijmú všetky primerané opatrenia na dosiahnutie výsledku, ktorý je predmetom snáh.

97.      Tento cieľ netreba zohľadňovať len vo všeobecnosti, ale aj pri zvláštnych opatreniach.(61) Na to, aby orgány členských štátov o tomto cieli vedeli v každej fáze svojej činnosti, predovšetkým, ale nielen, v rámci povoľovacích konaní, treba, aby bol dostatočne jasne vyjadrený vo vnútroštátnom práve.

98.      Írsko neuvádza žiadne ustanovenie, ktoré by zodpovedalo týmto požiadavkám.

99.      Nie je jasné, ako ustanovenia o integrovanej prevencii znečisťovania životného prostredia, ktoré Írsko všeobecne uvádza, preberajú článok 4 ods. 4 druhú vetu smernice o vtáctve. Tieto ustanovenia sa okrem toho zakladajú na inej smernici sledujúcej iné ciele.(62) Navyše sa uplatňujú iba na obmedzenú skupinu projektov – ako to uvádza Komisia. Nevzťahujú sa na mnohé potenciálne znečistenia a poškodenia biotopov vtáctva.

100. Írsko ďalej uvádza, že tzv. „cross compliance“ v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003(63) prispieva v poľnohospodárskom sektore k dodržiavaniu článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve. V skutočnosti podľa článku 4 a prílohy III nariadenia je toto ustanovenie súčasťou základných požiadaviek v oblasti správy poľnohospodárskych podnikov, ktoré musia príjemcovia priamych platieb dodržiavať.

101. Keďže tieto požiadavky sú účinné až od 1. januára 2005, čo je dlho po uplynutí lehoty, ktorú treba zohľadniť v tomto prípade pri posudzovaní výhrad Komisie, nemôžu nijako vyvrátiť tieto výhrady. Ako to navyše správne zdôrazňuje Komisia, ustanovenia smernice treba v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 dodržiavať iba v znení prebratom členskými štátmi. Prípadné nedostatky pri prebraní nie sú týmto odkazom zmiernené, ale plne prevzaté.

102. Pokiaľ Írsko odkazuje na minimálne požiadavky definované na vnútroštátnej úrovni, týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu uvedeného v článku 5 nariadenia č. 1782/2003, aj tu platí, že ani tieto požiadavky ešte v rozhodnom čase neboli definované a zjavne neexistujú doteraz. Z toho vyplýva, že aj toto tvrdenie je v tomto konaní irelevantné.

103. Nie je však zrejmé ani to, v akom rozsahu Rural Environment Protection Scheme, írsky program podpory poľnohospodárstva rešpektujúceho životné prostredie, a Farm Waste Management Scheme, program hospodárenia s poľnohospodárskym odpadom, preberajú článok 4 ods. 4 druhú vetu smernice o vtáctve. Isté je, že oba programy mali pozitívne účinky na ochranu biotopov vtáctva, ale nepredstavujú žiadne právne prebratie.

104. Írsko napokon vo všeobecnosti poukazuje na Wildlife Act 1976, ktorý predložilo počas konania pred podaním žaloby, ale konkrétne citovalo iba jedno ustanovenie, a to časť 11 ods. 1. Z neho vyplýva, že je na ministrovi, aby zabezpečil ochranu prírody („Wildlife“). Toto ustanovenie však nie je dostatočne konkrétne, aby garantovalo dodržiavanie článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve.

105. Z toho vyplýva, že Írsko neprebralo úplne a riadne do svojho vnútroštátneho práva požiadavky článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve.

2.      O konkrétnom uplatňovaní

106. Komisia neobmedzuje tento žalobný návrh na právne prebratie článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve, ale vytýka Írsku aj to, že toto ustanovenie nedostatočne uplatňovalo v praxi. V tomto ohľade vychádza najmä zo štúdie írskej ornitologickej organizácie Birdwatch Ireland a britskej Royal Society for the Protection of Birds.(64) Podľa tejto štúdie existujú odôvodnené obavy o rôzne značne rozptýlené druhy vtáctva, ktoré trpia zmenami v poľnohospodárskych činnostiach. Komisia uvádza kukučku jarabú (Cuculus canorus), lastovičku domovú (Hirundo rustica), brehuľu hnedú (Riparia riparia), ako aj škovránka poľného (Alauda arvensis), ktorých severská populácia pravdepodobne zimuje čiastočne v Írsku. Komisia navyše poukazuje na stanovisko írskej Environmental Protection Agency z roku 2004, v ktorom je zničenie biotopov vysvetľované rozvojom.

107. Je pravda, že Írsko nepopiera obsah týchto dokumentov, ale napriek tomu treba uviesť, že podľa BirdLife International sa počet brehúľ hnedých v Írsku zvýšil.(65)

108. Komisia vyvodzuje z populačného poklesu a zničenia biotopov, že Írsko sa nedostatočne snažilo zabrániť znečisteniu a poškodzovaniu biotopov. Táto výhrada ide príliš ďaleko. Ak tvrdenia Komisie preukazujú, že Írsko porušilo právnu úpravu Spoločenstva, to isté by bolo možné vytýkať aj mnohým ďalším členským štátom, pretože v nich možno konštatovať podobný vývoj.(66)

109. Povinnosť snažiť sa zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov uvedená v článku 4 ods. 4 druhej vete smernice o vtáctve neznamená, že sa treba vyhnúť škode, ktorej sa má zabrániť. Nejde o povinnosť dosiahnuť výsledok, ale o povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou, presnejšie o povinnosť snažiť sa.

110. Vo vzťahu k tvrdeniam Komisie z toho vyplýva, že zánik a poškodzovanie biotopov nemôžu definitívne preukazovať porušenie povinnosti snažiť sa zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov. Naznačujú však, že Írsko sa nesnažilo vôbec alebo sa nesnažilo dostatočne. S prihliadnutím na tieto indície je na Írsku, aby preukázalo, že sa napriek tomu dostatočne snažilo zabrániť tejto škode.(67)

111. Dostatočnú snahu zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov nemožno preukázať tým, že boli prijaté rôzne opatrenia. Vážna snaha, teda prijatie všetkých primeraných opatrení na dosiahnutie výsledku, vyžaduje cielenú činnosť. Rámec, ktorý umožňuje posúdiť primeranosť, vyplýva z článku 2 smernice o vtáctve. Podľa tohto článku členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.

112. Opatrenia v rámci snahy vyžadovanej článkom 4 ods. 4 druhou vetou smernice o vtáctve musia byť teda – z ornitologického hľadiska – konštruované tak, aby spolu s ostatnými opatreniami vyžadovanými smernicou vytvorili alebo zachovali stav dotknutých druhov vyžadovaný článkom 2. Pri uvažovaní podľa článku 2 treba zohľadniť, v akom rozsahu a za akej situácie sú tieto druhy odkázané na biotopy a ako ich ochrana súvisí s ostatnými požiadavkami uvedenými v článku 2.

113. V tomto prípade Írsko preukazuje snahu, ktorú vynaložilo na ochranu biotopov predovšetkým správnou praxou v oblasti integrovanej prevencie znečisťovania životného prostredia, ako aj v programoch na podporu ochrany životného prostredia v poľnohospodárstve a hospodárení s poľnohospodárskymi odpadmi.

