Language of document : ECLI:EU:C:2007:816

Vec C‑281/06

Hans‑Dieter Jundt a Hedwig Jundt

proti

Finanzamt Offenburg

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Bundesfinanzhof)

„Slobodné poskytovanie služieb – Pedagogická činnosť vykonávaná vo vedľajšom pracovnom pomere – Pojem ‚odmena‘ – Náhrada výdavkov – Právna úprava v oblasti daňových oslobodení – Podmienky – Odmena poskytnutá vnútroštátnou univerzitou“

Abstrakt rozsudku

1.        Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť

(Článok 45 prvý odsek ES, články 49 ES a 50 ES)

2.        Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava

(Článok 49 ES)

1.        Na pedagogickú činnosť vykonávanú daňovníkom členského štátu v prospech verejnoprávnej právnickej osoby, akou je univerzita umiestnená v inom členskom štáte, sa vzťahuje pôsobnosť článku 49 ES aj vtedy, keď je táto činnosť vykonávaná vo vedľajšom pracovnom pomere a je takmer bezodplatná.

Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá spôsobí uplatnenie ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb na určitú činnosť, je jej hospodárska povaha, t. j. že činnosť sa nevykonáva bezodplatne. Naproti tomu nie je v tejto súvislosti potrebné, aby cieľom poskytovateľa služieb bolo dosiahnutie zisku. Okrem toho dôsledkom skutočnosti, že pedagogická činnosť za odplatu sa vykonáva z poverenia univerzity, ktorá je verejnoprávnou právnickou osobou, nie je to, že na vykonanú službu sa neuplatní pôsobnosť článku 49 ES, pretože na riadne činnosti vzdelávania na univerzite sa nevzťahuje pôsobnosť výnimky stanovenej v článku 45 prvom odseku ES v spojení s článkom 50 ES, ktorá je obmedzená len na činnosti, ktoré samy osebe predstavujú priamu a špecifickú účasť na verejnej moci.

(pozri body 32, 33, 35, 37 – 39, bod 1 výroku)

2.        Obmedzenie slobodného poskytovania služieb, ktoré spočíva v tom, že vnútroštátna právna úprava vyhradzuje uplatnenie oslobodenia od dane z príjmov iba na odmeny za pedagogickú činnosť vo vedľajšom pracovnom pomere vyplatené univerzitami, verejnoprávnymi právnickými osobami, usadenými na vnútroštátnom území a znemožňuje jeho uplatnenie, ak odmeny poskytne univerzita usadená v inom členskom štáte, nie je odôvodnené dôvodmi naliehavého všeobecného záujmu.

Taká právna úprava, ktorá sa rovnako uplatňuje na vnútroštátnych a cudzích štátnych príslušníkov, ktorí vykonávajú činnosti v prospech vnútroštátnych verejnoprávnych právnických osôb, zavádza menej výhodné zaobchádzanie so službami poskytnutými príjemcom v iných členských štátoch vo vzťahu k zaobchádzaniu vyhradenému službám poskytnutým na vnútroštátnom území. Uvedené obmedzenie slobodného poskytovania služieb nemožno objektívne odôvodniť podporou vzdelávania, výskumu a rozvoja, lebo poškodzuje slobodu vyučujúcich vykonávajúcich svoju činnosť vo vedľajšom pracovnom pomere vybrať si miesto poskytovania svojej služby v rámci Spoločenstva bez toho, aby bolo preukázané, že na dosiahnutie uvádzaného cieľa podpory vzdelávania je nevyhnutné vyhradiť poskytnutie daňového oslobodenia vo veci samej iba daňovníkom, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť vo vedľajšom pracovnom pomere na univerzitách umiestnených na vnútroštátnom území. Okrem toho toto obmedzenie nemožno odôvodniť potrebou zachovania koherentnosti daňového systému, keď z hľadiska daňového systému neexistuje priamy vzťah medzi daňovým oslobodením náhrad za oprávnené výdavky poskytnutých vnútroštátnymi univerzitami a kompenzáciou tejto výhody prostredníctvom určitého daňového odvodu.

Okrem toho skutočnosť, že členské štáty majú právomoc samy rozhodnúť o organizácii svojho vzdelávacieho systému, nemôže spôsobiť zlučiteľnosť uvedenej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje poskytnutie daňového oslobodenia daňovníkom vykonávajúcim činnosť v prospech alebo z poverenia vnútroštátnych verejných univerzít, s právom Spoločenstva. Táto právna úprava nie je opatrením, ktoré sa vzťahuje na obsah vzdelávania alebo na organizáciu vzdelávacieho systému, ale ide o daňové opatrenie všeobecnej povahy, ktoré priznáva daňovú výhodu vtedy, ak sa jednotlivec venuje činnostiam v prospech spoločnosti. Aj keď taká právna úprava predstavuje opatrenie súvisiace s organizáciou vzdelávacieho systému, tá je nezlučiteľná so Zmluvou, keďže má vplyv na voľbu vyučujúcich vykonávajúcich svoju činnosť vo vedľajšom pracovnom pomere, pokiaľ ide o miesto, kde chcú ponúknuť svoje služby.

(pozri body 54, 56, 57, 61, 69, 71, 73, 83 – 85, 88, 89, body 2 a 3 výroku)