114. Komisia uznáva, že prinajmenšom program na podporu ochrany životného prostredia v poľnohospodárstve je prospešný vtáctvu. Ostatné opatrenia nie sú síce výslovne založené na ornitologických kritériách, ale môžu tiež nepriamo slúžiť na ochranu populácií vtáctva.

115. Írsko však nepreukázalo, že táto snaha bola vynaložená na dosiahnutie akéhokoľvek ornitologického cieľa na základe článku 2 smernice o vtáctve. Argumentácia Írska pripomína skôr zoznam viac alebo menej svojvoľných environmentálnych opatrení, ktoré nejakým spôsobom podporujú aj ochranu populácií vtáctva. Nemôžu však preukázať, že Írsko sa skutočne snažilo zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov v zmysle článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve.

116. Írsko teda neuplatňovalo úplne a riadne požiadavky článku 4 ods. 4 druhej vety smernice o vtáctve.

E –    O prebratí článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch

117. Podľa článku 7 smernice o biotopoch má článok 6 ods. 2 až 4 tejto smernice nahradiť ochranné ustanovenia článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o vtáctve od dátumu klasifikácie lokality ako OCHÚ. Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch znie takto:

„Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.“

118. Podľa Komisie Írsko prebralo nesprávne článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch v dvoch ohľadoch. Po prvé, vo všeobecnosti neexistuje dostatočné prebratie článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch a po druhé, OCHÚ nie sú podľa nej dostatočne chránené pred poškodeniami zo strany tretích osôb, predovšetkým v dôsledku rekreačného využitia. Ako príklad konkrétnych nedostatkov írskej právnej úpravy Komisia uvádza prípad nepovoleného zberu mušlí v OCHÚ Bannow Bay.

1.      O prebratí vo všeobecnosti

119. Podľa Komisie bol článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch v podstate prebratý Regulation 14, ktoré sa nachádza v Regulations 1997.

120. Regulation 14 stanovuje, že niektoré činnosti možno vykonávať iba s povolením ministra alebo podľa plánu riadenia. Povahu týchto činností spresňuje oznámenie vydané podľa Regulation 4 ods. 2 počas klasifikácie príslušnej lokality. Podľa Regulations 15 a 16 sa povolenie ministra udeľuje iba za podmienok uvedených v článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Toto prebratie článku 6 ods. 3 a 4 dopĺňajú Regulations 27 až 32, ktoré výslovne upravujú povoľovacie konanie pre niektoré projekty.

121. Za týchto okolností sa Komisia zjavne domnieva, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch bol v Írsku prebratý hlavne prostredníctvom mechanizmov ochrany upravených v článku 6 ods. 3 a 4.

122. Keďže najstaršie OCHÚ neboli klasifikované podľa Regulations 1997, neexistujú oznámenia spresňujúce povahu činností, ktoré možno vykonávať len podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Komisia vytýka Írsku, že v írskom práve neexistuje vo vzťahu k týmto činnostiam právny nástroj na zabezpečenie plnej účinnosti článku 6 ods. 2.

123. Írsko k tomu uvádza, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch bol prebratý aj prostredníctvom Regulation 13 ods. 3. Toto ustanovenie takmer doslovne reprodukuje článok 6 ods. 2. Odlišuje sa len v tom, že namiesto členských štátov je to minister, ktorý zodpovedá za prijatie potrebných opatrení.

124. Komisia správne pochybuje o tom, či je Regulation 13 ods. 3 základom na prijatie konkrétnych ochranných opatrení. Okrem Regulation 13 ods. 3 existuje totiž rad konkrétnych právnych základov, ktorých uplatnenie závisí od mnohých veľmi presných podmienok. Je teda správnejšie považovať Regulation 13 ods. 3 iba za ustanovenie, ktoré vytyčuje úlohu, zatiaľ čo nástroje umožňujúce jej splnenie sa nachádzajú inde.

125. Jediné zrejmé nástroje, ktoré umožňujú splnenie tejto úlohy v prípade, keď sa neuplatňujú mechanizmy článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, sú Regulations 17 a 18. Bez ohľadu na existenciu oznámenia umožňujú tieto ustanovenia ministrovi, aby si z vlastnej iniciatívy nechal vypracovať posúdenie vplyvov každej činnosti na životné prostredie. Ak sa minister s prihliadnutím na výsledky posúdenia vplyvov domnieva, že činnosť nepriaznivo ovplyvní integritu lokality, obráti sa na príslušný súd, aby dosiahol zákaz ďalšieho výkonu príslušnej činnosti.

126. Ako to preukazuje článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, ochrana lokality smeruje k tomu, aby boli povolené iba činnosti, o ktorých existuje istota, že neovplyvnia nepriaznivo integritu príslušnej lokality. Ochrana podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch nemôže zaostávať za týmto štandardom, pretože inak by sa bolo treba obávať poškodenia OCHÚ.(68)

127. Regulations 17 a 18 nezodpovedajú týmto požiadavkám. Nutne sa môžu uplatniť až vtedy, keď už príslušná činnosť začala, čiže keď už nastala prípadná škoda. Navyše obe ustanovenia vyžadujú, aby bolo posúdenie vplyvov vykonané pred možnosťou požadovať súdny zákaz. Reaktívna ochrana OCHÚ môže byť týmto postupom podstatne spomalená.

128. Obmedzenia írskeho práva nie sú odôvodnené ani ochranou jednotlivca, pretože jednotlivcovi musí byť v rámci ochrany lokality vopred zabránené vo výkone potenciálne škodlivej činnosti, teda jednotlivec môže v zásade konať iba vtedy, ak je poškodenie lokality vylúčené.

129. Pokiaľ sa Írsko odvoláva na ustanovenia Foreshore Act, treba uviesť, že tieto ustanovenia bez ohľadu na svoj obsah nemôžu zabezpečiť úplné prebratie článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, pretože sa uplatňujú iba na pobrežné územia. Aj keď v tomto kontexte je cieľom týchto ustanovení ochrana flóry a fauny, Írsko nevysvetlilo, ako tieto ustanovenia zabezpečujú plný účinok článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

130. Ak teda neexistuje oznámenie o činnostiach vyžadujúcich povolenie, potom neexistuje žiadny právny nástroj, ktorý by zabezpečoval plný účinok článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

131. Írsko teda neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch vo vzťahu k lokalitám klasifikovaným ako OCHÚ podľa smernice o vtáctve pred prijatím Regulations 1997.

2.      O poškodení zo strany tretích osôb

132. Komisia ďalej namieta, že írsky systém ochrany založený na oznámeniach sa – pokiaľ ide o prevenciu – týka iba vlastníkov. Vo vzťahu k zásahom spôsobeným tretími osobami, predovšetkým v dôsledku rekreačného využitia, existuje iba možnosť reaktívnych opatrení, ako sú tie uvedené predovšetkým v Regulation 17.

133. Írsko k tomu uvádza, že zákaz vykonávať bez povolenia činnosti, ktoré podliehajú povoleniu, sa netýka iba vlastníkov, ale platí erga omnes. To vyplýva z Regulation 14 ods. 3. Komisia však pochybuje o tom, že sa možno odvolávať na oznámenia proti tretím osobám, ktoré o nich nie sú informované. V tomto ohľade sa opiera predovšetkým o zásadu nullum crimen, nulla poena sine lege.

134. Tvrdenie Írska nie je presvedčivé. Aj keby sankcia vyplývajúca z Regulation 14 ods. 3 zodpovedala požiadavkám zásady legality, je otázne, či by sa tretie osoby nemohli brániť tvrdením, že o oznámení nevedeli. Regulation 14 ods. 3 totiž stanovuje, že na delikt sa vyžaduje, aby neexistoval primeraný dôvod („reasonable excuse“) porušenia. Neznalosť oznámení, ktoré nie sú zverejňované, by mohla byť takýmto dôvodom. Prebratie článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch teda prinajmenšom nie je dostatočne jasné.

135. Reaktívne opatrenia, ktoré možno prijať podľa Regulations 17 alebo 18 nepredstavujú z vyššie uvedených dôvodov dostatočné prebratie článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, pretože vyvolávajú účinky iba následne a pravdepodobne so značným omeškaním.

136. Pokiaľ sa Írsko odvoláva na Wildlife Act, treba uviesť, že v ňom stanovené zákazy preberajú iba ochranu druhov podľa článkov 12 a 13 smernice o biotopoch a článku 5 smernice o vtáctve. Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch však vyžaduje oveľa rozsiahlejšiu ochranu biotopov bez ohľadu na to, či sa tam vyskytujú chránené druhy. Článok 6 ods. 2 sa okrem toho nevzťahuje iba na chránené druhy.

137. Írsko sa napokon odvoláva na ustanovenia týkajúce sa „trespassing“. Tieto ustanovenia považujú za delikt rôzne správania spojené s vniknutím na cudzí pozemok. Žiadne z týchto správaní však výslovne nesúvisí s poškodením prírodného prostredia a biotopov druhov, ani s rušením druhov. Je pravda, že nemožno vylúčiť, že takéto správanie môže napĺňať znaky skutkovej podstaty „trespassing“ podľa írskeho práva, ale práve prebratie smernice o biotopoch musí byť tak jasné a nepochybné, aby jednotlivec a verejné orgány mohli bez akýchkoľvek pochybností poznať svoje povinnosti.(69) Ustanovenia upravujúce „trespassing“ nespĺňajú tieto požiadavky.

138. Írsko teda neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch vo vzťahu k poškodeniam všetkých OCHÚ, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zo strany tretích osôb, ktoré nie sú vlastníkmi dotknutých území.

3.      O udalostiach v OCHÚ Bannow Bay

139. Pokiaľ ide o OCHÚ Bannow Bay, Komisia uvádza, že sa obrátila na írsku vládu v zime 1997/1998 po sťažnosti na mechanický zber mušlí. Írsko uviedlo, že zákaz tejto činnosti by predpokladal širokú verejnú konzultáciu. V neskorších oznámeniach však Írsko tvrdilo, že príslušné orgány zasiahli okamžite a že zber mušlí bol ukončený do 24 hodín.

140. Nie je jasné, akú výhradu uplatňuje Komisia v tejto súvislosti. Treba sa teda domnievať, že ide jednoducho o príklad, ktorý nerobí z tejto udalosti predmet žaloby.

141. Ak chce Komisia vytýkať Írsku nedostatky v praktickom uplatňovaní článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, mala by aspoň navrhnúť dôkazné prostriedky, napríklad výsluchy svedkov, na preukázanie svojej verzie. Pôvodné stanovisko Írska, ktoré bolo prinajmenšom nejasné, pokiaľ ide o trvanie zberu mušlí, s prihliadnutím na neskoršie spresnenie v žiadnom prípade nepostačuje ako dôkaz. Každá podobná výhrada musí byť teda zamietnutá ako nepreukázaná.

F –    O prebratí a uplatňovaní článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch

142. Pokiaľ ide o článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, Komisia uvádza, že preberajúce ustanovenia sa nedostatočne vzťahujú na plány, že správna prax pri povoľovaní projektov akvakultúry nezodpovedá týmto ustanoveniam a kritizuje predovšetkým odvodňovacie práce v OCHÚ Glen Lake.

143. Časti článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, ktoré nás v tomto prípade zaujímajú, znejú takto:

„3.      Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.      Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

…“

1.      O zahrnutí plánov

144. Komisia uvádza, že írska právna úprava sa nevzťahuje na plány. Írska vláda naopak tvrdí, že každý jednotlivý projekt bez ohľadu na plány podlieha konaniu podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Nie je preto potrebné podriadiť týmto požiadavkám aj plány.

145. Pokiaľ Komisia vo svojej žalobe s poukazom na plány opätovného zalesňovania tvrdí – podľa vlastných slov po prvýkrát –, že nie všetky projekty podliehajú konaniu upravenému v článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, treba uviesť, že toto tvrdenie by ako samostatný návrh bolo neprípustným rozšírením predmetu žaloby. Naopak ako argument na vyvrátenie írskych vyjadrení ho netreba preskúmať, pretože potreba zahrnúť plány do ustanovení preberajúcich článok 6 ods. 3 a 4 vyplýva z nižšie uvedených dôvodov.

146. Súdny dvor už totiž vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu rozhodol, že požiadavky stanovené v článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch sa musia vzťahovať na plány aj vtedy, keď tomuto konaniu podliehajú aj následné jednotlivé projekty. Podmienkou je, že existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že plány významným spôsobom ovplyvnia predmetnú lokalitu. So zreteľom na zásadu obozretnosti je potrebný stupeň pravdepodobnosti dosiahnutý vtedy, keď na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že plán ovplyvní predmetnú lokalitu významným spôsobom. To je prípad, keď sú plány následne vykonávané prostredníctvom jednotlivých projektov.(70)

147. Treba sa domnievať, že podobné plány existujú aj v Írsku, pretože inak by plánovanie nemalo nijaký zmysel. Tak napríklad časť 15 Planning and Development Act, 2000, stanovuje, že orgány plánovania musia podniknúť potrebné kroky na dosiahnutie cieľov uvedených v pláne rozvoja.(71)

148. Na rozdiel od toho, čo si myslí írska vláda, posúdenie vplyvov na životné prostredie a strategické ekologické posúdenia nemôžu nahradiť zahrnutie plánov do ustanovení preberajúcich článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Smernica Rady 85/37/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(72) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie(73) obsahujú ustanovenia o rozhodovacom procese, ktoré nie sú záväzné pre rozhodovanie členských štátov. Naopak podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch možno plán alebo projekt povoliť iba vtedy, ak nepriaznivo neovplyvní integritu lokality. Výnimky sú prípustné iba v medziach stanovených článkom 6 ods. 4 smernice o biotopoch, teda z dôvodov vyššieho verejného záujmu, pri neexistencii alternatívnych riešení a keď sú prijaté potrebné kompenzačné opatrenia. Posúdenia podľa smernice 85/337 alebo smernice 2001/42 nemôžu teda nahradiť konanie podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch.(74)

149. V dôsledku toho je potrebné zahrnúť plány do ustanovení preberajúcich článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch.

150. Írsko teda neprijalo všetky opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, pokiaľ ide o plány.

2.      O správnej praxi pri povoľovaní projektov akvakultúry

151. V konaní pred podaním žaloby Komisia vyjadrila pochybnosti o správnom prebratí týchto ustanovení v prípade projektov akvakultúry. V medziobdobí však upustila od tejto výhrady. Regulation 31, ktoré sa nachádza v Regulations 1997, totiž stanovuje, že ustanovenia preberajúce článok 6 ods. 3 a 4 sa analogicky uplatňujú aj na povolenia udeľované podľa Fisheries Act, ktorý upravuje projekty akvakultúry.

152. V súčasnosti Komisia stále vytýka Írsku, že projekty akvakultúry, teda v OCHÚ ide k tomuto dňu iba o vodné farmy, sú povoľované v konaní, ktoré negarantuje praktické uplatnenie článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch.

153. Podľa judikatúry Súdneho dvora aj keď je príslušná vnútroštátna právna úprava sama osebe zlučiteľná s právom Spoločenstva, môže nesplnenie povinnosti vyplývať z existencie správnej praxe, ktorá toto právo porušuje.(75) Je na Komisii, aby preukázala nesplnenie povinnosti prostredníctvom dostatočne zdokumentovaného a podrobného dôkazu o praxi vytýkanej správnym orgánom, ktorú možno pripísať dotknutému členskému štátu.(76) Treba, aby táto správna prax mala určitý stupeň sústavnosti a všeobecnosti.(77)

154. Podľa údajov Írska patrí povoľovanie projektov akvakultúry do právomoci ministerstva komunikácií, námorníctva a prírodných zdrojov. Toto ministerstvo si je vedomé toho, že zodpovedá za ochranu prírody a v časti 61 písm. e) Fisheries Amendment Act 1997 je nabádané k tomu, aby pri povoľovaní projektov akvakultúry zvažovalo potenciálne účinky na populácie voľne žijúcich rýb, prirodzené biotopy, ako aj flóru a faunu. Vyžadujú sa aj rozsiahle konzultácie s orgánmi ochrany prírody. Tieto konzultácie umožňujú posúdiť výhody každej žiadosti a plne zvážiť negatívne vplyvy na životné prostredie. Proti povoleniu projektu akvakultúry môže každý podať opravný prostriedok na zvláštny súd, ktorý tiež uplatňuje časť 61 Fisheries Amendment Act 1997.

155. Komisia zakladá svoju výhradu v podstate na štúdii uskutočnenej írskou mimovládnou organizáciou.(78) Írsko nespochybňuje zistenia tejto štúdie. Táto štúdia zahŕňala 271 povolení projektov akvakultúry a 46 žiadostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, pochádzajúcich z obdobia od júna 1998 do decembra 1999. 72 povolení a 9 prebiehajúcich konaní sa týkalo projektov nachádzajúcich sa v OCHÚ alebo v ich blízkosti. Išlo výlučne o farmy na chov ustríc alebo mušlí. Štúdia vychádza z celej írskej správnej praxe v tejto oblasti za obdobie roka a pol. Umožňuje teda vyvodiť závery o všeobecnej praxi.

156. Komisia zo štúdie vyvodzuje, že vodné farmy neboli predmetom posúdení vyžadovaných článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch. V tejto súvislosti ide najmä o predbežný prieskum spočívajúci v overení, či projekt vyžaduje (celkové) posúdenie vplyvov na ciele ochrany stanovené pre OCHÚ. Takéto posúdenie treba urobiť vtedy, keď je vybudovanie vodnej farmy projektom, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi a projektmi.

157. Vodné farmy podľa írskej právnej úpravy bezpochyby podliehajú povoleniu, sú teda projektmi v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Prinajmenšom vo všeobecnosti, a pravdepodobne dokonca nikdy, však tieto farmy nebudú priamo súvisieť so správou lokality, ani nebudú potrebné pre túto správu.

158. Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch je teda potrebné posúdiť vplyvy vodnej farmy na ciele ochrany dotknutej lokality vtedy, keď na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že významne ovplyvní túto lokalitu, či už samotne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.(79)

159. V prípade žiadnej vodnej farmy nemožno v zásade vylúčiť, že významne ovplyvní lokalitu. Štúdia predložená Komisiou uvádza popri rušivých vplyvoch, ktoré znamená využívanie farmy pre vtáctvo, predovšetkým vymiznutie alebo zmenu oblastí získavania potravy, ktoré súvisia najmä so zberom úrody.

160. Írsko v tomto konaní ani netvrdí, že všetky projekty akvakultúry nemajú žiaden vplyv, ale trvá iba na tom, že všetky projekty tohto druhu nevyhnutne neovplyvňujú OCHÚ. Pripúšťa tak, že projekty akvakultúry môžu ovplyvňovať OCHÚ.

161. Napokon Komisia na žiadosť Írska podporila projekt, ktorý má najmä určovať štruktúru posúdenia projektov akvakultúry a rozdeľovať OCHÚ na územia s rozličnou citlivosťou vo vzťahu k projektom tohto druhu.(80) Obaja účastníci konania tak v rámci tohto projektu dospeli k záveru, že vodné farmy môžu významne ovplyvňovať OCHÚ.

162. Povoľovacie konanie musí teda zabezpečovať, aby bol každý individuálny projekt predmetom posúdenia vplyvov vtedy, keď na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že významne ovplyvní túto lokalitu. V prípade Írska o tom možno pochybovať, pretože do dnešného dňa zjavne nebol predmetom úplného posúdenie vplyvov žiadny projekt akvakultúry, zatiaľ čo podľa štúdie sa projekty tohto druhu v takmer 25 % prípadov nachádzajú v OCHÚ alebo v ich blízkosti. Navyše ani tvrdenia Írska, ani štúdia predložená Komisiou, neumožňujú záver, že bola náležite preskúmaná potreba posúdenia vplyvov.

163. V argumentácii Írska prekvapuje to, že hoci od začiatku uvádza, že sa má uplatniť Regulation 31, ktoré sa nachádza v Regulations 1997, ale že pri samotnom opise konania neposkytuje žiadny údaj o tom, ako sa majú v povoľovacom konaní uplatniť požiadavky tohto ustanovenia, teda okrem iného požiadavky uvedené v článku 6 ods. 3 prvej vete smernice o biotopoch. Je pravda, že podľa tohto opisu sú povoľovacie orgány povinné všetko dôkladne zvážiť, konzultovať a uviesť do rovnováhy. Neuvádza sa však, že si musia obstarať posúdenie vplyvov vtedy, keď na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že projekt významne ovplyvní túto lokalitu.

164. Štúdia zdôrazňuje túto pochybnosť, predovšetkým preto, že preukazuje, že stanovisko orgánov ochrany prírody, ktoré majú odbornú pôsobnosť, je iba v obmedzenej miere rešpektované povoľovacími orgánmi. Keď orgány ochrany prírody vydali svoje stanovisko k vodným farmám v OCHÚ, povoľovacie orgány rešpektovali toto stanovisko v 64 % prípadov. Zamietnutie vydania povolenia požadované environmentálnymi orgánmi v piatich prípadoch však povoľovacie orgány rešpektovali iba jediný raz.(81) V 8 % prípadov povoľovacie orgány nebrali do úvahy stanovisko, ktoré zaujali orgány ochrany prírody, pretože tieto orgány nedodržali šesťtýždňovú lehotu. Článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch však neupravuje prekluzívnu dobu na vykonanie predbežného prieskumu. Ešte viac možno vytýkať to, čo vyplýva z interného dokumentu írskych orgánov, ktorý Komisia predložila spolu s replikou,(82) že k prekročeniu lehoty došlo z nedostatku pracovníkov orgánov ochrany prírody.

165. Navyše povolenia projektov akvakultúry v OCHÚ nikde neuvádzali, že projekt sa nachádzal v OCHÚ a že toto hľadisko bolo dôležité. 86 % povolení projektov nachádzajúcich sa v OCHÚ neuvádzalo existenciu biotopov, druhov alebo značných rušivých vplyvov. Prístup k vodným farmám v OCHÚ bol špecifikovaný iba v 28 % prípadov povolení a presné umiestnenie samotných fariem bolo špecifikované v menej ako polovici prípadov.

166. Možno teda vážne pochybovať o tom, že orgány ochrany prírody môžu v povoľovacom konaní projektov akvakultúry poskytnúť svoje znalosti a že tieto znalosti sú dostatočne zohľadňované v prípade, keď sú vyjadrené v stanovisku. Nie je zrejmé ani to, či si povoľovacie orgány zabezpečujú stanovisko takejto povahy pochádzajúce z iných zdrojov. Nezdá sa teda zabezpečené, že o žiadostiach o povolenia projektov akvakultúry sa rozhoduje bez posúdenia vplyvov iba v prípadoch, keď možno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že projekt môže významne ovplyvniť lokalitu.

167. So zreteľom na tieto dôvodné pochybnosti o dodržiavaní článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch malo Írsko vysvetliť, že článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch sa v praxi uplatňuje pri preskúmaní žiadostí o povolenie projektov akvakultúry. To sa mohlo stať napríklad preukázaním toho, na základe akých objektívnych skutočností mohli povoľovacie orgány v štyroch prípadoch, v ktorých povolili vodné farmy v OCHÚ v rozpore so stanoviskom orgánov ochrany prírody a bez posúdenia vplyvov, vylúčiť, že tieto projekty mohli významne ovplyvniť OCHÚ. Mohlo tiež uviesť, z akých zdrojov čerpajú povoľovacie orgány ornitologické znalosti, ktoré im umožnili vylúčiť, že projekty mohli významne ovplyvniť OCHÚ bez zohľadnenia stanoviska orgánov ochrany prírody. Nič z toho však Írsko neurobilo.

168. Treba sa teda domnievať, že správna prax, ktorú Írsko dodržiava pri vydávaní povolení projektov akvakultúry v OCHÚ, nezabezpečuje dodržiavanie článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. Naopak, nemáme k dispozícii dostatočné dôkazy na preukázanie porušenia ostatných ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch.

169. Írsko teda neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch pri vydávaní povolení projektov akvakultúry, ktoré môžu významne ovplyvniť lokality klasifikované ako OCHÚ podľa smernice o vtáctve.

3.      O prácach v Glen Lake

170. Komisia vytýka Írsku, že vykonávalo odvodňovacie práce v OCHÚ Glen Lake bez ohľadu na článok 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch. Toto OCHÚ má rozlohu približne 80 hektárov a bolo klasifikované v roku 1995. Jeho význam spočíva predovšetkým v jeho vodách. Labuť spevavá (Cygnus cygnus) tu zimuje v počte významnom z hľadiska svetovej úrovne.

171. Komisia uvádza, že počas rokov 1992 a 1997 írsky štátny orgán, Úrad pre verejné práce, vykonával odvodňovacie práce. Odvtedy sú mokrade nachádzajúce sa v OCHÚ značne vysušené. Zmenila sa vegetácia a vymizol bahenný biotop. Tieto práce neboli povolené v konaní podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch a zároveň došlo z dôvodu poškodenia územia k porušeniu článku 6 ods. 2.

172. K tejto výhrade treba najskôr uviesť, že smernica o biotopoch sa ešte neuplatnila na práce dokončené v roku 1992. V tejto časti je teda žaloba nedôvodná.

173. Zostávajúce výhrady, ktoré sa týkajú prác v roku 1997, nastoľujú otázku, či určité činnosti môžu porušovať článok 6 ods. 2 a zároveň jeho odseky 3 a 4. Odseky 2 a 3 majú obidva zabrániť, aby boli dotknuté ciele ochrany pre chránené územie.(83) Ak však bol plán alebo projekt povolený v konaní podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, súčasné uplatnenie ustanovenia všeobecnej ochrany v článku 6 ods. 2, pokiaľ ide o vplyv tohto plánu alebo projektu na dotknuté chránené územie, by bolo z tohto dôvodu nadbytočné.(84) Ak naopak povoľovacie konanie nebolo uskutočnené, je možné, že pri tomto projekte došlo k porušeniu procesných ustanovení článku 6 ods. 3 a 4, ako aj hmotnoprávnych požiadaviek stanovených na ochranu územia vo všetkých troch odsekoch.

174. Keďže preskúmanie článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch môže obsahovať tak procesné aspekty, ako aj hmotnoprávne požiadavky týkajúce sa ochrany lokality, je lepšie začať preskúmaním týchto ustanovení. Ich porušenie predpokladá, že odvodňovacie práce sú jedným alebo viacerými z projektov, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality, ani nie sú pre ňu potrebné, ale môžu pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

175. Pri definovaní pojmu projekt sa už Súdny dvor oprel o definíciu obsiahnutú v článku 1 ods. 2 smernice 85/337.(85) Podľa tejto definície pojem projekt znamená realizáciu stavieb alebo iných zariadení, ako aj iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín. Udržiavacie práce môžu tiež predstavovať zásahy do prírodného prostredia alebo krajiny, predovšetkým keď poškodzujú biotop, ktorý – ako v tomto prípade – je najvhodnejší na ochranu vtáctva. Ide teda o projekt.

176. Je nepochybné, že práce priamo nesúviseli so správou lokality, ani neboli pre túto správu potrebné.

177. V súlade s článkom 6 ods. 3 prvou vetou smernice o biotopoch teda mali byť tieto práce podriadené posúdeniu vplyvov na ciele ochrany stanovené pre OCHÚ vtedy, keď na základe objektívnych skutočností nebolo možné vylúčiť, že ovplyvnia predmetnú lokalitu významným spôsobom, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.(86) Predovšetkým so zreteľom na zásadu predchádzania škodám, ktorá je jedným zo základov politiky vysokej úrovne ochrany, ktorú Spoločenstvo v súlade s článkom 174 ods. 2 prvým pododsekom ES sleduje v oblasti životného prostredia, a s prihliadnutím na ktorú treba vykladať smernicu o biotopoch, je v prípade pochybnosti o neexistencii významných vplyvov na mieste vykonať posúdenie.(87)

178. Írsko sa domnieva, že nebol žiaden dôvod pochybovať o neexistencii významných vplyvov, pretože odvodňovacie kanály existujú už takmer 50 rokov a pretože odvtedy boli na nich niekoľkokrát vykonávané udržiavacie práce bez toho, aby lokalita Glen Lake z tohto dôvodu stratila svoj osobitný ornitologický význam. Príslušne orgány sa tak mohli domnievať, že udržiavacie práce vykonávané v rokoch 1992 a 1997 nepoškodzovali OCHÚ.

179. Tieto tvrdenia nie sú presvedčivé. Odvodňovacie práce evidentne môžu mať významné účinky na mokrade v ich okolí. Skúsenosti získané z odvodňovacích prác vykonávaných v minulosti môžu odstrániť tieto pochybnosti iba vtedy, ak sú dostatočne podrobne zdokumentované a bez akejkoľvek pochybnosti potvrdzujú, že zamýšľané práce neovplyvňujú významné ornitologické charakteristiky OCHÚ. V tomto prípade sa nezdá, že by skúsenosti získané z minulosti mali túto kvalitu. Komisia správne uvádza, že sa nevie, či práce vykonané v minulosti ovplyvnili územie alebo nie.

180. Článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch bol teda porušený, pretože vplyvy prác na ciele ochrany OCHÚ mali byť posúdené pred ich vykonávaním.

181. Podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch mohli írske orgány so zreteľom na závery posúdenia vplyvov prác na ciele ochrany dotknutej lokality, povoliť túto činnosť iba pod podmienkou, že si boli isté, že táto činnosť nemá škodlivé účinky na integritu tejto lokality. Je to tak vtedy, ak z vedeckého hľadiska nemožno dôvodne pochybovať o neexistencii takýchto účinkov.(88)

182. V prípade, ak nie je vykonané posúdenie vplyvov, bolo by povolenie podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch nezákonné. Vyjadrenie Írska však preukazuje iba to, že vydanie takého povolenia nebolo možné v dôsledku vplyvov na OCHÚ. Írsko uznáva, že stav jazerných vôd je rozhodujúci predovšetkým pre výskyt labutí spevavých, pretože tieto priťahujú veľké vodné plochy. Pripúšťa tiež, že údržba odvodňovacích kanálov v roku 1997 zrýchlila pokles úrovne vôd a z tohto dôvodu skrátila dobu výskytu labutí spevavých. Z vyjadrenia Írska tak vyplýva, že práce vykonané na odvodňovacích kanáloch prinajmenšom dočasne zhoršili vhodnosť OCHÚ Glen Lake na prezimovanie labutí spevavých. Keďže ochrana zimovísk labutí spevavých je podstatným cieľom OCHÚ, jeho integrita bola ovplyvnená v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch.

183. Vylúčené je aj vydanie povolenia podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Na odôvodnenie uvádza Írsko jedinú skutočnosť, že údržba odvodňovacích kanálov je zákonnou povinnosťou, ktorá existuje už dlho. Nosnou ideou je, že podľa Írska sa odvodňovanie vykonáva vo verejnom záujme. Takýto záujem, aj keby mal prednosť pred záujmom chrániť OCHÚ, však môže odôvodniť poškodenia podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch iba vtedy, keď neexistujú alternatívne riešenia. V tomto prípade samotné Írsko vysvetľuje, že nevýhodám odvodňovania môže zabrániť hrádza, ale naopak neuvádza, že by vybudovaniu hrádze pred vykonávaním udržiavacích prác bránili neprekonateľné prekážky. Existovalo teda prinajmenšom jedno alternatívne riešenie k prácam vykonávaným spôsobom, ktorý ovplyvnil lokalitu.

184. V dôsledku toho boli udržiavacie práce vykonané spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Keďže porušenie týchto ustanovení vyplýva tiež z toho, že bola ovplyvnená integrita OCHÚ, došlo zároveň aj k porušeniu článku 6 ods. 2.

185. Írsko teda neprijalo všetky opatrenia na dodržanie článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch pri vykonávaní udržiavacích prác na odvodňovacích kanáloch v okolí OCHÚ Glen Lake.

G –    O článku 10 smernice o vtáctve

186. Komisia nakoniec vytýka Írsku, že nesplnilo povinnosti týkajúce sa vedeckého výskumu uvedené v článku 10 smernice o vtáctve.

187. Článok 10 smernice o vtáctve stanovuje:

„1.      Členské štáty podporujú výskum a akúkoľvek činnosť nevyhnutnú ako základňu pre ochranu, riadenie a využívanie všetkých druhov vtákov uvedených v článku 1.

2.      Zvláštna pozornosť venuje výskumu a činnostiam zameraným na subjekty vymenované v prílohe V. Členské štáty dodajú Komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla prijať adekvátne opatrenia na koordináciu výskumu a činnostiam uvedené v tomto článku.“

188. Príloha V vymenúva tieto línie výskumu:

„a)      Národné zoznamy druhov, ktorým hrozí vyhynutie alebo obzvlášť ohrozených druhov, s ohľadom na ich geografické rozšírenie;

b)      Zoznam a ekologický popis oblastí, ktoré sú osobitne dôležité pre sťahovavé druhy na ich migračnej trase ako zimoviská a hniezdiská;

c)      Zoznam údajov o početnosti populácií sťahovavých druhov na základe výsledkov ich krúžkovania;

d)      Posudzovanie vplyvu metód odchytu voľne žijúcich vtákov na ich početnosť ich populácie;

e)      Vývoj alebo zdokonalenie ekologických metód pre zabránenie škôd spôsobených vtákmi;

f)      Určenie niektorých druhov ako indikátorov znečistenia;

g)      Štúdium nepriaznivých účinkov chemického znečistenia na početnosť populácií druhov vtákov.“

189. Írska právna úprava – časť 11 ods. 3 Wildlife Act 1976 – upravuje iba možnosť, ale nie povinnosť vykonať takéto výskumy alebo ich podporovať. K nedostatkom došlo aj pri ich konkrétnom vykonávaní. Írsko tak pripustilo, že nemá dostatočné údaje na identifikáciu OCHÚ pre kulíka zlatého, ani pre sokola kobca.

190. Írsko sa naopak odvoláva na írsku judikatúru, podľa ktorej formulácia zvolená pre ornitologický výskum – „the Minister may…“ – sa dá chápať aj ako povinnosť. Uvádza, že v Írsku je výskum vykonávaný nad rámec povinnosti podľa článku 10 smernice o vtáctve.

191. Ako však správne zdôrazňuje Komisia, existuje iba možnosť, že ustanovenie časti 11 ods. 3 Wildlife Act 1976 sa chápe ako povinnosť napriek jeho zdvorilej formulácii. Írsko nepredložilo súdne rozhodnutie, ktoré by prijalo takýto výklad. V dôsledku toho ustanovenie časti 11 ods. 3 Wildlife Act 1976 nie je formulované dostatočne jasne a nepochybne, aby zodpovedalo požiadavkám článku 10 smernice o vtáctve.

192. Navyše Írsko nevyvrátilo výhradu založenú na tom, že sa nedostatočne snažilo vykonávať výskum pre dva vyššie uvedené druhy. Tento bod treba teda považovať za nesporný.

193. Zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva, že podobné nedostatky existujú pre rybárika riečneho a pre ďalšie druhy existovali prinajmenšom dlhodobo. Tieto nedostatky sa prejavujú predovšetkým nedostatočnou klasifikáciou lokalít ako OCHÚ. Línie výskumu vymenované v prílohe V nie sú navyše uvedené v časti 11 Wildlife Act.

194. Írsko teda neprijalo všetky opatrenia na dodržanie článku 10 smernice o vtáctve.

IV – O trovách

195. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Írsko na náhradu trov konania a toto nemalo úspech v podstatnej časti svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

196. Podľa odseku 4 toho istého článku Španielske kráľovstvo a Helénska republika, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

V –    Návrh

197. Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.      Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a zo smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tým, že:

a)      od 6. apríla 1981 neklasifikovalo všetky územia, ktoré sú v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice 79/409 podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie pre druhy uvedené v prílohe 1 a pre pravidelne sa vyskytujúce sťahované druhy, a predovšetkým tým, že neklasifikovalo územie Cross Lough (Killadoon) a do osobitne chráneného územia Sandymount Strand and Tolka Estuary nezaradilo dve plochy pri ústi rieky Tolka;

b)      od 6. apríla 1981 nezabezpečilo, aby sa ustanovenia článku 4 ods. 4 prvej vety smernice 79/409 uplatňovali na lokality, ktoré mali byť klasifikované ako osobitne chránené územia v súlade s touto smernicou, ale takto klasifikované neboli;

c)      neuplatňovalo úplne a riadne požiadavky článku 4 ods. 4 druhej vety smernice 79/409;

d)      neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 2 smernice 92/43 vo vzťahu k lokalitám klasifikovaným ako osobitne chránené územia podľa smernice 79/406 pred prijatím Statutory Instruments č. 94/1997, European Communities (Natural Habitats) Regulations, 1997;

e)      neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 6 ods. 2 smernice 92/43 vo vzťahu k poškodeniam všetkých osobitne chránených území, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zo strany tretích osôb, ktoré nie sú vlastníkmi dotknutých území;

f)      neprijalo všetky opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 3 a 4 smernice 92/43, pokiaľ ide o plány;

g)      neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43 pri vydávaní povolení projektov akvakultúry;

h)      neprijalo všetky opatrenia na dodržanie článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice 92/43 pri vykonávaní udržiavacích prác na odvodňovacích kanáloch v okolí osobitne chráneného územia Glen Lake; a

i)      neprijalo všetky opatrenia na dodržanie článku 10 smernice 79/409.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

4.      Španielske kráľovstvo a Helénska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.


1 – Jazyk prednesu: nemčina.


2 – Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98.


3 – Rozsudok z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko, C‑3/96, Zb. s. I‑3031.


4 – Rozsudok z 26. novembra 2002, Komisia/Francúzsko, C‑202/01, Zb. s. I‑11019.


5 – Rozsudok zo 6. marca 2003, Komisia/Fínsko, C‑240/00, Zb. s. I‑2187.


6 – Rozsudok z 20. marca 2003, Komisia/Taliansko, C‑378/01, Zb. s. I‑2857.


7 – Pozri moje návrhy z dnešného dňa vo veci Komisia/Grécko (C‑334/04, prejednávaná pred Súdnym dvorom).


8 – Pozri moje návrhy z dnešného dňa vo veci Komisia/Španielsko (C‑235/04, prejednávaná pred Súdnym dvorom).


9 – Tlačové oznámenie Komisie IP/05/45 zo 14. januára 2005.


10 – HEATH, M. F., EVANS, M. I.: Important Bird Areas in Europe Priority sites for conservation. Volume 2: Southern Europe, BirdLife Conservation Series n° 8, zv. 2, Cambridge 2000, s. 261 a nasl.


11 – Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.


12 – Bod 91 vyjadrenia k žalobe.


13 – Rozsudky Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 14, a z 2. augusta 1993, Komisia/Španielsko, nazývaný „Močiare v Santoña“, C‑355/90, Zb. s. I‑4221, body 26, 27 a 32.


14 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 62.


15 – Rozsudky Močiare v Santoña, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 26; z 11. júla 1996, Royal Society for the Protection of Birds, nazývaný „Lappel Bank“, C‑44/95, Zb. s. I‑3805, bod 26, a Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 59 a nasl.


16 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 55 a nasl.


17 – Rozsudky Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, body 68 až 70, a Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 18.


18 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 68.


19 – Pre detailnejšie úvahy pozri moje návrhy z dnešného dňa prednesené vo veci Komisia/Španielsko, už citované v poznámke pod čiarou 8, bod 70 a nasl.


20 – Pre detailnejšie úvahy v tomto ohľade, a zvlášť vo vzťahu k španielskej časti IBA 2000, pozri moje návrhy z dnešného dňa prednesené vo veci Komisia/Španielsko, C‑235/04, už citované v poznámke pod čiarou 7, bod 46 a nasl.


21 – IBA 2000, zv. 1, s. 374.


22 – Rozsudky Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 69, a Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 18.


23 – Tieto kritériá sú opísané v IBA 2000, zv. 1, s. 13 a nasl. a s. 850 a nasl. a porovnané s kritériami používanými pre nové zoznamy.


24 – Kritérium C.6 nebolo výslovne uvedené v zozname kritérií IBA 89, ale vo vysvetlivkách, ktoré boli k nemu pripojené (pozri prílohu 7, s. 2 žaloby vo veci Komisia/Holandsko, už citovanej, a prílohu 16 žaloby vo veci Komisia/Taliansko, už citovanej). Toto kritérium bolo teda vypracované a uplatnené v rámci projektu biotopu CORINE.


25 – IBA 2000, zv. 1, s. 374.


26 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 56.


27 – Tamže, bod 58.


28 – Pozri BirdLife International: Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status (2004), http://www.birdlife.org/datazone/species/BirdsInEuropeII/BiE2004Sp2878.pdf.


29 – IBA 2000, zv. 1, s. 18 a 13.


30 – Pozri rozsudky zo 17. januára 1991, Komisia/Taliansko, nazývaný „rozsudok o obdobiach lovu“ C‑157/89, Zb. s. I‑57, bod 15, a z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, Zb. s. I‑5083, bod 27.


31 – Rozsudok z 23. marca 2006, Komisia/Rakúsko, nazývaný „Lauteracher Ried“, C‑209/04, Zb. s. I‑2755, bod 44.


32 – Pozri bod 4 vyššie.


33 – Rozsudky z 8. júla 1987, Komisia/Taliansko, 262/85, Zb. s. 3073, bod 9, a zo 7. decembra 2000, Komisia/Francúzsko, C‑38/99, Zb. s. I‑10941, bod 53.


34 – Pozri rozsudok z Lauteracher Ried, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 44. Súdny dvor v ňom uvádza, že niektoré lokality treba klasifikovať ako OCHÚ, aj keď sa nenachádzajú v zozname rakúskych lokalít IBA.


35 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 56.


36 – Pozri prílohu D.2 vyjadrenia, s. 63.


37 – Rozsudky Močiare v Santoña, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 22, a zo 7. decembra 2000, Komisia/Francúzsko, nazývaný „Basses Corbières“, C‑374/98, Zb. s. I‑10799, body 47 a 57.


38 – Ak by naopak skoršia povinnosť klasifikácie lokality bola sporná, Komisia by musela preukázať, že lokalita bola v určitom okamihu v minulosti najvhodnejšia.


39 – Pozri moje návrhy z 23. februára 2006 vo veci Komisia/Portugalsko (rozsudok z 13. júla 2006, nazývaný „Moura, Mourão, Barrancos“, C‑191/05, Zb. s. I‑6853), bod 14.


40 – Britský Joint Nature Conservation Committee sa tiež vyjadril v tomto zmysle v komentároch k sčítaniu rybára sivého v rámci projektu Seabird 2000, http://www.jncc.gov.uk/page-2890.


41 – Bez ohľadu na tento návrh Komisie je pravdepodobné, že existuje aj povinnosť kompenzovať účinky nevykonaných ochranných opatrení, teda povinnosť prijať opatrenia, ktoré obnovujú vhodnosť lokality pre kolónie rybára sivého.


42 – Rozsudky Lappel Bank, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 26, a Moura, Mourão, Barrancos, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 10).


43 – Príloha A-17 žaloby.


44 – IBA 2000, zv. 1, s. 405 a nasl.


45 – Prílohy žaloby, s. 324.


46 – Rozsudok Basses Corbières, už citovaný v poznámke pod čiarou 37.


47 – Znenie ustanovenia je uvedené v bode 10 vyššie.


48 – Rozsudok z 18. marca 1999, Komisia/Francúzsko, nazývaný „Ústie rieky Seine“, C‑166/97, Zb. s. I‑1719, bod 21.


49 – Rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, nazývaný „Súlad“, C‑6/04, Zb. s. I‑9017, bod 34.


50 – Ustanovenie znie takto: „The provisions of Regulations 4, 5, 7, 13, 14, 15 and 16 shall, where appropriate, apply with any necessary modifications to areas classified pursuant to paragraph 1 and 2 of Article 4 of the Birds Directive.“


51 – Rozsudky z 9. apríla 1987, Komisia/Taliansko, 363/85, Zb. s. 1733, bod 7; z 30. mája 1991, Komisia/Nemecko, C‑361/88, Zb. s. I‑2567, bod 15; zo 7. januára 2004, Komisia/Španielsko, C‑58/02, Zb. s. I‑621, bod 26) a Súlad, už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 21.


52 – Pozri odkazy v poznámke pod čiarou 33.


53 – Pozri rozsudok Močiare v Santoña, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 30.


54 – Rozsudok Močiare v Santoña, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 22.


55 – Rozsudok Ústie rieky Seine (už citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 5) uvádza tiež iba jún 1994. Je totiž ťažké určiť presný dátum uplynutia lehoty na prebratie smernice o biotopoch. Podľa článku 191 ods. 2 Zmluvy EHS (zmenený, teraz článok 254 ES), účinného v rozhodnom čase, to závisí od dátumu, kedy bola táto lehota oznámená členským štátom. EUR-Lex uvádza termín 10. jún 1994, zatiaľ čo Súdny dvor vo svojich rozsudok z 26. júna 1997, Komisia/Grécko (C‑329/96, Zb. s. I‑3749, bod 2), a z 11. decembra 1997, Komisia/Nemecko (C‑83/97, Zb. s. I‑7191, bod 2), vychádzal z dátumu 5. jún 1994.


56 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 37.


57 – Pozri bod 80 vyššie.


58 – Rozsudky z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 48; zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C‑91/92, Zb. s. I‑3325, bod 20; zo 7. januára 2004, Wells, C‑201/02, Zb. s. I‑723, bod 56, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C‑397/01 až C‑403/01, Zb. s. I‑8835, bod 108. Na preukázanie potreby prebratia netreba spresňovať, v akom rozsahu je rozsudok z 22. novembra 2005, Mangold (C‑144/04, Zb. s. I‑9981), v súlade s touto ustálenou judikatúrou.


59 – Komisia odkazuje na rozsudok z 24. marca 1998, Raymond McBride v. Galway Corporation.


60 – Rozsudok z 13. júna 2002, Komisia/Írsko, nazývaný „Owenduff-Nephin Beg Complex“, C‑117/00, Zb. s. I‑5335, bod 15; pozri aj rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 57.


61 – Tak v rozsudku Ústie rieky Seine (už citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 48 a nasl.) Súdny dvor preskúmal, či konkrétny projekt porušuje článok 4 ods. 4 druhú vetu smernice o vtáctve.


62 – Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80).


63 – Nariadenie Rady z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. ES L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269).


64 – Birds of Conservation Concern in Ireland, 1999.


65 – Pozri „species factsheet“, ktorý sa zakladá na úplne rovnakých údajoch ako čísla Komisie, http://www.birdlife.org:datazone/species/BirdsInEuropeII/BiE2004Sp7105.pdf.


66 – Pozri údaje o znižovaní počtu poľnohospodárskych biotopov vtáctva v BirdLife International (2005), A Biodiversity Indicator for Europe: Wild Bird Indicator Update 2005, http://www.birdlife.org/action/science/indicators/pdfs/2005_pecbm_indicator_update.pdf, ako aj „factsheets“ organizácie BirdLife pre druhy uvádzané Komisiou: http://www.birdlife.org/action/science/species/birds_in_europs/species_search.htlm.


67 – Pozri rozsudok Ústie rieky Seine, (už citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 48 a nasl.), v ktorom Súdny dvor odmietol dôkazy Komisie o porušení, pretože ich Francúzska republika vyvrátila.


68 – O vzťahu medzi odsekmi 2 a 3 článku 6 smernice o biotopoch pozri rozsudok zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, Zb. s. I‑7405, bod 31 a nasl., predovšetkým bod 36.


69 – Rozsudok Súlad, už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 25 a nasl.


70 – Rozsudok Súlad, už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 54 a nasl.


71 – „It shall be the duty of a planning authority to take such steps within its power as may be necessary for securing the objectives of the development plan.“ Uvedené ciele sú súčasťou plánu rozvoja podľa časti 10.


72 – Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248.


73 – Ú. v. ES L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157.


74 – Pozri rozsudok z 15. júla 2004, Komisia/Fínsko, C‑407/03, neuverejnený v Zbierke, dostupný iba vo fínčine a francúzštine. Fínska republika uznala, že posúdenie vplyvov na životné prostredie nemôže nahradiť uplatnenie článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Pozri tiež moje návrhy z 27. októbra 2005 k rozsudku z Lauteracher Ried (už citovaný v poznámke pod čiarou 31), bod 70 a nasl. o alternatívnom posúdení.


75 – Rozsudok z 27. apríla 2006, Komisia/Nemecko, C‑441/02, Zb. s. I‑3449, bod 47 a nasl. a citovaná judikatúra.


76 – Tamže, bod 49.


77 – Tamže, bod 50 a citovaná judikatúra.


78 – Birdwatch Ireland, Review of the Aquaculture Licensing System in Ireland, 2000, príloha A‑39 žaloby. Írska Heritage Council, poradný verejnoprávny orgán, podporila túto štúdiu.


79 – Rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný v poznámke pod čiarou 68, bod 45.


80 – LIFE96 NAT/IRL/003240 – Management planning, monitoring, auditing of management and land acquisition for SPAs in Ireland, informácie o tomto projekte pomoci možno nájsť na http://ec.europa.eu/environment/life/project/Projects/index.cfm.


81 – Podľa údajov sa zdá, že zamietnutie bolo požadované v piatich prípadoch, ale že štyrom z týchto žiadostí bolo vyhovené.


82 – Príloha B-15 repliky, s. 179.


83 – Rozsudok Waddenzee a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný v poznámke pod čiarou 68, bod 36.


84 – Tamže, bod 35.


85 – Tamže, bod 24.


86 – Tamže, bod 45.


87 – Tamže, bod 44.


88 – Tamže, bod 67.